Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200058.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu INGWE ANWARUNYA
s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 36 272 612, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, za ktorú koná JUDr. Richard Hulín,
advokát a konateľ, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/368302/2014/CI zo
dňa 29.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.01.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.01.2015 sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 1100303/368302/2014/CI zo dňa 29.10.2014 a Colného úradu Trnava č.
109838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Colný úrad Trnava, oddelenie spotrebných daní, rozhodnutím č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa
12.06.2014podľa§16ods.10zákonač.530/2011Z.z.ospotrebnejdanizalkoholickýchnápojovvznení

neskorších predpisov žiadosti prevádzkovateľa daňového skladu CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká
cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, DIČ: 2022015083, registračné číslo SK58000500001,
evidenčné číslo 580030500002 o zníženie zloženej zábezpeky na spotrebnú daň z alkoholického
nápoja nevyhovel a neznížil zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je
lieh, zloženú vo výške 310 000 eur, nakoľko prevádzkovateľ daňového skladu CARAT Distillery, spol.
s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612, DIČ: 2022015083, registračné číslo
SK58000500001,evidenčnéčíslo580030500002nespĺňazákonomstanovenépodmienkyvzmysle§16

ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov,
ktoré oprávňujú prevádzkovateľa daňového skladu podľa tohto ustanovenia predložiť žiadosť.

Náklady, ktoré vzniknú pri správe daní v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 563/2009 Z. z.“) hradí Colný úrad Trnava s výnimkou nákladov, ktoré vznikli prevádzkovateľovi
daňového skladu CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 36 272 612,

DIČ: 2022015083, registračné číslo SK58000500001, evidenčné číslo 580030500002.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Colného úradu Trnava je obsahom podrobného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.V odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava žalobca navrhol, aby Finančné riaditeľstvo SR
rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 zrušilo a vrátilo na

nové prejednanie.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa
12.06.2014 korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú
taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného
úradu Trnava zn. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014, napadnuté odvolaním právnickej osoby
INGWE ANWARUNYA s.r.o., Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 727 612, DIČ: 2022012083
potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
vydania napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov (ďalej len „zákon č.
563/2009 Z. z.“) po stránke skutkovej, právnej a formálnej, pričom dospel k záveru, že Colný úrad Trnava

(ďalej len „colný úrad“) vydal napadnuté rozhodnutie zn. 1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 v
súlade so zákonom.

Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnutým rozhodnutím colný úrad podľa ustanovenia § 16 ods.
10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 530/2011 Z. z.“) nevyhovel žiadosti odvolateľa o zníženie zloženej zábezpeky na
spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, nakoľko odvolateľ ako prevádzkovateľ daňového
skladu s registračným číslom SK 58000500001, ev. č. 580030500002 nespĺňa zákonom stanovené
podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z..

Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu colného úradu v zákonnej
lehote odvolanie zo dňa 14.07.2014, doplnené o písomné podanie zo dňa 16.07.2014, doručené
prostredníctvom elektronickej pošty, v ktorom uvádza nasledovné námietky:

V súlade s § 72 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) proti rozhodnutiu

colného úradu podáva odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie colného úradu považuje za nezákonné.

Dôvodom nezákonnosti rozhodnutia je nesprávne právne posúdenie veci a rozpor s ustanovením § 16
ods. 9 a 10 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších
predpisov, v spojení s § 3 zákona č. 563/2009 Z. z..

Colný úrad Trnava žiadosti daňového subjektu nevyhovel z dôvodu, že má za to, že daňový subjekt
nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., ktoré oprávňujú
prevádzkovateľa daňového skladu podľa tohto ustanovenia predložiť žiadosť o zníženie zloženej
zábezpeky na daň.

Daňový subjekt má ako prevádzkovateľ daňového skladu v súlade s § 15 ods. 4 písm. b/ v spojení s
§ 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického
nápoja, ktorým je lieh, vo výške 310 000 eur.

Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. žiadosť o zníženie zloženej zábezpeky na daň môže
prevádzkovateľ daňového skladu predložiť colnému úradu, ak zložená zábezpeka na daň je vyššia o
viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja
uvedeného do daňového voľného obehu vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od
dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a dane pripadajúcej na priemerné mesačné

množstvo stavu zásob alkoholických nápojov, ktoré mal prevádzkovateľ daňového skladu v stave
zásob k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúcekalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase
podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň.

Colný úrad poukázal na vykonané zisťovanie u daňového subjektu a v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol sumu 1 072 780,96 eur, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo
stavu zásob SBL k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája 2013 po apríl 2014.

