Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/174/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202786
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5611202786.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu UNION zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom v

Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti žalovanému v I. rade R. E., F.. XX.XX.XXXX, T. E.
XXX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Cibuľom, so sídlom Lipt. Mikuláš, M. Pišúta
919/2 a proti žalovanému v II. rade D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. A.. E. - H., Ž. XXX/X, v konaní o zaplatenie
426,61 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

V mene Slovenskej republiky
Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú p o v i n nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu
412,50 eur, a to žalovaný v I. rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 412,50 eur

od 22.06.2011 do zaplatenia a žalovaný v II. rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z
istiny 412,50 eur od 01.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
na účet žalobcu vedený v Š. H. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, KS: 0058, VS: 2710705016.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu okresnému súdu 01.04.2011, sa žalobca domáhal zaviazania najskôr
len žalovaného v I. rade na zaplatenie istiny 426,61 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy

od 28.03.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania 2,80 eur z titulu poštovného. Žalobu odôvodnil
tým, že po spôsobení zranenia poistencovi žalobcu A. B., po napadnutí dňa 31.10.2007 žalovaným
žalobca uhradil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poskytovateľom. Trestné stíhanie voči
žalovanému I. bolo uznesením Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-70 z 18.05.2010
zastavené, pretože trest, ku ktorému trestné stíhanie môže viesť je celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený. Uznesenie sa stalo právoplatným
22.06.2010.

Uznesením tunajšieho okresného súdu č. k. 8C/174/2011-72 zo dňa 14.11.2011 súd na základe
žalobcovho návrhu pripustil do konania vstup žalovaného v II. rade. Odvolací Krajský súd v Žiline
uznesením č. k. 9Co/445/2012-98 z 29.11.2012 odvolanie žalovaného v I. rade voči tomuto uzneseniu
odmietol. Následne uznesením č. k. 8C/174/2011-100 zo dňa 30.01.2013 súd pripustil zmenu žaloby
tak, že obidvaja žalovaní majú žalobcovi solidárne zaplatiť istinu 426,61 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy od 28.03.2011 do zaplatenia a náhradou trov konania.

Tunajší okresný súd vydal dňa 03.05.2011 platobný rozkaz č. k. 1Ro/358/2011-18, voči žalovanému
v I. rade, ktorý v zákonnej lehote podal odpor zdôvodnený tým, že nebol uznaný za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona. Už pred vyšetrovateľom popieral spáchanieuvedeného prečinu, čomu nasvedčovali aj svedecké výpovede a výpovede spoluobvineného D. E..
Podľa vtedajšieho advokáta žalovaného I. mal byť prečin aj tak zastavený pre nedostatok dôkazov,
ale nakoniec bolo trestné stíhanie zastavené prokurátorom pre neúčelnosť. Žalobca mal proti tomuto

uzneseniu podať opravný prostriedok a trvať na tom, aby súd určil vinu alebo nevinu žalovaného I.
Rovnako sa na uznesenie o zastavení trestného stíhania neodvolal ani údajný poškodený A. B.. Navrhol
zamietnutie žaloby.

Žalobca v písomnom vyjadrení z 09.8.2011 k odporu uviedol, že podľa uznesenia Okresnej prokuratúry

Lipt. Mikuláš sp. zn. 2Pv/632/07 z 18.05.2010 boli žalovanému I. preukázané všetky skutky, ktorých
sa mal dopustiť. Argumenty žalovaného sú len účelovou obranou. Poukázal na dôvod zastavenia
trestného stíhania voči žalovanému I. Písomným podaním zo dňa 04.04.2014 žalobca uviedol, že
zaplatenie liečebných nákladov za poistenca nie je možné preukázať z dôvodu ich úhrady raz
mesačne na účet poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za všetkých poistencov zdravotnej poisťovne,
ktorým poskytovateľ poskytol zdravotnú starostlivosť v predchádzajúcom mesiaci. Jediným spôsobom

preukázania úhrady liečebných nákladov za poistenca je vyžiadanie správy od poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. V otázke premlčania je na prípad potrebné aplikovať § 106 Občianskeho zákonníka.
Subjektívnadvojročnápremlčaciadobazačínaplynúťododňa,keďsapoškodenýdozvienielenoškode,
ale aj o tom, kto za ňu zodpovedá, čo je kumulatívnou podmienkou. Premlčacia doba mohla začať plynúť
najskôr 02.07.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení trestného stíhania. Až v tento

deň sa mohol žalobca dozvedieť mená osôb, zodpovedajúcich za vzniknutú škodu. Počas trestného
stíhania žalobca nemohol vedieť, či spáchanie trestného činu bude žalovaným preukázané, alebo nie.
V deň podania žaloby premlčacia doba neuplynula.

