Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/158/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310206255
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4310206255.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v právnej veci žalobcu : I. J.

R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX/XX W., zast. JUDr. Mariánom Szabom, advokátom Advokátskej kancelárie
so sídlom Sv. Michala 4 Levice, proti žalovanému : F. H. R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/X Q., zast.
Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ-BENČÍK s. r. o. so sídlom Štefánikova 57 Nitra, o zaplatenie 1.
754, 43 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1. 319, 87 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od
18.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia 627, 91 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti.

V časti o zaplatenie 813, 22 eur sa konanie z a s t a v u j e .

V časti o zaplatenie 434, 56 eur sa žaloba z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 79 eur, do troch dní od právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.05.2010 žiadal, aby súd
platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie 2. 567, 65 eur, ktorá suma predstavuje náhradu

škody za ublíženie na zdraví. Žalobca v žalobe a na pojednávaní uviedol, že dňa 01.05.2008 ho žalovaný
fyzicky napadol. Zovretou rukou ho udieral do pravej časti tváre, v dôsledku čoho padol na zem, kde
ho žalovaný kopal do lítok. Údermi do tváre mu spôsobil zlomeninu lícnočelustného komplexu vpravo
s posunom úlomkov s dobou práceneschopnosti od 01.05.2008 do 16.06.2008. V bežnom spôsobe
života bol obmedzený, pretože mohol prijímať len tekutú a kašovitú stravu po dobu cca 3 týždne, bol
hospitalizovaný v nemocnici od 01.05.2008 do 09.05.2008. Doznal, že počas práceneschopnosti išiel
na traktore na svoju vinicu, nakoľko tam mal brigádnikov a musel ísť za nimi. Zranenie si nevyžadovalo

ležanienalôžku,malpovolenévychádzkydvehodinydoobedaadvehodinypoobede,čovyužilzájdením
do vinohradu. On fyzicky nerobil. v prípade, že by vo vinohrade neurobil tie práce, ktoré si termín
vyžadoval, mal by oveľa väčšiu celkovú škodu. Za
uvedené konanie bol žalovaný odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T 191/08 zo dňa 18.02.2010. Žalobca si uplatňuje
náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za 120 bodov 1605 eur, v priebehu konania
upravenú výšku náhrady mzdy za obdobie od 01.06.2008 do 16.06.2008 spolu 104, 60 eur a výdavky

cestovného. Tieto si uplatnil za cestu z W. do D. vlastným motorovým vozidlom zn. Renault 5 Rapid
EČV Q.-XXXBA dňa 05.05.2008, kedy bol prijatý na hospitalizáciu v Onkologickom ústave Sv. Alžbety
do 09.05.2008 t. j. 120 km á 1, 30 eur x 9, 88 litrov, spolu 12, 84 eur, cestovné vlakom domov6, 31 eur dňa 09.05.2008 a cestovné z W. do D. na kontrolu dňa 26.05.2008 vlastným motorovým
vozidlom 120 km x 2, spolu 25, 68 eur. Lekára si zvolil v Bratislave, nakoľko mal zlomenú sánku a tunajší
lekár mu vybavil hospitalizáciu v Bratislave. Žalobca incident popísal tak, že dňa 01.05.2008 čerpal

vodu zo studne do cisterny umiestnenej na verejnom pozemku v lokalite viníc a robil tak vo vedomí, že
cisterna patrí poľnohospodárskemu družstvu. Pozemky a vinice boli v minulosti družstevné a niekdajšie
družstvo tam cisternu umiestnilo. Počas tejto práce obďaleč zastavilo auto, z ktorého vystúpil žalovaný
s krikom, že cisterna a pozemok je jeho a on tam nemá čo hľadať. Žalobca sa ho snažil ukľudniť, ale
žalovaný ho napadol a udieral ho päsťou do tváre. Keď padol na zem, kopal ho do lítka. O tom, že vinica,

konkrétne porasty skonča ktorej je cisterna umiestnená patrí žalovanému, vedel, nevedel ale o tom, že
by mu mala patriť aj cisterna. Neuznával príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil žalovaný.

Žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal čo do základu a výšky. Uviedol, že vinicu kúpil od
poľnohospodárskeho družstva a kúpil aj cisternu, ktorá je umiestnená v areály jeho vinice. Vinicu má
oplotenú a uzavretú bránou. Žalobca pravidelne strháva zámok na bráne a chodí mu cez jeho vinicu. Aj

predmetného dňa strhol zámok a neoprávnene sa zdržiaval na jeho pozemku. Žalobcu on nenapadol,
ale sa len bránil žalobcovi, ktorý ho napadol. Žalobca vedel o tom, že vstupuje do ohraničeného
areálu vinice patriacej žalovanému, vedel o tom, kto vinice užíva. Celý priestor je ohradený plotom,
na pozemok sa vstupuje cez uzamykateľnú bránu, preto musí byť každému zrejmé, že vstupuje na
súkromne užívaný pozemok. Preto značnou mierou sám poškodený žalobca prispel k roztržke, ku ktorej

došlo v dôsledku jeho neoprávneného vstupu na pozemok. Už pred incidentom upozornil žalobcu, aby
neprechádzal po ceste, resp. žalobca aj počas sledovaného obdobia v polovici mája opätovne po ceste
prechádzal, na čo žalovaný upozornil políciu. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedkov, ktoré
neboli súdom odstránené. Tvrdil tiež, že žalobca počas práceneschopnosti pracoval vo svojej vinici,
jazdil na traktore a preto nebol ani dôvod, aby bol práceneschopný. Nie je mu zrejmé, prečo bol žalobca

hospitalizovaný v Bratislave v Onkologickom ústave, pretože tieto náklady neboli vynaložené primerane
a neboli nevyhnutné. Žiadal zamietnuť nárok na náhradu cestovných nákladov, pretože nepreukázal, že
chirurgický zákrok nemohol v danom čase podstúpiť aj v bližšom zdravotníckom zariadení. V prípade,
že si vybral zdravotnícke zariadenie, má nárok len na náhradu primeraných a nevyhnutných nákladov
Žalobca mal jednu cestu do Bratislavy absolvovať osobným motorovým vozidlom, nazad už podľa

jeho tvrdenia ale išiel vlakom a tak nie je zrejmé, ako sa vozidlo dopravilo do miesta bydliska. Je
podľa žalovaného možné, že aj cestu do Bratislavy absolvoval inak, napríklad vlakom, a tak sú náklady
cestovného nižšie. Žalovaný žiadal zamietnuť nárok na náhradu mzdy počas práceneschopnosti, keďže
žalobcavtomobdobívykonávalprácu.Pokiaľideopomernérozdelenieškodyjetrebapodľažalovaného
posúdiť všetky príčiny, ktoré viedli k škode, a to tak u škodcu, ako aj u poškodeného. Rozhodujúcou

okolnosťou je aj zavinenie
poškodeného, ako aj škodcu a u poškodeného sa má brať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň
jednou z príčin vzniku škody. Pritom súd bagatelizoval protiprávne konanie žalobcu, ktorý čerpal vodu
z cisterny patriacej žalovanému a neposudzoval príčinnú súvislosť medzi jednotlivými skutkovými dejmi.
Pritom v konaní bolo nesporne preukázané, že ku konfliktu medzi žalobcom a žalovaným došlo práve v

nadväznosti na protiprávne konanie žalobcu a konanie žalovaného bolo reakciou na toto správanie. Ak
by žalobca nebol protiprávne užíval vec vo vlastníctve žalovaného, nebolo by došlo ku konfliktu. Mieru
zavinenia videl žalovaný v pomere 50 % tak u žalobcu ako aj u žalovaného.

