Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213194
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115213194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Sad A. Kmeťa 24,
Piešťany, právne zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,
proti odporcovi: P. W., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, A., o zaplatenie 1.363,21 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.4.2015 podanom na súde dňa 29.4.2015 domáhal voči odporcovi
zaplatenia 1.363,21 eur spolu s 17,50 % ročným úrokom zo sumy 1.131,75 eur od 26.9.2014 a 8%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.131,75 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 25.9.2014 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a
navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. O postúpení pohľadávky
bol dlžník informovaný oznámením postupcu z 7.10.2014.

Odporca si ani po výzve svoje povinnosti zo zmluvy o kreditnej karte nesplnil, v dôsledku čoho ku dňu
25.9.2014 bola výška pohľadávky 1.363,21 eur, z toho 1.131,75 eur istina a 231,46 eur príslušenstvo.
Zdôraznil, že podľa bodu 7.4.2. Všeobecných podmienok sa istina úročí do zaplatenia. Na úroky z
omeškania z dôvodu uzavretia zmluvy pred 1.2.2013 aplikoval ust. § 369 Obch. zák. v znení účinnom
pred 1.2.2013.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, jeho právny zástupca, ktorý neúčasť ospravedlnil a žiadal o
odročenie pojednávanie pre kolíziu s ďalšími 9-timi pojednávaniami. Súd oznámil právnemu zástupcovi
navrhovateľa, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a je potrebné právne zastúpenie
riešiť v zmysle zákona o advokácii. Súd dôvody pre odročenie pojednávania nezistil a návrhu na
odročenie pojednávania nevyhovel. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ podniká v

oblastní factoringu a forfaitingu, kupuje pohľadávky za účelom vymáhania, teda musí mať vytvorené
aj personálne predpoklady pre uplatnenie nárokov z nich vyplývajúcich. Uplatnenie nárokov nemôže
byť len na vôli právneho zástupcu spoločne podnikajúceho s navrhovateľom na tej istej adrese. Len
kolízia pojednávaní bez preukázania nevyhnutnosti zastúpenia zložitosťou konania alebo iným dôvodomzastúpenia daným advokátom, bez preukázania nemožnosti obstarania kolízie pojednávaní, najmä ak
právny zástupca zastupuje na základe generálnej plnej moci, nie je obzvlášť závažným dôvodom pre
odročenie pojednávania.

Odporkyňa sa nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané.

Súd preto vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

PrávnypredchodcanavrhovateľaSlovenskásporiteľňaa.s.aodporcauzavrelidňa 13.12.2007 vzmysle
ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. zmluvu o kreditnej karte pre vydanie kreditnej karta Visa klasik elektronická
pri výške úverového rámca 30.000 Sk.
Hoci zmluva bola uzavretá dňa 22.8.2007 za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahovala základné

náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Doplňujúce údaje boli len vo všeobecných
podmienkach na rube listiny. S
SLSP a.s. listom zo dňa 22.7.2011 na adresu odporkyne oznámila, že v zmysle ust. § 10 ods. 3 písm.
b/ a f/ Obchodných podmienok pre kreditné karty odstupuje od zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.7.2011
a vyzvala odporkyňu na úhradu pohľadávky vo výške 1.118,14 eur.

Listom veriteľ SLSP, a.s. ako postupník oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Súd v konaní oboznámil aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre kreditné karty.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy Zmluva ďalej obsahujea) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 5b zák. č. 270/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Vrámcihospodárnostikonaniasasúdzaoberalpredovšetkýmtým,čijemožnéžalovanýnárokvsúdnom
konaní priznať.

Súd sa preto zaoberal podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. otázkou premlčania nároku.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Spotrebiteľské právo ako nová a najrýchlejšie sa vyvíjajúca oblasť právnych vzťahov v súčasnosti nie
je kodifikované ani sústredené do jednej z noriem, ale vychádza sa z viacerých úprav. Úpravu obsahuje

tak Občiansky ako aj Obchodný zákonník. Spotrebiteľské právo, Občiansky zákonník, a to ani zákony
o spotrebiteľských úveroch č 258/2001 Z.z. a 129/2010 Z.z. neobsahujú hmotnoprávnu úpravu zmluvy
o úvere, preto v určitom rozsahu je nevyhnutné aplikovať na tento vzťah aj ustanovenia Obchodného
zákonníka a pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami spotrebiteľského práva (nie spotrebiteľa), vykladať
ich aj v zmysle primárneho zákona a zákonnej úpravy.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. v čase vzniku zmluvného vzťahu ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú savždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd je preto názoru, že z tzv. absolútnych obchodných vzťahov sa aplikuje na vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom spotrebiteľom hmotnoprávna úprava, nakoľko táto nie je obsiahnutá v iných
občianskoprávnych predpisoch. Pokiaľ však iné vzájomné vzťahy upravuje aj iné právny predpis ako
Obchodný zákonník, ktorého aplikácie pre spotrebiteľa je výhodnejšia je potrebné sa riadiť týmto
právnym predpisom.

Súd v tomto prípade poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení z 21. apríla 2015,
sp. zn. 3 MCdo 14/2014 bolo uvedené, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Nakoľko návrh bol podaný na OS Žilina 29.4.2015, odstúpenie od zmluvy malo byť účinné k 31.7.2011,
súd musel podľa § 5b zák. č. 250/2001 Z.z. s poukazom na rozhodnutie NS SR 3NCdo14/2014 z dôvodu
premlčania nároku podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. nárok zamietnuť.

Vo vzťahu k splatnosti nároku súd poukazuje aj na samotné postúpenie pohľadávky, kedy navrhovateľ v

konaní nepreukázal ani predpoklady po postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere podľa § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách, teda že odporca bol napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky. Súd z dôvodu hospodárnosti konania, keďže nárok nie je možné v
konaní priznať sa platnosťou postúpenia pohľadávky nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že nakoľko si úspešný odporca
nárok na náhradu trov konania neuplatnil a súd vznik trov konania odporcu z obsahu spisu nezistil, nárok
na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).