Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114229647
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114229647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, vo veci navrhovateľa: E. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom T. XX, XXX XX Q. proti odporcovi: J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Q. XX, XXX XX Q. o zníženie
výživného pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 24.11.2014 doručeným súdu dňa 25.11.2014 domáhal zníženia
výživného na odporkyňu, výživné žiadal znížiť zo sumy 180 eur na sumu 30 eur mesačne od 25.11.2014.
O zníženie výživného žiadal z dôvodu, že od roku 2013 nemá žiaden príjem, je evidovaný na úrade práce

bez nároku na podporu. Nepoberá ani sociálne dávky. Predtým ako zostal bez zamestnania, pracoval
ako živnostník v oblasti výkupu druhotných surovín. V tejto oblasti bol stratový už v roku 2012, preto
živnosť ukončil v apríli 2013. Uviedol, že bol ženatý, jeho manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom
Trnava v D. XXXX. Z rozvedeného manželstva pochádzajú dve mal. deti, na každé dieťa mu bolo určené
platiť výživné v sume 100 eur mesačne. Aby mohol platiť výživné, musel predať tri staršie firemné autá,
zaodpredajktorýchdostalsumuokolo8.000eur.Uvedenépeniazeužminul,hľadásistálezamestnanie.
V rozvodovom konaní súhlasil s platením výživného na každé dieťa v sume 100 eur mesačne, nakoľko

je presvedčený, že sú to jeho deti. Pokiaľ ide o odporkyňu, myslí si, že nie je jej otcom. Uviedol, že žije
so svojimi rodičmi v X-izbovom byte, jeho rodičia sú na starobnom dôchodku.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa na zníženie výživného nesúhlasila z dôvodu, že v súčasnej dobe
študuje na K., a to v X.ročníku magisterského štúdia, pred nástupom na toto štúdium študovala tri roky
bakalárskeho štúdia na K.. Podľa jej vyjadrenia mesačné náklady spojené so štúdiom na vysokej škole
predstavujú sumu okolo 150 eur mesačne. Uviedla, že žije so svojou matkou v X.-izbovom byte, jej

matka je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 304 eur mesačne. V byte s nimi žije aj plnoletý
brat H. Z., ktorý pracuje a finančne vypomáha matke aj jej pri štúdiu.

SvedkyňaC.Z.,matkaodporkynepotvrdila,žejenainvalidnomdôchodkuodrokuXXXX,ktorýpoberávo
výške 304 eur mesačne. Od uvedenej doby istú dobu popri invalidnom dôchodku aj pracovala, nakoľko
sa jej však zhoršil zdravotný stav, musela prestať pracovať, nepracuje od roku 2011.

Z pripojeného spisu súd zistil, že výživné na odporkyňu bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 13C/55/2013-23 zo dňa 22.5.2013 sumou 180 eur mesačne, keď v čase poslednej úpravy
výživného odporkyňa už študovala na vysokej škole na K.. Navrhovateľ už v tom čase bol bezzamestnania, podľa potvrdenia Obvodného úradu Trnava zo dňa 6.5.2013 ukončil podnikanie. Matka
odporkyne v uvedenom čase bola už na invalidnom dôchodku.

Zpredloženéhopotvrdeniasúdzistil,žeodporkyňaJ.Z.bolavakademickomroku2014/2015študentkou
3.ročníka bakalárskeho štúdia K. dennou formou.

Z predložených potvrdení sociálnej poisťovne vyplýva, že u matky odporkyne bol zistený pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 16.6.2004 viac ako 70 %, bol jej priznaný invalidný

dôchodok od januára 2014 vo výške 304,70 eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 2.10.2015 vyplýva, že navrhovateľ je
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 23.9.2013. Navrhovateľ dávky v nezamestnanosti nepoberá.

Podľa správy Daňového úradu Trnava zo dňa 28.9.2015 navrhovateľ za rok 2011 dosiahol z

podnikateľskej činnosti príjem 41.538,01 eur a za rok 2012 príjem vo výške 28.803,40 eur.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19P/31/2013-116 zo dňa 1.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
29.7.2015 vyplýva, že manželstvo navrhovateľa s manželkou O.. O. T., bolo rozvedené, maloleté deti
pochádzajúce z manželstva, a to I., nar. X.XX.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené

do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca, v tomto konaní navrhovateľ bol zaviazaný prispievať
na každé maloleté dieťa výživným v sume 100 eur mesačne, keď pri určení výživného na čas po rozvode
vychádzal z príjmu navrhovateľky 1.987,47 eur a zo skutočnosti, že výživné na maloleté deti bolo určené
právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.2.2015 č.k. 11P/47/2014-51, ktorým rozsudkom
bola schválená rodičovská dohoda.