Z rozhodnutia colného úradu nijako nevyplýva, akými úvahami sa colný úrad riadil, ako ním uvádzané

ustanovenia zákona č. 530/2011 Z. z. aplikoval, ani aký spôsob výpočtu použil.

Colný úrad konal v rozpore s § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., podľa ktorého „prevýšenie (zábezpeky
o 20 %) trvá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie
zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň“,
keď sa k otázke časového trvania, a teda splnenia, resp. nesplnenia zákonnej podmienky na zníženie

zábezpeky na daň, vôbec nevyjadril.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutie colného úradu pre svoju nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné a tým nezákonné.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že skúmaním napadnutého rozhodnutia,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v smere vytýkanom v podanom odvolaní zistil nasledovné:

Odvolateľ je colným úradom registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu, v zmysle osvedčenia
o registrácii prevádzkovateľa daňového skladu zo dňa 22.08.2005, ev. č. 580030500002, vydaného

colným úradom podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z. z. a mal povolenie na
prevádzkovanie daňového skladu zo dňa 22.08.2005, ev. č. 580030500003, vydané colným úradom
podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z. z..

Žalovaný ďalej uviedol, že colný úrad v súvislosti s činnosťou odvolateľa pôvodne vydal dňa 26.09.2007

rozhodnutie zn. 41804/2007-5838, ktorým vyhovel žiadosti odvolateľa a upustil od povinnosti odvolateľa
zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu, keďže nebola ohrozená vymožiteľnosť dane alebo vybratie
dane a žiadateľ bol spoľahlivý po dobu najmenej 24 mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od
zloženia zábezpeky na daň.

Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ bol na základe ustanovenia § 76 ods. 2 písm. a/ zákona č.
530/2011 Z. z. účinného od 01.01.2012 povinný podať správcovi dane do stanovenej lehoty opätovnú
žiadosť o úplné upustenie od zábezpeky. V uvedenej lehote žalobca predmetnú žiadosť nepodal, preto
zo zákona podľa ustanovenia § 76 ods. 9 mu opätovne vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Odvolateľ
tak v súlade s ustanovením § 15 ods. 4 písm. b/ zákona č. 530/2011 Z. z. v spojení s ustanovením

§ 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. mal opätovne zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z
alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 310 000 eur.

Žalovaný ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa 22.05.2014 odvolateľ požiadal colný úrad, aby zo
zloženej zábezpeky použil jej časť na úhradu splatnej spotrebnej dane z liehu v sume 114 717,17 eur a

z vína v sume 217,44 eur za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2014, ku dňu splatnosti dane podľa § 12
ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.. Zároveň totožnou žiadosťou zo dňa 22.05.2014 odvolateľ požiadal colný
úrad v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. o zníženie zloženej zábezpeky zo sumy 310 000 eur
na sumu 175 000 eur. Odvolateľ zdôvodnil predmetnú žiadosť o zníženie zábezpeky skutočnosťou, že
zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné

množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich
12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe
nasledujúce kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj
v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň.

Žalovaný ďalej konštatoval, že oznámením zo dňa 28.05.2014 colný úrad informoval odvolateľa, že
vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ ako platiteľ dane nezaplatil spotrebnú daň z alkoholického nápoja,
ktorým je lieh, vyrubenú podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v lehote
splatnosti podľa § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z., t.j. najneskôr do dňa 26.05.2014, použil na jejúhradu časť zloženej zábezpeky vo výške 114 717,17 eur. Colný úrad v oznámení zároveň upozornil
odvolateľa na jeho povinnosť v zmysle § 16 ods. 7 písm. c/ zákona č. 530/2011 Z. z. doplniť zloženú
zábezpeku na daň do 10 pracovných dní odo dňa doručenia uvedeného oznámenia, inak mu zaniknú

povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle § 15 ods. 8 písm. d/ druhý bod zákona č.
530/2011 Z. z..

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na požiadavku odvolateľa
o zníženie zábezpeky vykonal dňa 09.06.2014 colný úrad u odvolateľa miestne zisťovanie za účelom

zistenia stavu zásob alkoholického nápoja, ktorým je lieh, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca
za obdobie od mája 2013 po apríl 2014 vrátane dňa 09.06.2014 podľa evidencie vedenej odvolateľom
a fyzické zistenie stavu zásob alkoholického nápoja, ktorým je lieh, ku dňu 09.06.2014. Colný úrad o
miestnom zisťovaní vyhotovil zápisnicu zn. 1095838/1/266095/2014 zo dňa 09.06.2014.

