Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214934
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712214934.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

Návrhy z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené písomné podania navrhovateľa zo dňa 17.09.2012
označené ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktoré boli pôvodne
vedené súdom pod spisovými značkami 12C/164/2012, 12C/165/2012, 12C/166/2012, 12C/167/2012,
12C/168/2012, 11C/96/2012, 11C/99/2012, 11C/107/2012, 11C/122/2012, 11C/130/2012, ktorými sa
navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučných

konaniach vedených v jeho prospech v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.
Nakoľko predmetom vyššie označených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú v týchto
konaniach totožní, súd rozhodol o spojení uvedených vecí na spoločné konanie, a to uznesením č.k.
12C/164/2012-15 zo dňa 28.01.2013, pričom tieto konania sú vedené tunajším súdom pod spisovou
značkou 12C/164/2012.

Vo všetkých vyššie označených prípadoch navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na

skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom súd napriek
tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala navrhovateľovi vzniknúť majetková škoda ako aj
nemajetková ujma, ktorú si navrhovateľ v žalobe vyčíslil.

V konaní začatom pod sp. zn. 12C/164/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,-
Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 165,96 Eur. Podľa žaloby navrhovateľ, ako oprávnený subjekt,
navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnému P.
P., K.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanejsúdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa
28.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu a rozhodne o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Exekučný súd však o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenom
čase. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala vzniknúť navrhovateľovi
škoda vo výške 175,- Eur, ktorá mala pozostávať s nákladov vynaložených na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70
Eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- Eur, nákladov na

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,- Eur a nákladov na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur. Celkovo
teda mal navrhovateľ vynaložiť vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne

vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, márne sumu požadovaných 175,- Eur. Navrhovateľ
tvrdil, že táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú odôvodnil tým, že márnym

plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané §
44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa týmto rizikám: neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, neskorým

ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko insolvencie povinného. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal
navrhovateľ z doktríny Ústavného súdu SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní, je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-

Sk, t.j. cca 663,88 Eur, keď potom navrhovateľom uplatňovaná suma 165,96 Eur má predstavovať
devätnásťnásobok alikvótnej časti pripadajúcej na každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu
(3 x 1/12 zo sumy 663,88 Eur), nakoľko podľa žalobcu bol exekučný súd nečinný viac ako 105 dní.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/165/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 165,96 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému P. P., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.

Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/166/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 165,96 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému U. V., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa

28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.
Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/167/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 110,64 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému Q. W., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.

Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/168/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 110,64 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému F. S., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.

Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 11C/96/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 165,96 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému W. J., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa

28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.
Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/99/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu175,-Euratitulomnemajetkovejujmysumu1161,72Eur,pričomuplatnenénárokybolivyčíslenéa
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom

proti povinnému A. F., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.
Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.

zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/107/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu175,-Euratitulomnemajetkovejujmysumu1051,08Eur,pričomuplatnenénárokybolivyčíslenéa
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.

12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému J. R., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.
Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie

žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 11C/122/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a

špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému B. R., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.

zn. 12C/164/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 11C/130/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 553,20 Eur, pričom uplatnené nároky boli vyčíslené a
špecifikované obdobným spôsobom ako v žalobe v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.

12C/164/2012. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom
proti povinnému B. Z., K.. XX.XX.XXXX v postavení oprávneného navrhol písomným podaním zo dňa
28.10.2009 adresovaným exekučnému súdu zmenu v osobe pôvodne povereného súdneho exekútora.
Exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, čím
malo dôjsť na strane navrhovateľa k vzniku škody a nemajetkovej ujmy v uvedenej výške. Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.

zn. 12C/164/2012.

Odporca sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 22.07.2013, ktoré bolo
doručené tunajšiemu súdu dňa 26.07.2013. Odporca v ňom okrem iného poukázal na všeobecné
zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Odporca pripustil,
že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu.

Navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok na opravu, ktorým bezpochyby bolo podanie
sťažnostipredsedovisúduprotiporušovaniuprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovpodľa
§ 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok
nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože si nepočínal tak, aby

nedošlo ku škode na jeho majetku. Súčasne navrhovateľ poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn.
I. Ú. XX/XX, ktorá konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej

veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v takýchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, v zmysle čl. 48 ods.
2 ústavy (I. Ú. XX/XX).

Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní odporca uviedol, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. (účinnom od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Rovnako tak odporca poukázal na to, že z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
okrem iného vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ podal prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, odporca má za to, že v tomto prípade sa
jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške 175,- Eur odporca uviedol, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Odporca ale nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
Odporca považoval za hypotetické. K tomuto názorovému presvedčeniu odporcu viedla skutočnosť,
že navrhovateľ v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný
beh vecí.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Je pravdou, že navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o
poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančnej satisfakcie však
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Nie je preto možné
vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá by mala byť priznaná za každý rok prieťahov. Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu

viedla k náprave alebo nie. Pokiaľ však navrhovateľ takýto prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa
priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda
príslušného súdu nemal ani len teoretickú možnosť prípadnú nápravu zjednať. Ďalej treba zdôrazniť, že
vzniknemajetkovejujmyuprávnickýchosôbafyzickýchosôbjeodlišný.Pocityčlenovriadiacichorgánov
spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú právne bezvýznamné v predmetnom

konaní,pretoženáhraduškodyanemajetkovejujmysiuplatňujespoločnosťakoprávnickáosoba(bližšie
pozri rozsudok NS ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podanej žaloby, vo vyjadrení odporcu ako aj oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených

tunajším súdom v dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX bola exekúcia vedená u
povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/XX-X.
ExekúciabolavedenáprotipovinnémuP.U.P.,K..XX.XX.XXXXvprospechoprávneného(navrhovateľa)

pre vymoženie pohľadávky 16 200,00 SK (537,74 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (navrhovateľ)
podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňom 02.12.2009.
Exekučný súd rozhodol dňa 10.02.2010, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom Krajský súd v
Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX bola exekúcia vedená u
povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/XX-X.
Exekúcia bola vedená proti povinnému P. P., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného (navrhovateľa)pre vymoženie pohľadávky 11 167,00 Sk (370,67 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (navrhovateľ)
podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňom 02.12.2009.

Exekučný súd rozhodol dňa 08.02.2010, , keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom Krajský súd v
Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX bola exekúcia vedená
u povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXX/

XX-X. Exekúcia bola vedená proti povinnému U. V.G., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného
(navrhovateľa) pre vymoženie pohľadávky 21 940,00 Sk (864,13 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený
(navrhovateľ) podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula
dňom02.12.2009.Exekučnýsúdrozhodoldňa08.02.2010,keďvyhlásilexekúciuzaneprípustnú,pričom
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX bola exekúcia vedená u
povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/XX-X.
Exekúcia bola vedená proti povinnému Q. W., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného (navrhovateľa)
pre vymoženie pohľadávky 23 738,00 Sk (787,96 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (navrhovateľ)

podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňom 02.12.2009.
Exekučný súd rozhodol dňa 04.01.2010, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom Krajský súd v
Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX bola exekúcia vedená
u povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/
XX-X. Exekúcia bola vedená proti povinnému K.P. O., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného
(navrhovateľa) pre vymoženie pohľadávky 11 167,00 Sk (370,68 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený
(navrhovateľ) podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd

nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula
dňom02.12.2009.Exekučnýsúdrozhodoldňa18.01.2010,keďvyhlásilexekúciuzaneprípustnú,pričom
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX bola exekúcia vedená u

povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/XX-X.
Exekúcia bola vedená proti povinnému W. J., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného (navrhovateľa)
pre vymoženie pohľadávky 18 758,00 Sk (622,65 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (navrhovateľ)
podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňom 02.12.2009.

Exekučný súd rozhodol dňa 08.02.2010, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom Krajský súd v
Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX bola exekúcia vedená u
povereného súdneho exekútora X.. X. Q., A. Ú. W. W. T.. Š. XXX/X, XXX XX V. pod sp. zn. A. XXX/XX.

Exekúcia bola vedená proti povinnému A. F., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného (navrhovateľa)
pre vymoženie pohľadávky 10 667,00 Sk (354,08 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (navrhovateľ)
podal dňa 08.10.2007 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňom 08.11.2007.
Exekučný súd rozhodol dňa 06.07.2009, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom Krajský súd v

Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX bola exekúcia vedená
u povereného súdneho exekútora X.. X. P., A. Ú. W. W. I.. B. X, XXX XX J. pod sp. zn. A. XXX/XX-X.
ExekúciabolavedenáprotipovinnémuJ.R.Á.,K..XX.XX.XXXXvprospechoprávneného(navrhovateľa)

pre vymoženie pohľadávky 23 760,00 Sk (788,69 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (navrhovateľ)
podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v
zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňom 20.09.2010.Exekučný súd rozhodol dňa 30.04.2012, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom Krajský súd v
Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX bola exekúcia vedená
u povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/
XX-X. Exekúcia bola vedená proti povinnému B. R.Z., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného
(navrhovateľa) pre vymoženie pohľadávky 10 080,00 Sk (334,59 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený
(navrhovateľ) podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd

nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula
dňom02.12.2009.Exekučnýsúdrozhodoldňa01.06.2010,keďvyhlásilexekúciuzaneprípustnú,pričom
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd toto rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX bola exekúcia vedená
u povereného súdneho exekútora X.. X. Ď., A. Ú. W. W. O. D. XX, XXX XX G. pod sp. zn. A. XXXX/

XX-X. Exekúcia bola vedená proti povinnému B. Z.R., K.. XX.XX.XXXX v prospech oprávneného
(navrhovateľa) pre vymoženie pohľadávky 9 600,00 Sk (318,66 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený
(navrhovateľ) podal dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Je pravdou, že exekučný súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula
dňom 02.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 27.08.2010, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, čo

svojím rozhodnutím potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveriť exekútora
vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis 3f)

neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku, Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku

rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
aozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomvčasezačatiakonania(ďalejlen„zákonozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa

skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Akjepodmienkouuplatneniaprávananáhraduškodyzrušeniealebozmenaprávoplatnéhorozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobe navrhovateľa nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie,

resp. nesprávny úradný postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že
zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť),

ale postačuje preukázanie skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho
orgánu. Ústavný základ tejto zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého,
každýmáprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímsúdu,inéhoštátnehoorgánuči
orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa
pritomrozumiemajetkováujma,ktorávzniklafyzickejaleboprávnickejosobe,jevyjadriteľnávpeniazoch
a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty,
ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že

kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba
podotknúť, že pri zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie
toho, či v rámci skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká
skutočnosť, s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať

potom za následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetkunavrhovateľa,ktorébolopriamoanesprostredkovanespôsobenéprávealentýmtopostupom.A
tedapostupom,ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.,akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Podľa názoru súdu navrhovateľnepreukázal v konaní právne relevantným spôsobom ani vznik škody, ani výšku škody. Nekonkretizoval
či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Paušalizáciu
vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku ani za ušlý majetkový prospech.

Navrhovateľ by v každom konkrétnom konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. a rovnako aj nemajetkovej ujmy, súd považoval žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.

Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane odporcu, ktorý v danom prípade konal
prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok
vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej
navrhovateľom.

Podobne s analogickým odôvodnením súd zamietol nároky navrhovateľa aj v ostatných veciach
spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 12C/164//2012. Dôvody súdneho rozhodnutia sú
identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou produkovanou/uvádzanou vo veci žalobného
návrhu s pridelenou sp. zn. 12C/164/2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ právne relevantným
spôsobom nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody ani v týchto prípadoch, súd žalobu zamietol aj

v spojených veciach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko však zo súdneho spisu sp. zn. 12C/164/2012 má súd za preukázané, že navrhovateľovi žiadne
trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 27.10.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie zo dňa
26.10.2015, označené ako ,,Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho

porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní“, ktorým žiadal zrušiť
nariadené pojednávanie, ktorého termín bol vytýčený na deň 03.11.2015 o 09:00 hod. na Okresnom
súde Zvolen, a to až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke
zákonného sudcu. Navrhovateľ nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici o tom, že
sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania veci vylúčení. Navrhovateľ má za to, že sú

dané objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Zvolen a rozhodnutie krajského
súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávne a zakladajúce zásah do jeho základných práv. Navrhovateľ
zároveň uviedol, že vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127
Ústavy SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť
a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú

dané dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ust. § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. Navrhovateľ preto navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 12C/164/2012 prerušil, a to do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej
dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci nevylúčenia sudcu

povereného prejednávaním veci na Okresnom súde Zvolen.

