Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200796
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., G.
H. XXX, zastúpený opatrovníkom: H.. C. Y., bytom R. XXX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
25.06.2012 č. AA/2012/07201-NSVOPPK/Pu, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v zastúpení opatrovníčkou H.. C. Y. (ustanovenou uznesením Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 11Ps 4/2012 - 9 zo dňa 02.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.05.2012) žalobou doručenou

tunajšiemu súdu dňa 05.09.2012 domáhal preskúmania rozrušenia rozhodnutia žalovaného Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2012/07201-NSVOPPK/Pu zo dňa 25.06.2012 ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odboru sociálnych vecí a
rodiny, vysunuté pracovisko Štúrovo č.Soc.2012/8737/11643 zo dňa 08.02.2012. V samotnom úvode
svoje žaloby žalobca za predmet prieskumu síce označuje rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/07203-
NSVOPPK/Pu zo dňa 25.06.2012, ako aj prvostupňového orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, odboru sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Štúrovo č.Soc.2012/8863/12093 zo

dňa 08.02.2012, ktorými bolo rozhodnuté o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla žalobcovi, z ďalšieho
obsahu podanej žaloby je však nepochybne zrejmé, že žalobca ňou napáda rozhodnutie žalovaného
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2012/07201-NSVOPPK/Pu zo dňa 25.06.2012 ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odboru
sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Štúrovo č.Soc.2012/8737/11643 zo dňa 13.02.2012,
ktorými bolo rozhodnuté po odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobcovi s účinnosťou

od 01.02.2012. Žalobca totiž podanou žalobou namieta výlučne nezákonnosť odňatia peňažného
príspevku na osobnú asistenciu, pričom odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nie je predmetom jeho
žalobných námietok.
VodôvodnenížalobyžalobcapoukazujenakomplexnýposudokÚstrediapráce,sociálnychvecíarodiny,
odbor posudkových činností č. AA/2012/07368-NSVOP zo dňa 14.06.2012 (v ktorom sa konštatuje,
že miera funkčnej poruchy žalobcu je 100 % podľa prílohy č. 3, v časti V. bodu 1, písm. d) zákona

č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) a na
skorší komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a
rodiny, oddelenie posudkových činností č. Soc.2005/21863 zo dňa 02.12.2005. Porovnaním uvedených
komplexných posudkov slúžiacich ako podklad pre rozhodnutie o peňažnom príspevku je podľa žalobcuzrejmé, že u neho nedošlo tak k radikálnemu zlepšeniu alebo zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorý
by oprávňoval príslušný orgán k odňatiu príspevku na osobnú asistenciu. Žalobca sa domnieva, že k
odňatiu príspevku na osobnú asistenciu došlo z dôvodu úsporných opatrení týkajúcich sa správnych

orgánov oboch stupňov.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako správny orgán 1. stupňa odňatie
peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobcovi odôvodňoval závermi nového komplexného
posudku vypracovaného oddelením posudkových činností prvostupňového správneho orgánu č.
2012/43621/010699 zo dňa 30.01.2012, v, ktorom sa konštatuje, že žalobca je od narodenia liečený

pre detskú mozgovú obrnu, s čiastočnou orientáciou, s mentálnou retardáciou ťažkého stupňa, s
ochrnutím končatín s akcentom na dolných končatinách, jeho postoj a chôdza súd nemožné, je
imobilný, premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka a je prítomná inkontinencia moču a stolice.
Žalobca nie je schopný vykonávať základné životné úkony samostatne, potrebuje starostlivosť a
opateru inou osobou. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu bola prehodnotená osobná
asistencia ako forma kompenzácie s poukazom na § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého

je účelom osobnej asistencie aktivácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie
rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Správny
orgán 1. stupňa ďalej konštatoval, že zdravotné postihnutie žalobcu sa nezlučuje s možnosťou
poskytnutia príspevku na osobnú asistenciu a ako vhodnú formu kompenzácie navrhol peňažný

príspevok na opatrovanie. Žalobca takúto argumentáciu správneho orgánu považuje za nedostatočnú,
ktorá nevysvetľuje prečo bol žalobcovi odňatý príspevok na osobnú asistenciu. Takýto príspevok
na kompenzáciu zdravotného postihnutia sa poskytuje pritom do veku 65 rokov, teda aj osobám, u
ktorých z dôvodu ich veku nie je predpoklad na to, aby sa aktivovali, aby sa podporilo ich sociálne
začlenenie, aby sa podporila ich nezávislosť a možnosť rozhodovať sa, ovplyvňovať plnenie rodinných

rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Osobná asistencia má
osobámťažkozdravotnepostihnutýmvytváraťpredpoklady,abyjejvyššieuvedenécielebolidosiahnuté,
dosiahnutie týchto cieľov však nie nutnosťou. Žalobca má zato, že odňatím príspevku na osobnú
asistenciu je z pohľadu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ku ktorému pristúpila i
Slovenská republika) diskriminovaný voči ostatným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže

z vlastných prostriedkov si nie je schopný zabezpečiť služby, ktoré mu boli poskytované osobným
asistentom. Za takýchto okolností, ak sa rodina rozhodne ho umiestniť v príslušnom sociálnom
zariadení, mu síce poskytnú služby v rozsahu v akom bol schopný ich poskytnúť osobný asistent,
avšak už mimo rodinného prostredia a za vynaloženia niekoľkonásobne vyšších nákladov zo štátneho
rozpočtu, než aké by tvorili náklady na príspevok pre osobnú asistenciu.

Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný a prvostupňový správny orgán mali v danom prípade
postupovať v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a tiež v súlade
s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, majúcimi prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil význam Všeobecnej deklarácie ľudských
práv a Deklarácie práv zdravotne postihnutých osôb, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a jeho dodatkové protokoly. Žalobca zdôraznil aj význam zákona č. 356/2004 Z.
z. (antidiskriminačný zákon), pričom rovnako ako v súvislosti s vyššie uvedenými medzinárodnými
zmluvami a právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie bližšie nevysvetlil
v čom vidí nesúlad konania a rozhodovania správnych orgánov s uvedenými normami. Žalobca
napokon namietal tiež to, že správne orgány prinútili žalobcu k tomu, aby opustil rodinné prostredie,

čo je v rozpore s princípom uvedeným pod bodom 5 princípov služieb osobnej asistencie prijatých na
svetovom sympóziu v Aucklande v roku 1991, podľa, ktorého žiaden jedinec nesmie byť proti svojej
vôli držanými v inštitucionalizovanom zariadení z dôvodu nedostatku prostriedkov, vysokých nákladov,
subštandardných alebo neexistujúcich služieb alebo odmietnutia či odoprenia niektorej alebo všetkých
služieb.

Opatrovníčka žalobcu v žalobe vyslovila tiež domnienku, že ďalším dôvodom odňatia príspevku na
osobnúasistenciubolaajskutočnosť,žepodalasťažnosťvočipracovníčkamprvostupňovéhosprávneho
orgánu pre ich neodborný prístup a arogantné správanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.02.2013 navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca podanej žalobe namieta, že rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu č. 2012/8837/12093 zo dňa 13.02.2012 mu bol odňatý príspevok
na osobnú asistenciu bez toho, aby z argumentácie vyplýval dôvod jeho odňatia. K tejto námietke
žalovaný uviedol, že úrad v rozhodnutí uviedol, že na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich
sa v spisovej dokumentácii posudkový lekár oddelenia posudkových činností dospel k záveru, žežalobca je od narodenia liečený na detskú mozgovú obrnu, s čiastočnou retardáciou, s mentálnou
retardáciou ťažkého stupňa, s ochrnutím končatín s akcentom na dolných končatinách, postoj a chôdza
sú nemožné, je imobilný, premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka, prítomná je inkontinencia

moču a stolice. Taktiež úrad v rozhodnutí uviedol, že zo záverov vyplynulo, že žalobca nie je schopný
vykonávať základné životné úkony samostatne a potrebuje starostlivosť a opateru inou osobou. Bolo
tiež poukázané na ustanovenie § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého je účelom osobnej
asistencie aktivácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a
podpora jeho nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie

pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Keďže zdravotné postihnutie žalobcu
sa nezlučuje s možnosťou poskytnutia príspevku na osobnú asistenciu, bola navrhnutá kompenzácia
peňažným príspevkom na opatrovanie.
V súvislosti s námietkami k navrhnutej forme kompenzácie žalobcu peňažným príspevkom na
opatrovanie žalovaný uviedol, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc takejto fyzickej osobe pri úkonoch sebaobsluhy,
pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom
domácom prostredí. Opatrovanie sa zabezpečuje v domácom prostredí a nie v prostredí sociálneho
zariadenia, ako to v žalobe uviedol žalobca.
Keďže v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, odvolací orgán odvolanie zamietol

