Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210460
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210460.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 (zn. 4646-ISTINA RS),
proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám 13, Bratislava (zn.
30557/2013/34), v konaní o náhradu škody 6.296,99 eur a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.259,40

eur t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenoutunajšiemuokresnémusúdu27.09.2012žalobcanavrhol,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť náhradu škody 6.296,99 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 1.259,40
€. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému Okresnému súdu

Liptovský Mikuláš vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere
č. 500400113 povinným K. L., Z.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX
3673/2012 a požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa 15.06.2012 (konanie
začalo 19.03.2012), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 88 dní). Nesprávny
úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase

a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
stranežalobcu.Exekučnýsúdvykonanímpostupupodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku(preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12064/10, vykonateľného 13.10.2011) porušil zásadu
legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecnému súdu ako súdu exekučnému pri rozhodovaní vo
veci samej by takáto právomoc náležala len ak by konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho

svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dôsledkom
realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie
rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívne zamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka.
Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi

žalobcom a dlžníkom. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako postup v rozpore s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje okolnosť, umožňujúca exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda 6.296,99 €
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu,

založeného zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
okresného súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote mohol žalobca včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi,
podporujúcimi žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného
prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov
riadiacich orgánov spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a

nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom,
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj
u jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku
1.259,40 €. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, na
čodopodaniatejtožalobypozitívnenereagoval.Navrholtiež,abysúdmedzitýmnymrozsudkomvyslovil,
že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 500400113.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 01.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, lebo nie je jasný titul nároku

na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie tvrdených prieťahov v
súdnom konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou
súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012

boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred
uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Žalobca neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia
byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a

vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, ale dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky
nepredložil. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie

rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje
automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahovpodliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú prípady vzniku škôd
vyvolanéinounežrozhodovacoučinnosťouorgánovverejnejmoci.Žalobcasivsúvislostisozamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia uplatnil nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho

spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu
vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia nie je možné považovať za nesprávny úradný postup (rozsudok
NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z
25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a
na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné

rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.Tátopodmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a

skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu

k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody
pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom

žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk.
Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu
právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky.
Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť

exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na
uznesenie KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012
sp. zn. 20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo
nevykonal. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a
využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na

tvrdené prieťahy. Pri náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3
zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje

a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,
ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho

praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade

porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, žežalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 19.01.2015 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca cestou svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu 16.01.2015 navrhol
zrušenie pojednávania určeného na 19.01.2015 z dôvodu, že podal dva návrhy na prerušenie konania.
Súd ich obidva zamietol priamo na pojednávaní 19.01.2015. Vzhľadom na neskoré doručenie týchto
písomností žalobcom súdu (v piatok o 15.13 hod., po pracovnej dobe podateľne a sudkyni v deň
pojednávania v pondelok 19.01.2015 o 07.11 hod. ) nebolo možné bez zbytočného odkladu informovať
žalobcu vopred o posúdení jeho návrhu na odročenie pojednávania, určeného na pondelok 19.01.2015

o 07.45 hod.). Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu
medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného
nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia
by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie odôvodňujúce vydanie medzitýmneho rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného od 01.06.2011 podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného od 01.06.2011 exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného od 01.06.2011 súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.

231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa§44ods.3zákonač.233/1995Z.z.(Exekučnýporiadok)účinnéhood01.06.2011akjeuznesenie,
ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá

účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd najprv skúmal, či bol uplatnený nárok v zmysle §-u 15 ods. l Zákona
predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne,
ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil,
že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom
vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu, dátumom doručenia adresátovi. Žalobca tiež netvrdil,

kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne
oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný

orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, mal to jasne v žalobe uviesť.
Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu

Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
3673/2012. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/836/2012 je preukázané, že ide
o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý
jej pridelil sp. zn. EX 3673/12. Dňa 02.05.2012 bolo tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva
z prezenčnej súdnej pečiatky, žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej

veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému K. L., ITALIA MODA, nar. XX.XX.XXXX,
B. E.. F., O. XXXX/XX pre vymoženie 1.838,27 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného
z 19.03.2012, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761,
Bratislava zo 16.08.2011, sp. zn. SR 12064/10, vykonateľný 13.10.2011, ktorým bol povinný zaviazaný

na zaplatenie sumy 1.838,27 eur a príslušenstva. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej
vydaniu poverenia skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, ako aj
v zmysle predpisov komunitárneho práva súlad exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie
poverenia uznesením č.k. 10Er/836/2010-12 z 01.06.2012, právoplatným 28.06.2012, zamietol. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský súd nemohol spor prejednať, nakoľko nebola dodržaná

písomná forma rozhodcovskej doložky, teda rozhodcovská zmluvy nebola uzatvorená platne. Keďže ako
exekučný titul bolo označené rozhodnutie rozhodcovského súdu, pri vydávaní poverenia súd postupoval
so všetkou opatrnosťou a po zistení vád konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu žiadosť
súdnehoexekútorauznesenímzamietol;žalobcavpozíciioprávnenéhoopravnýprostriedokprotitomuto
postupu nepodal. Týmto postupom aj súdnemu exekútorovi a oprávnenému bola poskytnutá ochrana

spočívajúca v tom, že nebolo vymáhané a prijaté plnenie bez právneho titulu. Ďalším dôvodom
zamietnutia žaloby je teda to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Postupom
exekučného súdu nie je založená žiadna procesná prekážka, žalobca je oprávnený domáhať sa plnenianárokov z úverovej zmluvy v občianskom súdnom konaní, čomu nasvedčujú aj súdne rozhodnutia
označené žalovaným v jeho vyjadrení. Od 29.06.2012 (deň nasledujúci po právoplatnosti uznesenia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia) mal žalobca na podanie takejto žaloby dostatok času.

Žalobca nepreukázal ani vznik a výšku tvrdenej majetkovej škody 6.296,99 eur. Žalobca netvrdil výšku
dohodnutej úverovej istiny, úročenia úveru, či a koľko splátok povinný zaplatil, kedy sa tak stalo, čo sú
skutočnosti nevyhnuté pre zistenie nesplateného zostatku dlhu a pre posúdenie výšky škody, právo na
zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje práve vo výške odvíjajúcej sa od výšky úveru a jeho príslušenstva.

Na okraj súd udáva, že pôvodne bola exekúcia vedená pre istinu 1.838,27 eur s príslušenstvom, keď
podľaúverovej zmluvy pripojenej v exekučnom spise bol úver poskytnutý 09.02.2010 sumou 800 eur. Pri
dôvodoch a výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca nepreukázal svoje
tvrdenia o tom, že došlo k zániku - smrti povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu,
resp. majiteľov právnickej osoby k negatívnym pocitom, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany

svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované
podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal; rovnako
netvrdil a nepreukázal stratu zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej stratu na jeho strane. Pre
nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na
ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel,

preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na
ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či
k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Záverom možno konštatovať, že žalobca napriek obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal

základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú zavinené protiprávne konanie,
vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej
vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie
príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným
protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný uplatnenú náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

P oučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou

podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.