Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216030.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

Súd konanie o návrhu žalobcu zo dňa 20.11.2015 na prerušenie konania
z a s t a v u j e.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.11.2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené podania žalobcu zo dňa 21.09.2012 označené
ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ vedené pôvodne
pod spisovou značkou 13C/223/2012, 13C/224/2012, 13C/225/2012, 13C/226/2012, 13C/227/2012,

13C/229/2012, 13C/230/2012, 13C/231/2012, 13C/232/2012 a 6C/297/2012, ktorými sa žalobca
domáha voči žalovanému náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania sú obdobné veci a účastníci konania sú v jednotlivých
konaniach totožní, súd rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie uznesením zo dňa 14.12.2012 pod

č. k. 13C/223/2012-15 s tým, že uvedené veci sa budú viesť pod spisovou značkou 13C/223/2012.

Následne súd uznesením č.k. 13C/223/2012-130 zo dňa 03.07.2014 vylúčil vec vedenú pod sp. zn.
6C/297/2012 na samostatné konanie zo spoločného konania vedeného pod sp. zn. 13C/223/2012.

Vo všetkých deviatich prípadoch žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen ako súd
exekučný vykonal postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu,

keď bez splnenia zákonných podmienok založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa
postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, čo mu v rámcizverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Exekučný súd vykonal opätovné posúdenie
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, keď na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul
- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej § 41

zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, avšak je z pohľadu exekučného súdu
nevykonateľný, a na strane druhej je nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie,
pretože existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
Tento postup súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň žalobca uviedol, že exekučný súd mal zákonnú povinnosť

rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. S tým,
že napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dlho po uplynutí zákonnej
lehoty. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Ak by bol súd rozhodol v zákonnej
lehote, mohol žalobca v prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote efektívne a

účinne uskutočniť iné kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Žalobcovi tak vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v jednotlivých žalobách
vyčíslil.

Pokiaľ išlo o vec 13C/223/2012, tu si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 6.643,29 Eur
a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.328,66 Eur. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou
značkou EX 13877/2009. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala žalobcovi
tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí
zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzniknúť škoda vo výške 6.643,29 Eur,

ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného
vzťahuzaloženéhopríslušnouzmluvouoúvere,anemôžepretotiežnastaťakceptácianávrhunanútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.328,66 Eur, ktorú odôvodnil tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym

úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené

v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej
nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení

podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 26Er/4/2010, jeho
prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 17.12.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému Q. I.J., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 16445/09 zo dňa
30.10.2009, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 2.322,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.303,52 Eur od
05.06.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal
na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa

11.01.2010.

Okresný súd uznesením č. k. 26Er/4/2010-15 zo dňa 23.06.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2010.Pokiaľ išlo o vec zapísanú pôvodne pod sp. zn. 13C/224/2012, tu si žalobca uplatnil titulom
majetkovej škody sumu 3.550,51 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 710,10 Eur. Vec bola vedená

súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 12113/2009. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu mala žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol,
vzniknúť škoda vo výške 3.550,51 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní

vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného vzťahu založeného príslušnou zmluvou o úvere, a nemôže preto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 710,10 Eur, ktorú odôvodnil tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej
nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 20Er/1170/2009, jeho
prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 07.11.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému S. I.J., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 13266/09 zo dňa
19.08.2009, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 1.222,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 754,81 Eur od

15.04.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal
na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa
24.11.2009.

Okresný súd uznesením č. k. 20Er/1170/2009-11 zo dňa 21.01.2010 žiadosť súdneho exekútora

zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2010.

Vo veci zapísanej pôvodne pod sp. zn. 13C/225/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
3.233,73 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 646,75 Eur. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod
spisovou značkou EX 10550/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala

žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzniknúť škoda vo výške 3.233,73
Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného
vzťahuzaloženéhopríslušnouzmluvouoúvere,anemôžepretotiežnastaťakceptácianávrhunanútené

vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 646,75 Eur, ktorú odôvodnil tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy dospoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené

v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej
nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení

podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 24Er/769/2010, jeho
prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému I. F., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 16060/09 zo dňa

23.11.2009, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 665,22 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 665,22 Eur od
30.03.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 665,22 Eur od 04.08.2009
do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 30.09.2010.