a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, pričom odôvodnenia uvedených v rozhodnutí
stručne a jasne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že prejednávanej veci sa týka všeobecne záväzný predpis, ktorým je zákon č.
447/2008 Z.z. V aplikačnej praxi dosiaľ žiadny súd nedospel k záveru, že by tento predpis bol v rozpore
s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Predmetný

zákon upravuje podmienky poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a tieto podmienky a kritéria v paragrafe 22 a v paragrafe 40 uvedeného zákona nie sú v
rozporesústavou(čl.12ods.1),zákonomalebomedzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublika
viazaná (Medzinárodným dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím).
V súvislosti s tvrdením žalobcu o diskriminačnou postupe správnych orgánov žalovaný poukázal na

stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého o neoprávnený zásah do osobnosti
fyzickej osoby nejde, okrem iného v prípadoch, kedy zásah je dovolený zákonom. Neoprávnenosť
zásahu do práva na ochranu osobnosti vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a
ak zásah nevybočil z rámca daného právnymi predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného
orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe

podmienok stanovených zákonom na jeho začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými
podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie
vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to
ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Nemožno pritom opomenúť,
že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako predbežnú. Súd

vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím
kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné.
Keďže postup a žalobou napadnuté rozhodnutie nepresiahli zákonom povolený rámec, nemohli v
zmysle vyššie uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR neoprávnene zasiahnuť do oprávnených a
právom chránených práv žalobcu. Námietky žalobcu vychádzajú zo subjektívnych stanovísk k záverom

posudkových lekárov v posudkoch.
Žalobca v žalobe vyjadruje nespokojnosť s odňatím a zastavením výplaty peňažných príspevkov, čím sa
mal dostať do situácie, že si nemôže uplatňovať práva, ktoré mu boli do tej doby umožnené lebo mal na
ne prostriedky v rámci osobnej asistencie. K tomu žalovaný uviedol, že právne vzťahy pri posudzovaní
hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je

spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením
aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sú predmetom právnej
úpravy v zákone č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Domnienka žalobcu, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu bol odňatý z dôvodu úsporných
opatrení prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol, že úsporné opatrenia úradu sa týkajú

výlučne jeho prevádzky a finančné prostriedky na výplatu sociálnych dávok sú zabezpečované v
rozpočte.
Vsúvislostisďalšíminámietkamivžalobežalovanýpoukázalnaustanovenie§245O.s.p.,podľaktorého
súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že právny nárok nažalobcom požadovanú kompenzáciu formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu neexistuje,
nakoľko ide o príspevok fakultatívneho charakteru. Ak teda prvostupňový správny orgán po oboznámení
sa so zadováženými podkladmi dospel k záveru, že žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu

neposkytne, nemožno v jeho postupe a rozhodovaní sledovať nezákonnosť, alebo rozhodol tak, ako mu
to zákon umožňuje.
Nové posúdenie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na
osobnú asistenciu podľa zákona číslo 447/2008 Z.z. musel žalobca vykonať, lebo v konaní rozhodoval
o novom komplexnom posudku. Správne orgány rozhodli vecne správne a vec správne posúdili

i po právnej stránke a v súlade s európskym právom, nakoľko v súlade so zákonom vyhodnotili
všetky podmienky, t.j. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu v oblasti mobility
a orientácie (kde konštatovali, že je odkázaný na sprievodcu vzhľadom na svoj zdravotný stav), v
oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov ako i v oblasti sebaobsluhy a navrhli vhodnú formu
kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho zdravotného postihnutia. Namietaným postupom správneho
orgánu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd označený žalobcom v žalobe. Peňažný

príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla a peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť len osobe, ktorá spĺňa
zákonom stanovené podmienky. V danom prípade peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla nebol vôbec navrhnutý.