Riadne a včas predvolaný žalobca sa nezúčastnil na žiadnom z pojednávaní, konaných na tunajšom
okresnom súde, ktorý preto vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz
vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom len Obč. súd.
por.).

PrávnyzástupcažalovanéhovI.radenapojednávaniachpopreldôvodnosťajvýškuuplatnenéhonároku
a vzniesol námietku premlčania. Poukázal na popieranie spáchania skutkov obidvoma žalovanými v
trestnom konaní, v ktorom žalovaní neboli uznaní za vinných právoplatným súdnym rozhodnutím.
Neexistuje súdne rozhodnutie, ktorým by bol súd podľa § 135 ods. 1 Obč. súd. por. viazaný. Nie

je teda preukázané zavinené protiprávne konanie žalovaných. Poškodený, podaním sťažnosti proti
uzneseniu o zastavení trestného stíhania, nepoprel záver trestného konania, nepreukazujúci zavinené
protiprávne konanie žalovaného. K výške žalovaného nároku uviedol, že zdravotné poisťovne platia
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady na ňu vynaložené v rámci tzv. limitov. Žalobca predložil
len ich vyčíslenie, ale nepreukázal ich zaplatenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Je možné, že

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa vynaložené náklady vôbec nepreplatila,
pretožepresahovalidojednanýlimit.Navrholvykonaťdokazovaniedopytomnaposkytovateľazdravotnej
starostlivosti, na oznámenie, či zdravotnú starostlivosť poškodenému B. poskytol, aké výkony vykonal, či
zdravotnápoisťovňaaakúsumuzaplatila.Vzniesolnámietkupremlčaniaspoukazomnato,žeskutoksa
mal stať v roku 2007, liečebné náklady mali byť vynaložené od 31.10.2007 do 01.11.2007. Už v decembri

2007 potom žalobca vedel akú sumu mal zaplatiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Premlčacia
doba začala plynúť od 02.11.2007 a keďže je trojročná, uplynula v roku 2010. Žaloba bola podaná
01.04.2011. Režim premlčania sa nespravuje podľa všeobecných ustanovení o škode, ale podľa zákona
č. 577/04 Z. z.. Ak by aj súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobca sa dozvedel
o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu počas trestného konania, vedeného proti žalovaným v pozícii

obvinených.Podľa§106ods.2Občianskehozákonníkasubjektívnapremlčacialehotamôžeplynúťlenv
rámcilehotyobjektívnej. Žalobcanepreukázal,žežalovaníúmyselnýmkonanímspôsobilipoškodenému
škodu

Žalovaný I. vo svojej výpovedi uviedol, že opravný prostriedok voči uzneseniu o zastavení trestného

stíhania nepodal, pretože nie je osobou znalou práva. Keď bolo trestné stíhanie zastavené, bolo to
pre neho skončené. Má uložený dosť vysoký trest odňatia slobody, nechcel riešiť takúto blbinu. Až
po obdržaní platobného rozkazu si preštudoval zastavujúce uznesenie a napadlo mu, že opravný
prostriedokmohlapodaťzdravotnápoisťovňa.Kskutku z31.10.2007bolvypočúvanývtrestnomkonaní,nebude sa viac vyjadrovať. Nevyjadril sa ani k výške žalovaného nároku. Dňa 23.03.2011 už bol vo
výkone trestu.

Žalovaný II. vypovedal, že sa zdržiava na adrese svojho trvalého bydliska A.. E.-H., Ž. XXX/X, kde žiada
doručovať súdne zásielky. Poprel spáchanie skutku, vzniesol námietku premlčania a uviedol, že viac
vypovedať nebude.

