Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Marián Mokoš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615206556
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4615206556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a. s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti
odporkyni: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 258,83 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti zaplatenia úroku z úverovej istiny a úroku z omeškania zamieta.

V časti zaplatenia sumy 258,83 eura súd konanie zastavuje.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 258,83 eura, úrokov vo
výške 23,40 % ročne zo sumy 426,68 eura od 6.2.2014 do 6.6.2014, zo sumy 408,83 eura od 7.6.2014
do 25.6.2014, zo sumy 358,83 eura od 26.6.2014 do 28.7.2014, zo sumy 308,83 eura od 29.7.2014 do
27.8.2014, zo sumy 258,83 eura od 28.8.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 438,93 eura od 1.5.2014 do 6.6.2014, zo sumy 408,83 eura od 7.6.2014 do 25.6.2014, zo
sumy358,83euraod26.6.2014do28.7.2014,zosumy308,83euraod29.7.2014do27.8.2014,zosumy

258,83 eura od 28.8.2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou dňa 3.12.2012
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
vovýške566,-eurnafinancovaniakúpyspotrebnéhotovaruupredajcuuvedenéhovzmluve.Odporkyňa
sa úver zaviazala vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 23-och mesačných splátkach vo
výške 30,77 eura, t. j. celkom v sume 707,71 eura, svoj záväzok splácať poskytnutý úver však riadne a
včas neplnila, preto navrhovateľ úverovú zmluvu vypovedal a dlh sa stal splatný v celom rozsahu.

Odporkyňa potvrdila, že jej bol v roku 2012 poskytnutý úver na elektroniku. Uviedla, že pri podpisovaní
zmluvy ani nevedela, aká tam je úroková sadzba a úrok vo výške 23,40% ročne sa jej zdá dosť vysoký.
Je pravdou, že úver prestala splácať, nakoľko mala finančné problémy, ale medzitým všetko zaplatila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil,
že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 3.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 566,-

eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami v 23-och mesačných splátkach
po 30,77 eura. Dohodnutá bola splatnosť prvej splátky dňa 15.1.2013, konečná splatnosť úveru dňa
15.11.2014, fixná úroková sadzba 23,40 % ročne, RPMN 46,35 %. Celkovo mala odporkyňa zaplatiť
707,71 eura (30,77 eura x 23 splátok), ale zaplatila oprávnenému iba 287,83 eura.Podaním zo dňa 10.2.2014 navrhovateľ oznámil odporkyni výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 42712617050001 s tým, že úverovú zmluvu vypovedá s účinnosťou ku dňu 1.5.2014 a zároveň vyzval

odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 458,83 eura - zloženej z úverovej istiny vo výške 426,68
eura, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 12,25 eura a z nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 19,90 eura.

Po zosplatnení úveru odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 200,- eur (4 splátky po 50,- eur), preto

si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni zaplatenie zvyšku dlžnej úverovej istiny v sume 258,83 eura s
príslušenstvom.

Podaním zo dňa 14.9.2015 navrhovateľ oznámil, že odporkyňa dňa 31.8.2015 uhradila na jeho účet
sumu 258,83 eura a sumu 16,50 eura a na účet právneho zástupcu navrhovateľa sumu 71,93 eura.
Návrh na začatie konania zobral preto navrhovateľ v časti zaplatenia istiny v sume 258,83 eura, trov

konania v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 71,93 eura späť a konanie v uvedených
častiach žiadal zastaviť. Súčasne žiadal odporkyňu zaviazať na zaplatenie úroku v sume 147,92 eur
(úrok vo výške 23,40% ročne zo sumy 426,68 eura od 6.2.2014 do 6.6.2014, zo sumy 408,83 eura
od 7.6.2014 do 25.6.2014, zo sumy 358,83 eura od 26.6.2014 do 28.7.2014, zo sumy 308,83 eura od
29.7.2014 do 27.8.2014, zo sumy 258,83 eura od 28.8.2014 do 31.8.2015) a úroku z omeškania v sume

44,22 eura (úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 438,93 eura od 1.5.2014 do 6.6.2014, zo
sumy 408,83 eura od 7.6.2014 do 25.6.2014, zo sumy 358,83 eura od 26.6.2014 do 28.7.2014, zo sumy
308,83 eura od 29.7.2014 do 27.8.2014, zo sumy 258,83 eura od 28.8.2014 do 31.8.2015).