Záverom svojho vyjadrenia žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Následne bolo súdu doručené vyjadrenie opatrovníčky žalobcu, ktorá rovnako súhlasila s prejednaním
veci bez nariadenia pojednávania a v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe v podstatných prvkoch
zopakovala argumentáciu obsiahnutú už v žalobe. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že osobná
asistencia by u žalobcu nebola zameraná na dosiahnutie cieľov ustanovených v zákone. Opätovne

zdôraznila, že v prípade ak by odmietla ďalšiu starostlivosť o svojho brata, tento by sa dostal do ústavu
sociálnej starostlivosti, kde by náklady z verejných zdrojov vysoko prevyšovali náklady príspevku na
osobnú asistenciu.
Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 ods. 1 nasl. O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom bez pojednávania v súlade
s § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., keďže obaja účastníci prejednaním veci bez pojednávania súhlasili.
Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a podaní účastníkov konania súd
dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch,
odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Štúrovo rozhodnutím č. Soc.2005/039759 zo
dňa 15.12.2005 a právoplatným dňa 05.01.2006 vyhovel žiadosti žalobcu zastúpeného jeho vtedajšou
súdom ustanovenou opatrovníčkou H. H. a žalobcovi podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej
pomoci priznal peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 2144 hodín ročne počnúc dňom

01.10.2005 do doby trvania podmienok. Sadzbu na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu
výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu určil vo výške 55 Sk. Uvedené rozhodnutie sa
vo svojom odôvodnení odvoláva na posudok úradu č. Soc.2005/21863 zo dňa 02.12.2005 podľa,
ktorého sa žalobca považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a navrhnutou kompenzáciu
na prekonanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia podľa posudku je aj osobná asistencia v

rozsahu 2144 hodín ročne. Ako je zrejmé zo samotného uvedeného posudku vydaného podľa § 50 až
57 na účely § 92 ods. 1 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci miera funkčnej poruchy žalobcu bola
stanovená na 90 % podľa prílohy č.4, V.2.c. zákona č. 195/1998 Z.z. sociálnej pomoci. V posudku sa
ďalej uvádza, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 51 uvedeného zákona, z čoho
mu vyplývajú nasledovné sociálne dôsledky:

- v oblasti mobility bola konštatovaná znížená pohybová schopnosť, pričom žalobca bol pri
premiestňovaní odkázaný na mechanický invalidný vozík a pomoc inej osoby a označený za
neschopného prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy s odkázanosťou na individuálnu prepravu,
-voblastikomunikáciebolakonštatovanázníženáschopnosťkomunikáciesokolitýmprostredím,pričom
pri komunikácii a pri spoločenskom kontakte sa konštatuje odkázanosť na pomoc inej osoby,

- v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti bola konštatovaná odkázanosť na pomoc
inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti.Akoformakompenzácieuvedenýchsociálnychdôsledkovťažkéhozdravotnéhopostihnutiažalobcubola
v posudku navrhnutá kompenzácia peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v celkovom rozsahu
2144 hodín ročne.

Rozhodnutím č. 2009/006156 zo dňa 30.01.2009 a právoplatným dňa 02.02.2009 vyššie uvedený
správny orgán rozhodol o určení sadzby peňažného príspevku na osobnú asistenciu poberaného
žalobcom na základe rozhodnutia uvedeného v predchádzajúcom odseku tak, že túto sadzbu určil vo
výške 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čiže vo výške 2,49 eura za jednu
hodinu osobnej asistencie s účinnosťou od 01.01.2009 s poukazom na § 22 ods. 1 a 10 a § 66 ods. 2 a

4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Dňa 20.03.2009 bol vyššie uvedeným správnym orgánom pod č. 2009/38901/2022255 v vypracovaný
nový komplexný posudok ktorým bola miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 100 %
podľa prílohy č. 3, časti V., bod 1, písm. d) k zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedený posudok navrhuje žalobcovi ťažkého
zdravotného postihnutia vyplývajúce sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie a v oblasti

sebaobsluhy opäť kompenzovať poskytnutím peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rovnakom
rozsahu ako posudok z roku 2005. V odôvodnení posudku sa k tomu uvádza, že menovaný v oblasti
mobility a seba obsluhy nie samostatný, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a preto sa navrhuje
osobná asistencia v celkovom rozsahu 2144 hodín ročne.
Rozhodnutím č. 2009/08509/022508 zo dňa 29.07.2009 a právoplatným dňa 04.08.2009 vyššie uvedený

správny orgán rozhodol o zvýšení predmetného peňažného príspevku na osobnú asistenciu na sumu
2,58 eura za jednu hodinu osobnej asistencie s účinnosťou od 01.07.2009.
Rozhodnutím č. 2011/8972/33586 zo dňa 20.07.2011 a právoplatným dňa 03.8.2011 vyššie uvedený
správny orgán opäť rozhodol o zvýšení predmetného peňažného príspevku na osobnú asistenciu na
sumu 2,64 eura za jednu hodinu osobnej asistencie s účinnosťou od 01.7.2011.