Z fotokópie listinného dôkazu, označeného ako Vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za

zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi A. B.P., vystaveného 01.12.2010 žalobcom je
preukázané, že k poškodeniu zdravia tohto poistenca došlo 30.10.2007. Vynaložené liečebné náklady
boli v období od 31.10.2007 do 01.11.2007 vo výške 426,61 eur. Písomnosťou zo 17.03.2011 žalobca
vyzval žalovaného I., čo vyplýva z fotokópie tejto písomnosti, na úhradu vynaložených liečebných
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 426,61 eur na tam označený účet, v lehote do
15 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola doručovaná žalovanému I. na adresu D.. D. XXXX/X, A.. E.,

na ktorej bol adresát neznámy, preto pošta dňa 23.03.2011 zásielku odosielateľovi - žalobcovi vrátila.
Písomnosťou z 09.08.2011 žalobca vyzval žalovaného II. na úhradu vynaložených liečebných nákladov
426 ,61 eur tam označený účet, v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa fotokópie doručenky
zásielka doručovaná na adresu Ž. XXX/X, A.. E. žalovanému II. nebola doručená, pretože adresát si ju v
odbernej lehote neprevzal. Poštou bola zásielka vrátená 31.08.2011 a žalobcovi doručená 05.09.2011.

Z oznámenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Lipt. Mikuláš so sídlom v Lipt.
Mikuláši zo 07.04.2014 súd zistil, že A. B. bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení nemocnice
od 31.10.2007 do 02.11.2007. Cena za ukončenú hospitalizáciu 11.929,- Sk (v súčasnosti 395,97
eur) bola UNION zdravotnou poisťovňou uhradená nemocnici v plnej výške. Počas hospitalizácie

boli vykonané pacientovi výkony spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek na úseku hematológie
a transfuziológie za zmluvnú cenu 26,40 Sk (0,88 eur), na úseku rádiodiagnostickom za 471,50
Sk (15,65 eur), ktoré boli uhradené zdravotnou poisťovňou nemocnici v plnej výške. S odstupom
času sa nemocnica nevie vyjadriť k úhrade za 3 RDG snímky, nakoľko v základnej zmluve a v jej
platných dodatkoch z tohto obdobia, ktorými nemocnica disponuje, tieto ceny za RDG snímky neboli

zazmluvnené.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-70 z 18.05.2010, právoplatného
22.06.2010jepreukázané,žeprokurátorkaOkresnejprokuratúryLipt.Mikulášvtrestnejveciobvineného
mladistvého R. E., F.. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.

1 písm. b/ Trestného zákona, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona zastavila trestné
stíhanie podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku, a to aj pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, že dňa 31.10.2007 okolo 20,15 hod. v podchode pod Play

Clubom na sídlisku Podbreziny v Lipt. Mikuláši spoluobvinení R. E. I. D. E. po vzájomnej dohode napadli
A. B. tak, že ho najprv R. E. strčil a keď mu A. B. povedal, že čo to robí, tak do neho strčil D. E. a opýtal
sa ho, či chce dostať. Následne R. E. chytil D. E.P. a povedal mu, nech nerobí problémy, kopol do nohy
A. B., ktorý spadol na koleno, a potom ho obaja bili päsťami do hlavy, pričom ho udreli najmenej 40-
krát, čím mu spôsobili pomliaždenie hlavy v oblasti čela, za pravým uchom vpravo, pomliaždenie tváre v

oblasti jarmového oblúka vpravo a pomliaždenie chrbta pravej ruky s obmedzením v obvyklom spôsobe
života po dobu 12 dní, následne po útoku na A. B.P. R. E. udrel päsťou pravej ruky do sánky na ľavú
stranu Q. B., čím mu spôsobil opuch sánky vľavo a mierne aj na krku vľavo, ktoré zranenie si u Q. B.
vyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 2 týždňov. Dôvodom zastavenia trestného
stíhania je, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť je celkom bez významu popri treste, ktorý

bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že skutok bol
mladistvémuR.E.preukázanývýpoveďamipoškodených,zápisnicouoohliadkemiestačinu,znaleckými
posudkami. Prokurátorka mala z rozsudku Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp.zn. 2T/7/2010 z 02.02.2010
preukázané schválenie dohody o vine a treste z 18.01.2010 medzi Okresnou prokuratúrou Lipt. Mikuláš
a obvineným R. E., ktorý bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20

k § 189 ods. 1 Trestného zákona, zo zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c/ Trestného zákona a zo zločinu obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený test odňatia slobody
v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona ajza prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Možno konštatovať, že trest, ku
ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný

čin už právoplatne uložený. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté nároky poškodených na náhradu škody,
ktoré môžu uplatniť v občianskom súdnom konaní. Opravným prostriedkom proti tomuto uzneseniu je
sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od jeho oznámenia. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Lipt.
Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-72 z 18.05.2010, právoplatného 02.07.2010 je preukázané, že prokurátorka
Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš aj v trestnej veci spoluobvineného mladistvého D. E., nar. 23.04.1990

podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku trestné stíhanie proti tomuto mladistvému obvinenému
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 a
pre prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre
rovnaký skutok z 31.10.2007 zastavila, lebo trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez
významu popri treste, ktorý bol obvinenému ml. D. E. pre iný čin už právoplatne uložený. Rozsudkom
sp. zn. 1T/111/2009 zo dňa 25.02.2010 bol ml. D. E. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený súhrnný test odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov. Za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona aj za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva
roky. Možno konštatovať, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri

treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté
nároky poškodených na náhradu škody, ktoré môžu uplatniť v občianskom súdnom konaní. Opravným
prostriedkom proti tomuto uzneseniu je sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od jeho oznámenia.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej len Zákon) v platnom znení na základe verejného zdravotného poistenia sa
plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. v platnom znení zdravotná poisťovňa má právo
uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému
poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Podľa § 100 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,
môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z

neho vychádza. V občianskom súdnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným
v trestnom konaní.

Po vykonaní dokazovania dôkazmi vyššie uvedenými súd žalobe vyhovel čiastočne. Žalobca vymedzil
ako predmet konania jeho právo na úhradu nákladov zaplatených Liptovskej nemocnici MUDr. Ivana

Stodolu Lipt. Mikuláš so sídlom v Lipt. Mikuláši za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi
žalobcu A. B. v čase od 31.10.2007 do 01.11.2007 z dôvodu, že k poškodeniu zdravia u poistenca
došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaných. Žalobca sa domáhal zaplatenie čiastky 426,61
eur bez toho, aby vynaloženie týchto nákladov preukázal. Z obsahu listinného dôkazu, ktorým jeoznámenie Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Lipt. Mikuláš so sídlom v Lipt.
Mikuláši zo 07.04.2014 je preukázané zaplatenie týchto nákladov vo výške 412,50 eur, a to za ukončenú
hospitalizáciu 11.929,- Sk (v súčasnosti 395,97 eur), za výkony spoločných vyšetrovacích a liečebných

zložiek na úseku hematológie a transfuziológie 26,40 Sk (0,88 eur) a na úseku rádiodiagnostickom za
471,50 Sk (15,65 eur).

Predpokladomúspechužalobyjeokrempreukázaniavýškyžalovanéhonárokuajpreukázanieprávneho
dôvodu požadovaného plnenia. Skutočnosť, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu A. B. dňa

31.10.2011 došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaných je preukázaná listinnými dôkazmi,
ktorými sú uznesenia Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-70 z 18.05.2010, právoplatné
22.06.2010 a č. k. 2Pv/632/07-72 z 18.05.2010, právoplatné 02.07.2010. Týmito uzneseniami bolo
zastavené trestné stíhanie obvinených mladistvých R. E. I. D. E. pre prečin ublíženia na zdraví
poškodenému A. B. podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 a pre prečin
výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre skutok

z 31.10.2007. Dôvodom zastavení trestných stíhaní žalovaných I. a II. uvedenými uzneseniami bola
neúčelnosť ich ďalšieho trestného stíhania, lebo maximálne dvojročný trest odňatia slobody trest, ku
ktorému mohlo ich trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvineným pre
iný čin už právoplatne uložený (žalovanému I. trest odňatia slobody 7 rokov a 8 mesiacov, žalovanému
II. trest odňatia slobody 17 mesiacov). Z dôvodov týchto uznesení vyplýva, že spáchanie skutku bolo

každému obvinenému preukázané výpoveďami poškodených, zápisnicou o ohliadke miesta činu a
znaleckými posudkami. Ani jeden zo žalovaných v pozícii obvineného nevyužil možnosť podľa § 215
ods. 6 Tr. poriadku namietať správnosť tohto rozhodnutia podaním sťažnosti, ale najmä ani jeden
nevyužil možnosť žiadať podľa § 215 ods. 7 Tr. poriadku o pokračovanie v trestnom stíhaní vyhlásením
do troch dní od doručenia uznesenia o zastavení trestného stíhania, že na prejednaní veci trvá.