Okresnýsúduznesenímč.k.24Er/769/2010-10zodňa26.10.2010žiadosťsúdnehoexekútorazamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010.

Pokiaľ išlo o vec zapísanú pôvodne pod sp. zn. 13C/226/2012, tu si žalobca uplatnil titulom majetkovej

škody sumu 3.849,50 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 769,90 Eur. Vec bola vedená súdnym
exekútorom pod spisovou značkou EX 10794/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu mala žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol,
vzniknúť škoda vo výške 3.849,50 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac

nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného vzťahu založeného príslušnou zmluvou o úvere, a nemôže preto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 769,90 Eur, ktorú odôvodnil tým,

že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom

dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej

nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 25Er/769/2010, jeho

prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 23.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému Ľ.B. C., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 20401/09 zo dňa

11.01.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 830,53 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 830,53 Eur od
02.06.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 830,53 Eur od 06.10.2009do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 30.09.2010.

Okresný súd uznesením č. k. 25Er/769/2010-9 zo dňa 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2010.

Vo veci zapísanej pôvodne pod sp. zn. 13C/227/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
5.639,16 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.127,83 Eur. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod

spisovou značkou EX 10626/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala
žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzniknúť škoda vo výške 5.639,16
Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného
vzťahuzaloženéhopríslušnouzmluvouoúvere,anemôžepretotiežnastaťakceptácianávrhunanútené

vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.127,83 Eur, ktorú odôvodnil tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej
nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 21Er/1424/2010, jeho
prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému N. N., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 22920/09 zo dňa
14.01.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 1.277,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.277,- Eur od

17.07.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.277,- Eur od 20.11.2009
do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.09.2010.

Okresný súd uznesením č. k. 21Er/1424/2010-29 zo dňa 01.03.2011 žiadosť súdneho exekútora

zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2011.

Pokiaľ išlo o vec zapísanú pôvodne pod sp. zn. 13C/229/2012, tu si žalobca uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 2.633,84 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 526,77 Eur. Vec bola vedená súdnym
exekútorom pod spisovou značkou EX 17594/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu mala žalobcovi tým, že súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol,
vzniknúť škoda vo výške 2.633,84 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného vzťahu založeného príslušnou zmluvou o úvere, a nemôže preto

tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 526,77 Eur, ktorú odôvodnil tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym

úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené

v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej
nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 27Er/40/2011, jeho

prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 02.12.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému Ľ.B. I., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 01335/10 zo dňa

08.10.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 610,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 610,- Eur od 25.10.2009
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 610,- Eur od 08.01.2010 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 17.01.2011.

Okresný súd uznesením č. k. 27Er/40/2011-10 zo dňa 19.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2014.

Vo veci zapísanej pôvodne pod sp. zn. 13C/230/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu

3.561,85 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 712,37 Eur. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod
spisovou značkou EX 11052/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala
žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzniknúť škoda vo výške 3.561,85
Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného
vzťahuzaloženéhopríslušnouzmluvouoúvere,anemôžepretotiežnastaťakceptácianávrhunanútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 712,37 Eur, ktorú odôvodnil tým,

že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom

dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej

nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 25Er/796/2010, jeho

prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 26.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému I. Q., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 00807/10 zo dňa
16.03.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 804,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 804,- Eur od 23.08.2009

do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 804,- Eur od 29.12.2009 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 07.10.2010.

Okresný súd uznesením č. k. 25Er/796/2010-9 zo dňa 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2010.

