Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/581/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208871
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 5672, 72 eur, ktorá predstavuje majetkovú škodu zodpovedajúcej istine s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní a vo výške 1134, 54 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní.
Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním
procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších
legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces
zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených

právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým
zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je

z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veciprávoplatne rozhodnutej. V podaní 27.10.2015 navrhol prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010.

Krajský súd Nitra uznesením 18.10.2012 č. k. 11NcC/277/2012 - 9 prikázal vec Okresnému súdu Levice.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 navrhoval žalobu zamietnuť. V prvom rade mal za to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že žaloba je podaná

predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Poukazoval, že v prípade prieťahov v konaní v zmysle

§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je treba tieto posudzovať aj v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného
ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal
za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie

finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik
nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej
osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k
spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie pri

vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto
pohľadu je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaný namietal aj
premlčanie návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda
tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej

charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to,
že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by
mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané, svoju neúčasť žalobca
ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, aby súd rozhodol o jeho návrhu na prerušenie
konania. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, nakoľko z predložených listinných

dôkazov a písomného vyjadrenia žalovaného mal skutkový stav za dostatočne preukázaný.

Návrh na prerušenie konania podal žalobca elektronickým podaním 27.10.2015. Nakoľko podanie
neobsahovalo zaručený elektronický podpis, súd na toto podanie neprihliadol. Pod pojmom „ návrh vo
veci samej „ je treba rozumieť nielen žalobu, ale aj všetky ostatné podania, ktorými účastník nejakým

spôsobom disponuje s návrhom a aj s konaním. Takým podaním je aj návrh na prerušenie konania,
ktorý musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, alebo podpis doplnený v zmysle § 42
ods. 1 O. s. p . riadnym návrhom v lehote 3 dni.

Predmetom konania je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným úradným postupom, ktorý

podľažalobcuspočívavtom,že exekučnýsúdnerozhodolonávrhunaudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti k súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, uznesením ( čl. 9 ), písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 14.02.2014 ( čl. 23 ), návrhom na prerušenie konania ( čl. 41 ), podrobne s obsahom

exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/19/2011 a zistil tento skutkový stav :

Z exekučného spisu sp. zn. 4Er/19/2011 vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 13.12.2010
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 1355, 97eur s prísl. voči povinnému Q. F.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 18267/10. Dňa
20.01.2011 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a súd uznesením zo dňa 11.02.2011 č. k. 4Er/19/2011 - 10 zamietol

návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením z 17.03.2011 čl. 24 exekúciu zastavil.
Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 03609/10 z 04.11.2010, právoplatný 29.11.2010.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak,

1.škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákon neustanovuje
inak
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb

Podľa ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1Zákona uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatneníPodľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd skúmal, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č.
514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje. Žiadosť o udelenie
povereniabolaksúdupodaná20.01.2011, súdonej rozhodol11.02.2011ažalobuonáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca na súdu dňa 27.09.2012. Žaloba bola podaná včas. Žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012.

Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení,
súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa
prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula,
keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu
síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne

uplynula a žalovaný návrh žalobcu v rámci danej lehoty neprerokoval. Vada nedodržania lehoty sa tým
zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie

pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany
oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo
z nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené

práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje

skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu v danej konkrétnej veci vznikla škoda a že vznikla v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.V exekučnom konaní súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bol
žalovaný spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1355, 97 eur s 0, 25 % úrokom z omeškania denne od

01.11.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne od 23.02.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania a skúmal aj to, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Exekučný súd zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže úverová zmluva obsahovala
neprijateľné podmienky a napriek tomu v rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd povinného
zaviazal na plnenie na základe zmluvných podmienok, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s

dobrými mravmi.

V tomto konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym
úradným postupom v danej veci. V danej exekučnej veci súd síce nerozhodol o žiadosti exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, vo veci rozhodol v primeranej lehote,
navyše zákon v danej veci ani neukladal súdu lehotu, v ktorej mal o žiadosti na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie rozhodnúť. Nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká
škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd
preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom
vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a
nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Exekučnému súdu

zákon priamo ukladá preskúmať exekučný titul práve v tom smere, či nie je v rozpore so zákonom. Súd je
toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie žiadne zákonné ustanovenia, a okrem toho ani nedodržanie lehoty nezakladá
automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, akú škodu a v akej
výške, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah

príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí
byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny

úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu
rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal,

nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok dojednaných v spotrebiteľskej
zmluvevzmysle§52anasl.ObčianskehozákonníkaatiežSmernice93/13/EHS,stávasarozhodcovský
rozsudok nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí prekážku veci rozsúdenej. Neobstojí to tvrdenie

žalobcu, že súd nesprávne postupoval, keď v exekučnom konaní skúmal, či sú splnené podmienky na
vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci, aplikoval a interpretoval
zvolené právne normy, posudzoval opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej strane podľa
žalobcu existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal

z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na druhej strane však existencia rozhodcovského
rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú
škodu ako aj nemajetkovú ujmu. Súd zastáva právny názor, že postupoval správne, keď skúmal
exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože o udelení poverenia rozhodoval
podľa Exekučného priadku, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu

skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj
exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť poverenie na vykonanie
exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bol priznaný nárok aj

napriek existencie neprimeraných zmluvných podmienok. V danom prípade bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol
vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia, zmluva o úvere, neobsahoval
neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozporeso zákonom. V dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku účinného od 01.06.2011 sa uvádza, že vložením slov „ rozhodnutí rozhodcovských súdov
„ sa explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V

tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný
titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní ( napr. 3Cdo/58/2013 z
03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ).

Keďže nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda
a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 04.11.2015