Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201086
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4012201086.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Š. U., nar. XX.XX.XXXX, D. Q. XXXX/XX, X.,
zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Kanthová, Župná 20, Komárno, proti odporcovi: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, Námestie M. R. Štefánia 9, Komárno, v konaní proti nečinnosti
odporcu, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 17.12.2012 označeným ako žaloba o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Komárne vo veci UR/2009/008309 v spojení s konaním vedeným pod č. j.

OU/2011/001243 zo dňa 14.12.2011 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť „vydať rozhodnutie, v
ktorom podľa ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení
neskorších predpisov účinného do 31.10.2009, uzná nárok navrhovateľa na započítanie dĺžky služobnej
praxe za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2012 vo výške 13 % z tarifnej mzdy navrhovateľa“. V petite
svojho návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že „presnú výšku náhrady škody a príslušenstva (výšku úrokov

z omeškania) navrhovateľ upresní v priebehu konania“. Navrhovateľ sa podaným návrhom tiež domáhal
náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ešte dňa 02.11.2009 doručil odporcovi potvrdenie Colného
riaditeľstvaSR,atozačelomzapočítaniadĺžkyslužobnejpraxevsúladesustanovením§85ods.2písm.
a) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Z potvrdenia vyplýva, že žalobca vykonával štátnu službu

colníka v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. v dobe od 01.09.1991 do 31.12.2004, čiže
13 rokov a 126 dní. Odporca v rovnaký deň listom č. j. UR/2009/008309 oznámil navrhovateľovi, že ním
vykonávaná štátna služba colníka bola štátnou službou podľa osobitného predpisu, ktorú nie je možné
započítať do dĺžky služobnej praxe podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovateľ s týmto stanoviskom nesúhlasil, a preto dňa 28.10.2011 podal žiadosť o prehodnotenie

služobnej praxe. Odporca navrhovateľa listom zo dňa 16.11.2011 upovedomil o predĺžení lehoty
na vydanie rozhodnutia v tomto správnom konaní začatom dňom 28.10.2011 na základe návrhu
navrhovateľa na 60 dní a listom zo dňa 21.11.2011 ho vyzval na doloženie jeho žiadosti dokladmi o
dĺžke štátnozamestnaneckého pomeru. Dňa 06.12.2011 navrhovateľ doplnil svoju žiadosť potvrdením
ColnéhoriaditeľstvaSR,zktoréhovyplýva,ženavrhovateľvykonávalprácuvslužobnompomerecolníka
v colnej správe od 01.09.1991 do 30.06.1998 v pracovnom pomere a od 01.07.1998 do 31.12.2004 v

služobnom pomere, čiže 15 rokov a 122 dní.Odporca listom č. j. OU/2009/00092 - 33 a OU/2011/001243 zo dňa 14.12.2011 označeným
ako Prehodnotenie započítania služobnej praxe navrhovateľovi oznámil, že nespĺňa podmienky
na započítanie služobnej praxe. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že do služobnej praxe štátneho

zamestnanca možno započítať iba štátnu službu vykonávanú v štátnozamestnaneckom pomere podľa
zákona č. 312/2001 Z. z., a keďže v danom prípade išlo o vykonávanie štátnej služby v služobnom
pomere, túto nemožno považovať za vykonanie štátnej služby v štátnozamestnaneckom pomere.

Navrhovateľ v návrhu zdôraznil, že z listu odporcu zo dňa 16.11.2011 jednoznačne vyplýva, že na

základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 28.10.2011 bolo začaté správne konanie vo veci žiadosti o
prehodnotenie započítania služobnej praxe, v ktorom malo byť o žiadosti navrhovateľa rozhodnuté
rozhodnutím správneho orgánu. Odporca však o predmetnej žiadosti opakovane rozhodol bez vydania
rozhodnutia v rozpore s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Navrhovateľ vidí
nesprávny úradný postup odporcu, resp. jeho nečinnosť v tom, že tento správny orgán na základe
žiadosti navrhovateľa začal správne konanie, avšak po zadovážení podkladov pre rozhodnutie a

po vyhodnotení dôkazov vo veci nevydal rozhodnutie. Nevydaním rozhodnutia boli porušené práva
žalobcu a bola mu spôsobená škoda tým, že proti oznámeniu stanoviska prvostupňového správneho
orgánu nemohol podať odvolanie, v dôsledku čoho si nemohol uplatniť mzdové nároky za obdobie, v
ktorom vykonával štátnu službu ako colník colnej správy. V ďalšej časti odôvodnenia svojho návrhu
navrhovateľ uvádza právne argumenty, na základe ktorých by podľa jeho názoru malo byť sporné

obdobie považované za štátnu službu na účely započítania služobnej praxe.

Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátkou, a to už v čase podania návrhu na začatie konania.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26C/68/2012 - 27 zo dňa 08.04.2013 navrhovateľa vyzval, aby

uviedol aký konečný návrh robí (t. j. špecifikoval petit žaloby a uviedol ako navrhuje aby súd rozhodol o
jeho podaní), a súdu predložil takto doplnenú a opravenú žalobu v dvoch vyhotoveniach. Súd uvedené
vady navrhovateľovi uložil odstrániť v lehote 20 dní od doručenia uznesenia pod následkom zastavenia
konania v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p.. Súd v odôvodnení tohto uznesenia zdôraznil, že navrhovateľom
formulovaný konečný návrh (petit) považuje za nedostatočne určitý a nezrozumiteľný, nakoľko z neho