Vypočutý svedok S. C. uviedol, že so žalovaným pracovali vo vinici žalovaného, keď pri cisterne zastal

traktor. Udalosti sledoval z diaľky a videl, ako žalovaný podišiel k žalobcovi, niečo si kričali a videl, ako
žalobca zdvihol ruku v ktorej niečo držal. Svedok si domyslel, že je to pracovný nástroj, kľúč, ktorý
žalobca držal v ruke. Potom účastníci padli na zem, žalovaný vstal prvý a asi dvakrát kopol žalobcu
do nôh.

Svedok S. I. pomáhal žalobcovi pri prečerpávaní vody do cisterny, keď zrazu prišiel žalovaný s veľkým
krikom, podišiel k žalobcovi a udrel ho päsťou do tváre. Keď žalobca spadol, žalovaný ho na zemi
kopal. Svedok zabránil ďalším útokom tak, že sa postavil medzi účastníkov. Žalobca nemal v ruke nič.
V doplnenej výpovedi svedok uviedol, že zotrváva na svojej predchádzajúcej výpovedi. Pri incidente
bol osobne prítomný, pretože pomáhal žalobcovi s čerpaním vody. Žalovaný po príchode na miesto

svedkovi prikázal prestať s čerpaním a podišiel k žalobcovi s ktorým sa najprv dohadovali slovne a zrazu
žalovaný žalobcu udrel. Keď žalobca padol na zem, žalovaný do neho ešte kopal. Asi dva týždne pred
týmto konfliktom sa pokúšali so žalobcom čerpať z cisterny vodu, vtedy tam žalovaný neprišiel. Svedok
nevedel, komu cisterna patrí.T. J., syn žalobcu bol tiež vypočutý ako svedok. Uviedol, že žalobcovi pomáhal pri práci s cisternou.
Uvidel, ako prišiel žalovaný k žalobcovi a z ničoho nič udrel žalobcu päsťou do tváre, následkom čoho

žalobca padol na zem kde ho žalovaný ešte kopal. Žalobca pri útoku nemal nič v ruke. V doplnenej
výpovedi uviedol, že v čase konfliktu bol hore na cisterne, kde hučal motor, videl len že žalobca po
údere žalovaného padol na zem. Predtým ani po konflikte svedok pri cisterne nebol.

Súd ako svedka vypočul aj bývalú predsedníčku poľnohospodárskeho družstva O. H.. Osvedčila sa,

že cisterna pôvodne patrila družstvu. V roku 2005 predala žalovanému cisternu, pričom pokladničný
doklad sa musí nachádzať v účtovných dokladoch družstva, ktoré sú archivované. Nevedela vysvetliť,
z akého dôvodu sa na príjmovom pokladničnom doklade nenachádza poradové číslo a prečo sa ten
doklad nenachádza ani v archivovanej účtovnej evidencii. Potvrdila, že žalobca pracoval v minulosti na
družstve, preto vedel o vlastníctve cisterny, a že od začiatku 90. rokov tam už nepracoval.

RozsudokOkresnéhosúduLevicez09.11.2011č.k.9C/158/2010-87bolzrušenýuznesenímKrajského
súdu Nitra z 17.12.2012 č. k. 5Co/45/2012 - 116 a vec vrátená na ďalšie konanie.

Súd doplnil dokazovanie a zistil súd tento skutkový stav :

Dňa 01.05.2008 žalobca načerpával do cisterny umiestnenej na pozemku využívanom ako „ poľná
„ cesta, ktorá leží na konci vinohradu, na ktorom porasty patria do vlastníctva žalovaného. Žalovaný pri
príchode na miesto tvrdiac, že cisterna je jeho vlastníctvom zaútočil fyzicky na žalobcu tak, že ho udrel
päsťou do tváre a žalobca spadol na zem. Tu ho žalovaný ešte kopal do nôh. Ďalšiemu útoku zabránil S..
I.. Žalovaný nie je vlastníkom pozemku, ale len porastu - viniča nachádzajúceho sa na pozemku. Žalobca

utrpel zlomeninu lícnočelustného komplexu vpravo s posunom úlomkov s dobou práceneschopnosti od
01.05.2008 do 16.06.2008. Na Onkologickom ústave Sv. Alžbety v Bratislave bol hospitalizovaný od
05.05.2008 do 09.05.2008, kde bol operovaný.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 30.10.2009 je hodnota

bolestného 120 bodov. Ako z lekárskeho posudku vyplýva, bolestné 80 bodov bolo zvýšené o 50 % za
operačné riešenie zlomeniny tvárových kostí.

