Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Šamo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/69/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202238
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8410202238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1. O., 2. O. proti žalovaným: 1. F., 2. F., 3. F., všetci
zastúpení JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, Hradné námestie 29, Kežmarok, o náhradu škody, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3C/69/2010-19 zo dňa 24. augusta
2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti
žalovaných v 1. - 3. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.001,12 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej napadnutej časti, t.j. o povinnosti žalovaných v

1. - 3. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade 9 % úrok z omeškania od 12.11.2002
do zaplatenia a trovy konania vo výške 116,57 Eur, r u š í rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto
rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode 1/ výroku zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcom 2.001,12 Eur po odpočítaní 6 dielcov po 6,64 Eur, ďalej 9 % úrok z
omeškania od podania návrhu na začatie konania, teda od 12.11.2002 až do zaplatenia a ďalej trovy
konania vo výške 116,57 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode 2/ výroku súd zamietol
návrh žalobcov v časti uplatnenej istiny vo výške 39,84 Eur a v bode 3/ výroku pripustil spresnenie

návrhu v časti úroku z omeškania na sumu 9 %, v časti nad túto sumu konanie zastavil. V dôvodoch
tohto rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovia sa domáhali proti žalovaným v 1. až 3. rade
zaplatenia sumy 70.427,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.5.2001 do zaplatenia a trov konania,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudkom sp.zn. 3C/351/2002 zo dňa 9.2.2010 súd zamietol návrh žalobcov v časti uplatneného
nároku za chýbajúce veci z garáže v sume 198,53 Eur a v tejto časti sa stalo rozhodnutie právoplatným
dňa 25.3.2010 a 9.3.2010. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku, t.j. za poškodenú garáž, vo výške
2.040,96 Eur, súd vylúčil vec na samostatné konanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaní v 1. až 3. rade
dňa 17.4.2001 okolo 18.00 hod. vošli na pozemok vo vlastníctve žalobcov, na ktorom je postavená
garáž a ktorú žalovaní v 2. až 3. rade na príkaz žalovaného v 1. rade rozbili a rozobrali. Protiprávnym
konaním žalovaných bola spôsobená žalobcom škoda na garáži vo výške 61.486,- Sk, ktorú vyčíslil
a ohodnotil znalec Ing. Karol Purtz vo svojom znaleckom posudku zo dňa 28.4.2001. Ide o znalca z
odboru oceňovania nehnuteľností. Konanie žalovaných bolo riešené orgánmi polície, a to v konaní pod
č. ORP 115/PP-2-2001, pričom z uznesenia je zrejmé, že vec bola odložená a žalobcovia boli so svojímnárokom odkázaní na konanie vo veciach občiansko-právnych. Žalobcovia si svoj nárok na náhradu
škody uplatnili v zmysle § 420 ods. 1 OZ.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že všetci traja žalovaní sú zodpovední za spôsobenú škodu,

pretože aj keď je pravdou, že garáž demontovali a rozbíjali žalovaní v 2. a 3. rade, robili tak na základe
príkazu žalovaného v 1. rade, ktorý je ich otcom a ktorý trval na tom, že časti dielcov na garáži sú v
jeho výlučnom vlastníctve. Išlo o 6 dielcov, každý v hodnote cca 200,- Sk. Ďalej mal za preukázané, že
žalovaný v 1. rade nemá žiaden vlastnícky podiel k pozemku (istý malý podiel má k rodinnému domu vo
výške 1/6). Súd zistil, že z dielcov, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobcov, si žalobca v domnení, že

si berie náhradu za prácu vykonanú v Poprade, zobral asi 6 dielcov, ktoré dal neskôr opraviť u stolára
v roku 2000 a ktoré zabudoval do postavenej garáže. V dvoch dielcoch boli vmontované dve okná a
následne ostatné dielce, ktoré boli uložené na pozemku žalobcov zhnili a poškodili sa tak, že ich bolo
potrebné odstrániť.

