Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Peter Heinrich

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113223997
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113223997.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti odporkyni: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., P. XXX/XX, o zaplatenie
sumy 2.473,36 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.937,50 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od

31.10.2010 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporkyni dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach
po 100 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod
hrozbou straty výhody splátok.

Súd konanie v časti o zaplatenie 248,81 eura zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. v sume 223,66 eura s tým, že súd povoľuje odporkyni
dlžnúsumusplácaťvmesačnýchsplátkachpo50eurvždydo15-tehodňatohoktoréhomesiaca,počnúc

právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Navrhovateľovi sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia vracia súdny poplatok v sume 15 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia
sumy 2473,36 eura, s 9 % úrokom z omeškania z titulu poskytovania finančných prostriedkov, ktoré
odporkyňa v plnej miere nesplatila.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo
podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Odporkyňa na pojednávaní k veci uviedla, že namieta neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle zák.
č. 129/2010 by mala zmluva obsahovať splátkový kalendár s rozpisom splátok v rámci ktorých by mal

vyšpecifikované koľko je zo splátky istina, koľko úrok či poplatky. Navrhovateľ jej predložil len splátkový
kalendár, kde je uvedená za každý mesiac len jedna suma 62,50 eura. S poukazom na § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 a § 9 ods. 2 písm. k) vzhľadom na to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré
by mala má navrhovateľ nárok len na vrátenie poskytnutej sumy bez poplatkov a úročenia. Poskytnutá
jej bola suma 2.000 eur, pričom splatená bola suma 62,50 eura. Tak isto chcela namietať neprijateľné
uplatnenie poplatkov či pokút, v tejto časti však pravdepodobne zobral navrhovateľ návrh späť. V čase

uzavretia tejto zmluvy, mala už približne 10 úverov. týmto chcela splatiť predchádzajúce úvery, následne
sa dostala do fin. problémov, keď robila maklérku pre poisťovne, mala veľa storien, čím sa dostala do fin.problémov a nemohla tento úver splácať, potom si ešte jeden menší zobrala. Ak by nadobudli citované
§ až po uzavretí zmluvy, má za to, že aj predchádzajúce znenia zákonov upravujúcich spotrebiteľské
vzťahy a zmluvy mali zákonné ustanovenia v rovnakom znení.

Odporkyňa v záverečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Má za to, že spotrebiteľ
má vedieť z akých častí pozostáva každá jednotlivá splátka, aby vedel koľko uhrádza na úrokoch , koľko
na istine, aby potom nebol napríklad prekvapený, koľko mu ešte ostáva istiny uhradiť. Je nezamestnaná
poberá soc. dávky 117,40 eur, žiadala by to uhradiť v mesačných splátkach po 10 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zást. navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to : zmluvou o pôžičke zo dňa 10.05.2010, podmienkami zmluvy, predžalobnou
upomienkou,prehľadomsplátokaúhrad,zmluvouopostúpenípohľadávky18.10.2013,uznesenímsúdu
č.k. 12RO/308/2013-20 zo dňa 30.07.2014, čiastočným späťvzatím zo dňa 21.05.2015, ospravedlnením
neúčasti zo dňa 27.05.2015, doplnením vyjadrenia odporkyne zo dňa 12.06.2015, vyjadrením
navrhovateľa zo dňa 29.06.2015, prehľadom splátok zistil tento skutkový a právny stav :

Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s odporkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 12.05.2010.
Celkovo veriteľ poskytol odporkyni sumu 2.000 eur. Odporkyňa mala vrátiť sumu 3.750 eura. Odporkyňa
splatila sumu 62,50 eura. Po tom ako odporkyňa prestala splácať ju navrhovateľ listom zo dňa
20.10.2010 vyzval na úhradu celého dlhu čo odporkyňa neurobila. Veriteľ podal návrh na súd a v

priebehu konania bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa. Voči odporkyni sa navrhovateľ domáhal
úhrady sumy 2.473,36 eura. Navrhovateľ zobral návrh v časti zmluvnej pokuty v sume 248,81 eura späť.
Odporkyňa namietala, že by mala uhradiť dlh bez úrokov a poplatkov z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok predmetnej zmluvy. S poukazom na § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. k)
zák. č. 129/2010 Z.z. resp. na § 4 ods. 2 písm. i) a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva neobsahovala

všetky náležitosti. Mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve bola uvedená výška mesačnej splátky v sume
62,50 eura a v priloženom splátkovom kalendáre bola ku každému dňu splatnosti uvedená jedna suma
- 62,50 eura. Navrhovateľ bol na vyjadrenie k tomuto logickému argumentu odporkyne vyzvaný, nijako
sa nevyjadril, považoval svoj nárok po čiastočnom späťvzatí za dôvodný. Odporkyňa vzhľadom na to,

