Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010208
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115010208.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd N. I, samosudca JUDr. Martin Baločko na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X. XXXX

v N. takto

r o z h o d o l :

B. § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd obžalovanú
W. K., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., ul. O. č. XX,
spodobžalobyprokurátoraT.prokuratúryN.I,podsp.zn.XPvXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXzoskutku,
ktorého sa mala dopustiť tak, že :
v N. dňa XX.XX.XXXX na T. súde N. II, ul. O. č. XX počas pojednávania v občianskom súdnom konaní
pod sp. zn. XXC/XX/XXXX týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti so súpisným číslom

XXXX na parcele číslo XXX/XX, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie V. W., obce N. - V.,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila fotokópiu zmluvy o združení zo dňa XX.XX.XXXX,
hoci vedela, že sa jedná o zmluvu sfalšovanú alebo pozmenenú za účelom použiť ju ako pravú
v ktorom sa vidí zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.X písm. a/ Tr. zákona

o s l o b o d z u j e,

pretože skutok nie je trestným činom.

B. § 288 ods. X Tr. poriadku súd poškodenú K. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. č. XX/XX N.
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

M. vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovanej , svedkov, svedka -
poškodeného, znalkyne, prečítaním výpovedí z prípravného konania, oboznámením listinných dôkazov
a zistil nasledovný skutkový stav:

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X. XXXX bola vypočutá obžalovaná W. K., ktorá uviedla,
že sa necíti byť vinnou, nikoho nepodviedla a nič zlé neurobila. T. vypovedala, že v civilnom konaní
skutočne predložila ako dôkaz spornú zmluvu o združení medzi ňou a jej nebohým manželom, ale táto
mala vyslovene slúžiť len na ten účel, aby si mohli medzi firmami deliť príjmy a neboli platcami X.. G.
zmluvou chcela preukázať, že s manželom podnikala spoločne. E. jej manžel už doniesol ním podpísanú
a ona ju podpísala následne, ale nepamätala sa, či to bolo pred alebo po uzatvorení manželstva. G.
dokument, ktorý predložila súdu v civilnom konaní bol vo fotokópii, a nevedela uviesť, kde sa nachádza

originál.G.zmluvavôbecnemalavplyvnarozhodnutiesúdu,bolalendôkazomtoho,ževofirmepôsobila
a existovala. X., ktorý bol predmetom sporu musela opustiť. E. o združení bola doložená k daňovému
priznaniu a podľa jej slov zohľadnená pre daňové účely. O., že nesfalšovala a nepozmenila žiadnu listinu.
Na otázku prečo dokument podpisovala ako K., keď v čase podpisu mala ešte priezvisko U., odpovedala,že manžel jej to sám navrhol, pretože si boli istí, že sa vezmú a budú manželia. I. takto riešiť daňové
záležitosti mal jej manžel.

Na pojednávaní bola vypočutá K. M. v procesnom postavení svedkyne, ktorá vypovedala, že trvá na
svojich výpovediach z prípravného konania. Z. účastníčkou konania v civilnom konaní, kde ku koncu
dokazovania bol obžalovanou predložený listinný dôkaz - zmluva o združení, ktorá mala byť uzavretá
medzi jej nebohým otcom a obžalovanou, a ktorá mala potvrdzovať akúsi dohodu o tom, že spoločne
podnikali a spolu sa podieľali na financovaní stavby, ktorá bola predmetom konania v civilnom konaní. G.

zmluva o združení však nespĺňala náležitosti v pravosti listiny, napr., jej otec mal v živnostenskom liste
ako obchodný názov napísané O. K. - S. N., kde na zmluve je napísané S. - K. O.. E. bola podpísaná dňa
X.X.XXXX, pričom v tom čase obžalovaná ešte nebola vydaná za jej otca, a preto sa mohla podpísať a
mala podpísať menom U.. Aj to nasvedčovalo tomu, že zmluva je falošná ako aj to, že na zmluve nešlo o
pravý podpis otca. B. tejto zmluvy ich mala obžalovaná uviesť do omylu, ani samotný rozsudok v civilnom
konaní v odôvodnení neobsahoval ani jedno slovo o spochybnení tejto zmluvy, iba konštatovanie, že

