Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226136
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114226136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ Z. W., nar.
X.X.XXXX, bytom G. XXX, G., 2/ C. F., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, F. X. H., o zaplatenie 550,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 293,40 eur,
ktorú sumu im súd povoľuje zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne splatných vždy k 25-temu dňu v
mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.7.2014 sa domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 550,-
eur, úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 550,00 eur od 8.12.2012 do zaplatenia a zmluvnej
pokuty vo výške 13,20 eur x 7 mesiacov a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, dňa 27.7.2012 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v 1/ rade ako veriteľom
a odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere č. 320121125 na čiastku 400,- eur za odplatu
poplatok za správu úveru vo výške 152,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 552,- eur zaviazali uhradiť v
13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo výške 2,00 eur a ostatných 10 mesačných splátok vo
výške 54,60 eur so splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou
do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so
zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania.

Prevzatie peňazí potvrdili podpisom na zmluve. Spolu uhradili 2,00 eurá, ktorá bola uhradená dňa
27.7.2012. Nakoľko neplnili riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.12.2012 navrhovateľ
oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným 7.12.2012. Po tomto dátume odporca neeviduje žiadnu
úhradu a dlh činí 550 eur ako rozdiel medzi úverom 552,- eur a úhradou 2,00 eur. Poukázal na to, že
súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 13,20 eur ako nárok vo výške 3,30% istiny za každý mesiac omeškania x 7

mesiacov, ktorú si uplatňuje do výšky podľa § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z..

Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil, odporca v 2/ rade, ktorý neúčasť

neospravedlnil. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
navrhovateľa a odporcu v 2/ rade.

Odporca v 1/ rade uviedol, že telefonicky kontaktoval navrhovateľa. Prišiel zástupca vysvetlil im úver
a dal im 400,- eur. Chceli iba úver, za ktorý mali zaplatiť 550,- eur. Aký mal vtedy príjem nevie, asi bol

živnostník. Zmluvu o domácom servise nemal záujem uzatvoriť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ak aj výsluchom odporkyne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 500 ods. 1 Obch. zák. dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov
v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ
poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

Podľa § 500 ods. 2 Obch. zák. ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú
výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Podľa § 501 Obch. zák. veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v
súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Ak podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. absencia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vymedzenými v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) má za následok skutočnosť, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemôžu byť tieto podstatné náležitosti

uvedené neurčito resp. tak, že v čase uzavretia zmluvy nie sú jednoznačne určité. Súd za jednoznačné
určenie podstatných podmienok zmluvy nepovažuje skutočnosť, že pri dvoch variantoch úveru bez
možnosti aktívneho výberu jednej z možností je uvedené, že „ak ku dňu splatnosti doplatku úveru
podľa varianty č. 2 nie je splatený celý úver, všetky možné splátky a doplatok úveru klient sa zaväzuje
splatiť poskytnutý úver podľa podmienok stanovených vo variante č. 1“, pretože takéto dojednanie

by automaticky malo za následok fakt, že predtým včas zaplatené splátky a dlžníkom poukázané na
úhradu istiny by sa „prekvalifikovali (zmenili)“ na splátky amortizujúce istinu, teda zrazu by bola uhradená
menšia časť istiny ako bola skutočne hradená, boli uhrádzané úroky, hoci spotrebiteľom neboli vôbec
predpokladané a pod..

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 320121125 zo dňa 27.7.2012, na základe ktorej mal byť odporcom v 1/ a 2/ rade poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 400 eur za odplatu 152 eur, ktorý sa zaviazali uhradiť v celkovej výške
552 eur a to v 13 mesačných splátkach prvé tri splátky vo výške 2,- eur a ďalej 10 mesačných splátok
vo výške 54,60 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou

splátok 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN z úverov bola vo výške 46,52
eur, RPMN z úverov vo vzťahu vo výške 67,70 eur.
Listom navrhovateľa označeným ako predžalobná upomienka - výzva k úhrade z dlžnej sumy, boli
odporcovia v 1/ a 2/ rade vyzvaní na úhradu záväzkov voči navrhovateľovi. Listom zo dňa 27.12.2012označeným ako oznámenie o zosplatnení záväzku, navrhovateľ odstúpil od zmluvy a uplatnil si právo
na úhradu celého záväzku.

Súd z výpisu z elektronickej evidencie navrhovateľa zo dňa 17.8.2012 k úveru poskytnutému odporcom
zistil, že vo výpise evidoval navrhovateľ úhradu jednej splátky úveru vo výške 2 eurá s dátumom úhrad
27.7.2012, teda v deň podpisu zmluvy, spolu s úhradou 54,60 eur na domáci servis. Záväzky evidoval
vo výške 400 eur pôžička, 152 eur poplatok za domáci servis 163,80 eur.
Podľa zápisu návštevy klienta odporca v 1/ rade uviedol, že obdržal fin. obnos v plnej výške doma.

