Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/174/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202786
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5611202786.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v

Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti žalovanému v I. rade R. E., F.. XX.XX.XXXX, T. E.
XXX/X, právne zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Cibuľom, so sídlom Lipt. Mikuláš, M. Pišúta
919/2 a proti žalovanému v II. rade D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. A.. E. - H., Ž. XXX/X, v konaní o zaplatenie
426,61 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú p o v i n nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu
412,50 eur, a to žalovaný v I. rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 412,50 eur
od 22.06.2011 do zaplatenia a žalovaný v II. rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z

istiny 412,50 eur od 01.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
na účet žalobcu vedený v Š. H. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, KS: 0058, VS: 2710705016.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 01.04.2011 žalobca navrhol zaviazanie najskôr len
žalovaného v I. rade na zaplatenie istiny 426,61 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy
od 28.03.2011 do zaplatenia a s náhradou trov konania 2,80 eur z titulu poštovného. Žalobu odôvodnil

tým, že po spôsobení zranenia poistencovi žalobcu A. B., po napadnutí dňa 31.10.2007 žalovaným,
žalobca uhradil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poskytovateľom. Trestné stíhanie voči
žalovanému I. bolo uznesením Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-70 z 18.05.2010
zastavené, pretože trest, ku ktorému trestné stíhanie môže viesť je celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený. Uznesenie sa stalo právoplatným
22.06.2010.

Uznesením č. k. 8C/174/2011-72 zo dňa 14.11.2011 tunajší okresný súd na základe žalobcovho
návrhu pripustil do konania vstup žalovaného v II. rade. Odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č.
k. 9Co/445/2012-98 z 29.11.2012 odvolanie žalovaného v I. rade voči tomuto uzneseniu odmietol.
Následne uznesením č. k. 8C/174/2011-100 zo dňa 30.01.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že
obidvaja žalovaní majú žalobcovi solidárne zaplatiť istinu 426,61 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 28.03.2011 do zaplatenia a s náhradou trov konania.

Tunajší okresný súd vydal dňa 03.05.2011 platobný rozkaz č. k. 1Ro/358/2011-18, voči žalovanému
v I. rade, ktorý v zákonnej lehote podal odpor zdôvodnený tým, že nebol uznaný za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 20 ods. 1 Trestného zákona. Už pred vyšetrovateľom popieral spáchanie
uvedeného prečinu, čomu nasvedčovali aj svedecké výpovede a výpovede spoluobvineného D. E..Podľa vtedajšieho advokáta žalovaného I. mal byť prečin aj tak zastavený pre nedostatok dôkazov,
ale nakoniec bolo trestné stíhanie zastavené prokurátorom pre neúčelnosť. Žalobca mal proti tomuto
uzneseniu podať opravný prostriedok a trvať na tom, aby súd určil vinu alebo nevinu žalovaného I.

Rovnako sa na uznesenie o zastavení trestného stíhania neodvolal ani údajný poškodený A. B.. Navrhol
zamietnutie žaloby.

Žalobca v písomnom vyjadrení z 09.8.2011 k odporu uviedol, že podľa uznesenia Okresnej prokuratúry
Lipt. Mikuláš sp. zn. 2Pv/632/07 z 18.05.2010 boli žalovanému I. preukázané všetky skutky, ktorých

sa mal dopustiť. Argumenty žalovaného sú len účelovou obranou. Poukázal na dôvod zastavenia
trestného stíhania voči žalovanému I. Písomným podaním zo dňa 04.04.2014 žalobca uviedol, že
zaplatenie liečebných nákladov za poistenca nie je možné preukázať z dôvodu ich úhrady raz
mesačne na účet poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za všetkých poistencov zdravotnej poisťovne,
ktorým poskytovateľ poskytol zdravotnú starostlivosť v predchádzajúcom mesiaci. Jediným spôsobom
preukázania ich úhrady za poistenca je vyžiadanie správy od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

V otázke premlčania je na prípad potrebné aplikovať § 106 Občianskeho zákonníka. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie nielen o škode, ale aj o
tom, kto za ňu zodpovedá, čo je kumulatívnou podmienkou. Premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr
02.07.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení trestného stíhania. Až v tento deň sa
mohol žalobca dozvedieť mená osôb, zodpovedajúcich za vzniknutú škodu. Počas trestného stíhania

žalobca nemohol vedieť, či spáchanie trestného činu bude žalovaným preukázané, alebo nie. V deň
podania žaloby premlčacia doba neuplynula.