bola takáto zmluva do civilného konania predložená v zmysle, že je predložená ako pravá. Na základe
toho podala trestné oznámenie s návrhom na vykonanie znaleckého posudku v odbore grafológia,
ktorým sa potvrdilo, že zmluvu nepodpísal jej otec, naopak, že ho podpísala na svojej strane W. K. a
že určité znaky vykazoval jej písmom aj podpis môjho otca. Zo zápisníc z civilného konania vyplýva, že
súd obžalovanú niekoľko krát vyzýval na predloženie tejto zmluvy. Zo strany obžalovanej padali samé

výhovorky, že zmluvu nemá, ale že k dispozícií ju má a podobne. B. jej právny zástupca tvrdil, že oni ani
netvrdia, že majú takúto zmluvu v písomnej podobne, čiže na každom jednom pojednávaní dochádzalo
k určitým výhovorkám a závadzali. Až X.X.XXXX bola táto zmluva na súde predložená ako pravá.
V. otec nikdy nespomínal, že by takáto zmluva existovala . B. jej slov, originál tejto zmluvy nebol nikdy
predložený súdu, tým pádom ani znalcovi. E. však vedel vyhodnotiť pravosť podpisu aj z fotokópie. W.

dodala , že zmluva bola jeden z viacerých dôkazov, avšak bol to jediný listinný dôkaz. na záver uviedla,
že jej a jej sestrám v konaní obžalovanej vznikla škoda XXX.XXX.-EUR , ktorá pozostáva z toho, že
po civilnom konaní je obžalovaná polovičnou vlastníčkou nehnuteľnosti, teda v pomere X a odmieta sa
podieľať akokoľvek na vzniknutých nákladoch na tejto nehnuteľnosti.

NapredmetnompojednávaníbolavypočutásvedkyňaR..Q.T.,ktoráuviedla,žetrvánasvojejvýpovediz
prípravnéhokonania.O.pravdu,avšaknepamätalasiskoroničztejtovýpovede.V podstatesanevedela
bližšie ku skutku vyjadriť, ani nevedela čo na hlavnom pojednávaní robí. B. O. K. nebohého poznala,
pretože to bol známy jej rodičov. G. si nepamätala, či bola účastníčkou občianskeho súdneho konania
na OS N. II pod sp. zn. XXC XX/XXXX, kde sa jednalo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

a ani to nie je ňu podstatné. Vo vzťahu ku spornej zmluve, ktorá jej bola súdom predložená, uviedla,
že túto zmluvu vidí prvý krát, a určite som s ňou do kontaktu neprišla , jedná sa o klasickú zmluvu o
združení fyzických osôb, v čase uzatvorenia tejto zmluvy pracovala na DÚ N. IV ako kontrolór dane na
X.. G. nemala na starosti pána K. a pani K. a určite s nimi neriešila žiadne veci ohľadom X., pretože
oni nepotrebovali poradenstvo, tým pádom im nepomáhala ani s uzatvorením zmluvy. I. vedomosť, aby

podnikala aj pani K.

Na pojednávaní bol vypočutý svedok O. K., ktorý uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného
konania. V. rodičia žili v spoločnej domácnosti minimálne od roku XXXX do roku XXXX-XXXX. B. podpise
zmluvy o združení nebol prítomný, bolo to len medzi otcom a matkou.

M. si nespomenul, kto konkrétne túto zmluvu predložil, ale vypovedal, že zmluva sa našla doma, na
záhrade, niekde v plechovej búdi, založená medzi ostatnými papiermi. Z. však podľa jeho slov nájdená
iba kópia a nevedel či existuje aj originál. B., že sudkyňa v civilnom konaní spomínala, že pokiaľ z tejto
zmluvy nie je originál, takže sa na ňu nebude prihliadať a podľa názoru svedka, rozsudok je položený na

iných dôkazoch, ako na tejto zmluve. X., že si ani nepamätá, či vôbec je zmluva v rozsudku spomenutá.
Vo vzťahu ku kontaktu medzi jeho otcom a jeho dcérami z predchádzajúceho manželstva sa nevedel
svedok bližšie vyjadriť, len z otcovho rozprávania mal vedomosť, že s nimi otec neudržiaval kontakt.