Žalovaný I. síce tvrdil na pojednávaní, že o tomto práve získal vedomosť až pri podávaní odporu proti
platobnému rozkazu, ale súd jeho tvrdeniu vzhľadom na skúsenosti žalovaného I. s trestným konaním, s
poukazom na počet skutkov, pre spáchanie ktorých boli voči nemu vedené trestné stíhania, ako vyplýva
z pripojeného spisu zn. 2Pv/632/07 Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš, jednoducho uveriť nemohol.
Navyše žalovaný I. bol v uvedenom trestnom konaní ako mladistvý od počiatku ex offo zastúpený

obhajcom, čo tiež vylučuje nevedomosť o znalosti uvedeného zákonného ustanovenia. Povinnosťou
advokáta zastupujúceho klienta je využiť všetky právne prostriedky na ochranu klienta, takže v prípade
neviny klienta by advokát postupoval podľa § 215 ods. 7 Tr. poriadku. Uvedené platí aj o žalovanom
II., ktorý na pojednávaniach nevypovedal, takže svoju vedomosť o uvedenom zákonnom ustanovení ani
nepoprel. Neprehliadnuteľné je tiež to, že trestné stíhanie mohlo byť zastavené aj podľa § 215 ods. 1

písm.a/ Tr. poriadku, ak by bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
alebo podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, ak by tento skutok nebol trestným činom a nebol by dôvod
na postúpenie veci, alebo podľa § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ak by bolo je nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený. Dôvodom zastavenia trestného stíhania je však neúčelnosť hroziaceho trestu,
nie to, že sa skutok nestal, že nie je trestným činom, alebo jeho nespáchanie obvinenými. Vo vzťahu

k § 135 Obč. súd. por. s poukazom na rozhodnutie R 22/1979 súd zdôrazňuje, že rozsah viazanosti
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody.
Rozhodnutieotom,žebolspáchanýtrestnýčinneznamenálenkonštatovaniezavinenéhoprotiprávneho
konaniaurčitéhopáchateľa,aleajzáveronarušeníchránenýchspoločenskýchvzťahovaovznikuurčitej

ujmy, v posudzovanom prípade ujmy nemajetkovej ujmy, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú
(napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a uvedenou ujmou. V zmysle vyššie uvedeného súd potom dospel k záveru, že žaloba je voči obidvom
žalovaným dôvodná, sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie. Ich hmotnoprávna solidarita vyplýva zo
skutočnosti, že škoda na zdraví poistenca žalobcu A. B. bola spôsobená spoločným protiprávnym

konaním žalovaných.

Napokon musel súd ustáliť, či je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody podľa
Občianskeho zákonníka, alebo osobitný nárok podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z.
v platnom znení. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené

Občianskym zákonníkom upravujú zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili
škodu iným osobám. V súdenom prípade nie je medzi žalobcom a žalovanými právny vzťah
zodpovednosti za škodu, lebo preukázaným zavineným protiprávnym konaním žalovaných nebola
škoda spôsobená žalobcovi, ale jeho poistencovi A. B.. Žalobca nemá voči žalovaným priamy nárokna náhradu škody, ale má podľa osobitného právneho predpisu, zák. č. 577/2004 Z. z. v platnom
znení, nárok na úhradu nákladov, ktoré zaplatil Liptovskej nemocnici MUDr. Ivana Stodolu Lipt. Mikuláš
za zdravotnú starostlivosť poskytnutú uvedenému poistencovi. Obdobnú situáciu vyriešil NS SR (R