Riadne a včas predvolaný žalobca sa nezúčastnil na žiadnom z pojednávaní, konaných na tunajšom
okresnom súde, ktorý preto vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz
vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom len Obč. súd.
por.).

PrávnyzástupcažalovanéhovI.radenapojednávaniachpopreldôvodnosťajvýškuuplatnenéhonároku
a vzniesol námietku premlčania. Poukázal na popieranie spáchania skutkov obidvoma žalovanými v
trestnom konaní, v ktorom žalovaní neboli uznaní za vinných právoplatným súdnym rozhodnutím.
Neexistuje súdne rozhodnutie, ktorým by bol súd podľa § 135 ods. 1 Obč. súd. por. viazaný. Nie
je teda preukázané zavinené protiprávne konanie žalovaných. Poškodený, podaním sťažnosti proti

uzneseniu o zastavení trestného stíhania, nepoprel záver trestného konania, nepreukazujúci zavinené
protiprávne konanie žalovaného. K výške žalovaného nároku uviedol, že zdravotné poisťovne platia
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady na ňu vynaložené v rámci tzv. limitov. Žalobca predložil
len ich vyčíslenie, ale nepreukázal ich zaplatenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Je možné, že
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa vynaložené náklady vôbec nepreplatila,

pretožepresahovalidojednanýlimit.Navrholvykonaťdokazovaniedopytomnaposkytovateľazdravotnej
starostlivosti, na oznámenie, či zdravotnú starostlivosť poškodenému B. poskytol, aké výkony vykonal, či
zdravotnápoisťovňaaakúsumuzaplatila.Vzniesolnámietkupremlčaniaspoukazomnato,žeskutoksa
mal stať v roku 2007, liečebné náklady mali byť vynaložené od 31.10.2007 do 01.11.2007. Už v decembri
2007 potom žalobca vedel akú sumu mal zaplatiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Premlčacia

doba začala plynúť od 02.11.2007 a keďže je trojročná, uplynula v roku 2010. Žaloba bola podaná
01.04.2011. Režim premlčania sa nespravuje podľa všeobecných ustanovení o škode, ale podľa zákona
č. 577/04 Z. z.. Ak by aj súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobca sa dozvedel
o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu počas trestného konania, vedeného proti žalovaným v pozícii
obvinených.Podľa§106ods.2Občianskehozákonníkasubjektívnapremlčacialehotamôžeplynúťlenv

rámcilehotyobjektívnej. Žalobcanepreukázal,žežalovaníúmyselnýmkonanímspôsobilipoškodenému
škodu.

Žalovaný I. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že opravný prostriedok voči uzneseniu o
zastavení trestného stíhania nepodal, pretože nie je osobou znalou práva. Keď bolo trestné stíhanie

zastavené, bolo to pre neho skončené. Má uložený dosť vysoký trest odňatia slobody, nechcel riešiť
takúto blbinu. Až po obdržaní platobného rozkazu si preštudoval zastavujúce uznesenie a napadlo
mu, že opravný prostriedok mohla podať zdravotná poisťovňa. K skutku z 31.10.2007 bol vypočúvanýv trestnom konaní, nebude sa viac vyjadrovať. Nevyjadril sa ani k výške žalovaného nároku. Dňa
23.03.2011 už bol vo výkone trestu.

Žalovaný II. vypovedal, že sa zdržiava na adrese svojho trvalého bydliska A.. E.-H., Ž. XXX/X, kde žiada
doručovať súdne zásielky. Poprel spáchanie skutku, vzniesol námietku premlčania a uviedol, že viac
vypovedať nebude.