Na pojednávaní konanom dňa X.X. XXXX bola vypočutá znalkyňa B.. S. M.. G. bola do konania pribratá

OR PZ v N. a predmetom znaleckého skúmania boli iba podpisy na meno K. a na meno K.. M. doklad
bol k dispozícií na znalecké skúmanie len v podobe kópie, ale ako sa aj v znaleckom posudku vyjadrila,
kópie dokladov nepatria medzi ťažko spracovateľné rukopisné javy, samozrejme za predpokladu, že sa
kópia zhoduje s originálom. Aj zahraničné skúsenosti sú také, že aj keď nie je k dispozícií originál, taktreba skúmať všetko, čo súvisí s trestnou činnosťou. V závere svojho znaleckého posudku uviedla, že
podpis na znenie K. teda v znaleckom posudku označený ako M. vyhotovila pani K.. B. O. K. označila ako
nepravý podpis, teda falzifikát, teda falšovaný podpis. S. bola otázka, či podpis M. na znenie K. mohla

vyhotoviť pani K. alebo nie. V závere svojho posudku uviedla stanovisko vzhľadom k tomu, že jednak tým
žespornýdokladbolvpodobekópieajednakajpreto,leboznaleckáteóriahovorí,žesfalšovanépodpisy
sa dajú jednoznačne stotožniť s jednoznačným výsledkom a dá sa jednoznačne určiť či predpokladaný
pisateľ je alebo nie je pisateľom, avšak je veľmi ťažké určiť skutočného pisateľa. V časti znalecký
posudok uviedla aj niektoré vhodné a podobné znaky medzi skúmanými znakmi pani K. a podpisom

označeným ako M. na znenie K.. Tu doplnila svoj znalecký posudok v tom, že keď porovnávame
obidva podpisy sporné, tak medzi podpismi je veľa zhodných tendencií znakov, ktoré sa v znaleckej
terminológií popisujú ako globálne alebo celostné znaky, t.z. že ich celková úroveň rozmiestnenie
tohto textu tzv. horizontálno-vertikálne vysporiadanie, aj z týchto morfologických alebo väzobných
ukazovateľov tu sú zhodné znaky. G. podľa znalkyne je pravdepodobné, že pisateľkou podpisu M. na
znenie K. mohla byť pisateľka M. podpisu, avšak na jednoznačné potvrdenie tejto skutočnosti nie je

dostatočný počet popisateľných, tvarových, morfologických zhodných znakov. Na otázku súdu, aká je
bežná prax vyhotovenia znaleckého posudku z fotokópie, či ju vyhláška umožňuje alebo nie vyhotovovať
znalecký posudok z fotokópie , uviedla, že túto skutočnosť vyhláška nerieši, avšak existujú skriptá,
ktoré nejakým spôsobom pojednávajú o spornom materiáli, aký teda môže byť a v týchto skriptách sa
jednoznačne delia rukopisné javy na spracovateľné, ťažko spracovateľné a nespracovateľné, pričom

kópie dokladov sú charakterizované ako ťažko spracovateľné rukopisné javy a za nespracovateľné sú
považované rozbité písmo, alebo inak poškodené a písmo dieťaťa do XX rokov veku. E. ozrejmila, že
nič, žiadna vyhláška, žiaden zákon jej nezakazuje vyhotoviť znalecký posudok z fotokópie. Na otázku
obhajcu, že v obdobnej trestnej veci kolegyňa znalkyňa z jej odboru sa vyjadrila : „predložené kópie
sporných písomnosti a na nich obsiahnuté kópie podpisov znaleckému skúmaniu nevyhovujú a to z

dôvodov, že ak na skúmanie nie je predložený originál spornej listiny, na základe kópie žiadnej listiny nie
je možné pristúpiť k znaleckému skúmaniu s cieľom potvrdenia, že existuje ( resp. existoval) originál
spornej listiny, ktorý by bol z hľadiska obsahu, formy, vyhotovenia identický so skúmanou kópiu listiny,
táto odpovedala, že je to odborný názor kolegyne E. a že každý znalec pracuje radšej s originálom,
pretože aj keď sa veľa nehovorí, znalec pracuje intuitívnou metódou a má inú možnosť vytvoriť si ten

pocit k tomu podpisu, keď vidí originál. F. keď nie je k dispozícií ten originál, tak postupuje tak, ako jej
to umožňuje znalecký certifikát, čerpá to zo skrípt, ktoré vyššie uviedla. E. na záver uviedla, že nemal k
dispozícii originál dokumentu, ale že jednoznačne podpis na dokumente nie je podpisom pána K..