Pokiaľ išlo o vec zapísanú pôvodne pod sp. zn. 13C/231/2012, tu si žalobca uplatnil titulom
majetkovej škody sumu 1.250,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 250,- Eur. Vec bola vedená
súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 16870/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu mala žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol,
vzniknúť škoda vo výške 1.250,- Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo zmluvného vzťahu založeného príslušnou zmluvou o úvere, a nemôže preto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250,- Eur, ktorú odôvodnil tým, že
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej
nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 27Er/1333/2010, jeho
prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 09.11.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie

exekúcie proti povinnému I. W.J., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 07996/10 zo dňa
01.10.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 894,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 894,13 Eur od
30.03.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 894,13 Eur od 16.06.2010

do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 22.12.2010.

Okresný súd uznesením č. k. 27Er/1333/2010-12 zo dňa 03.01.2011 žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2011.

Vo veci zapísanej pôvodne pod sp. zn. 13C/232/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
1.704,97 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 340,99 Eur. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod
spisovou značkou EX 17091/2010. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala
žalobcovi tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol

po uplynutí zákonnej lehoty a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzniknúť škoda vo výške 1.704,97
Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvnéhovzťahuzaloženéhopríslušnouzmluvouoúvere,anemôžepretotiežnastaťakceptácianávrhunanútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 340,99 Eur, ktorú odôvodnil tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym

úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Sumu vypočítal ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výška uplatnenej

nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 21Er/38/2011, jeho

prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako oprávnený subjekt podal dňa 22.11.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému Q. D., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 07052/10 zo dňa

23.08.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 404,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 404,- Eur od 23.01.2010
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 404,- Eur od 31.05.2010 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 17.01.2011.

Okresný súd uznesením č. k. 21Er/38/2011-10 zo dňa 01.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 20.05.2013. Pokiaľ išlo o uplatnený

nárok na náhradu škody, žalovaný poukázal na všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,

3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Žalovaný poukazuje na
to, že lehota 15 dní na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a

d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na rozhodnutie na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry Najvyššieho ako aj Ústavného súdu,

vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkoneverejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby

vo veci, žalovaný má za to, že ide o predčasné uplatnený nárok na súde.

Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. (účinnom od 01. 01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní alebo právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ani právoplatné

rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má žalovaný za to,
že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku

na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a
jej výšku. Žalobca ale nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, preto ich žalovaný
považoval za hypotetické. K tomuto názorovému presvedčeniu žalovaného viedla skutočnosť, že
žalobca v žalobách neuvádza, či jeho nároky predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk

predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné
dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí. Žalobca vyčíslil uplatnenú
škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá mu podľa jeho tvrdenia nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi z príslušnej
zmluvy o úvere. Podľa žalovaného mal žalobca možnosť získať iný exekučný titul, napr. návrhom na

začatie konania, resp. vydania platobného rozkazu, čo nevykonal a sám prispel k situácii, ktorú namieta.
Zároveň podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal
nároky od dlžníkov, a taktiež nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, že by došlo
k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalovaný poukázal na to, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% istiny a
príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou a spôsob
určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou tvrdenej skutočnej škody považuje za
nesprávny. Ďalej treba zdôrazniť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je

odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery
sú právne bezvýznamné v predmetnom konaní, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje
spoločnosť ako právnická osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011).V neposlednom rade nie je možné nespomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s jeho aktivitou vytvorené. V posledných rokoch všetky

zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne
známa notorieta, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetomexekučnýchkonaní,ktoréžalobcainicioval,avktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnému
postupu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“), vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom

do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd žalobu žalobcu
zamietol ako neodôvodnenú a neopodstatnenú.

V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd
má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.

V súvislosti s výkladom ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (publikované
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012 s. 46), uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo
dňa 18.09.2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 35) a uznesenie NS

SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10. októbra 2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR č. 5/2013 s. 27).

Exekučný súd sa už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu

na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom,
že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc
rozhodcovského súdu závisí od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medziiným

aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie), je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný,
hľadí sa naň, akoby nikdy nebol uzavretý.

Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky, takýto postup nemožno považovať za
posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale takýto postup exekučného súdu
treba považovať len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Ako súd zistil vykonaným dokazovaním z obsahu predmetných exekučných spisov, išlo o výkon
rozhodcovských rozsudkov voči subjektom, ktoré mali postavenie spotrebiteľa. Pričom v zmysle
uznesenia NS SR sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012, v dôsledku toho aj v prípade, že
spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo podľa ustanovení zákona č. 244/2002
Z.z., je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy (doložky); v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebola (platne) uzavretá,musí exekučný súd konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že exekučný súd v predmetných exekučných konaniach tým,
že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval v
súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda nemožno dovodiť, že samotným zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý by mal mať za následok vznik práva na náhradu škody voči žalovanému. Nakoľko nebol

naplnený tento zásadný pojmový predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, to malo za následok
nedôvodnosť návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Napokon je potrebné uviesť, že rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. predstavuje
fakultatívnu alternatívu k občianskemu súdnemu konaniu, ktorú si na uplatnenie svojich pohľadávok
žalobca voči svojim dlžníkom zvolil dobrovoľne, pričom tým nebolo dotknuté jeho právo uplatniť

predmetnépohľadávkyvobčianskomsúdnomkonaní.Pokiaľzvolilakoalternatívupreuplatneniesvojich
pohľadávok rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré exekučný súd v rámci
prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyhodnotil ako
formálne a materiálne nevykonateľné, tak táto okolnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného.

K tvrdeniam žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v predmetných exekučných veciach v zákonnej 15 -
dňovej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14. 12.2012, v ktorom tento uviedol, že lehota
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o

zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V danom prípade súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súdu až do času vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani v jednom

prípade absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predmetom nároku, ktorý žalobca v konaní uplatňuje je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, a to
na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predmetná zodpovednosť

za škodu je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená,
že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti. Pre úspešné uplatnenie nároku je však potrebné kumulatívne preukázať, že došlo k
neprávnemu úradnému postupu, ďalej preukázať, že skutočne došlo k vzniku škody, ktorá je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu, a napokon je potrebné preukázať, že medzi nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodu je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok
vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
poškodenému, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by
bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez
zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu

vzniku majetkovej škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Avšak súd napriek tomu dodáva, že žalobca vznik majetkovej škody,
ale aj nemajetkovej ujmy žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázal, a táto v celom
priebehu konania zostala len v rovine tvrdenia, a teda žalobca ani v uvedenom smere neuniesol dôkazné
bremeno, ktorého mu z jeho procesného postavenia vyplývalo. Ani to však nič nemení na tom, že ak

jeden z predpokladov nevyhnutných pre vznik zodpovednosti za škodu, a to v danom prípade nesprávny
úradný postup nebol v konaní zistený a preukázaný, tak k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by
prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom nedošlo.Na základe uvedeného a po vykonaní dokazovania súd zamietol nároky žalobcu vo všetkých deviatich
veciach vedených pôvodne pod spisovými značkami 13C/223/2012, 13C/224/2012, 13C/225/2012,

13C/226/2012, 13C/227/2012, 13C/229/2012, 13C/230/2012, 13C/231/2012 a 13C/232/2012, ktoré boli
na základe uznesenia č.k. 13C/223/2012-15 zo dňa 14.12.2012 spojené na spoločné konanie a vedené
ďalej pod spisovou značkou 13C/223/2012.

V zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náležalo právo

na náhradu vzniknutých trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný
v prípade úspechu túto nepožadoval.