Žalovaný poukázal na to, že odvolateľ na oznámenie colného úradu zo dňa 28.05.2014 reagoval

písomnou odpoveďou zo dňa 27.06.2014, ktorou požiadal colný úrad, aby pred posúdením splnenia
podmienok podľa § 16 v spojení s§ 15 ods. 8 písm. d/ zákona č. 530/2011 Z. z. právoplatne rozhodol o
žiadosti odvolateľa zo dňa 22.05.2014 o zníženie zábezpeky. Zároveň odvolateľ požiadal colný úrad o
predĺženie lehoty určenej colným úradom podľa § 15 ods. 8 písm. d/ bod 3 zákona č. 530/2011 Z. z. v
spojení s § 28 zákona č. 563/2009 Z. z. až do právoplatného rozhodnutia správcu dane o predmetnej

žiadosti odvolateľa o zníženie zábezpeky.

Žalovaný ďalej uviedol, že colný úrad zaslal odvolateľovi písomné vyjadrenie zn.
1095838/1/308356/2014 zo dňa 04.07.2014, v ktorom ho upozornil, že splnenie podmienok podľa § 16
v spojení s § 15 ods. 8 písm. d/ zákona č. 530/2011 Z. z. sa posudzuje nezávisle od žiadosti odvolateľa o

zníženie zábezpeky, a že zo strany colného úradu nie je možné predĺžiť lehotu podľa § 15 ods. 8 písm. d/
bod 2 zákona č. 530/2011 Z. z. v zmysle § 28 zákona č. 563/2009 Z. z., keďže ide o zákonom stanovenú
lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť.

Žalovaný konštatoval, že dňa 12.06.2014 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 1095838/1/273037/2014,

ktorým podľa ustanovenia § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. nevyhovel žiadosti odvolateľa o zníženie
zloženej zábezpeky na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, nakoľko odvolateľ ako
prevádzkovateľ daňového skladu s registračným číslom SK58000500001, ev. č. 580030500002 nespĺňa
zákonom stanovené podmienky v zmysle § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z.. Colný úrad vydal
uvedené rozhodnutie v lehote stanovenej ustanovením § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z., teda do

15 pracovných dní odo dňa podania žiadosti odvolateľom o zníženie zloženej zábezpeky.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam odvolateľa uviedol nasledovné:

Žalovaný citoval ustanovenia § 16 ods. 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10 a 18 zákona č. 530/2011 Z. z. a uviedol, že

z obsahu námietok odvolania (podľa ktorých nijako nevyplýva, akými úvahami sa colný úrad riadil) je
nutné dedukovať, že odvolateľ považuje odôvodnenie rozhodnutia colného úradu za nekorešpondujúce
ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého „rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo“.

Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. správca
dane má skonštatovať úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Zmyslom takejto právnej úpravy
je čo najväčšie dosiahnutie zrozumiteľnosti, jednoznačnosti, pochopiteľnosti vydaného rozhodnutia

účastníkom konania, ktorý sa môže voči uvedenému rozhodnutiu brániť prípadným podaním opravného
prostriedku.

Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že aby sa dosiahol účel prezentovaných úvah, ich uvádzanie
v rozhodnutí sa nemôže využívať v absolútnom zmysle, ktorý by ad absurdum rozhodnutie spôsobil ešte

viac zložitejším a nezrozumiteľnejším. Poukázal na to, že konštatovanie týchto úvah správcom dane,
rozsahu tohto konštatovania, či spôsob vyjadrenia daných úvah, závisí od množstva determinantov
prípadu, t.j. napr. povahy prípadu, zložitosti/rozsiahlosti dokazovania, právnej problematiky, rozsahunámietok daňového subjektu v konaní, obtiažnosti subsumovania skutkového stavu pod právny stav a
pod..