Ďalej súd výsluchom žalovaných zistil, že títo si nerobia nárok na vlastnícke právo ku garáži, len tvrdili,
že istá časť garáže bola zhotovená zo 6 dielcov, ktoré im patrili. Sám žalovaný v 1. rade, ale aj žalovaný

v 2. rade potvrdili, že hodnota 1 dielca predstavovala sumu okolo 180,- až 200,- Sk. Ostatné dielce v
počte 15 - 20 ks, ktoré boli v záhrade žalobcov, boli z pozemku odstránené.

Žalobca v 1. rade pri výsluchu uviedol, že pred poškodením garáže zo strany žalovaných ho žalovaný
nikdy nevyzval na vrátenie dlžných dielcov a bez akejkoľvek výzvy v kritický deň garáž poškodili.

Žalovaní v priebehu konania spochybňovali znalecký posudok doložený do spisu žalobcami. Tvrdili, že

je neobjektívny, avšak netrvali na novom znaleckom posudku.

Súd po vykonanom dokazovaní potom zaviazal žalovaných k náhrade škody s príslušenstvom, keď
konštatoval, že sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 OZ.

Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že na garáž bolo použitých 6 dielcov, ktorých vlastníctvo
žalovaní považovali za svoje, pričom tieto tvorili len malú časť stavby garáže. Pri skúmaní vlastníctva

v zmysle § 135b ods. 1, 2 OZ súd dospel k záveru, že vlastníkom garáže sú žalobcovia a 6 dielcov
použitých na jej stavbu tvorilo len malú časť garáže. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 135 b ods.
1 OZ.

Pokiaľ ide o podiel materiálu použitého na stavbu garáže, súd čiastočný návrh žalobcov zamietol, a to v
časti istiny o sumu 39,84 Eur, čo zodpovedá hodnote 6 dielcov použitých na výstavbu garáže, u ktorých

súd nemal za preukázané, komu vlastnícky patrili. Ďalej súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania a
trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
a návrh žalobcov zamietnuť, prípadne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. V dôvodoch tohto odvolania namietali predovšetkým tú okolnosť, že súd prvého stupňa si

nedostatočne vyriešil v zmysle § 135b ods. 1, 2 OZ otázku vlastníctva predmetnej garáže.

Žalobcovia navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej
preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné.Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním zdôrazňuje, že podľa § 212 ods. 1 O.s.p. je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania. Jediným dôvodom odvolania v danom prípade bola skutočnosť, že
žalovaní namietali nedostatočné vyriešenie otázky vlastníctva k predmetnej garáži.

Odvolací súd viazaný týmto dôvodom konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s touto
otázkou, pretože, a na to aj v dôvodoch napadnutého rozsudku poukazuje, žalovaní si nerobili žiaden
vlastnícky nárok na túto garáž. Vyplýva to z výpovede žalovaného v 1. rade (viď č.l. 135 pripojeného
spisu sp.zn. 3C/351/2002), kde sám potvrdil, že sa cítil byť vlastníkom len 6 dielcov použitých na stavbu
garáže, nie garáže. Z tohto hľadiska preto odvolacia námietka nie je dôvodná.

Vzhľadom na to, že iné dôvody v odvolaní uvedené neboli, odvolací súd sa potom už len zaoberal tými

vadami konania pred súdom prvého stupňa, na ktoré musí prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti,
a ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou konania je výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, kde sa uvádza priznanie 9 % úroku z omeškania od podania návrhu, teda od 12.11.2002,
pričom z obsahu spisu je zrejmé, že návrh bol podaný 11.11.2002. Naviac z tohto výroku nie je zrejmé,
z akej sumy je tento úrok z omeškania priznaný.

Z tohto dôvodu odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v tejto časti zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa teda bude znova rozhodnúť o požadovanom úroku z omeškania s tým, že
uvedie začiatok doby omeškania a sumu, z ktorej je tento úrok z omeškania priznaný. Súčasne súd
prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.