M. na pojednávaní čítal i listinné dôkazy v zmysle § 269 G. poriadku, konkrétne :

a/ darovacia zmluva medzi O. K. a Z. K. č.l. XXX - XXX a násl. spisu, z ktorej mal súd preukázané
identifikáciu a špecifikáciu zmluvných strán a čo bolo jej predmetom.
b/ darovacia zmluva na č.l. XXX - XXX spisu

c/ záznam o vykonaní skúšky písma na č.l. XX-XX spisu
d/ zápisnice o pojednávaní v občianskom súdnom konaní zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX na č.l. XXX-XXX spisu,
kde je zadefinovaný proces v civilnom konaní, kde bola predložená sporná zmluva.
e/ vyjadrenie poškodenej K. M. na č.l.XXX spisu

f/ rozsudky OS N. II a KS N. na č.l. XXX-XXX spisu
g/ E. o E. na č.l. XXX spisu
h/ živnostenský list zo dňa XX.XX. XXXX na č.l. XXX spisu
i/ sobášny list zo dňa X.X.XXXX na č.l. XXX spisu
j/ výpis zo živnostenského registra na č.l. XXX - XXX spisu

k/ správa o priestupkoch na č.l. XXX spisu, z ktorej vyplýva, že obžalovaná nemá v registri priestupkov
žiaden záznam.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

M. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivoa v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovanej S. N. spod obžaloby prokurátora T. prokuratúry N. I.

B. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred
súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda,
že obžalovaná v N. dňa XX.XX.XXXX na T. súde N. II, ul. O. č. XX počas pojednávania v občianskom
súdnom konaní pod sp. zn. XXC/XX/XXXX týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti so
súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXX/XX, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie V. W.,

obce N. - V., prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila fotokópiu zmluvy o združení zo dňa
XX.XX.XXXX, hoci vedela, že sa jedná o zmluvu sfalšovanú alebo pozmenenú za účelom použiť ju ako
pravú , je trestným činom.

V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností
preukázané, že by obžalovaná svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty zločinu marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods.X písm. a/ Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku. V konečnom
dôsledkuprávenaopak,zvýsluchu svedkov,znalkynealistinnýchdôkazovvrámci prípravnéhokonania
ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovanej.

Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky

skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ) . G. znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne
( povinné ). B. absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu,
nepôjde o trestný čin.

B. skutková podstata trestného činu tzv. marenia spravodlivosti teda vyžaduje, aby bolo úmyselným
zavinením páchateľa pokryté nielen to, že "sfalšuje nejaký dôkaz ", ale úmyselným zavinením páchateľa
musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce "predložiť tento sfalšovaný dôkaz na účel použiť ho
ako pravý".
N. v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo

pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. G. znie žalovaná skutková podstata trestného činu marenia
spravodlivosti.

P. zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať k všetkým týmto znakom skutkovej podstaty trestného činu a
prípadne, že sa úmysel vzťahuje len k niektorým z nich kým k iným je dané zavinenie len z nedbanlivosti ,

nemôže ísť o spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti.

K uvedeným právnym úvahám ohľadne zavinenia bude potrebné vo všeobecnosti konštatovať, že
zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, pričom
zavinenie (úmyselné ako aj nedbanlivostné) je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa

vnímanie páchateľa a na zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda
v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné
skutočnosti nechce a ani s nimi nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. E. sa pritom vzťahuje
na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej
podstaty trestného činu. E. sa teda vzťahuje k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok

a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. B. by
sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka
trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky
trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že konal tak ako konať chcel), ale je
potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený G. zákonom spôsobom v tomto zákone

uvedenom (judikatúra R XX/XXXX).

U. úmysel obžalovanej takto konať preukázaný nebol, a obžalovaná tak podľa názoru súdu nenaplnila
znaky trestného činu, ani po objektívnej, ani po subjektívnej stránke.

B. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať
svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré hoospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania
skutku usvedčujú, ale nie iba tie.