Žalovaný považoval za zrejmé, že správca dane nebude rozvádzať úvahy napr. nad skutočnosťami
notoricky známymi, či nad základným pojmami ľudských vedomostí, ktoré účastník konania ovláda.
Žalovaný zdôraznil, že právna úprava rozsah aj formu uvedenia úvah ponecháva na samotnom
správcovi dane. Správca dane teda pri konkrétnej prezentovanej úvahe/dedukovanej premise v
rozhodnutí nemusí výslovne formalisticky konštatovať, že „toto je moja úvaha v zmysle § 63 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z. z.“, „takto uvažujem“. Je podstatné, aby dané úvahy správcu dane (jeho
myšlienkové postupy, dedukcie, logické závery a pod.) vyplývali z obsahu samotného odôvodnenia
rozhodnutia, a to priamo, nepriamo, či implicitne.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že faktom je, že posudzovanie
podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. je postavené na jednoduchom princípe, a to

mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného
obehu za posledných 12 kalendárnych mesiacov vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného
od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na
alkoholický nápoj nachádzajúci sa v daňovom sklade odvolateľa. Súčet uvedených dvoch aritmetických
priemerovsanásledneporovnásvýškouaktuálnezloženejzábezpeky,tedačijesumazábezpekyvyššia

o viac ako 20 %, než daný súčet aritmetických priemerov.

Žalovaný uviedol, že je teda potrebné skonštatovať, že v konkrétnom prípade správca dane pri
posudzovaní podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. uplatnil myšlienkové pochody/
úvahy iba v podobe matematického sčítania, delenia, či percentuálneho porovnania aritmetických čísel.

Je nepochybné, že tieto matematické kategórie nebolo potrebné odvolateľovi zo strany colného úradu
vysvetľovať.

Na základe uvedeného žalovaný označil námietky odvolateľa o absencii úvah v rozhodnutí za účelové.
Naopak žalovaný mal za to, že colný úrad v odôvodnení rozhodnutia z pozície ustanovenia § 16 ods.

9 zákona č. 530/2011 Z. z. plnohodnotne a správne ozrejmil dôvody, pre ktoré nebolo možné uznať
žiadosť odvolateľa o zníženie zábezpeky. Konštatoval, že colný úrad v rozhodnutí podrobne popisuje
skutkový a právny stav, vykonané dokazovanie (miestne zisťovanie) v daňovom sklade odvolateľa,
uvádza nominálne zistenia týkajúce sa skladového a vyskladneného alkoholického nápoja za jednotlivé
mesiace s prislúchajúcou spotrebnou daňou, konštatuje matematické operácie a ich výsledky porovnáva

s požiadavkami právnej úpravy.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poznamenal, že kým na jednej strane
odvolateľ považuje rozhodnutie colného úradu (jeho výsledky) z dôvodu údajnej absencie úvah za
nezrozumiteľné, neodôvodnené, teda nepreskúmateľné, vo svojej žiadosti, ani počas celého konania o

povolení zníženia zábezpeky na ním prezentovanú sumu 175 000 eur, na ktorú sa údajne zábezpeka
má znížiť, odvolateľ žiadnymi konkrétnymi ukazovateľmi z hľadiska požiadaviek § 16 ods. 9 zákona č.
530/2011 Z. z. nezdôvodňuje a zotrváva pri nej iba v rovine konštatovania.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

1100902/368302/2014/CI zo dňa 29.10.2014 a Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobca v podanej žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol žalobca
ukrátený na svojich právach, pričom považuje toto rozhodnutie za nezákonné a nedôvodné v časti jeho

výroku aj odôvodnenia. Žalobca namietal postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí a
domáhal sa preskúmania postupu od začiatku správneho konania, preskúmania uvedených rozhodnutí,
ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že uvedené rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce na
posúdenie veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čím v konaní

došlo k vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a
konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný na jednej strane poukazuje napovinnosť správcu dane uviesť v rozhodnutí úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, na druhej strane
však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1095838/1/273037/2014 zo dňa
12.06.2014 uvedené zásady žiadnym spôsobom neaplikoval. Domnieval sa, že Finančné riaditeľstvo

SR bolo povinné sa zaoberať námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu
Trnava zo dňa 12.06.2014 výslovne poukazoval na nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že Colný úrad Trnava bol vo svojom rozhodnutí povinný uviesť

dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie vrátane dostatočne zrozumiteľného výpočtu
sumy, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL. Rovnako
mal za to, že bol povinný dostatočným spôsobom špecifikovať akým spôsobom dospel k sume, ktorú
označil ako daň pripadajúcu na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh uvedeného do
daňového voľného obehu a z akých údajov vychádzal pri určení uvedenej sumy.

Žalobca mal za to, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu
postupu, keď na jednej strane deklaruje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potrebu dostatočného
odôvodnenia, avšak na druhej strane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý
vo svojom odvolaní výslovne poukazoval na nezrozumiteľnosť rozhodnutia Colného úradu Trnava č.
1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014.