Navrhovateľ k svojmu návrhu na prerušenie konania priložil aj ústavnú sťažnosť zo dňa 27.10.2015,
v ktorej ako sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, tj. právo na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1

Ústavy SR) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a základného práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
tj. právo na nestranný súd zriadený zákonom, do ktorých malo byť zasiahnuté uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XNcC/XXX/XXXX zo dňa 16.10.2012 tak, že ponechal Okresnému súdu
Zvolen možnosť rozhodovať vo veci sťažovateľa tým, že nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu

Zvolen z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 12C/164/2012.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnakopostupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

V zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. je súd povinný prerušiť konanie v prípade, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú.
Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. K prerušeniu konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd fakultatívne pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie alebo ak dal podnet
na také konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna) otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci navrhovateľ návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti
pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd nesprávne
rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednania predmetnej právnej veci, a preto je
potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Súd má za to, že konanie o uvedenej

ústavnej sťažnosti nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu
v tomto konaní, resp. že by dokonca od jej vyriešenia priamo závisel výsledok sporu vo veci samej. To,
či a ktorý sudca Okresného súdu Zvolen je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. vyriešil Krajský súd v Banskej

Bystrici ako súd nadriadený a to tak, že vo svojich príslušných rozhodnutiach konštatoval, že pochybnosť
o nezaujatosti môže existovať len u sudcu, ktorý sa prípadne podieľal alebo mohol podieľať na procese a
rozhodovaní v konkrétnej veci, v ktorej mala navrhovateľovi vzniknúť ním tvrdená a uplatňovaná škoda z
titulu nesprávneho úradného postupu. V predmetných veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie,
dospel nadriadený súd k záveru, že dôvodná pochybnosť o nezaujatosti sudcu môže vzniknúť len vtedy,

ak by vo veci o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy rozhodoval sudca, ktorý bol zákonným
sudcomvexekučnomkonaní,odpostupuvktoromsinavrhovateľnárokodvodzuje.Vychádzajúcztýchto
úvah nadriadený súd z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudcu, ktorý konal v príslušných
exekučných veciach.

V zmysle vyššie uvedeného tunajší súd uzavrel, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Rovnako neexistuje ani dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie

Ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa
článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky v skutkovo a právne totožných veciach, napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06.02.2013, resp.
I. ÚS 92/2013 zo dňa 13.02.2013. Uvedenými uzneseniami Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti

obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci na návrh navrhovateľa, odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky
na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Keďže v prejednávanej veci neboli zistené podmienky pre prerušenie konania vyžadované ust. § 109
O.s.p., rozhodol súd tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Dňa 27.10.2015 navrhovateľ súdu doručil návrh na prerušenie konania zo dňa 26.10.2015, ktorý
odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. XC/X/XXXX konanie o náhradu

škody pre porušenie práva Európskej únie. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v
1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením
zo dňa 07.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutiaSúdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v 1. rade Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ide o nasledovné otázky:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,

ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského
štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok má podľa navrhovateľa pre ďalší priebeh konania
a rozhodnutie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 12C/164/2012 zásadný význam,

nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe uvedených dôvodov navrhol navrhovateľ
konanie sp. zn. 12C/164/2012 prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru tunajšieho súdu v konaní, ktoré je vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XC/X/

XXXX sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní
vo veci samej. A to, ani pokiaľ ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené Okresným súdom Prešov,
ktorého predmet, ale aj okruh účastníkov je odlišný od konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
12C/184/2012. Rovnako podľa názoru súdu ani konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré mali byť podľa
tvrdenia navrhovateľa v rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu

dvoru položené nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku XXX G.. Predpokladom povinnosti začať konanie o

predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu unijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkýmskutočnosť,čiotázkaunijnéhoprávatýkajúcasaplatnostialebovýkladuúniovéhoprávaje
preriešeniedanéhoprípadurelevantná.Zmyslomriešeniapredbežnejotázkyniejerozhodnúťkonkrétny
spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad unijného
práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho

platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom
zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne
zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v
tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Účelom a podstatou konania o

prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu
so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ. Konanie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je založené
na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred
ktorým začal spor, a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne
okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako

aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (porov. napr. nález ÚS SR č.k. II. Ú. XXX/XXXX-
XX zo dňa 18.04.2012).Nakoľko v konaní sp. zn. 12C/164/2012 pre rozhodnutie súdu vo veci samej nevystala potreba aplikácie
unijného práva, v dôsledku toho nemohla v predmetnom konaní nastať ani potreba výkladu unijného
práva. Z uvedeného dôvodu tunajší súd nemal dôvod položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky

ohľadom výkladu unijného práva, a z rovnakého dôvodu nemá ani dôvod na prerušenie konania na
základe toho, že pred Súdnym dvorom podľa tvrdenia navrhovateľa prebieha konanie o prejudiciálnych
otázkach, odpoveď na ktoré podá Súdny dvor pre účely rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. XC/X/XXXX. Na základe uvedeného, súd návrh navrhovateľa zo dňa
27.10.2015, ktorým žiadal konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť, ako v plnom rozsahu

nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).