Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/484/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115224714
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115224714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., so sídlom Košice - Hlavná 104, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so
sídlomBanskáBystrica-JankaKráľa7,protiodporcovi:L.Y.,nar.X.X.XXXX,bytomO.XXX,ozaplatenie
sumy 303 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 200 eur od 24.12.2012 do zaplatenie, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd konanie čo do sumy 55 eur zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 303 eur s
prísl. V návrhu uviedol, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo
dňa 5.12.2012 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých navrhovateľ poskytol

odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 €. Predpokladom uzatvorenia zmluvy
bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa
za účelom zriadenia užívateľského účtu. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005
Z.z. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 248 €,
ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou
sumou vo výške 48 €. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) neodzrkadľuje reálnu hodnotu

RPMN, keďže odporca sa zaviazal splatiť úver v lehote kratšej ako 3 mesiace, preto nejde o úver
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 23.12.2012. Odporca
navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi náhradu
skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55 €. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu
vo výške 303 eur s prísl.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,

zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z účtu navrhovateľa, upomienka, výzva a dospel k
tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Medziúčastníkmikonaniabolauzavretá dňa5.12.2012prostredníctvomdiaľkovejkomunikácierámcová
zmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,inéhoúveruapôžičkyastýmspojenýchďalšíchslužiebako
aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany
navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý,

bezúčelový úver vo výške 200 eur. V zmluve bolo uvedené, že táto je uzavretá v súlade so zákonom č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma
200 € so splatnosťou do 23.12.2012. V predmetnej zmluve navrhovateľ úver označil ako bezúročný s
tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom s pevnou sumou 48 eur a celkovú čiastku,

ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť je suma 248 eur.
Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 5.12.2012 bola na účet odporcu zaslaná suma 200 eur.
Odporcovi mali byť následne v období od 6.1.2013 zaslané 3 výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.
V rámcovej zmluve v čl. IV bode 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je dohodnuté,
že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je

určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke
veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho

spoločenstva to zdôraznil právnym názorom "Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom".
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.

Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy

odmietne.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri
identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú:
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva

na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o

a) dodávateľovi, a to
1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,

4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú

osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,

7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,

dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie
je zárukou budúcich výnosov,

4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,
7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa

účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,

2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,
3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie

o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11)
7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas

trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,12)
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov. 13)Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1
zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý

obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 6 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí
preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy
ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť,
že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex

offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom
na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto
neplatnosť je absolútna.

Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny,
ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto
definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou
konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho -
poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu

s dobrými mravmi je : a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3
Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.Po preskúmaní zmluvy je zrejmé, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010
Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu jedného mesiaca

t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto
právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení
zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl.
( o spotrebiteľských zmluvách), pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Samotný vzťah medzi účastníkmi
zmluvy je však vzťahom medzi veriteľom a spotrebiteľom, preto túto zmluvu treba ponímať aj ako zmluvu

spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenia vyššie citovaných zákonov a to zák. č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa dodávateľmi (veriteľmi) neobchádzali.
Z dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške
200eur,ktorýmalsplatnosť3týždne,pričompredmetnýúverbolbezúročnýakotovyplývazustanovení
zmluvy, veriteľ si však zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce

v poplatku 48 eur. V danom prípade je vlastne odmena za poskytnutie sumy 200 eur vyjadrená
nie percentuálne, ale pevnou sumou - poplatkom, ktorý však predstavuje náklady pre spotrebiteľa
rovnako, ako by bol úver poskytnutý za úrok. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s
ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránatedapodľa§53ods.1Občianskehozákonníkavneprospech

spotrebiteľa. Súd má za to, že navrhovateľ sa snažil obísť vyjadrenie týchto nákladov úrokovou sadzbou,
napriektomujezrejmé,žeodmenavovýškepoplatku48 eurpri18dňovejsplatnostiasumepôžičky200
eur je zjavne neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Takáto výška odmeny pri tak krátkej splatnosti
úveru 18 dní je neprimerane vysoká a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd zmluvu v
časti odmeny - poplatku v sume 48 eur posúdil ako neplatnú, a to s poukazom na § 39 OZ . Súd preto

navrhovateľovi priznal iba výšku poskytnutého úveru vo výške 200 eur.
Navrhovateľ od odporcu požadoval aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55
eur v zmysle bodu IV bod 5 Rámcovej zmluvy. V tomto bode sú presne upravené sumy za jednotlivé
upomienky a to za 1. až 4. upomienku ( 15, 10, 10, 30 eur). Navrhovateľ následne podaním zo dňa
7.9.2015 zobral návrh v tejto časti späť. Súd preto konanie v časti sumy 55 eur zastavil s poukazom

na § 96 OSP.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 200 eur. Vo zvyšku súd návrh
zamietol. V danom prípade má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania, ktorých výška sa spravuje
ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 517 ods. 1, 2 a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd
zaviazal odporcu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200 eur od 24.12.2012 do

zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne a ich úspech bol pomerne
vyrovnaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.