Žalobca sa domnieval, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia Colného úradu Trnava č.
1095838/1/273037/2014 zo dňa 12.06.2014 potvrdeného rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č.
1095838/1/273037/2014, ktorým colný úrad nevyhovel žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky a neznížil
zloženú zábezpeku na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh vo výške 310 000 eur,

ako aj nezákonným postupom správnych orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach, keďže v
dôsledku vydania vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí došlo výsledne k zániku povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu.

Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že nie je pravdou, že by

daňový subjekt neuviedol konkrétne ukazovatele z hľadiska požiadaviek § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011
Z. z. a zostal len v rovine konštatovania. Uviedol, že žiadosť o zníženie zábezpeky zo dňa 22.05.2014
je dostatočne odôvodnená, pričom zo žiadosti je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca žiada
o zníženie zábezpeky na daň.

Žalobca konštatoval, že v žiadosti o zníženie zábezpeky na daň zo dňa 22.05.2014 žalobca uvádza, že
zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 % ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné
množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich
12 po sebe nasledujúcich mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúce
kalendárne mesiace pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase

podaniažiadostiozníženiezloženejzábezpeky.Zároveňuvedenéskutočnostiuvádzaajvliste„odpoveď
na oznámenie o použití zábezpeky na daň na úhradu dane (žiadosť o rozhodnutie o žiadosti o zníženie
zábezpeky, žiadosť o predĺženie lehoty na zvýšenie zábezpeky)“ zo dňa 27.06.2014, a teda je zrejmé, že
žalobca opakovane uviedol, na základe akých skutočností žiada o zníženie zábezpeky zo sumy 310 000
eur na 175 000 eur. Žalobca poukázal na to, že ak pre správcu dane nebolo zrozumiteľné, na základe

akých skutočností žalobca žiada o zníženie zábezpeky, bol povinný postupovať v súlade s § 3 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, a teda bol povinný vyzvať žalobcu na objasnenie uvedených
skutočností.Konštatoval,žezuvedenéhovyplýva,žezostranysprávnychorgánovdošloknesprávnemu
a nezákonnému postupu (t.j. k postupu v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní).

Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že súd by mal rozhodnutie žalovaného zrušiť v súlade
s § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ a e/ a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.04.2015 k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje za bezpredmetné tvrdenie žalobcu, ak
v súvislosti s údajnou absenciou úvah žalobca konštatuje, že žalovaný „neprihliadol na absenciu
odôvodnenia vo vzťahu k výpočtu sumy, ktorú označil správca dane ako daň pripadajúcu na priemerné
mesačné množstvo stavu zásob SBL“. Konštatoval, že sadzba spotrebnej dane na jeden hektoliteralkoholu je zakotvená v ustanovení § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 530/2011 Z. z.. Daný údaj je teda pre žalobcu
notoricky známou skutočnosťou a žalobcovi s určitosťou nebolo potrebné „úvahami“ vysvetľovať, ako sa
daň vypočíta z množstva alkoholu, ktoré je väčšie, než jednotkové množstvo alkoholu 1 hektoliter (resp.

100 litrov) s prislúchajúcou sadzbou spotrebnej dane. Žalovaný ďalej uviedol, že podrobné komplexné
zdôvodnenie výšky spotrebnej dane colný úrad prezentuje na 2. a 3. strane svojho rozhodnutia, kde
za jednotlivé zdaňovacie (mesačné) obdobia analyzuje údaje o výdaji liehu žalobcom, spôsobe jeho
zisťovania, s následnou výslednou výškou spotrebnej dane v jej súhrnnej a v aritmetickej výške.

Žalovaný vzniesol výhrady k nenáležitým tvrdeniam žalobcu, že nezákonným postupom, žalobcu/
colného úradu došlo „výsledne k zániku povolenia žalobcu na prevádzkovanie daňového skladu“.
Uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že okolnosť nezákonného postupu žalobcu/colného úradu nie je
žiadnym spôsobom preukázaná, tvrdenie žalobcu je aj samé o sebe právne irelevantné a prekrucujúce
pravidlá zákona č. 530/2011 Z. z.. Žalovaný ďalej konštatoval, že u žalobcu došlo následne k zániku
povolenia na prevádzkovanie daňového skladu nie pričinením zákonného, či nezákonného postupu