Ak má prokurátor - ako zástupca štátu v trestnom konaní (§ 2 ods. X G. poriadku) - niesť zodpovednosť
za dokázanie viny obžalovaného v konaní pred súdom a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako
nestranný orgán (§ 10 ods. X G. poriadku) nemožno opodstatnene zároveň požadovať, aby súd vo
vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu "prieskumného vyšetrovateľa" a aby svojím rozhodnutím po
preskúmaní alebo predbežnom prejednaní obžaloby určoval, či prokurátor môže a akým spôsobom má

uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní, ako má byť obžaloba odôvodnená a čo musí obsahovať,
aby obstála v súdnom konaní pre uznanie viny obvineného.

B. (dominus litis) prípravného konania je prokurátor, v súdnom konaní sa potom dostáva do postavenia
strany (rovnej s protistranou), ktorú však ťaží dôkazné bremeno. Do tejto pozície sa má prokurátor dostať

bez toho, by mu v tom súd bránil svojím už predbežným hodnotením dôkazov a určovaním rozsahu,
v ktorom má byť v prípravnom konaní dokazovanie vykonané. G. súd narúša rovnosť strán v súdnom
konaní, lebo svojvoľne napomáha obhajobe nad rámec svojej pôsobnosti, respektíve pôsobnosti v
aktuálnej fáze konania.

V rámci aktuálnej úpravy v G. poriadku je odstránenie vyšetrovacej zásady zo súdneho konania, s čím je
spojené dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za dokázanie viny obžalovaného, teda
zásady "dôkazného bremena". O. dôkazov v súdnom konaní, ktoré strany nenavrhli alebo nezabezpečili,
je podľa aktuálnej právnej úpravy možnosťou, nie však už povinnosťou súdu.

B. tejto úpravy sa trestné konanie ako spor obžaloby a obhajoby približuje občianskemu súdnemu
konaniu, ktorého je dôkazné bremeno žalobcu charakteristickou črtou. V tomto konaní od jeho začiatku
doposiaľ absentuje originál zmluvy, ktorý ako to z vykonaného dokazovania vyplýva je nenahraditeľným
dôkazom, a pri absencii tohto originálneho dokumentu nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o
vine obžalovanej. G. skutočnosť nevyvrátili vo veci vykonané svedecké výpovede, znalecký posudok,

vyjadrenie znalca , ani listinné dôkazy.

M. meritórne rozhodnutie súdu, ktoré má komplexné (obojsmerné) dokazovanie orgánov činných
v trestnom konaní v zmysle § 2 ods. XX TP umožniť, je v prípade dôkaznej núdze rozhodnutie
podľa zásady dôkazného bremena, teda pri pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená

v neprospech obžaloby. M. je, aby každý, kto spáchal trestný čin, bol za jeho spáchanie odsúdený a
primerane potrestaný, ale len vtedy, resp. v tom rozsahu, v ktorom mu je vina dokázaná v konaní pred
súdom (tzv. "objektívnu" pravdu totiž v mnohých prípadoch nemožno, práve z objektívnych dôvodov,
zistiť). V tomto konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán a zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý
sa obžalovanému kladie za vinu, nesie prokurátor (ako žalujúca strana).

E. predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie je podanie obžaloby
prokurátorom. V zmysle § 234 ods. X Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

B. tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie
súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ust. § 2 ods. XX Tr. por. B. tohto ustanovenia
sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený
skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.
S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

I. zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru
dokazovania, ktorú musí v konaní vykonať aby bola táto požiadavka splnená. T. činný v trestnom konaní

musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných
pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.B. je v zmysle § 2 ods. XX Tr. por. povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť skutkový
stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i
hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby v zmysle § 234 ods. X Tr. por.

B. aj postup prokurátora podľa § 234 ods. X Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné
objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že:

- skutok sa stal,

- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.).

O. uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú podstavenie obvineného pred súd.

B.môževyvodzovaťnáležitézistenieskutkovéhostavuvecivzmysle§2ods.XXTr.por.lenzdôkazných
prostriedkov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní zákonným spôsobom.