Podľa ďalšieho elektronického výpisu z evidencie navrhovateľa zo dňa 28.4.2015 súd zistil okrem iného
aj evidenciu úhrady na domáci servis vo výške 104,60 eur pri úhradách 54,60 eur 27.7.2012, 30 eur
26.9.2012 a 20 eur 9.10.2012.

Súd zároveň zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o domácom servise na základe ktorej sa
navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcom 1/ a 2/ konzultačné a nadštandardné služby v starostlivosti o

klienta najmä v preberaní zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok, vedenie a kontrolu
splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a následné následky nesplácania.

Súd zistil, že účastníci uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.7.2012.

Súd nepovažuje za sporné, že medzi účastníkmi vznikol obchodno-záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere.
Vznik aj obsah tohto zmluvného vzťahu, ktorý sa okrem ustanovení Obchodného zákonníka spravuje aj
ust. zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. súd mal preukázaný.

Súd vykonaním dokazovania, výsluchom odporu v 1/ rade mal preukázané, že navrhovateľ poskytol

odporcom sumu 400,- eur.

Úver mal byť poskytnutý za odplatu 152,- eur, ktorá mala zahŕňať jednak úrok vo výške 20% ročne a
odmenu vo výške 18% istiny.

Súd právoplatným rozsudkom 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa
ktorej v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas
doby poskytnutia úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože
navrhovateľom použitá formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké poplatky, tieto obsahujú
už aj úrok, ktorý je však vyčíslený v poplatku za správu úveru a splátkach, hoci veriteľ vždy musí

spotrebiteľapoučiťoprávepredčasnéhosplateniastým,žeúrokyjemožnéúčtovaťlenzpožičanejsumy
za obdobie úveru. Takéto vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s ust. Obchodného
zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., najmä ust. § 9 ods. 1 cit. zák., podľa zmluva musí
obsahovať okrem iného aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Určenie všetkých nárokov do jednej splátky
je preto postup v rozpore so zákonom. Napriek vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienke, z ktorej
nesmie navrhovateľ uplatňovať nároky a postupu v rozpore so zákonom, svojvoľne uplatňuje nároky z
neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie zakazuje.

Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z. z., v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola uvedená len
priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).
Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru
pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. do

obchodných podmienok. Takéto zradenie podstatnej náležitosti zmluvy súd považuje za prekvapivé
zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre spresnenie a identifikáciu
zmluvných dojednaní. Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná RPMN, musí byť pri tomto
údaji uvedená aj skutočná RPMN z úverového vzťahu, ináč sa obchádza účel zákona v informovaní
spotrebiteľa.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Nakoľko s poukazom na uvedené zistenia, súd podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

V ustanovení § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto
zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Nakoľko súd zistil, že účastníci uzavreli aj zmluvu o domácom servise, ktorej predmetom malo
byť poskytovanie nadštandardných služieb vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných
služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej

úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na
úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a
na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu sa podľa zmluvy sa odporcovia zaviazali
zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS 163,80 eur, čo prevyšuje odplatu uvedenú v zmluve
o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach po

54,60 eur, pričom práve v takejto výške mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka, teda vo výške rovnajúcej
sa bežnej splátke úveru.
Súd preto prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva
podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou
o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu

o spotrebiteľskom úvere.
Obsah a dohodnuté plnenia v zmluve o domácom servise vylučujú uzavretie zmluvy o domácom servise
samostatne, teda bez zmluvy o úvere. Jednoducho ak sa neuzavrie zmluva o úvere, dlžníkovi nevznikne
povinnosť plniť v splátkach a odpadne možnosť vyberať finančné prostriedky - veriteľom v hotovosti,
rovnako ako ho upozorňovať na plnenie, omeškania a následky omeškania. Naviac, tieto povinnosti a

poučenia mal veriteľ už v čase uzavretia zmluvy. Zároveň od 10.6.2013 sa zakazuje veriteľovi požadovať
od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo
správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver
a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715

Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaalebooosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverového
vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Rovnako podľa § 4a zák. č.
250/2007 Z. z. predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky a) za použitie platobného prostriedku
alebo b) za využitie iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok vo výške prevyšujúcej skutočné
náklady, ktoré vznikli predávajúcemu v súvislosti s používaním tohto spôsobu platby.

Súdu je však známe, že takáto zmluva je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere. Predmetom servisu
na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči odporcovi vo forme poskytovania konzultačných a
nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou
uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti

určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu náleží veriteľovi odplata vo výške
troch splátok. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol
navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny,
splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl.