Žalobca v predmetnom konaní doručil súdu dňa 12.11.2013 žiadosť o prerušenie konania sp. zn.
13C/223/2012 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa,
ktorej predmetom je porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd a ktorej dôsledkom

bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

O uvedenom návrhu na prerušenie konania bolo tunajším súdom rozhodnuté dňa 13.08.2014 tak, že
návrh žalobcu na prerušenie konania bol uznesením č.k. 13C/223/2012-134 zamietnutý. Z dôvodu
podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa

26.03.2015 č.k. 16Co/1506/2014-163 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Opätovne po nariadení pojednávania v danej veci žalobca doručil súdu dňa 23.11.2015 návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásad nestrannosti súdu a sudcu
zo dňa 20.11.2015, kde navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 13C/223/2012 prerušil a to do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Po
oboznámení sa s podaním doručeným súdu dňa 12.11.2013 a 23.11.2015 súd konštatuje, že sa jedná
o obsahovo totožné podania založené na obdobných dôvodoch.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Tak ako vyplýva z ustanovenia § 103 O.s.p. povinnosťou súdu je kedykoľvek v priebehu konania skúmať,
či sú splnené procesné podmienky pre konanie vo veci. Medzi procesné podmienky patrí aj podmienka
prekážky právoplatnej rozhodnutej veci. Ak súd zistí, že o tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté,

konanie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastaví (§ 104 ods. 1, veta prvá O.s.p.). O
prekážku veci rozsúdenej ide v prípade ak už o takejto veci bolo zo strany súdu raz rozhodované. To
znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo nemožno rozhodovať opäť. Teória
procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami a to totožnosťou
osôb, t.j. účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania. V danej veci sú splnené obe kritériá a

to totožnosť účastníkov konania, ako aj totožnosť predmetu konania, a to žiadosť o prerušenie konania
z obdobných dôvodov, o ktorých už raz súd rozhodol. Vzhľadom k tomu, že bol súd toho názoru, že
sa jedná o prekážku veci rozsúdenej a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky konania, a konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo
dňa 20.11.2015 práve s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zastavil.

Dňa 23.11.2015 žalobca súdu doručil návrh na prerušenie konania zo dňa 20.11.2015, ktorý odôvodnil
tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody
pre porušenie práva Európskej únie. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. radeSlovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa
07.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia

Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v 1. rade Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ide o nasledovné otázky:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť

táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského
štátu?

3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok má podľa žalobcu pre ďalší priebeh konania a
rozhodnutie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 13C/223/2012 zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol

právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobca konanie
sp. zn. 13C/223/2012 prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru tunajšieho súdu v konaní, ktoré je vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní vo
veci samej. A to, ani pokiaľ ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené Okresným súdom Prešov,

ktorého predmet, ale aj okruh účastníkov je odlišný od konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
13C/223/2012. Rovnako podľa názoru súdu ani konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré mali byť podľa
tvrdenia žalobcu v rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu
dvoru položené nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Predpokladom povinnosti začať konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu unijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkýmskutočnosť,čiotázkaunijnéhoprávatýkajúcasaplatnostialebovýkladuúniovéhoprávaje

preriešeniedanéhoprípadurelevantná.Zmyslomriešeniapredbežnejotázkyniejerozhodnúťkonkrétny
spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad unijného
práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho
platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom
zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru

nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne
zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v
tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Účelom a podstatou konania o
prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu
so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ. Konanie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je založené

na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred
ktorým začal spor, a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne
okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, akoaj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (porov. napr. nález ÚS SR č.k. II. ÚS 163/2010-70
zo dňa 18.04.2012).

Nakoľko v konaní sp. zn. 13C/223/2012 pre rozhodnutie súdu vo veci samej nevystala potreba aplikácie
unijného práva, v dôsledku toho nemohla v predmetnom konaní nastať ani potreba výkladu unijného
práva. Z uvedeného dôvodu tunajší súd nemal dôvod položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky
ohľadom výkladu unijného práva, a z rovnakého dôvodu nemá ani dôvod na prerušenie konania na
základe toho, že pred Súdnym dvorom podľa tvrdenia žalobcu prebieha konanie o prejudiciálnych

otázkach, odpoveď na ktoré podá Súdny dvor pre účely rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Na základe uvedeného, súd návrh žalobcu zo dňa 20.11.2015,
ktorým žiadal konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť, ako v plnom rozsahu nedôvodný
zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§
204 ods. 1 práv veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).