Z fotokópie listinného dôkazu, označeného ako Vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov za

zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi A. B., vystaveného 01.12.2010 žalobcom je preukázané,
žekpoškodeniuzdraviatohtopoistencadošlo30.10.2007.Vynaloženéliečebnénákladybolivobdobíod
31.10.2007 do 01.11.2007 vo výške 426,61 eur. Písomnosťou zo 17.03.2011 žalobca vyzval žalovaného
I., čo vyplýva z fotokópie tejto písomnosti, na úhradu vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v sume 426,61 eur na tam označený účet, v lehote do 15 dní od doručenia
tejto výzvy. Výzva bola doručovaná žalovanému I. na adresu D.. D. XXXX/X, A.. E., na ktorej bol

adresát neznámy, preto pošta dňa 23.03.2011 zásielku odosielateľovi - žalobcovi vrátila. Písomnosťou
z 09.08.2011 žalobca vyzval žalovaného II. na úhradu vynaložených liečebných nákladov 426 ,61 eur
tam označený účet, v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa fotokópie doručenky zásielka
doručovaná na adresu Ž. XXX/X, A.. E. žalovanému II. nebola doručená, pretože adresát si ju v odbernej
lehote neprevzal. Poštou bola zásielka vrátená 31.08.2011 a žalobcovi doručená 05.09.2011.

Z oznámenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Lipt. Mikuláš so sídlom v Lipt.
Mikuláši zo 07.04.2014 súd zistil, že A. B. bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení nemocnice
od 31.10.2007 do 02.11.2007. Cena za ukončenú hospitalizáciu 11.929,- Sk (v súčasnosti 395,97
eur) bola UNION zdravotnou poisťovňou uhradená nemocnici v plnej výške. Počas hospitalizácie boli

vykonané pacientovi výkony spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek na úseku hematológie a
transfuziológie za zmluvnú cenu 26,40 Sk (0,88 eur), na úseku rádiodiagnostickom za 471,50 Sk
(15,65 eur), ktoré boli uhradené zdravotnou poisťovňou nemocnici v plnej výške. S odstupom času
sa nemocnica nevie vyjadriť k úhrade za 3 RTG snímky, nakoľko v základnej zmluve a v jej platných
dodatkochztohtoobdobia,ktorýminemocnicadisponuje,tietocenyzaRTGsnímkynebolizazmluvnené.

Obsahom uznesenia Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-70 z 18.05.2010,
právoplatného 22.06.2010 je preukázané, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš v trestnej
veci obvineného mladistvého R. E., F.. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona zastavila trestné stíhanie podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku, a to aj pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, že dňa 31.10.2007 okolo 20,15
hod. v podchode pod Play Clubom na sídlisku Podbreziny v Lipt. Mikuláši spoluobvinení R. E. I. D. E.

po vzájomnej dohode napadli A. B. tak, že ho najprv R. E. strčil a keď mu A. B. povedal, že čo to robí, tak
do neho strčil D. E. a opýtal sa ho, či chce dostať. Následne R. E. chytil D. E. a povedal mu, nech nerobí
problémy, kopol do nohy A. B., ktorý spadol na koleno, a potom ho obaja bili päsťami do hlavy, pričom ho
udreli najmenej 40-krát, čím mu spôsobili pomliaždenie hlavy v oblasti čela, za pravým uchom vpravo,
pomliaždenie tváre v oblasti jarmového oblúka vpravo a pomliaždenie chrbta pravej ruky s obmedzením

v obvyklom spôsobe života po dobu 12 dní, následne po útoku na A. B. R. E. udrel päsťou pravej ruky
do sánky na ľavú stranu Q. B., čím mu spôsobil opuch sánky vľavo a mierne aj na krku vľavo, ktoré
zranenie si u Q. B. vyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 2 týždňov. Dôvodom
zastavenia trestného stíhania je, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť je celkom bez významu
popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Z dôvodov tohto rozhodnutia

vyplýva, že skutok bol mladistvému R. E. preukázaný výpoveďami poškodených, zápisnicou o ohliadke
miesta činu, znaleckými posudkami. Prokurátorka mala z rozsudku Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp.zn.
2T/7/2010 z 02.02.2010 preukázané schválenie dohody o vine a treste z 18.01.2010 medzi Okresnou
prokuratúrou Lipt. Mikuláš a obvineným R. E., ktorý bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods. 1 Trestného zákona, zo zločinu lúpeže v spolupáchateľstve

podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a zo zločinu obmedzovania osobnej
slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, za čo
mu bol uložený test odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov. Za prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona aj za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákonav spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
Možno konštatovať, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri
treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté

nároky poškodených na náhradu škody, ktoré môžu uplatniť v občianskom súdnom konaní. Opravným
prostriedkom proti tomuto uzneseniu je sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od jeho oznámenia.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-72 z 18.05.2010, právoplatného
02.07.2010 je preukázané, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš aj v trestnej veci

spoluobvineného mladistvého D. E., nar. 23.04.1990 podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku
trestné stíhanie proti tomuto mladistvému obvinenému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 a pre prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre rovnaký skutok z 31.10.2007 zastavila, lebo trest,
ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému ml.
D. E. pre iný čin už právoplatne uložený. Rozsudkom sp. zn. 1T/111/2009 zo dňa 25.02.2010 bol ml. D.

E. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania
cudzej § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný test odňatia slobody vo výmere 17
mesiacov. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona aj za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona možno
uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Možno konštatovať, že trest, ku ktorému môže trestné

stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne
uložený. Týmto rozhodnutímnie sú dotknuté nároky poškodených na náhradu škody, ktoré môžu uplatniť
v občianskom súdnom konaní. Opravným prostriedkom proti tomuto uzneseniu je sťažnosť, ktorú možno
podať do troch dní od jeho oznámenia.

Tunajší okresný súd rozsudkom zo 07.04.2014 žalobe v časti o zaplatenie istiny 412,50 eur s úrokom z
omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 22.06.2011 do zaplatenia u žalovaného v I. rade a od 01.03.2013
dozaplateniaužalovanéhovII.radežalobevyhovel,vozvyškujuzamietolažalobcovinepriznalnáhradu
trov konania. Tento rozsudok Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 9Co/593/2014 zo dňa 30.09.2014 v
častivyhovujúcejavčastitrovkonaniazrušiluvedúc,žepremlčaciulehotutrebaposudzovaťpodľa§100

a 101 Obč. zák.. Liečebné náklady boli žalobcom vynaložené od 31.10.2007 do 01.11.2007. Objektívna
premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť uplatnené po prvý
raz, pričom nie je rozhodujúce, či ho veriteľ neuplatnil zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov.
Na počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemá vplyv, že veriteľ sa o vzniku svojho práva
nedozvedel. V prejednávanej veci je rozhodujúce, kedy žalobca mohol svoje postihové právo vykonať

po prvý raz. Právo žalobcu na postih, tzv. regres možno odvodzovať od okamihu, kedy bolo skutočne
poskytnuté plnenie zo zdravotného poistenia. Právo žalobcu voči žalovanému na náhradu sumy, ktorú
zaplatil za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojho poistenca, sa premlčuje v objektívnej premlčacej
dobe podľa § 101 Obč. zák., plynutie ktorej začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené, resp.
kedy boli vynaložené liečebné náklady zdravotnej poisťovne. Z ich vyčíslenia vyplýva, že objektívna

premlčacia lehota podľa § 101 Obč. zák. začala plynúť dňom 02.11.2007. Potrebné je vziať do úvahy aj
okamih, kedy sa žalobca bezpečne dozvedel o tom, kto je jeho dlžníkom. Policajný orgán začal trestné
stíhanie avzniesolobvineniežalovanýmvI.aII.radeuznesenímzo 07.11.2007.Minimálnenapodklade
tohto uznesenia sa žalobca dozvedel o tom, kto poistencovi žalobcu spôsobil zranenia, vyžadujúce
lekárske ošetrenie. Rozhodným okamihom, kedy sa žalobca dozvedel kto je jeho dlžníkom, je okamih,

kedy zistil skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu.

Žalobca v písomnom podaní z 21.01.2014 nesúhlasil s právnym názorom druhostupňového súdu,
poukazujúc na stranu 3. siedmy odsek, na stranu 3. posledný odsek a na stranu 4. tretí odsek jeho
rozhodnutia. Podmienkou pre uplatnenie regresného práva v zdravotnej poisťovni je poškodenie zdravia

jej poistenca, poskytnutá zdravotná starostlivosť a zavinené protiprávne konanie tretej osoby. Nie je
možnéakceptovať tvrdenieodvolaciehosúdu,žesažalobcaotom,ktozodpovedázaspôsobenúškodu,
dozvedel už pri prvej úhrade nákladov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, pretože žalobca má
povinnosť uhradiť ju bez ohľadu na vinníka do 30 dní od doručenia faktúry od poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Informáciu o zavinenom protiprávnom konaní inej osoby mohol žalobca získať až dňom

právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn 2Pv/632/2007 z 18.05.2010.
Navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej len Zákon) v platnom znení na základe verejného zdravotného poistenia sa

plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. v platnom znení zdravotná poisťovňa má právo
uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému

poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Podľa § 100 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalejlen Obč. zák.) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Obč. zák. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,
môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z
neho vychádza. V občianskom súdnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným
v trestnom konaní.

Podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak je trest,
ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný
čin už právoplatne uložený.

Podľa § 215 ods. 7 Trestného poriadku trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa odseku 2 písm.
a), sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaní veci trvá.
O tom je potrebné obvineného poučiť.

Po vykonaní dokazovania dôkazmi vyššie uvedenými súd žalobe sčasti vyhovel. Žalobca vymedzil

predmet konania ako jeho právo na úhradu nákladov zaplatených Liptovskej nemocnici MUDr. Ivana
Stodolu Lipt. Mikuláš so sídlom v Lipt. Mikuláši za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi
žalobcu A. B. v čase od 31.10.2007 do 01.11.2007 z dôvodu, že k poškodeniu zdravia u poistenca
došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaných. Žalobca sa domáhal zaplatenie čiastky 426,61
eur bez toho, aby vynaloženie týchto nákladov preukázal. Z listinného dôkazu, ktorým je oznámenie

Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Lipt. Mikuláš so sídlom v Lipt. Mikuláši zo
07.04.2014 je preukázané zaplatenie týchto nákladov žalobcom ich poskytovateľovi sumou 412,50 eur,
konkrétne za ukončenú hospitalizáciu 11.929,- Sk (v súčasnosti 395,97 eur), za výkony spoločných
vyšetrovacích a liečebných zložiek na úseku hematológie a transfuziológie 26,40 Sk (0,88 eur) a na
úseku rádiodiagnostickom za 471,50 Sk (15,65 eur). Tento listinný dôkaz žalovaní nezospornili, preto

súd z neho vychádzal pri rozhodovaní o výške škody.

Predpokladomúspechužalobyjeokrempreukázaniavýškyžalovanéhonárokuajpreukázanieprávneho
dôvodu požadovaného plnenia. Poškodenie zdravia poistenca žalobcu A. B. dňa 31.10.2011 následkomzavineného protiprávneho konania žalovaných je preukázané listinnými dôkazmi, ktorými sú uznesenia
Okresnej prokuratúry Lipt. Mikuláš č. k. 2Pv/632/07-70 z 18.05.2010, právoplatné 22.06.2010 a č.
k. 2Pv/632/07-72 z 18.05.2010, právoplatné 02.07.2010. Týmito uzneseniami bolo zastavené trestné

stíhanie obvinených mladistvých R. E. a D. E. pre prečin ublíženia na zdraví poškodenému A. B.
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 a pre prečin výtržníctva v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre skutok z 31.10.2007.
Dôvodom zastavení trestných stíhaní žalovaných I. a II. uvedenými uzneseniami bola neúčelnosť ich
ďalšieho trestného stíhania, lebo maximálne dvojročný trest odňatia slobody trest, ku ktorému mohlo

ich trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvineným pre iný čin už
právoplatne uložený (žalovanému I. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, žalovanému
II. trest odňatia slobody 17 mesiacov). Z dôvodov týchto uznesení vyplýva, že spáchanie skutku bolo
každému obvinenému preukázané výpoveďami poškodených, zápisnicou o ohliadke miesta činu a
znaleckými posudkami. Ani jeden zo žalovaných v pozícii obvineného nevyužil možnosť podľa § 215
ods. 6 Tr. poriadku namietať správnosť tohto rozhodnutia podaním sťažnosti, ale najmä ani jeden

nevyužil možnosť žiadať podľa § 215 ods. 7 Tr. poriadku o pokračovanie v trestnom stíhaní vyhlásením
v zákonnej lehote, že na prejednaní veci trvá. Žalovaný I. síce tvrdil na pojednávaní, že o tomto práve
získal vedomosť až pri podávaní odporu proti platobnému rozkazu, ale súd jeho tvrdeniu vzhľadom na
skúsenosti žalovaného I. s trestným konaním, s poukazom na počet skutkov, pre spáchanie ktorých
boli voči nemu vedené trestné stíhania, ako vyplýva z pripojeného spisu zn. 2Pv/632/07 Okresnej