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len zákon o spotrebiteľských úveroch
alebo ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Podľa 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/ o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,

r/ a y/ a § 10 ods.1 a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ObZ) zmluvou o úvere zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Podľa § 715 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou

účinnosťou písomne vypovedať.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (ďalej aj len nariadenie) účinného

do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu

z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu
manželstvo je alebo nie je.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy
258,83 eura s príslušenstvom bol podaný dôvodne iba v časti. Navrhovateľ preukázal, že ako veriteľ
uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 3.12.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporkyni
poskytnutý úver vo výške 566,- eur. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ju
súd musel posudzovať. Zo zmluvy bolo zistené, že obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ. Podľa

názoru súdu je však zmluva v rozpore s dobrými mravmi v časti výšky úrokovej sadzby. Úroky sú podľa
§ 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky a aj keď dojednanie výšky úrokov je prejavom zmluvnej
voľnosti účastníkov zmluvy, nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 3 ods. 1 OZ), inak je podľa § 39 OZ
neplatné. V tomto prípade súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby 23,40 % ročne je v rozpore s
dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských

úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 13,02 % ročne a teda pokiaľ v zmluve medzi
účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 23,40 % ročne, t. j. vo výške takmer dvojnásobne
vyššej, tak to jednoznačne odporuje dobrým mravom a preto podľa § 39 OZ je v tejto časti zmluva
neplatná. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o

spotrebiteľských úveroch a vzhľadom na to, že ide o absolútnu neplatnosť, súd chýbajúcu časť zmluvy
nemôže nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery. Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa preto považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a to aj s poukazom na
skutočnosť, že pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom nesprávna aj ročná percentuálna
mieranákladovvneprospechspotrebiteľa.Keďžeúverposkytnutýodporkynivzmyslevyššieuvedeného

je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak by odporkyňa, ktorej bol úver poskytnutý vo
výške 566,- eur, mala vrátiť navrhovateľovi iba túto sumu, pričom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok
z poskytnutých peňažných prostriedkov a tiež poplatky jej nevznikla. Súd preto návrh v časti úroku z
úverovej istiny ako nedôvodný zamietol (prvý výrok).

Do podania návrhu na začatie konania odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 487,83 eura. Návrh
bol preto v časti navrhovateľom uplatnenej úverovej istiny v sume 258,83 eura dôvodný iba v časti
zaplatenia sumy 78,17 eura (poskytnutý úver 566,- eur mínus zaplatená suma 487,83 eura).

Aj sumu 78,17 eura už odporkyňa navrhovateľovi zaplatila, pretože v priebehu konania poukázala

navrhovateľovi sumu 258,83 eura, ktorá bola na účet navrhovateľa pripísaná 31.8.2015. Navrhovateľ
zobral návrh v časti zaplatenia celej uplatnenej sumy 258,83 eura pred prvým pojednávaním späť,
súd preto konanie podľa § 96 ods. 1 OSP v časti zaplatenia sumy 258,83 eura zastavil (druhý výrok
rozsudku).

Ak je dlžník s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo na úroky z omeškania (§ 517
ods. 1, 2 OZ). S platením sumy 78,17 eura, na zaplatenie ktorej mal navrhovateľ právo, bola odporkyňa
v omeškaní, pretože ju navrhovateľovi nezaplatila včas (na výzvu, ktorou jej navrhovateľ oznámil
vypovedanie zmluvy a zosplatnenie úveru ku dňu 1.5.2014), ale až v priebehu konania (dňa 31.8.2015).
Zo sumy 78,17 eura preto vznikla odporkyni zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne od 1.5.2014 do
31.8.2015, t. j. v sume 8,62 eur. Úrok z omeškania zo sumy 78,17 eura, na ktorý má navrhovateľ právo,
však odporkyňa navrhovateľovi už zaplatila, a to úhradou sumy 258,83 eura, z ktorej po odpočítaní
78,17 eura zostala suma 180,66 eura, ktorá na úrok z omeškania patriaci navrhovateľovi postačuje.
Navrhovateľ si voči odporkyni uplatňoval úroky z omeškania z celej uplatnenej istiny v sume 258,83 eura,

na jej časť v sume 180,66 eura však nemá právo, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
preto zo sumy 180,66 eura nevzniklo navrhovateľovi ani právo na úroky z omeškania (suma 188,66
eura navrhovateľovi nepatrí, preto povinná s jej platením ani nemohla byť v omeškaní). S poukazom na
uvedenésúdonávrhunavrhovateľavčastiuplatnenéhoúrokuzomeškaniarozhodoltak,ženávrhvčastiúroku z omeškania zamietol (prvý výrok), pretože zo sumy 78,17 eura už odporkyňa úrok z omeškania
navrhovateľovi uhradila a zo sumy 188,66 eura navrhovateľovi právo na úrok z omeškania nevzniklo.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo (tretí výrok), pretože každý z účastníkov mal v konaní len čiastočný úspech.
Dokonca odporkyňa by mala v konaní väčší úspech ako navrhovateľ, keďže návrh bol v časti uplatnenej
istiny v sume 258,83 eur s príslušenstvom dôvodný iba čo do sumy 78,17 eur s príslušenstvom.
Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možno podaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdTopoľčany,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
pričom ho treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné s tým, ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy).
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, t. j. ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a) - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.