34/2013) pri práve Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu
toho, čo za neho plnila podľa zák. č. 381/2001 Z. z. judikovaním, že ide o regresné právo, podliehajúce
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ), nie o právo na náhradu škody.
Predmetom súdneho konania je teda tzv. regresný nárok, takže obranu žalovaných spočívajúcu vo
vznesení námietky premlčania nie je možné posudzovať podľa špeciálnych ustanovení o premlčaní

nároku na náhradu škody podľa § 106 Obč. zák. ako tvrdil žalobca, ale podľa všeobecnej právnej úpravy
premlčania Občianskeho zákonníka §§ 100 a 101 (zákon č. 577/2004 Z. z. premlčanie neupravuje).
Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo objektívne mohlo vykonať po prvý
raz. Týmto dňom je deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde.
Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh,
resp. začať s jeho plnením. Podmienkou uplatnenia nároku veriteľa je to, aby s istotou vedel, kto je jeho

dlžníkom. Túto vedomosť žalobca nespochybniteľným spôsobom získal až právoplatnosťou uznesení
o zastavení trestných stíhaní voči žalovaným pre ich neúčelnosť (aj vzhľadom na možnosť vyhlásiť, že
trvajúnaprejednaníveci),tedavovzťahukžalovanémuI.dňom22.06.2010avovzťahukžalovanémuII.
dňom 02.07.2010. Až po týchto dátumoch mal žalobca možnosť vyzvať žalovaných dlžníkov na splnenie
dlhu, o čo sa pokúsil vo vzťahu k žalovanému I. písomnou výzvou zo dňa 17.03.2011 a vo vzťahu k

žalovanému II. písomnou výzvou zo dňa 09.08.2011. Žalobu podal žalobca na tunajšom okresnom súde
dňa 01.04.2011, počas plynutia premlčacej doby (ktorá uplynula voči žalovanému I. dňom 22.06.2013 a
voči žalovanému II. dňom 02.07.2013), preto je obrana žalovaných spočívajúca vo vznesení námietky
premlčania neúspešná.

Z uvedených dôvodov súd žalovaných zaviazal na zaplatenie dlhu vo výške 412,50 eur a vo zvyšnej
časti žalovanej istiny 14,11 eur žalobu zamietol, lebo zaplatenie takýchto nákladov poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti poistenca A. B. žalobca nepreukázal. Rovnako súd žalobu zamietol v časti úroku
z omeškania. Žalobca sa domáhal jeho priznania od obidvoch žalovaných z istiny 426,61 eur vo výške
9 % p. a. od 28.03.2011 do zaplatenia. S poukazom na § 563 Obč. zák. sa mohol žalobca domáhať

zaplatenia úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď dlžníka o splnenie dlhu požiadal, lebo
čas splnenia nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí. Výzvu zo dňa
17.03.2011 žalovaný I. neprevzal, lebo sa na doručovacej adrese nezdržiaval z dôvodu výkonu trestu
odňatia slobody. Na splnenie dlhu bol preto prvýkrát vyzvaný až doručením žaloby dňa 20.06.2011,
nasledujúci deň 21.06.2011 sa stal jeho záväzok splatným a od 22.06.2011 je v omeškaní s jeho plnením

a žalobcovi patrí úrok z omeškania 9,25 % ročne (ročná úroková sadzba L. B. T. platná k 22.06.2011 bola
1,25 %). Priznaný mu bol v zmysle jeho návrhu vo výške 9 % ročne a patrí mu do zaplatenia žalovaného
záväzku. Vo vzťahu k žalovanému II., keďže procesné spoločenstvo žalovaných je samostatné, patrí
žalobcovi ročný úrok z omeškania 8,75 %, lebo žalovaného II. vyzval na dobrovoľné splnenie záväzku
písomnou výzvou zo dňa 09.08.2011, doručovanou na adresu jeho bydliska, ktorú si ale žalovaný II. v

úložnej dobe nevyzdvihol tvrdiac, že v čase jej doručovania sa v mieste bydliska nezdržiaval, čo žalobca
nerozporoval, preto bol na splnenie prvýkrát vyzvaný až doručením žaloby dňa 27.02.2013, nasledujúci
deň 28.02.2013 sa stal jeho záväzok splatným a od 01.03.2013 je v omeškaní s jeho plnením a žalobcovi
patrí úrok z omeškania 8,75 % ročne (ročná úroková sadzba L. B. T. platná k 01.03.2013 bola 0,75 %).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Žalobca mal
v konaní neúspech v nepatrnej časti 3,31 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnej
výške. Žalobca preukázal vznik trov konania z titulu poštovného, ale ich výšku 2,80 eur nepreukázal,
preto mu ich súd nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinní v určenej lehote nesplnenia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať vymoženia jej splnenia v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.