nie je zrejmé, či sa navrhovateľ domáha konania a rozhodnutia podľa § 250t O. s. p., t. j. konania
proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo konania o náhradu škody, prípade či si zároveň uplatňuje
oba nároky. Navrhovateľ totiž náhradu škody a príslušenstvo žiadnym spôsobom nevyčíslil a ani z
obsahu podaného návrhu a skutkových tvrdení nebolo zrejmé, že by sa náhrady škody skutočne aj
domáhal a škodu nejakým spôsobom skutkovo popísal. Z navrhovateľom opísaného skutkového stavu

veci je zrejmé, že tento poukazuje na nečinnosť žalovaného správneho orgánu. Spôsobená škoda je v
podaní spomenutá iba okrajovo, a to len pri konštatovaní navrhovateľa o tom, že nevydaním rozhodnutia
žalovaný správny orgán porušil práva navrhovateľa a spôsobil mu škodu. Obsah podaného návrhu tak
nekorešponduje so samotným petitom, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný.

Podaním doručeným súdu dňa 16.05.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojej advokátky upresnil petit
návrhu tak, že sa domáha, aby bola odporcovi uložená povinnosť „vydať rozhodnutie, v ktorom podľa
ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších
predpisov účinného do 31.10.2009, uzná nárok navrhovateľa na započítanie dĺžky služobnej praxe za

obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2012“. Navrhovateľ vyslovene uviedol, že svojím návrhom sa podľa
ustanovenia § 250t O. s. p. domáha konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Náhradu škody si
neuplatňuje a v prípade úspechu v tomto konaní si tento nárok uplatní v osobitnom konaní.

Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2013 sa k takto upresnenému návrhu písomne vyjadril odporca.

Potvrdil, že konanie vo veci sa začalo na základe písomného podnetu navrhovateľa zo dňa 28.10.2011.
Osobitný predpis, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe neukladá povinnosť vydať správny
akt formálneho charakteru s predpísanými obsahovými a formálnymi náležitosťami. Na základe celého
režimu riešenia podnetu odporca zastáva názor, že jeho správny akt OU/2009/00092 - 33 zo dňa
14.12.2011 má charakter verejnomocenského aktu preskúmateľného súdom. Tento je určitý, nevyvoláva

pochybnosti o právnom názore odporcu vo veci samej. Jeho jadrom sú ustanovenia právnych predpisov,
o ktoré sa opiera, ako aj úvahy a zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú názor
vyslovený v správnom akte. Odporca od prevzatia správneho aktu dňa 14.12.2011 do podania žalobyvadnosť tohto aktu nenapadol, a ani neinicioval doplňujúce konanie. Odporca žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť, a to podľa právnych záverov prezentovaných už v spomínanom správnom akte.

Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd
návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo
správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy
povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo
neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu
vyhovel.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej
hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ ním mienil iniciovať konanie proti nečinnosti

odporcu. Túto nečinnosť žalovaného správneho orgánu navrhovateľ vidí v tom, že jeho podnet popísaný
vyššienebolvsprávnomkonanívybavenývydanímformalizovanéhorozhodnutiažalovanéhosprávneho
orgánu. Akékoľvek predchádzajúce pochybnosti, či sa navrhovateľ mienil domáhať súdnej ochrany proti
nečinnosti orgánu verejnej správy postupom podľa § 250t O. s. p. boli odstránené podaním navrhovateľa
zastúpeného advokátkou, ktorým odstraňoval vady svojho návrhu, a v ktorom jednoznačne a výslovne

uviedol, že svojím návrhom sa podľa ustanovenia § 250t O. s. p. domáha konania proti nečinnosti orgánu
verejnej správy.

Aký konečný návrh (žalobný petit) má návrh na začatie konania podľa § 250t O. s. p. obsahovať, je
možné odvodiť zo znenia ustanovení § 250t ods. 1 a 4 O. s. p.. Z ich textu je zrejmé, že navrhovateľ sa

môže v danom type konania domáhať toho, aby súd vyslovil povinnosť žalovanému správnemu orgánu
vo veci konať a rozhodnúť. Zo samotnej povahy tohto typu konania kategórie správneho súdnictva
logicky vyplýva, že ak aj súd takémuto návrhu vyhovie, nie je oprávnený nečinnému správnemu orgánu
nariadiť, ako má v danom správnom konaní o prejednávanej veci meritórne rozhodnúť. Kompetencia
súdu je v tomto smere zákonom obmedzená na direktívne ukončenie nečinnosti orgánu verejnej správy

a určenie lehoty, v ktorej je tento orgán povinný rozhodnúť. Petit návrhu navrhovateľa však uvedené
princípy nerešpektuje. Navrhovateľ sa ním totiž domáha, aby súd žalovanému orgánu verejnej správy
uložil jedinú povinnosť, a to vydať rozhodnutie, ktorým by bolo jeho žiadosti adresovanej tomuto orgánu
v celom rozsahu vyhovené. Uvedené zreteľne vyplýva z petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha
uloženia povinnosti odporcovi vydať rozhodnutie, v ktorom podľa ustanovení citovaných právnych

predpisov uzná nárok žalobcu na započítanie dĺžky služobnej praxe za určité obdobie.

Keďže súd nie je oprávnený v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy zasiahnuť do autonómie
orgánu verejnej správy vo veci samostatne rozhodnúť, bolo potrebné návrh navrhovateľa posúdiť ako
neprípustný, a už len z tohto dôvodu ho súd musel v zmysle § 250t ods. 4 posledná veta O. s. p.

odmietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O. s. p. tak, že ich náhradu neúspešnému
navrhovateľovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods. 1 veta prvá v súvislosti s § 250t ods.
7 O. s. p.).