Dňa 30.01.2012 bol vyššie uvedeným správnym orgánom pod č. 2012/43621/010699 vypracovaný nový
komplexný posudok ktorým bola miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 100 % podľa prílohy
č. 3, Kap V., bod 1, písm. d) k zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia. V tomto komplexnom posudku sa uvádza, že žalobcovi z ťažkého zdravotného
postihnutia vyplývajú nasledovné sociálne dôsledky:

- v oblasti mobility a orientácie bola konštatovaná jeho obmedzená pohybová schopnosť a pri orientácii
v neznámom prostredí odkázanosť na pomoc inej osoby. V dome aj mimo domu sa pohybuje pomocou
mechanického invalidného vozíka a inej osoby,
- v oblasti komunikácie bola konštatovaná jej narušená schopnosť, pričom pri kontakte so spoločenským
prostredím je žalobca odkázaný na sprievod inou osobou,

- v oblasti seba obsluhy bolo konštatované, že žalobca nie je schopný samostatne vykonávať
sebaobslužné úkony, pričom pri nich, ako aj pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a realizovaní
sociálnych aktivít, s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí vyžaduje pomoc inej osoby.
Ako forma kompenzácie bol medzi inými navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie. V odôvodnení
uvedeného komplexného posudku sa okrem iného uvádza, že na základe lekárskych nálezov

nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii posudkový lekár oddelenia posudkových činností dospel
k záveru, že žalobca je od narodenia liečený na detskú mozgovú obrnu, s čiastočnou orientáciou, s
mentálnou retardáciou ťažkého stupňa, s ochrnutím končatín s akcentom na dolných končatinách, postoj
a chôdza súd nemožné, je imobilný, premiestňuje sa pomocou mechanického invalidného vozíka a je
prítomná inkontinencia moču a stolice. Menovaný nie je schopný vykonávať základné životné úkony

samostatne, potrebuje starostlivosť a opateru inou osobou. Vyžaduje sprievodcu a je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca sebaobslužné úkony (osobnú hygienu,
vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, obliekanie, vyzliekanie, stravovanie, zmeny
polohy, pohyb po rovine, orientáciu v prostredí a dodržiavanie liečebného režimu) nie je schopný
vykonávať samostatne, potrebuje pomoc inej fyzickej osoby. Na základe vyjadrenia posudkového lekára

oddelenia posudkových činností a na základe zistení skutočnosti zo sociálneho šetrenia sa dospelo k
záveru, že stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je VI. - 0 bodov. Na základe opätovného
posúdenia zdravotného stavu bola prehodnotená osobná asistencia ako forma kompenzácie, ktorej
účelom je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie

pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Záverom sa konštatuje, že postihnutie
žalobcu sa nezlučuje s možnosťou poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Ako vhodná
forma kompenzácie sa navrhuje preto peňažný príspevok na opatrovanie.Rozhodnutím č. Soc.2012/8837/12093 zo dňa 13.02.2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Štúrovo rozhodol, že podľa § 20 ods. 2, §
22 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia žalobcovi odníma s účinnosťou od 01.02.2012 peňažný príspevok na osobnú
asistenciu a jeho výplatu od 01.02.2012 zastavuje.
Prvostupňový správny orgán v jeho odôvodnení poukázal na poskytovanie peňažného príspevku na
osobnú asistenciu žalobcovi na základe skoršieho rozhodnutia, ako aj na to, že na základe kontroly
stanovenejkudňu31.01.2012vydalnovýkomplexnýposudokč.2012/43621/010699zodňa30.01.2012.

Úrad ďalej v odôvodnení cituje závery uvedeného komplexného posudku a poukazuje na ustanovenie
§ 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
stanovujúceho účel osobnej asistencie. Ďalej úrad konštatuje, že zdravotné postihnutie žalobcu sa
nezlučuje s možnosťou poskytnutia príspevku na osobnú asistenciu a ako vhodná forma kompenzácie
sa navrhuje peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona je možné
poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu.
Úrad zdôraznil, že kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu v
komplexnom posudku nebola navrhnutá formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zastúpení jeho vtedajšou
opatrovníčkou H. H. včasné odvolanie. V úvode jeho odôvodnenia odvolateľ cituje obsah komplexného