E. náležitého zistenia skutkového stavu ( § 2 ods. XX Tr. por. ) konkretizuje zásadu oficiality na proces

dokazovania a jeho výsledok v predsúdnom konaní ako predpoklad - v konečnom dôsledku - pre
spravodlivérozhodnutiesúdu.E.tejtozásadysapreorgányčinnévtrestnomkonanístanovujepovinnosť
postupovať tak , aby bol zistený skutkový stav veci , o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. B. tieto orgány majú s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti
svedčiace proti obvinenému i okolnosti svedčiace v jeho prospech, pričom dôkazy v predsúdnom konaní

vykonávajú v oboch smeroch, nečakajúc na návrhy či podnety. M. povinnosť nevylučuje návrhy strán na
vyhľadávanie a vykonanie dôkazov, pričom zákon s takouto súčinnosťou priamo ráta a ju aj procesnými
prostriedkami zabezpečuje, nakoľko zakotvuje právo strán dôkazy obstarávať.

N. zakotvená v § 2 ods. XX Tr. por. je charakterizovaná aktivitou predovšetkým strán, ktoré majú právo

podstatne ovplyvňovať priebeh dokazovania, pričom aj keď je daná možnosť súdu iniciatívne vykonávať
dôkazy , s takouto jeho aktivitou vo väčšom rozsahu zákon neráta.

I.dôležitouskutočnosťouvprejednávanomprípadeavprospechobžalovanejjeto,žepredmetnázmluva
podľa vykonaného dokazovania v rámci prípravného konania i konania pred súdom nemala zásadný

vplyv na to, čo bolo predmetom občianskeho súdneho konania.

Y. , ktorá bola predložená v civilnom konaní a to E. o združení bola platná a účinná výlučne na dobu
X roka, pričom civilné konanie v rámci ktorého bola táto zmluva predložená v kópií, hodnotilo obdobie
celého spolužitia manželov K..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tento listinný dôkaz bol pre občianske súdne konanie absolútne
nepodstatný a irelevantný, čo nevyplýva len zo samotného rozsudku pod spisovou značkou XXC XX/
XXXX , kde sa uvádza, že súd rozhodoval na základe iných dôkazov a nie kópie predloženej zmluvy

G. skutočnosť verifikuje i vyjadrenie sudkyne, ktorá bola vo veci činná zo dňa XX.X.XXXX, kde v závere
svojho stanoviska napísala „súd pravosť zmluvy nezisťoval, pretože pre právne posúdenie veci nemal
túto zmluvu vzhľadom na ostatné zistenia v konaní za podstatné“.

B. nejednoznačnosti sú prítomné i v samotnom znaleckom dokazovaní a výsluchu znalkyne, čo
kumulatívne predstavuje podľa názoru súdu najdôležitejší dôkaz v prejednávanom prípade.

„N. nejestvuje originál len kópia, nedá sa jednoznačne uzavrieť pravosť podpisu“

To bolo mementom a dôležitým faktorom, ktorým sa riadil súd a priklonil sa tak v pochybnostiach v
prospech obžalovanej.Vo výpovedi samotnej znalkyne je konštatované, že kópie dokladov sú charakterizované ako ťažko
spracovateľné rukopisné javy.

I keď táto uviedla, že podpis na meno K. nie je určite jeho podpisom, a i keď by to bola pravda, súd
musí poznamenať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tento podpis sfalšovala práve
obžalovaná, ale mohol to byť ktorýkoľvek subjekt, o čom sa však možno iba domnievať. G. podotkla
vo svojom znaleckom skúmaní i znalkyňa, keď popísala, že sfalšované podpisy sa dajú jednoznačne
stotožniť s jednoznačným výsledkom a dá sa jednoznačne určiť či predpokladaný pisateľ je alebo nie

je pisateľom, avšak je veľmi ťažké určiť skutočného pisateľa. X. a dohady nie sú v trestnom konaní
jednoznačné, nespochybniteľné a relevantné dôkazy. E. je nutné skonštatovať, že osoba menom K. je
už nebohá, túto skutočnosť nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť, čím je tento dôkaz nevykonateľný, nemožný
a nezrealizovateľný.

E. zároveň v prospech obžalovanej uviedla, že na jednoznačné potvrdenie skutočnosti, že podpis K. je

dielom obžalovanej, nie je dostatočný počet popisateľných, tvarových, morfologických zhodných znakov.
R. len o pravdepodobnosť, nie skutočnosť.

W. dôležitou skutočnosťou je to, že inkriminovaná zmluva o združení, mala byť platná len na prekluzívne
obdobie jedného roka a bola výlučne spísaná len preto, aby v rámci podnikateľskej činnosti obdivoch

manželov si vedeli primerane deliť príjmy tak, aby sa nemuseli stať platcami X.