Za uvedené konanie bol žalovaný uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l
Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Levice z 18.02.2010 č. k. 2T 191/08 - 169, právoplatným

18.02.2010. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bolo upustené od potrestania. Žalobca bol
odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Podľa príjmového pokladničného dokladu Poľnohospodárskeho družstva W. z 30.09.2005 žalovaný za
nádrž vo vinici - kovová zaplatil 497, 90 eur ( 15. 000 Sk. ). Predala mu ju vtedajšia predsedníčka

poľnohospodárskeho družstva O. H.. Tento doklad sa podľa vyjadrenia spoločnosti Archobs 10 s. r. o.
správa registratúry, v registratúre pôvodcu nenachádza.

Súd uskutočnil dňa 07.04.2011 ohliadku na tvárimiesta. Zistil, že po celej dĺžke viníc nachádzajúcich sa v
danej lokalite sa skonča viníc tiahne vychodená „ poľná „ cesta, ktorá neprechádza ani na jednom mieste

cez vinicu žalovaného. Cisterna, pri ktorej je aj studňa, je umiestnená mimo plochy vinice žalovaného
pri uvedenej vychodenej ceste a nič nenasvedčuje, že patrí žalovanému. Celá plocha vinice je značne
zarastená kríkmi a porastom, zjavne roky neobrábaná.

Z informácie podanej Obcou W. dňa 08.02.2011 je možné zistiť, že žalovaný je vlastníkom viničných

porastov na parc. č. XXXX ale nie pozemkov, nakoľko s vlastníkmi pozemkov nemá uzatvorené zmluvy.
Parcela číslo XXXX k. ú. W. ostatná plocha slúžila vždy ako účelová komunikácia ( poľná cesta )
pre všetkých občanov a na tejto parcele je umiestnená aj cisterna. Obci nie je známe, že by bola vo
vlastníctve žalovaného.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej zodpovednosti.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú úmyselným konaním spôsobil
žalobcovi. Nesporné je, že žalovaný žalobcu fyzicky napadol a spôsobil mu ujmu na zdraví vyžadujúcu
si práceneschopnosť od 01.05.2008 do 16.06.2008. Za svoje konanie bol uznaný vinným v trestnom
konaní. Neobstojí obrana žalovaného, že nebol odsúdený, z čoho vyplýva, že napadnutý bol on a že
teda nie je ani zodpovedný za spôsobenú škodu. Za úmyselné ublíženie na zdraví bol uznaný vinným

právoplatným rozsudkom súdu. Je treba zdôrazniť, že v trestnom konaní od potrestania súd upustil len
z dôvodu, že žalovaný sa k skutku priznal a oľutoval ho. Preto obrana žalovaného v tomto
konaní podľa názoru súdu je len účelová. Za svoje konanie sa žalovaný necíti byť vinným, hoci za
vinného bol uznaný súdom.