posudku č. 2012/43621/010699 zo dňa 30.01.2012 a následne aj obsah posudku č. Soc.2005/21863
zo dňa 02.12.2005. Odvolateľ argumentoval tým, že nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu
zanikne ak sa zistí, že sa priznal neprávom alebo sa nevyužíva na účel, na ktorý bol poskytnutý, alebo
ak sa zmenia rozhodné skutočnosti a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím už nespĺňa
podmienky nároku. V danom prípade prvostupňový správny orgán odňal riadne priznaný peňažný

príspevoknaosobnúasistenciubeztoho,abyzjehoargumentácievyplynuldôvodtakéhotopostupujeho
odňatia. Záverom svojho odvolania tiež uviedol, že osobná asistencia u žalobcu napĺňa svoj zákonný
účel a postupu prvostupňového správneho orgánu vytkol, že pri poslednej kontrole osobnej asistencie
u žalobcu v januári 2012 konal bez prítomnosti opatrovníčky žalobcu H. H..
Žalovaný, ako odvolací správny orgán, po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 59

ods.1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní požiadal svoj odbor posudkových činností o preskúmanie
prvostupňového komplexného posudku a následne o vydanie komplexného posudku, ktorý mal tvoriť
podklad pre druhostupňové rozhodnutie.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor posudkových činností vydalo následne dňa 14.06.2012
pod č. AA/2012/07368-NSVOPC komplexný posudok, v ktorom je miera funkčnej poruchy žalobcu

stanovená rovnako ako v ostatnom komplexnom posudku vypracovanom správnym orgánom prvého
stupňa. Obsahovo totožným spôsobom ako v komplexnom posudku vypracovanom prvostupňovým
orgánom boli stanovené tiež sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu
až na to, že v oblasti sebaobsluhy sa konštatuje, že menovaný má obmedzenú schopnosť sebaobsluhy,
pričom sám si nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a

realizovať základné sociálne aktivity. Je odkázaný na opatrovanie, nakoľko stupeň jeho odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby je VI. s počtom bodov 5, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na
opatrovanie. K odkázanosti žalobcu na osobnú asistenciu sa v odôvodnení žalovaným vypracovaného
komplexného posudku uvádza, že táto podľa posudkového lekára nespĺňa a ani doteraz neplnila svoj
účel s ohľadom na ťažkú mentálnu retardáciu dokumentovanú neurológom. Obmedzená pohyblivosť,

inkontinencia a mentálna retardácia ťažkého stupňa sú dôvodom na opatrovanie menovaného, keďže
odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby je VI. s počtom bodov 5. V komplexnom posudku sa ďalej
poukazuje na účel osobnej asistencie v ustanovení § 20 ods.2 zák.č. 447/2008 Z.z. , pričom sa
konštatuje, že na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého
zdravotného postihnutia je zrejmé, že žalobca v dôsledku poškodenia duševných funkcií nie je schopný

koordinovať a verifikovať činnosť osobného asistenta. Osobná asistencia by u neho nebola zameraná na
pomoc a podporu samostatnosti a nezávislosti tak, aby bol schopný realizovať pracovné, vzdelávacie,
rodinné a spoločenské aktivity smerujúce k jeho spoločenskej integrácií. Osobná asistencia by neplnila
účel v zmysle § 20 ods. 2 cit. zák., nakoľko by nešlo o podporu jeho vlastného rozhodovania a
ovplyvňovaniajehoživotnýchsituácií.Vhodnouformoukompenzáciesociálnychdôsledkovjehoťažkého

zdravotného postihnutia v zmysle citovaného zákona je peňažný príspevok na opatrovanie a preto mu
peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý.
Následne žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím č.
spisu : AA/2012/07201-NSVOPPK/Pu, č. záznamu : AA/2012/035038-NSVOPPK zo dňa 25.06.2012tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V
jeho odôvodnení zhrnul výsledky prvostupňového konania a poukázal na obsah vyššie uvedeného
komplexného posudku, ktorý odbor posudkových činností žalovaného vypracoval pre účely odvolacieho

konania.
Žalovaný poukázal na znenie § 22. ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. , podľa ktorého fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného rozsudku vypracovaného podľa § 15 ods.1
odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Poukázal tiež na § 14 ods. 3 cit. zák., podľa ktorého je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených
v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel stanovený v § 20 ods.2.
Žalovaný tiež poukázal na § 55 ods. 6 cit. zák., podľa ktorého podkladom na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
Žalovaný napokon poukázal aj na § 20 ods.2 cit. zák., podľa ktorého účelom osobnej asistencie je
aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora

jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávania pracovných
aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Po posúdení osobnostných predpokladov, rodinného prostredia a sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia žalobcu lekár posudkových činností žalovaného dospel k záveru, že menovaný
pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri nevyhnutných životných