prokuratúry Lipt. Mikuláš, jednoducho uveriť nemohol. Navyše žalovaný I. bol v uvedenom trestnom
konaní ako mladistvý od počiatku ex offo zastúpený obhajcom, čo tiež vylučuje nevedomosť o znalosti
uvedeného zákonného ustanovenia. Povinnosťou advokáta zastupujúceho klienta je využiť všetky
právne prostriedky na ochranu klienta, takže v prípade neviny klienta by advokát postupoval podľa § 215
ods. 7 Tr. poriadku. Uvedené platí aj o žalovanom II., ktorý na pojednávaniach nevypovedal, takže svoju

vedomosť o uvedenom zákonnom ustanovení ani nepoprel. Neprehliadnuteľné je tiež to, že trestné
stíhanie mohlo byť zastavené aj podľa § 215 ods. 1 písm.a/ Tr. poriadku, ak by bolo nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, alebo podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, ak by
tento skutok nebol trestným činom a nebol by dôvod na postúpenie veci, alebo podľa § 215 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku ak by bolo je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Dôvodom zastavenia trestného

stíhania je však neúčelnosť hroziaceho trestu, nie to, že sa skutok nestal, že nie je trestným činom, alebo
jeho nespáchanie obvinenými. Vo vzťahu k § 135 Obč. súd. por. s poukazom na rozhodnutie R 22/1979
súd zdôrazňuje, že rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je
daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými
pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin neznamená len

konštatovaniezavinenéhoprotiprávnehokonaniaurčitéhopáchateľa,aleajzáveronarušeníchránených
spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, v posudzovanom prípade ujmy nemajetkovej ujmy, ktorej
odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. V zmysle vyššie uvedeného súd potom
dospelkzáveru,žežalobajevočiobidvomžalovanýmdôvodná,súnositeľmipasívnejvecnejlegitimácie.

Ich hmotnoprávna solidarita vyplýva zo skutočnosti, že škoda na zdraví poistenca žalobcu A. B. bola
spôsobená spoločným protiprávnym konaním žalovaných.

Súd sa napokon zaoberal obranou žalovaných spočívajúcou vo vznesení námietky premlčania. Pre jej
posúdeniejenutnéustáliť,čijepredmetomkonanianárokžalobcunanáhraduškodypodľaObčianskeho

zákonníka, alebo osobitný nárok podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. v platnom
znení. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom upravujú zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným
osobám. V súdenom prípade nie je medzi žalobcom a žalovanými právny vzťah zodpovednosti za škodu,
lebo preukázaným zavineným protiprávnym konaním žalovaných nebola škoda spôsobená žalobcovi,

ale jeho poistencovi A. B.. Žalobca nemá voči žalovaným priamy nárok na náhradu škody, ale má podľa
osobitného právneho predpisu, zák. č. 577/2004 Z. z. v platnom znení, nárok na úhradu nákladov, ktoré
zaplatil Liptovskej nemocnici MUDr. Ivana Stodolu Lipt. Mikuláš za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
uvedenému poistencovi. Obdobnú situáciu vyriešil NS SR (R 34/2013) pri práve Slovenskej kancelárie
poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila podľa zák. č.

381/2001 Z. z. judikovaním, že ide o regresné právo, podliehajúce premlčaniu vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe (§ 101 OZ), nie o právo na náhradu škody. Predmetom súdneho konania je teda tzv.
regresný nárok, takže obranu žalovaných spočívajúcu vo vznesení námietky premlčania nie je možné
posudzovať podľa špeciálnych ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody podľa § 106 Obč. zák.ako tvrdil žalobca, ale podľa všeobecnej právnej úpravy premlčania Občianskeho zákonníka §§ 100,
101 a 112 (zákon č. 577/2004 Z. z. premlčanie neupravuje). Všeobecná trojročná premlčacia lehota
plynie odo dňa, keď sa právo objektívne mohlo vykonať po prvý raz podaním návrhu (žaloby) na súde.

Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh,
resp. začať s jeho plnením. Podmienkou uplatnenia nároku veriteľa je to, aby s istotou vedel, kto je
jeho dlžníkom. V zmysle uznesenia krajského súdu začala objektívna premlčacia lehota podľa § 101
Obč. zák. plynúť dňom 02.11.2007, pričom sa žalobca podľa záverov odvolacieho súdu mohol s istotou
dozvedieť kto je jeho dlžníkom minimálna na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia žalovaným v I. a II. rade zo 07.11.2007. Ako vyplýva zo spisu Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikulášsp.zn.2Pv/632/07,uznesenieozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenianeboložalobcovi
doručené ani oznámené. Až 13.03.2008, doručením podania orgánu činného v trestnom konaní z
10.03.2008, začala komunikácia žalobcu s políciou a došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody
podaním doručením orgánu činnému v trestnom konaní 26.03.2008. Premlčacia 3-ročná lehota by teda
mohla plynúť najskôr od 02.11.2007 do 02.11.2010. Skutočný dátum vyplatenia nákladov za poskytnutú

liečebnú starostlivosť nie je známy, ale sporné nebolo jej poskytovanie od 31.10.2007 do 02.11.2007
ani to, že žalobca má zákonnú povinnosť tieto náklady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zaplatiť
do 30 dní od doručenia faktúry. Vzhľadom na dátum ukončenia poskytovania zdravotnej starostlivosti,
administratívny proces vyčíslenia a uplatnenia jej nákladov je zrejmé, že k ich vyplateniu žalobcom došlo
po 02.11.2007. Na účely posudzovania plynutia premlčacej lehoty je postačujúci práve uvedený dátum.

Nemožno totiž opomenúť ustanovenie § 112 Obč. zák. o spočívaní premlčacej doby. Žalobca ako veriteľ
v premlčacej dobe uplatnil právo na príslušnom orgáne, konkrétne 26.03.2008 si v prípravnom konaní,
ako vyplýva z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, uplatnil právo na náhradu škody. V začatom
konaní riadne pokračoval, orgánom činným v trestnom konaní poskytoval riadnu súčinnosť. Ako vyplýva
z rozhodnutia RIII/1967, uplatnením práva v zmysle § 112 Obč. zák. je aj uplatnenie nároku na náhradu

škody pred orgánmi prípravného trestného konania. Zastavenie plynutia premlčacej doby sa týka aj
lehôt, ktorých začiatok je stanovený objektívne (V28/1984). Od 02.11.2007 do 25.03.2008 z trojročnej
premlčacej doby uplynuli 4 mesiace a 30 dní (presne 122 zo 1096 dní - rok 2008 bol priestupný). K
spočívaniu premlčacej doby došlo od uplatnenia práva 26.03.2008 po dobu trestného konania, teda
do jeho právoplatného ukončenia voči žalovanému v I. rade 22.06.2010 (právoplatnosť uznesenia o

zastavení trestného stíhania) a u žalovaného II. do 02.07.2010 (právoplatnosť uznesenia o zastavení
trestného stíhania). Skutočnosť, že žalobca nepodal opravný prostriedok voči uzneseniu o zastavení
trestného stíhania nemá na spočívanie premlčacej lehoty vplyv (R22/1979). Žalobca svojimi procesnými
úkonminebránilnáležitémupriebehutrestnéhokonaniatak,abymohloskončiťmeritórnymrozhodnutím.
K spočívaniu premlčacej doby u žalovaného v I. rade došlo v čase od 26.03.2008 do 22.06.2010,

teda na dobu 819 dní ( čas od 26.03.2008 do 31.12.2008 je v trvaní 281 dní, rok 2009 mal 365 dní
a doba od 01.01.2010 do 22.06.2010 trvala 173 dní). Ak by teda u žalovaného I. pôvodne premlčacia
lehota uplynula 02.11.2010, v dôsledku jej spočívania došlo k predĺženiu jej plynutia o 819 dní, čo je
2 roky (730 dní) a 89 dní, teda do 29.01.2013 (doba 2 roky by uplynula 02.11.2012, od 03.11.2012
do 30.11.2012 je 29 dní, december 2012 mal 31 dní, takže 89-ty deň by pripadol na 29.01.2013).