Z výpovedí svedkov a aj z výsledku trestného konania vyplýva, že žalovaný napadol žalobcu, udrel

ho do tváre a na zemi kopal, v dôsledku čoho bol žalobca na tvári zranený. Nebolo preukázané v
trestnom konaní, že by žalobca zaútočil nejakým predmetom na žalovaného, ako to žalovaný tvrdil.
Týmto konaním žalovaného sú naplnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
žalobcovi.Žalovanýúmyselnespôsobilžalobcoviublíženienazdraví,čobolojednoznačnepreukázanév
trestnom konaní. V dôsledku takéhoto jeho konania vznikla žalobcovi škoda na zdraví, za ktorú žalovaný

nesie zodpovednosť. Pokiaľ ide o výpovede vypočutých svedkov, tie sa v podstate nelíšili až na tvrdenie
svedka C., že žalobca mal mať pri incidente v ruke nejaký predmet. Konanie žalovaného z toho hľadiska
či išlo z jeho strany o nutnú obranu nepatrí súdu skúmať v tomto konaní.

Uplatnený nárok žalobcu spočíva v náhrade bolestného vo výške 120 bodov, náhrady mzdy počas

práceneschopnosti a nákladov vynaložených počas práceneschopnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Výška náhrady za bolesť podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2007 bola 668, 92 eur ( 20. 146 Sk ),
z toho 2 % činia 13, 37 eur, čiže výška náhrady za bolesť činí 1. 605 eur ( 13, 37 x 120 = 1. 604, 40 eur ).

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 87 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( účinného v rozhodnom období ) suma úrazového
príplatku je a/ 55 % denného vymeriavacieho základu určeného

podľa § 84 od prvého dňa dočasnej práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b/ 25 % denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazový príplatok sa poskytuje vo výške, ktorá sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu ako
podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodnom období a počtu kalendárnych dní ( §
84 zák. č. 461/2003 Z. z. ).

Žalobca bol práceneschopný od 01.05.2008 do 16.06.2008. Z daňového priznania žalobcu z roku 2007

vyplýva, že jeho príjmy činili 237. 803 eur, daň 7. 843 eur, čistý príjem činil 229. 960 eur. Denný
vymeriavací základ činí 8, 4304 eur, z toho prvé tri dni je úrazový príplatok 55 % t. j. 13, 9101 eur ( 4,
6367 eur x 3 dni ), a 43 dní 25 % t. j. 90, 6268 eur ( 2, 1076 eur x 43 dni ), t. j. spolu 104,
60 eur. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z 19.06.2008 číslo XXX-XXXXX-P. boli žalobcovi vyplatené nemocenské dávky 4, 636 eur ( 139, 684985 Sk ) a 2, 107 eur ( 63, 493175
Sk ) za deň, spolu 205, 73 eur.

Žalobca upravil výšku uplatnenej náhrady mzdy za dobu počas práceneschopnosti. Z titulu náhrady
mzdy si uplatnil 104, 60 eur. V časti o zaplatenie 813, 22 eur súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,
3 O. s. p.

V časti o zaplatenie náhrady mzdy počas práceneschopnosti vo výške 104, 60 eur súd žalobu zamietol.

Žalovaného tvrdenie, že žalobca počas práceneschopnosti pracoval vo svoje vinici potvrdil sám žalobca.
Tak pred súdom, ako aj pri výsluchu na polícii v konaní o priestupku vedeného na Obvodnom oddelení
polície Tlmače pod sp. zn. Č. p. ORP-182/PP-TL-P-2008 žalobca doznal, že všeobecný lekár mu povolil
vychádzky v čase od 7. 00 hod. do 9. 00 hod. a od 15. 00 hod. do 17. 00 hod., a že skutočne dňa
13.05.2008 a 14. 05.2008 v čase okolo 8. 00 hod. išiel svojim traktorom do vinice, kam dotiahol nádrž
s vodou potrebnú pri výsadbe vinice. Po skončení roboty presunul nádrž s vodou domov. Súd je toho

názoru, že nakoľko žalobca počas práceneschopnosti pracoval vo svojej vinici, nepatrí mu náhrada
mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi práve z dôvodu, že pre chorobu nemôže vykonávať svoju
prácu, nemôže sa zapojiť do pracovného procesu v dôsledku čoho sa mu zníži príjem. Žalobca ako
podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť či už vlastnou prácou, prípadne prostredníctvom
iných osôb, ktorý pre neho pracujú. On sa ale v dňoch 13.05.2008 a 14.05.2008 zapojil do pracovného