III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán,
splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom
domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá
výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazanýaj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnú úverovú zmluvu.
Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky troch mesačných
splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len

v sume 2,- eurá, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok
zmluvy o úvere.
Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom
na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať

„obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na
úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako
napríklad finančné poradenstvo, správu majetku a pod., dokonca takéto služby nepotvrdil ani svedok,
ktorý sám tieto služby má poskytovať. Ten uviedol, že pri zmluve o domácom servise vyberá peniaze
v hotovosti, ostatný klienti musia tieto zasielať na účet. Naviac súd nezistil a veriteľ nepreukázal, že by
zástupca navrhovateľa bol zapísaný do evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009 Z.z. alebo splnenie

podmienky výkonu pracovného pomeru. Ak osoby konajúce v mene navrhovateľa neboli zapísané v
príslušnom registri finančných agentov a finančných poradcov, nemohli poskytovať žiadne poradenstvo
a nadštandardné služby okrem fyzického vymáhania peňazí. Naviac všetky takéto služby poradenstva
považoval aj vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu dlžníkov za nereálne. Súd tak ako v iných
konaniach, tak ani v tomto konaní totiž nedokázal zistil skutočný rozdiel a výhodu klienta, ktorému je

poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis poskytovaný nebol najmä v takom
rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty
a úroku z úveru. Zmluva o domácom servise je vyslovene pre dlžníka nevýhodná, pretože ak by dlžník
uhradil na dlh to, čo mal zaplatiť za služby podľa ZoDS, uhradil by 3 z desiatich splátok.
Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu

úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon a nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa zakrývali vysoké
náklady dlžníkov pod prísľubom rôznych výhod, ktoré by inak veriteľ bol povinný aj tak poskytovať zo
zákona. Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy
považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj prípadné názory Slovenskej obchodnej
inšpekcie, nakoľko súd nie je viazaný názorom v inom konaní. Súd preto zmluvu o domácom servise

považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcom sumu 400,- eur a uhradili navrhovateľovi na splátku úveru 2
eurá a zmluvu o domácom servise 104,60 eur ako plnenie spojené s úverom, ktoré súd započítal na
úhradu úveru, zaviazal odporcov uhradiť navrhovateľovi zostatok poskytnutej sumy bez poplatkov a

úrokov vo výške 293,40 eur a návrh vo zvyšku zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ sa domáhal aj názorov zo zmluvnej pokuty, súd tieto nároky nemohol priznať
jednak pre to, že zmluvná pokuta nebola riadne dojednaná v obsahu zmluvy ale len vo všeobecných
podmienkach ako aj z dôvodu, že ak by aj bola platná, zaisťovala by plnenie z úverovej zmluvy, ktorú

však súd musí z dôvodu absencie základných náležitostí považovať za bezodplatnú, t.j. bez úrokov a
poplatkov.

Všeobecné obchodné podmienky, príp. cenník je možné považovať s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zák.
č. 610/2003 Z. z. za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust.

§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné
ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z. z..
Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve, ale je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny
predpis zákon č. 250/2007 Z. z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a
cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky
predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka
je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných

podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo
všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie
úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto
ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred
uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý

a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie

alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami

oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v
zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd

poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,
ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu (aj vznik kvalifikovaného omeškania, ktorý by mal zakladať právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty), navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto časti
zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy mal
byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať po
dlžníkovi takéto plnenie, pretože anuitnými splátkami okrem časti istiny bola uhrádzaná aj suma úroku
za dané obdobie, teda dlžník nemohol byť povinný plniť takom rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve. Ak

dlžník nie je povinný platiť úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach,
pretože došlo i nej transformácii právneho vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne
požičal. Zákonom predpokladaná existencia úverového vzťahu avšak bez poplatkov a úroku fakticky
chráni veriteľa, aby napr. neúmyselným opomenutím splniť všetky zákonom požadované náležitosti sanedostal do postavenia, že by zmluva bola neplatná pre absenciu podstatných náležitostí a mohol by
sa domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, avšak takýto nárok by však v prípade dlhodobých
úverov mohol byť premlčaný.

Súd je preto názoru, že odporca sa môže dostať do omeškania len obdobne ako pri vydaní
bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť a z akého dôvodu.
Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“,
pretože dlžník sa nemohol dostať do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške
nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi, aby pristupoval zodpovedne k plneniu svojich úloh a právam

spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči
dlžníkovi uplatniť práve z tohto dôvodu a vyzvať ho na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane najskôr do omeškania až
po dni, keď súd rozhodne o nárokoch, pretože až vtedy dlžník vie, čo, v akej výške a z akého dôvodu
má plniť. Preto súd návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, nakoľko dlžník sa môže dostať
do omeškania až vtedy, keď nebude plniť súdom uloženú povinnosť vyjadrenú rozsudkom.

S poukazom na schopnosti odporcov reálnej úhrady dlhu, súd im podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlh
zaplatiť v splátkach vo výške 100 eur mesačne pod stratou výhody splátok.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

S poukazom na obdobný pomer úspechu účastníkov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhovanédôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).