U žalovaného v II. rade došlo k spočívaniu premlčacej doby od 26.03.2008 do 02.07.2010, teda na
dobu 829 dní ( čas od 26.03.2008 do 31.12.2008 je v trvaní 281 dní, rok 2009 mal 365 dní a doba od
01.01.2010 do 02.07.2010 predstavuje 183 dní), teda o 2 roky (730 dní) a 99 dní. To znamená, že u
žalovaného II. premlčacia trojročná doba tiež neskončila 02.11.2010, ale až 08.02.2013 (doba 2 roky
by uplynula 02.11.2012, od 03.11.2012 do 30.11.2012 je 29 dní, december 2012 mal 31 dní, január

2013 31 dní, takže 99-ty deň by pripadol na 08.02.2013). Žaloba však bola podaná voči žalovanému
I. 01.04.2011 a návrh na pripustenie vstupu žalovaného v II. rade do konania a na zmenu žaloby
dňa 14.10.2011, teda počas plynutia premlčacej doby. Súd vychádzal pri určení konca spočívania
premlčacejdobyzprávoplatnostikonečnéhorozhodnutiaozastavenítrestnéhostíhania,atovovzťahuk
žalovanému I. 22.06.2010, vo vzťahu k žalovanému II. 02.07.2010. Žalobca vyzval žalovaných dlžníkov

na splnenie dlhu, o čo sa pokúsil vo vzťahu k žalovanému I. písomnou výzvou zo dňa 17.03.2011 a vo
vzťahu k žalovanému II. písomnou výzvou zo dňa 09.08.2011. Z uvedených dôvodov súd žalovaných
zaviazal na zaplatenie dlhu vo výške 412,50 eur a vo zvyšnej časti žalovanej istiny 14,11 eur žalobu
zamietol, lebo zaplatenie takýchto nákladov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poistenca A. B.
žalobca nepreukázal. Rovnako súd žalobu zamietol v časti úroku z omeškania. Žalobca sa domáhal

jeho priznania od obidvoch žalovaných z istiny 426,61 eur vo výške 9 % p. a. od 28.03.2011 do
zaplatenia. S poukazom na § 563 Obč. zák. sa mohol žalobca domáhať zaplatenia úroku z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni, keď dlžníka o splnenie dlhu požiadal, lebo čas splnenia nebol dohodnutý,
ustanovenýprávnympredpisomaniurčenývrozhodnutí.Výzvuzodňa17.03.2011žalovanýI.neprevzal,lebo sa na doručovacej adrese nezdržiaval z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody. Na splnenie dlhu bol
preto prvýkrát vyzvaný až doručením žaloby dňa 20.06.2011, nasledujúci deň 21.06.2011 sa stal jeho
záväzok splatným a od 22.06.2011 je v omeškaní s jeho plnením a žalobcovi patrí úrok z omeškania 9,25

% ročne (ročná úroková sadzba L. B. T. platná k 22.06.2011 bola 1,25 %). Priznaný mu bol v zmysle jeho
návrhu vo výške 9 % ročne a patrí mu do zaplatenia žalovaného záväzku. Vo vzťahu k žalovanému II.,
keďže procesné spoločenstvo žalovaných je samostatné, patrí žalobcovi ročný úrok z omeškania 8,75
%, lebo žalovaného II. vyzval na dobrovoľné splnenie záväzku písomnou výzvou zo dňa 09.08.2011,
doručovanou na adresu jeho bydliska, ktorú si ale žalovaný II. v úložnej dobe nevyzdvihol tvrdiac, že v

čase jej doručovania sa v mieste bydliska nezdržiaval, čo žalobca nerozporoval, preto bol na splnenie
prvýkrát vyzvaný až doručením žaloby dňa 27.02.2013, nasledujúci deň 28.02.2013 sa stal jeho záväzok
splatným a od 01.03.2013 je v omeškaní s jeho plnením a žalobcovi patrí úrok z omeškania 8,75 %
ročne (ročná úroková sadzba L. B. T. platná k 01.03.2013 bola 0,75 %).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Žalobca mal

v konaní neúspech v nepatrnej časti 3,31 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnej
výške. Žalobca preukázal vznik trov konania z titulu poštovného, ale ich výšku 2,80 eur nepreukázal,
preto mu ich súd nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinní v určenej lehote nesplnenia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať vymoženia jej splnenia v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.