procesu, keď chodil traktorom na svoju vinicu a nosil nádrž s vodou. Neobstojí jeho obrana, že tak
robil počas povolených vychádzok a ruky a nohy mal zdravé. Počas pracovnej neschopnosti vykonával
fyzickú prácu pre seba a podľa názoru súdu mu preto nepatrí náhrada mzdy, ktorú by mal znášať
žalovaný. V tejto časti dal súd žalovanému za pravdu a nárok žalobcu zamietol. V prípade, že by
žalobcovi vznikla škoda pretože neurobil poľnohospodárske práce v agronomických termínoch práve z

dôvodu práceneschopnosti, mal možnosť si uplatňovať náhradu škody.

Žalobcovi v súvislosti s ublížením na zdraví vznikla aj škoda predstavujúca výdavky na cestovnom do
Bratislavy, kam docestoval svojim osobným motorovým vozidlom dňa 05.05.2008, kedy bol prijatý na
hospitalizáciu, po skončení hospitalizácie cestoval domov

vlakom, a dňa 26.05.2008 cestoval svojim autom na kontrolu. Náklady na cestu spolu predstavujú sumu
44, 83 eur.

V tejto časti neobstojí obrana žalovaného, že nebol dôvod, aby bol žalobca liečený v Onkologickom
ústave Sv. Alžbety v Bratislave. Vzhľadom na zranenie, ktoré žalobca utrpel a vzhľadom na operačný

zákrok, ktorý musel podstúpiť, zrejme posúdil ošetrujúci lekár potrebu vykonať operáciu v tomto
ústave. Žalobca okrem toho sa mohol aj sám rozhodnúť, že operáciu podstúpi v uvedenom zariadení,
ktorému zrejme dôveroval, preto takéto jeho rozhodnutie je treba rešpektovať. Nemožno súhlasiť s
argumentáciou žalovaného, že žalobca si mohol vybrať iného lekára bližšie k bydlisku, že nie je
preukázané, že by bolo nevyhnutné, aby sa operácia uskutočnila v tomto zdravotníckom zariadení, a

preto sú vzniknuté náklady neodôvodnené a nie nevyhnutné. To, či žalobca skutočne cestoval do
Bratislavy osobným autom, ako sa dopravilo auto do miesta bydliska a či žalobca cestoval len vlakom
a nie autom, sú len špekulácie. Žalovaný trestnou činnosťou spôsobil žalobcovi ublíženie na zdraví v
takom rozsahu, že sa musel podrobiť operácii. Zranený žalobca cestoval osobný autom do nemocnice,
kde sa operácie podrobil a nemožno mať výhrady, že použil osobné motorové vozidlo.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Súd po vykonanom dokazovaní však dospel k záveru, že určitú mieru zavinenia na vzniku škody nesie aj

sám žalobca. Bez toho, aby sa presvedčil, komu patrí vodná nádrž umiestnená vedľa vinice žalovaného
ju používal, manipuloval s ňou bez súhlasu vlastníka. Je síce pravdou, že okrem žalovaného a O. H.
s veľkou pravdepodobnosťou nikto iný nemal vedomosť o tom, že žalovaný v roku 2005 cisternu kúpil,
pretože sa v archivovaných dokladoch poľnohospodárskeho družstva o tom nenachádza žiadna stopa,
a aj to je pravda, že pozemok, na ktorom cisterna stojí vlastnícky žalovanému nepatrí, na druhej strane

ale sa žalobca mal presvedčiť, či je oprávnený cisternu používať. Ani takáto nedbanlivosť žalobcu však
neospravedlňuje neadekvátnu reakciu žalovaného voči nemu. Súd dospel k záveru, že žalobca sa má
podieľať na škode v pomere 20 %. Súd s poukazom na uvedené žalobu vo zvyšnej časti zamietol.Súdom priznaný nárok žalobcu predstavuje náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 1. 605 eur a náhradu cestovných výdavkov spojených s návštevou lekára 44, 83 eur, spolu 1. 649,
83 eur. Podiel žalobcu na vzniknutej škode ustálil súd na 20 %, čo je 329, 96 eur , ktorú sumu je treba