M.savtomtosmerepriklonilkargumentomobhajoby,žetátozmluvaozdruženísadoposiaľnenachádza
v zložke daňového úradu a v tejto zložke sa ocitla vtedy, keď sa robilo daňové priznanie za rok XXXX, t.z.

daňové priznanie sa vyhotovovalo k XX.X.XXXX, teda za obdobie roka XXXX a nie je to protizákonné,
túto zmluvu mohli antidatovať hocikedy v priebehu roka XXXX.

O. svedkov O. K. a svedkyne T., súd z pohľadu rozhodovania vyhodnotil ako nepodstatné a irelevantné,
nakoľko vo svojich výpovediach neuviedli pre vec žiadne podstatné okolnosti.

O. svedkyne M. súd z pohľadu, že je v civilnom spore s obžalovanou vyhodnotil ako neobjektívnu.

Čo sa týka protiargumentu tejto svedkyne, a v konečnom dôsledku aj prokurátora, že v čase podpisu
mala obžalovaná priezvisko U. a nie K., negovala vo svojej výpovedi obžalovaná, keď poznamenala, že

manžel si bol istý, že sa v dohľadnom čase vezmú a sám takéto riešenie navrhol, pričom jej zmluvu už
pripravenú mal doniesť na podpis.

G. skutočnosť podčiarkol aj fakt, že zmluva bola datovaná k X.X. XXXX a z dôkazného materiálu v
podobe sobášneho listu vyplýva, že manželstvo obžalovaná so O. K. uzavrela dňa X.X. XXXX, čiže v

totožnom roku, presne X mesiacov po jej podpise.

Je nutné konštatovať, že v rámci celého prípravného konania ako aj konania pred súdom nebol
produkovaný jediný relevantný a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

preukazoval to, že skutok obsiahnutý v obžalobe je trestným činom

T. rozhodnutie v predmetnej trestnej veci vychádza z dôsledného objasnenia skutočností týkajúcich
sa subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, keď v tomto smere boli vykonané všetky potrebné
dôkazy. K náležitému zisteniu skutkového stavu súd vykonal dokazovanie v otázke, či obžalovaná

úmyselne sfalšovala dokument , ktorý použila ak opravý.

E. z vykonaných dôkazov však nepotvrdil úmysel obžalovanej. M. stránku tohto trestného činu tak podľa
názoru súdu nemožno vyvodiť iba zo samotného faktu, že je takáto zmluva z pohľadu iných subjektov
nežiadúca.

I napriek tomu, že nedbanlivosť ako taká hraničí na jednej strane s eventuálnym úmyslom ( vedomá
nedbanlivosť sa s eventuálnym úmyslom zhoduje v intelektuálnej zložke ) a na druhej stranes nezavineným konaním, pre spáchanie trestného činu tohto druhu, presnejšie pre naplnenie
subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, či už
vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu, čo nebolo u konania obžalovanej v rámci dokazovania

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
M. preto uzatvára, že podstata skutkovej vety uvedenej v obžalobe teda, že obžalovaná „v konaní pred
súdom predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako
pravý,“ nebola vôbec dokázaná a preto súd postupoval v zmysle § X85 písm. b) Tr. por..
M. v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru I.vyššieho súdu (napríklad 2 Tz XX/XXXX a X Tz XX/

XXXX), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému ziste-
niu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Nedo-
kázaná vina tu má však pre obžalovanú rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
O.dom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom poškodenú K. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. č. XX/XX N. musel povinne (§ 288
ods. X Tr. por.) odkázať s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. I. rámec uvede-

ného súd konštatuje, že poškodenej strane nič nebráni v tom, aby sa žalobou v civilnom konaní obrá-
tila na súd a žiadala náhradu spôsobenej škody od obžalovanej, pretože práve súdy v civilnom kona-
ní povoláva zákonodarca primárne k tomu, aby riešili všetky zodpovednostné nároky, ktoré vyplynú z
občianskoprávnych vzťahov, tak ako to je v prípade tohto mimotrestného sporu medzi nimi.
B. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

B. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu
a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru , že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná, je trestným činom.

O. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej
obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.