Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Iveta Žišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/261/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207378
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615207378.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa W.
Q., C.. XX. XX. XXXX, S. M., B. XXXX/XX, proti odporcovi Q. V., C.. XX. XX. XXXX, S. W.. N. XXX, v
konaní o zaplatenie 1 200,-eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 200,-eur a náhradu trov konania 72,-eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24. 08. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi
pohľadávku 1 200,-eur spolu so 6 %-ným ročným úrokom za obdobie od 20. 06. 2015 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 11. 2014, požičal odporcovi finančné
prostriedky vo výške 2 200,-eur. Peňažnú pôžičku poskytol odporcovi na dobu do 22. 10. 2015.
Navrhovateľ vyzval odporcu na riadne plnenie písomnou výzvou zo dňa 07. 07. 2015, nakoľko odporca
z poskytnutej pôžičky splatil iba čiastku 1 000,-eur.
V priebehu konania navrhovateľ upravil žalobný návrh a žiadal priznať iba istinu 1 200,-eur a trovy
konania. Na pojednávaní dňa 19. 11. 2015 uviedol, že pokiaľ v žalobnom petite uviedol 6 %-ný ročný
úrok, tým mal na mysli úrok z omeškania a nie úrok z pôžičky. Tieto úroky však už nežiadal priznať.
Súd na pojednávaní pripustil zmenu návrhu, v súlade s navrhovateľom upraveným žalobným nárokom.
V dôsledku tejto zmeny návrhu, predmetom konania zostala iba istina 1 200,-eur a trovy konania.
Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že má autobazár, v ktorom predáva jazdené vozidlá.
Odporca mal záujem kúpiť motorové vozidlo zn. Fiat Multipa, pričom sa dohodli na kúpnej cene 2 200,-
eur. Odporca peniaze nemal, a preto mu navrhovateľ požičal peniaze na kúpu tohto vozidla, keď sumu
2 200,-eur odovzdal osobne odporcovi vo svojom autobazáre, čoho svedkom mal byť aj zamestnanec
navrhovateľa M. S.. Odporca mu následne tieto peniaze vyplatil ako kúpnu cenu auta. Požičanú sumu
2 200,-eur sa odporca zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 200,-eur. Odporca však dohodnuté
splátky nedodržal, zaplatil iba časť pôžičky vo výške 1 000,-eur a zvyšok neuhradil napriek výzve.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že takýmto spôsobom odporcovi predal už v minulosti iné motorové vozidlo za
cenu 2 000,-eur. Na zaplatenie kúpne ceny auta požičal vtedy odporcovi 2 000,- eur (dňa 16. 01. 2014),
pričom túto pôžičku odporca riadne splatil. Preto keď odporca prejavil záujem o ďalšie auto, navrhovateľ
predpokladal, že pôžičku splatí tak, ako prvýkrát.
Odporca sa na pojednávanie neustanovil, aj keď bol riadne a včas predvolaný, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnil. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti
odporcu, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ, ako veriteľ, uzatvoril s odporcom, ako dlžníkom,
dňa 14. 11. 2014 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 2 200,-eur. Navrhovateľ sa zaviazal
poskytnúť odporcovi tieto finančné prostriedky na dobu do 20. 10. 2015, pričom podľa čl. II bod 1
zmluvy túto čiastku odovzdal veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. V bode II časť 3 síce bolo
dojednané, že ak dlžník nesplní svoju splátku v termíne uvedenom v čl. 2 ods. 2, môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej svojej pohľadávky. V písomnej zmluve pritom nebolo dojednané, že sumu 2 200,-eur
odporca má splácať v splátkach a ani zmluva neobsahuje výšku týchto splátok. Navrhovateľ predložil
príjmové pokladničné doklady z ktorých vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi spolu 1 000,-eur a to
dňa 10. 12. 2014 splátku 200,-eur, dňa 04. 03. 2015 splátku 200,-eur, dňa 03. 04. 2015 splátku 400,-
eur a poslednú splátku 200,-eur zaplatil odporca navrhovateľovi dňa 02. 05. 2015. Výzvou zo dňa 07.
07. 2015, doručenou odporcovi dňa 13. 07. 2015, vyzval navrhovateľ odporcu na uhradenie dlžnej sumy
1 200,-eur, pričom táto výzva neobsahuje lehotu, v ktorej má odporca uvedený dlh splatiť. Dňa 16. 01.
2014 uzatvoril navrhovateľ, ako veriteľ, s odporcom, ako dlžníkom, ďalšiu zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bola suma 2 000,-eur, pričom podľa príjmových pokladničných dokladov, túto čiastku odporca
navrhovateľovi splatil v plnej výške.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Vypočutím navrhovateľa a predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že navrhovateľ a
odporca uzavreli dňa 14. 11. 2014 zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov vo výške 2 200,-eur.
Uvedené peňažné prostriedky navrhovateľ požičal odporcovi za účelom kúpy osobného motorového
vozidla zn. Fiat Multipa, pričom navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že odporcovi v priestoroch svojho
autobazáru v hotovosti aj odovzdal uvedenú peňažnú čiastku. Toto tvrdenie navrhovateľa v konaní
nebolo vyvrátené. Odporca, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný nenamietal skutočnosti
uvedené v návrhu. Potom súd vychádzal z predpokladu, že účastníci uzavreli dňa 14. 11. 2014 zmluvu
o pôžičke. Podľa tvrdenia navrhovateľa, mali byť pri uzatváraní zmluvy dohodnuté mesačné splátky
po 200,-eur, ale písomná zmluva o pôžičke takéto ustanovenie neobsahuje. Písomne bola dojednaná
lehota splatnosti do 20. 10. 2015 s tým, že odporca, ako dlžník, bol povinný „začať dlh splatiť“ do
20. 12. 2014. Odporca splatil z požičanej sumy spolu 1 000,-eur s tým, že poslednú splátku 200,-eur
odovzdal navrhovateľovi dňa 02. 05. 2015. Následne odporca žiadne finančné prostriedky na splatenie
tejto pôžičky navrhovateľovi nepoukázal napriek tomu, že navrhovateľ ho vyzval na zaplatenie celej
dlžnej sumy listom zo dňa 07. 07. 2015, ktorý odporca prevzal dňa 13. 07. 2015.
Vzhľadom na uvedené zistenie súd ustálil, že účastníci si dohodli lehotu splatnosti pôžičky na deň 20.
10. 2015. Nakoľko v tejto lehote, a ani neskôr, odporca pôžičku nesplatil, súd návrhu vyhovel a zaviazal
odporcu na zaplatenie čiastky 1 200,-eur.
Súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu (po tom, ako navrhovateľ upravil žalobný petit), a
preto podľa § 142 ods. 1 O. s. p. navrhovateľovi patrí náhrada trov vynaložených a uplatnenie nároku
na súde. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh 72,-eur. Iné trovy nežiadal, a preto súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu trov konania vo výške 72,-eur.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 1 200,-
eur aj náhradu trov konania 72,-eur, teda spolu 1 272,-eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.