úkonoch, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť ako aj v oblasti mobility a komunikácie. Peňažný
príspevok na osobnú asistenciu už v čase posúdenia v roku 2005 neplnil účel, na ktorý je určený,
nakoľko z objektívnych zistení posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu v danom čase
bol menovaný imobilný, nebol sebestačný, vyžadoval pomoc pri všetkých nevyhnutných životných
úkonoch v dôsledku telesného a mentálneho postihu a vyžadoval tiež pomoc pri komunikácií a styku

so spoločenským prostredím. S dôrazom na ťažkú mentálnu retardáciu dokumentovanú neurológom
žalovaný konštatuje, že osobná asistencia nie je v súčasnosti vhodnou formou kompenzácie sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu z dôvodu, že tento nie je schopný samostatne a
z vlastného podnetu rozhodovať, riadiť a kontrolovať prácu osobného asistenta. Osobná asistencia v
prípade žalobcu by nebola zameraná na pomoc a podporu samostatnosti a nezávislosti tak, aby bol

schopný realizovať pracovné, vzdelávacie, rodinné a spoločenské aktivity, ktoré by smerovali k jeho
spoločenskej integrácií. Nešlo by totiž o podporu jeho vlastného rozhodovania a ovplyvňovania jeho
životných situácií. Zdravotný stav žalobcu si vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých úkonoch
sebaobsluhy, pri starostlivosti o domácnosť a pri realizácií základných sociálnych aktivít. Keďže žalobca
je odkázaný na celodenný dohľad, bol mu v komplexnom posudku navrhnutý peňažný príspevok na

opatrovanie ako vhodná forma kompenzácie.
V zmysle § 45 ods.3 zák.č. 447/2008 Z.z. sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu odníme
a jeho výplata zastaví, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný
peňažný príspevok alebo na jeho výplatu. S poukazom na toto ustanovenie žalovaný v odôvodnení
žalobounapadnutéhorozhodnutiakonštatoval,ževkomplexnomposudkuvydanomodvolacímorgánom

nebola žalobcovi navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia
peňažným príspevkom na jeho osobnú asistenciu a preto nie je možné v zmysle § 22 ods.1 cit. zák. tento
peňažný príspevok naďalej poskytovať. Z uvedených dôvodov žalovaný o odvolaní rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, ako aj konaní, ktoré ich vydaniu predchádzali, v medziach žalobcom
podanej žaloby, súd dospel k záveru, že k odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobcovi
v danom prípade došlo plne v intenciách platnej právnej úpravy.
Úprava právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia je predmetom zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ( § 1 ods.1 cit. zák.).
Uvedený zákon jasne vymedzuje okrem iného aj to, za akých zákonných podmienok dochádza k zániku
nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu a je možné rozhodnúť o jej odňatí.
Podľa § 45 ods. 3 prvej vety cit. zák. sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu odníme, jeho
výplatasazastavíalebojehovýškasazvýšialebozníži,aksazmeniaskutočnostirozhodujúcenatrvanie

nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že k odňatiu opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu,
ktorý bol priznaný skorším rozhodnutím, je možné pristúpiť v prípade takej zmeny skutočností
rozhodujúcich pre trvanie nároku na peňažný príspevok, keď príslušný orgán štátnej správy v oblastisociálnych vecí spoľahlivo zistí, že skutočnosti podmieňujúce nárok na opakovaný peňažný príspevok
už vôbec neexistujú.
Z § 22 ods. 1 cit. zák. vyplýva, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je možné poskytovať len takej

fyzickej osobe s ťažkým fyzickým postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods.1 cit. zák. odkázaná na osobnú asistenciu. V nadväznosti na práve uvedené je potrebné
zdôrazniť, že podľa § 14 ods. 3 cit. zák. sa za osobu odkázanú na osobnú asistenciu považuje len taká
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je (1.) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 cit. zák. a (2.), u ktorej sa osobnou asistenciou dosiahne účel