žalovaným/colným úradom, ale povolenie žalobcu zaniklo zo zákona podľa ustanovenia § 15 ods. 8
písm. d/ druhý bod zákona č. 530/2011 Z. z., pretože žalobca v rozpore so zákonom nedoplnil aktuálnu
právoplatne stanovenú výšku zábezpeky na daň. Žalovaný považoval za bezpredmetné aj tvrdenia
žalobcu o tom, že v jeho žiadosti zo dňa 22.05.2014, doplnenej o podanie zo dňa 27.06.2014, bola
žiadosť o zníženie zábezpeky „dostatočne zdôvodnená“. Žalovaný k danému tvrdeniu podotkol, že ak

by sa mala žiadosť (výška dane v nej uvedená) posudzovať z pozície kritérií žalobcu o uvádzaní úvah pri
jej výpočte, dané tvrdenie o dostatočnom zdôvodnení by bolo nepravdivé. Uviedol, že vo svojej žiadosti
žalobca „holo“ konštatuje priemer spotrebnej dane za 12 predchádzajúcich mesiacov vo výške 174
941,35 eur a cituje ustanovenie § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z.. Konštatoval, že nič na uvedenom
nemení ani obsah jeho doplňujúcej odpovede zo dňa 27.06.2014.

Žalovaný považoval za bezpredmetné a vytrhnuté z kontextu tvrdenia, že ak žiadosť žalobcu nebola pre
žalovaného zrozumiteľná, bol povinný postupovať podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. a požiadať
žalobcu na objasnenie ním uvedených skutočností.

Žalovaný uviedol, že predsa nikde netvrdil, že žiadosť žalobcu je nezrozumiteľná, neúplná, či
nezdôvodnená. Práve naopak, v zmysle postačujúceho uvedenia kvantitatívnej sumy výšky dane
žalobcom, ktorú je ľahké overiť v zmysle vyššie konštatovaných notoricky známych pravidiel, colný úrad
pristúpil k posúdeniu žiadosti ako podnetu s plnohodnotným obsahom a svoje závery deklaroval vo
svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí iba komparatívne podotkol, že

kým vysvetlenia a úvahy colného úradu v jeho rozhodnutí týkajúce sa výšky spotrebnej dane, nie sú
žalobcovi dostačujúce, jeho „vysvetlenia, úvahy“, ešte v omnoho menšom meradle (resp. v žiadnom),
než požaduje od colného úradu, mu pri podaní jeho žiadosti postačovali ako zrozumiteľné.

V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca na strane 2 žaloby za jeden z hlavných

dôvodov údajnej nezákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného a colného úradu označuje údajné
nesprávne právne posúdenie veci, pričom tento zásadný záver však následne žalobca konkretizuje iba v
jednej vete na konci 5. strany žaloby v podobe „Rozhodnutie taktiež vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 30. septembra 2015 právny zástupca žalobcu nebol prítomný, pričom bol na

pojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 23.09.2015 doručeným tunajšiemu
súdu dňa 25.09.2015, právny zástupca žalobcu požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti, ako aj
žalobcu na pojednávaní vytýčenom na deň 30.09.2015 o 11.00 hod. na Krajskom súde v Košiciach z
dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal bez ich prítomnosti v zmysle
podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/368302/2014/CI zo dňa

29.10.2014 a obsahu spisov. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 250g
ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalobcu.Zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného
k žalobe zo dňa 14.04.2015 a z týchto dôvodov navrhuje aj žalobu zamietnuť.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon
č. 530/2011“), sadzba dane z alkoholického nápoja sa ustanovuje vo výške 1 080 eur. Sadzba dane z
alkoholického nápoja, ktorým je lieh, sa na hl a. ustanovuje takto:
a) základná sadzba dane je vo výške 100 % sadzby dane uvedenej v odseku 1,
b) znížená sadzba dane je vo výške 50 % sadzby dane uvedenej v odseku 1.

Podľa § 15 ods. 4 písm. b/ zákona č. 530/2011 Z. z., žiadateľ musí spĺňať tieto podmienky: zložil
zábezpeku na daň podľa § 16.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z., zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto
zákona rozumie vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká

povinnosť vyplatiť žiadateľovi úrok.

Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., prevádzkovateľ daňového skladu môže požiadať colný
úrad alebo s písomným súhlasom colného úradu banku, ktorá poskytla bankovú záruku,35) o zníženie
zloženej zábezpeky na daň. Žiadosť o zníženie zloženej zábezpeky na daň môže prevádzkovateľ

daňového skladu predložiť colnému úradu, ak zložená zábezpeka na daň je vyššia o viac ako 20 %
ako súčet dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja uvedeného do
daňového voľného obehu vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40
ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo stavu zásob
alkoholických nápojov, ktoré mal prevádzkovateľ daňového skladu v stave zásob k poslednému dňu

každého kalendárneho mesiaca za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov, pričom toto prevýšenie trvá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace pred
podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie
zloženej zábezpeky na daň.

Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z., colný úrad o žiadosti podľa odseku 9 rozhodne do
15 pracovných dní odo dňa podania a príslušný rozdiel môže vrátiť s prihliadnutím na stav zásob
alkoholického nápoja, a to do piatich pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o znížení zloženej zábezpeky na daň.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), (ďalej len „zákon č. 563/2009
Z. z.“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a Colného úradu
Trnava k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:

K žalobnej námietke, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu
postupu, keď na jednej strane deklaruje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potrebu dostatočného
odôvodnenia, avšak na druhej strane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý
vo svojom odvolaní výslovne poukazoval na nezrozumiteľnosť rozhodnutia Colného úradu Trnava, súd

uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 63 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého správca dane má skonštatovať úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov, pričom žalovaný zároveň zdôraznil, že aby sa dosiahol účel prezentovaných úvah,
ich uvádzanie v rozhodnutí sa nemôže využívať v absolútnom zmysle, ktorý by ad absurdum rozhodnutiespôsobil ešte viac zložitejším a nezrozumiteľnejším. Žalovaný taktiež poukázal na to, že konštatovanie
úvah správcom dane, rozsah tohto konštatovania, či spôsob vyjadrenia daných úvah závisí od
množstva determinantov prípadu, t.j. napr. povahy prípadu, zložitosti, rozsiahlosti dokazovania, právnej

problematiky, rozsahu námietok daňového subjektu v konaní, obtiažnosti subsumovania skutkového
stavu pod právny stav a pod.. Žalovaný považoval za zrejmé, že správca dane nebude rozvádzať úvahy,
napr. nad skutočnosťami notorickými známymi, či nad základnými pojmami ľudských vedomostí, ktoré
účastník konania ovláda.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že posudzovanie podmienok
ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. je postavené na jednoduchom princípe, a to mesačnom
priemere spotrebnej dane pripadajúcej na alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu za
posledných 12 kalendárnych mesiacov vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane
podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 a mesačnom priemere spotrebnej dane pripadajúcej na
alkoholický nápoj nachádzajúci sa v daňovom sklade odvolateľa. Súčet uvedených dvoch aritmetických

priemerov sa následne porovná s výškou aktuálne zloženej zábezpeky, teda či je suma zábezpeky
vyššia o viac ako 20 %, než daný súčet aritmetických priemerov. Žalovaný ďalej konštatoval, že v
konkrétnom prípade správca dane pri posudzovaní podmienok ustanovenia § 16 ods. 9 zákona č.
530/2011 Z. z. uplatnil myšlienkové pochody/úvahy iba v podobe matematického sčítania, delenia,
či percentuálneho porovnania aritmetických čísel. Považoval za nepochybné, že tieto matematické

kategórie nebolo potrebné odvolateľovi zo strany colného úradu vysvetľovať. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia taktiež uviedol, že colný úrad v odôvodnení rozhodnutia z pozície ustanovenia
§ 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. plnohodnotne a správne ozrejmil dôvody, pre ktoré nebolo možné
uznať žiadosť odvolateľa o zníženie zábezpeky. Žalovaný poukázal taktiež na to, že colný úrad v
rozhodnutí podrobne popisuje skutkový a právny stav, vykonané dokazovanie (miestne zisťovanie)

v daňovom sklade odvolateľa, uvádza nominálne zistenia týkajúce sa skladového a vyskladneného
alkoholického nápoja za jednotlivé mesiace s prislúchajúcou spotrebnou daňou, konštatuje matematické
operácie a ich výsledky porovnáva s požiadavkami právnej úpravy.

Z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa

v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcich sa úvah, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov správcu dane a zaoberal sa námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní proti rozhodnutiu
Colného úradu Trnava poukazoval na nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia.Zvyššieuvedenýchdôvodovjesúdtohonázoru,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia
žalovaného zodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009