že poberá len sociálne dávky, žiadala o úhradu v splátkach po 10 eur mesačne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§546Občianskehozákonadohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenie
vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých

viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovaťPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda

nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už

v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline

sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009,
rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým

je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna

úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré

neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho
zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010
sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala
byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporkyňa nebola podnikateľom, peniaze neboli
poskytované pre podnikateľské účely. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi po postúpení pohľadávky bol zmluvný vzťah, v ktorom
si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť. Navrhovateľ sa dôvodne domáhal náhrady za poskytnuté
finančné prostriedky. Navrhovateľ špecifikoval výšku dlhu odporkyne. Dlh odporkyne premlčaný nebolvzhľadom na to že od zosplatnenia dlhu do podania návrhu neuplynuli tri roky. Zmluva bola uzavretá
dňa 10.05.2010, súd tak vzťah účastníkov posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. pretože zákon
č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť až po uzavretí zmluvy. Podľa súdu zmluva o úvere bola vo

všeobecnosti v súlade so zákonom. Chýbal však údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Odporkyňa tvrdila, že jednotlivé položky mali byť samostatne rozpísané pri každej
splátke, čo neboli, bola uvádzaná jedna celková mesačná splátka. Navrhovateľ toto tvrdenie nevyvrátil.
Súd s poukazom na gramatický výklad sa s tvrdením odporkyne stotožnil. Ak je v zákone samostatne
uvádzaná položka istina a položka úrok malo to tak byť aj v zmluve či jej prílohe. Súd má za to, že

ide o formalistické ustanovenie zákona, ale je to priame znenie zákona, ktoré nie je možné súdom
nerešpektovať. Súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Žiline sp.z. 11Co/127/2015, podľa ktorého je v
prípade nerozpísania splátky úver bez úrokov vzhľadom na nedostatočnú informovanosť spotrebiteľa.
Vzhľadomnauvedenúskutočnosťsatakposkytnutépeňažnéprostriedkypovažovalizabezúročnéabez
poplatkov. Odporkyni bola poskytnutá suma 2.000 eur, uhradila sumu 62,50 eura. Súd tak odporkyňu
zaviazal na rozdiel uvedených súm 1.937,50 eur. Navrhovateľ zobral návrh späť v časti sumy 248,81

eura. Súd v tejto časti konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. Po úprave sa navrhovateľ domáhal sumy
2.224,55 eura, nad priznanú sumu z uvedenej sumy súd návrh v časti o zaplatenie sumy 287,05 eura
z uvedených dôvodov zamietol. Odporkyňa sa so splácaním dostala do omeškania, a tak súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády 87/1995 Z.z. zo sumy
1.937,50 eura od 31.10.2010 (po výzve na dobrovoľnú úhradu) do zaplatenia.

Súd povolil odporkyni dlžnú sumu splácať v splátkach, spolu po 100 eur mesačne, pod hrozbou straty
výhody splátok podľa § 160 O.s.p..

Súd navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku v sume 15 eur v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania navrhovateľa ohľadne odporkyne súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
prevažne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 223,66 eura za
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastupovania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku v sume 133 eura (po čiastočnom vrátení), z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej pomoci po 101,25 eura (prevzatie veci, podanie návrhu ) dvakrát režijný paušál po 7,81 eura,
všetko s 20 % DPH v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci číslo 655/2004 Z.z. Súd úkony zmena účastníka na strane navrhovateľa, čiastočné späťvzatie a
vyjadrenie k výzve navrhovateľovi nepriznal. Na zmenu navrhovateľa odporkyňa nemá vplyv a nenesie

za to žiadnu procesnú zodpovednosť. Úkon čiastočné späťvzatie nebol úspešným úkonom navrhovateľa
z procesného hľadiska, upravil navrhovateľ návrh o neprimeranú požiadavku. Súd vyzval navrhovateľa
na vyjadrenie ku konkrétnej otázke na ktorú navrhovateľ či jeho právny zástupca ani nereagoval.
Spolu by mal navrhovateľ nárok na trovy v sume 394,74 eura (poplatok 133 + právne zastupovanie
261,74eura). Navrhovateľ mal vo veci úspech v rozsahu 78,33 % a odporkyňa v rozsahu 21,67 %

(zamietajúca a zastavujúcu časť). Súd priznal navrhovateľovi trovy v rozsahu 56,66 % (78,33-21,67) čo
predstavovalo sumu 223,66 eura, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.