Výdavky odporkyne spojené s jej štúdiom na vysokej škole sú podložené aj dokladmi v pripojenom spise
sp.zn. 13C/55/2013, jej bežné mesačné výdavky podľa rozpisu výdavkov predstavujú sumu 205 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných

dôkazov, s obsahom pripojeného spisu 13C/55/2013 a zistil tento skutkový stav:

Výživné na odporkyňu bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13C/55/2013-23 zo
dňa 22.5.2013 sumou 180 eur mesačne, od uvedenej doby na strane odporkyne nedošlo k žiadnym
podstatným zmenám, odporkyňa je stále študentkou vysokej školy. U matky odporkyne takisto nedošlo k

žiadnym zmenám, táto je stále na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 304 eur mesačne. Taktiež
nedošlo k zmene na strane navrhovateľa, pokiaľ ide o jeho príjmy, nakoľko tak v súčasnej dobe ako aj v
čase poslednej úpravy výživného je stále bez zamestnania. Podnikateľskú činnosť ukončil dňom v máji
2013. Od uvedenej doby je bez zamestnania, nepodniká, nemá žiaden príjem. Na strane navrhovateľa
došlo k tej zmene, že rozsudkom tunajšieho súdu .k. 19P/31/2013-116 zo dňa 1.6.2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 29.7.2015, bolo jeho manželstvo s O.. O. T. rozvedené a bol zaviazaný prispievať
na dve mal. deti pochádzajúce z manželstva, na každé dieťa sumou 100 eur mesačne, keď výživné v
takejto výške bolo určené na základe dohody rodičov maloletých detí.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

vyživovacia povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na
starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§65Zákonaorodine,akrodičiamaloletéhodieťaťanežijúspolu,súdupravírozsahichvyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia
žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k
záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane navrhovateľa k takej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni znížiť. Súd mal preukázanú skutočnosť,
že ešte v máji roku 2013 navrhovateľ prestal podnikať, i keď podľa vyjadrenia daňového úradu v
rokoch predchádzajúcich dosahoval plusové príjmy. Od uvedenej doby sa navrhovateľ nezamestnal.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku tým, že
prestal podnikať. Podľa názoru súdu nie je potom táto skutočnosť dôvodom na to, aby súd vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni znížil. Práve z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na zníženie
výživného zamietol, a to aj s poukazom na to, že v rozvodovom konaní ako aj v konaní predchádzajúcom
(11P/47/2014) navrhovateľ súhlasil s určením výživného na mal. deti pochádzajúce z manželstva na

každé dieťa sumou 100 eur mesačne, pričom už v tejto dobe bol navrhovateľ dlhodobo bez zamestnania
a bez príjmu. Výživné bolo určené na základe dohody rodičov na deti vo veku 12 rokov a 7 rokov. Pokiaľ
teda navrhovateľ bol ochotný prispievať na výživu detí v uvedenom veku sumou 100 eur mesačne, je
potom logické, že výživné na odporkyňu v sume 180 eur mesačne, keďže táto študuje na vysokej škole,
je primerané. Matka odporkyne vzhľadom na svoju invaliditu a nízky mesačný príjem nie je schopná

podieľať sa na nákladoch odporkyne spojených s jej potrebami a aj s potrebami spojenými so štúdiom
na vysokej škole. Súd návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ je v pomerne
mladom veku, mal možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti, tým skôr, že má vyživovaciu povinnosť
k trom deťom a tiež vzhľadom na svoj vek mal ešte možnosť zamestnať sa.

Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol, keď mal preukázané, že navrhovateľ pri
zodpovednom prístupe k práci a pri riadnej pracovnej morálke mohol dosahovať taký príjem, z ktorého
by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporkyni v doterajšej výške, a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že má ešte vyživovaciu povinnosť k dvom deťom z rozvedeného manželstva. Súd
skonštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa dosiahnuť taký mesačný príjem, aby

si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšej výške a nezistil žiaden dôvod na zníženie výživného.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že u matky odporkyne nie je predpoklad, že bude mať
možnosti a schopnosti dosahovať vyšší príjem vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Súd pri
rozhodovaní vychádzal aj z ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohol navrhovateľ plniť výživné na
odporkyňu v takom rozsahu, aby boli uspokojené jej odôvodnené potreby. Výdavky navrhovateľa na jehovlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od
toho, že obidvaja rodičia povinní prispievať na výživu odporkyne podľa svojich možností a schopností
tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby odporkyne, aby táto mala zabezpečenú dôstojnú životnú

úroveň, keď táto schopnosť u matky odporkyne je obmedzená jej invaliditou. Prvoradou povinnosťou
rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby
dieťaťa.

I keď sa navrhovateľ domáha zníženia výživného s poukazom na skutočnosť, že je bez zamestnania,

resp. že dosahoval nízky príjem, resp. že bol stratový a tiež s poukazom na to, že má ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, súd dospel k záveru, že navrhovateľ je povinný zaradiť sa
do pracovného pomeru, nakoľko jeho prvoradou povinnosťou je plniť si vyživovaciu povinnosť voči
deťom. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že navrhovateľ okrem platenia výživného na odporkyňu ničím
neprispieva, s odporkyňou sa nestretáva, a taktiež sa žiadnym spôsobom nepodieľa na zvýšených
výdavkoch odporkyne, napr. pri nástupe na vysokú školu, pri prestupe na vysokú školu a pod. Z

uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.