Z. z..

Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že Colný úrad Trnava bol vo svojom rozhodnutí povinný uviesť
dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie vrátane dostatočne zrozumiteľného výpočtu
sumy, ktorú označil ako daň pripadajúcu na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL a rovnako

mal za to, že bol povinný dostatočným spôsobom špecifikovať akým spôsobom dospel k sume, ktorú
označil ako daň pripadajúcu na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh uvedeného do
daňového voľného obehu a z akých údajov vychádzal pri určení uvedenej sumy.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že Colný úrad Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že zo záznamu o príjme a výdaji liehu - samostatná evidencia SBL zistil, že žiadateľ mal
evidovaný stav zásob SBL k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktoré colný úrad špecifikoval, a
to podľa mesiacov počnúc mesiacom máj 2013 a končiac mesiacom apríl 2014, s konkretizáciou na
jednotlivé množstvá I a. Colný úrad Trnava konštatoval, že žiadateľ za obdobie od mája 2013 do apríla
2014 mal k poslednému dňu kalendárneho mesiaca priemerný mesačný stav zásob SBL v množstve

993,3157 hl a. Colný úrad Trnava z uvedených údajov vypočítal daň pripadajúcu na priemerné množstvo
alkoholického nápoja, ktorým je lieh uvedeného do daňového voľného obehu žiadateľom za obdobie
od mája 2013 do apríla 2014, ktorá predstavuje výšku 158 061,13 eur a daň pripadajúcu na priemerné
mesačné množstvo stavu zásob SBL k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája
2013 po apríl 2014, ktorá predstavuje výšku 1 072 780,96 eur. Uviedol, že súčet dane pripadajúcej

na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh, uvedené do daňového voľného
obehu žiadateľom a dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo stavu zásob SBL, ktoré mal
žiadateľ k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za obdobie od mája 2013 do apríla 2014 (ďalej len„súčet dane“) predstavuje výšku 1 230 842,09 eur. Konštatoval, že pri výpočte bola použitá základná
sadzba dane uvedená v § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z. z. vo výške 1 080 eur na hl a.

Colný úrad Trnava pri vyhodnocovaní dôkazov a šetrení vo veci zhodnotil údaje získané z daňových
priznaní podaných žiadateľom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014, zo záznamu o príjme a vydaní
liehu - samostatná evidencia SBL vedeného žiadateľom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014,
porovnal ich s výškou zloženej zábezpeky na daň žiadateľom a dospel k právnemu záveru, že žiadateľ
nespĺňa podmienky ustanovené v § 16 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z., po splnení ktorých je možné

colnému úradu predložiť žiadosť.

Z vyššie uvedených údajov a výpočtu dane pripadajúcej na priemerné množstvo alkoholického nápoja,
ktorým je lieh, uvedeného do daňového voľného obehu žalobcom za obdobie od mája 2013 do
apríla 2014, je potrebné konštatovať, že Colný úrad Trnava podrobne analyzoval údaje o výdaji liehu
žalobcom, spôsobe jeho zisťovania, s následnou výslednou výškou spotrebnej dane v jej súhrnnej a

aritmetickej výške. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Colného úradu Trnava týkajúce sa výpočtu
dane pripadajúcej na priemerné množstvo alkoholického nápoja, ktorým je lieh, uvedeného do daňového
voľného obehu žalobcom za obdobie od mája 2013 do apríla 2014 odráža spôsob určenia výpočtu dane,
ako aj jej výšky, a preto je možné považovať odôvodnenie rozhodnutia Colného úradu Trnava týkajúce
sa výpočtu dane za preskúmateľné. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe nenamietal

nesprávnosť predmetného výpočtu spotrebnej dane Colným úradom Trnava a žalovaným.

Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že nezákonným postupom správnych orgánov bol žalobca
ukrátený na svojich právach, keďže v dôsledku vydania vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí
došlo výsledne k zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. K uvedenej žalobnej námietke

súd uvádza, že z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že u žalobcu došlo k zániku povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu zo zákona podľa ustanovenia § 15 ods. 8 písm. d/ druhý bod zákona č.
530/2011 Z. z., pretože žalobca v rozpore so zákonom nedoplnil aktuálnu právoplatne stanovenú výšku
zábezpeky na daň, a teda k zániku povolenia u žalobcu na prevádzkovanie daňového skladu nedošlo
na základe napadnutých rozhodnutí správnych orgánov tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe.

Pokiaľ žalobca v závere podanej žaloby poukázal na skutočnosť, že žiadosť o zníženie zábezpeky zo
dňa 22.05.2014 je dostatočne odôvodnená, pričom zo žiadosti je zrejmé, na základe akých skutočností
žalobca žiada o zníženie zábezpeky na daň, táto námietka je vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam
správnych orgánov irelevantná, nakoľko Colný úrad Trnava pristúpil k posúdeniu žiadosti ako podnetu

s plnohodnotným obsahom a svoje závery deklaroval vo svojom rozhodnutí.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonným
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.