odpočítať. Prisúdená istina činí 1. 319, 87 eur. V časti o zaplatenie 434, 56 eur súd žalobu
zamietol a v časti o zaplatenie 813, 22 eur konanie zastavil.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 18.05.2010, keďže žalovaného listom z 10.05.2010 vyzval
na plnenie do 17.05.2010, avšak bezvýsledne. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

18.02.2010. Súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania od
18.05.2010, keďže žalovaný bol právoplatne odsúdený
10.02.2010 a od toho času, resp. od márneho uplynutia lehoty danej žalobcom na plnenie sa dostal
do omeškania až do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech,
preto súd mu priznal náhradu v pomernej časti.

Trovy konania predstavujú súdny poplatok vypočítaný z výšky prisúdenej pohľadávky ( 6 % zo sumy
1. 319, 87 eur ) a z trov právneho zastúpenia.

Vo veci bol žalobca oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zák. č. 71/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov. Súd preto zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho
poplatku súdu podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na účet súdu.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške spolu 1. 530, 84 eur.

Súd vypočítal výšku odmeny za 12 úkonov právnej pomoci nasledovne : odmena za jeden úkon právnej
služby á 81, 33 eur. V konaní boli urobené (- prevzatie a príprava + 7, 21 eur režijný paušál,
podanie návrhu + 7, 21 eur režijný paušál, pojednávanie vo veci dňa 14.01.2011 + 7, 41 eur režijný

paušál, 23.03.2011 + 7, 41 eur režijný paušál, 07.04.2011 + 7, 41 režijný paušál - ohliadka na tvári
miesta 18.05.2011 + 7, 41 režijný paušál a pojednávanie 09.11.2011 + 7, 41 eur režijný paušál ); za
účasť na 2 nemeritórnych pojednávaniach v 1 - ne 20, 33 eur ( dňa 24.09.2010 + 7, 21 eur režijný
paušál, 04.02.2011 + 7, 41 eur režijný paušál ); písomné vyjadrenie k odvolaniu 03.02.2012 + 7, 63 eur
režijný paušál, účasť na pojednávaní Krajského súdu Nitra 05.12.2012 + 7, 63 eur režijný paušál, účasť

na pojednávaní 17.05.2013 + režijný paušál 7, 83 eur, odmena spolu 853, 96 eur; cestovné náhrady
za účasť na ohliadke pohonné hmoty 1, 92 eur ( 2 x 10 km 1, 48 litra x 1, 30 eur ) a opotrebovanie
vozidla 0, 183 eur x 20 km = 3, 66 eur, spolu 5, 58 eur a náhrada za stratu času 2 x 12, 35 eur = 24, 70
eur; cestovné náklady Levice - Nitra a päť 7, 41 l/100 km x 1, 62 eur/liter = 11, 98 eur, pohonné hmoty
100 km x 0, 183 / km = 18, 30 eur, spolu 50, 84 eur a strata času 4 polhodiny x 12, 71 eur = 50, 84

eur + 20 % DPH. Odmena spolu eur 1. 137, 36 eur.

Nakoľko však úspešnosť žalobcu v konaní bola 50, 46 %, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia
v tomto pomere ( 1. 319, 87 : 1. 754, 43 = 75, 23 % úspech žalobcu a 434, 56 : 1. 319, 87 = 24, 77 %
úspech žalovaného ). Pomer úspechu žalobcu je 75, 23 % - 24, 77 % = 50, 46 %. Z celkových trov

právneho zastúpenia patrí žalobcovi náhrada v pomere 50, 46 % t. j. 627, 91 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)