osobnej asistencie ustanovený v § 20 ods. 2 cit. zák. Z uvedeného je zrejmé, že za osobu odkázanú na
osobnú asistenciu je možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá kumulatívne spĺňa obe podmienky
uvedené v § 14 ods. 3 cit. zák.
Odkázanosť osoby na osobnú asistenciu je preto potrebné vždy skúmať aj z hľadiska, či je možné
dosiahnuť účel osobnej asistencie ustanovený v § 20 ods. 2 cit. zák. Podľa tohto ustanovenia je jej
účelom aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a

podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie
pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní
neuspokojil len s komplexným posudkom vypracovaným prvostupňovým správnym orgánom, ktorý
účelnosť osobnej asistencie v danom prípade vylúčil, ale za účelom jeho kontroly vypracoval nový
komplexný posudok. Z odôvodnenia komplexného posudku vypracovaného odvolacím orgánom je

pritom s poukazom na zistenia posudkového lekára zrejmé, že v dôsledku poškodenia duševných
funkcií žalobcu by osobná asistencia nemohla smerovať k podpore vlastného rozhodovania žalobcu
a vlastného ovplyvňovania jeho životných situácií a preto by nenapĺňala účel v zmysle § 20 ods. 2
cit. zák. Ako vhodná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia bol
preto navrhnutý príspevok na opatrovanie a nie príspevok na osobnú asistenciu. Komplexný posudok

žalovaného bol vypracovaný v súlade s § 15 cit. zák. na základe lekárskeho posudku vypracovaného
podľa § 11 ods.11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9. Jeho vyššie uvedené závery o
nenaplnení účelu osobnej asistencie v prípade žalobcu sú jasne a zrozumiteľne odôvodnené a vyplývajú
zpodkladovprejehovypracovanie.Uvedenérovnakoplatíajpreodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia
o odvolaní, ktorého podklad komplexný posudok tvorí v zmysle § 55 ods.6 cit. zák. Keďže komplexný

posudok odvolacieho orgánu žalobcu už nepovažuje za osobu odkázanú na osobnú asistenciu ale za
osobu odkázanú na opatrovanie, žalovaný v súlade s § 43 ods. 3 v súvislosti s § 22 ods. 1 cit. zák.
konštatoval takú zmenu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na osobnú
asistenciu,ktoráodôvodňujejehoodňatieazastaveniejehovýplaty.Súdnavyšezdôrazňuje,žežalovaný
v napadnutom rozhodnutí vychádzajúcom z komplexného posudku konštatuje odkázanosť žalobcu na

pomoc inej fyzickej osoby VI. podľa osobitného predpisu (zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách). V
prípade takejto odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je pritom fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. odkázaná na opatrovanie a nie na osobnú asistenciu.
K žalobnej námietke, podľa ktorej odňatie príspevku na osobnú asistenciu bude viesť k umiestneniu
žalobcu do sociálneho zariadenia a teda k jeho vytrhnutiu z jeho rodinného prostredia je potrebné uviesť,

že v komplexnom posudku je navrhnutá kompenzácia formou príspevku na opatrovanie, pričom toto
opatrovanie sa zabezpečuje v domácom prostredí a nie v prostredí sociálneho zariadenia.
Súd dospel k záveru, že žalovaný pri posudzovaní prejednávanej veci postupoval v súlade so zákonom
č. 447/2008 Z. z. Súd pritom nedospel k záveru, že by niektoré z aplikovaných ustanovení uvedeného
zákona boli v rozpore s Ústavou SR, iným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná, prípadne, že by bol daný dôvod požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o
rozhodnutie o predbežnej otázke (§ 109 ods.1 písm. b/ a c/ O.s.p.) Uvedené je potrebné uviesť k ďalším
žalobným námietkam žalobcu. K tvrdeniu opatrovníčky žalobcu, že k odňatiu peňažného príspevku na
osobnú asistenciu došlo v dôsledku úsporných opatrení správnych orgánov, prípadne že ho ovplyvnilo
podanie sťažnosti na pracovníčky prvostupňového orgánu, súd považuje za potrebné uviesť iba toľko,

že vplyv takýchto skutočností na rozhodnutie o odňatí uvedeného príspevku nebol ničím potvrdený a
na jeho odňatie existoval zákonný dôvod uvedený vyššie.
Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol, keďže po preskúmaní rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného
v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Keďže žalobca bol vo veci neúspešný, súd mu proti žalovanému právo na náhradu trov konania podľa
§ 250k ods.1 O.s.p. nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).