Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Jozef Turza

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 6C/52/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5904899259
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2008:5904899259.5

Uznesenie

Okresný súd v Ružomberku v právnej veci navrhovateľa/žalobcu: I. B., bytom Ž., ul. J. č. XX,.
zastúpeného JUDr. A. L., bytom Ž., ul. H. č. XX. proti odporcovi/žalovanému v I./ rade: S. B., bytom R.,
M. č. XXXX,. v II./rade: Z. B., bytom R., ul. M. č. XXXX,. obidvaja zastúpení JUDr. P. V., advokátom so
sídlom R., N. A.H. č. XX,. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a odporcovi v I. a II. rade trovy konania vo výške 5.984,- Sk, ktoré im je

navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne, na účet právneho zástupcu JUDr. P. V. vedený
vo V. a.s. L. M., č.ú. XXXX-XXX/XXXX,. variabilný symbol XXXX,. do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Vo vyššie uvedenej právnej veci sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.5.2004 domáhal určenia, že je spoluvlastníkom domu č. XXXX.

postaveného na KN parc. č. 849, ako aj zast. plochy a spoluvlastníkom parc. č. KN 850, zapísaných
na LV č. 2543 k.ú. R. v 1/10.

Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 17.9.2004 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti
o určenie vlastníctva k parcele č. 850 späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň právny zástupca
navrhovateľa žiadal, aby bola predložená identifikácia parciel, aby bolo zistené, ako dochádzalo k
príslušným zmenám.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.9.2004 oznámil navrhovateľ, že objednal vypracovanie

identifikačného znaleckého posudku vo veci u znalca Ing. J. M. v Ž., čo bude trvať približne 1 mesiac.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2004 navrhovateľ súdu oznámil, že berie svoj návrh späť
a žiadal konanie zastaviť.

Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 6C/52/2004-48 zo dňa 10.12.2004 konanie zastavil a priznal
odporcom v I. a II. rade trovy konania 5.984,- Sk, ktoré im je povinný navrhovateľ zaplatiť spoločne a
nerozdielne na účet právneho zástupcu JUDr. P. V. do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto uznesenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, vychádzajúc zo skutočnosti, že
v priebehu konania zobral navrhovateľ svoj návrh späť bez toho, že by predložil identifikáciu parciel a
tým zdokladoval svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda trovy
konania súd priznal strane odporcu, ktorá jeho nárok neuznávala a vyvracala.

- 2 - 6C 52/2004KrajskýsúdŽilinauznesenímč.k.8Co24/05zodňa23.6.2005rozhodnutieokresnéhosúdunaodvolanie
navrhovateľa, doručené tunajšiemu súdu dňa 30.12.2004 v časti výroku súdu o trovách konania zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže okresný súd rozhodol o trovách konania bez toho, aby skúmal

potrebné skutočnosti a okolnosti potrebné pre toto rozhodnutie. Výrok odvolaním nenapadnutý ktorým
súd konanie zastavil, zostal nedotknutý.

Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 6C/52/2004-72 zo dňa 22.3.2006 opätovne priznal odporcom
v I. a II. rade trovy konania 5.984,- Sk, ktoré im je povinný navrhovateľ zaplatiť spoločne a nerozdielne
na účet právneho zástupcu JUDr. P. V. do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto uznesenia.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností uvádzaných navrhovateľom ohľadne toho, že

vychádzal z listín ktoré pripojil k návrhu a až po podaní návrhu zistil, že tieto listiny sú vadné. Súd mal
za to, že uvedená skutočnosť nemôže byť v neprospech odporcov a uvedenú skutočnosť mal zistiť
zástupca navrhovateľa, resp. samotný navrhovateľ pred podaním návrhu na súd. Odporcovia v I. a II.
rade nemôžu žiadnym spôsobom zodpovedať za vadnosť listín tak, ako na to poukazuje navrhovateľ,
vzhľadom k tomu, že oni takúto vadnosť listín v žiadnom prípade nespôsobili a za takúto vadnosť listín

nezodpovedajú a nemôžu teda znášať z toho vyplývajúce dôsledky. Keďže navrhovateľ nepostupoval
pred podaním návrhu s náležitou opatrnosťou a tento podal napriek tomu, že si nezistil všetky potrebné
skutočnostiaažnáslednevpriebehukonaniazobralsvojnávrhspäťakouviedol,zistiactietoskutočnosti,
súd mal za to, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ.

Krajský súd Žilina uznesením č.k. 8Co/240/2006 zo dňa 28.9.2006 uznesenie okresného súdu na

odvolanie navrhovateľa, doručené tunajšiemu súdu dňa 7.4.2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
keďže okresný súd neskúmal podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 OSP, ktorú súd v každom
konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí skúmať. Teda či sú v uvedenom prípade dôvody
hodné osobitného zreteľa, pričom súd mal prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania, k okolnostiam ktoré viedli k podaniu návrhu a k postoju

účastníkov konania. Ďalej krajský súd poukázal na skutočnosť, že okresný súd nezistil, či sa v
skutočnosti vykonali viaceré pozemkové úpravy (prečíslovanie - teda či došlo k prečíslovaniu práve
domu ktorý je v predmete konania), nevyhodnotil tvrdenie navrhovateľa, že pred konaním mal záujem
s odporcami sa stretnúť a zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.

Podľa§13ods.6Vyhlášky163/2002Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnych

služieb ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
desatina výpočtového základu.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Ž. (č.l. 107 spisu a č.l. 114 spisu) mal súd za
preukázané, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 8.744,- Sk mesačne a

manželka navrhovateľa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 8.985,- Sk mesačne.

Zo správy Úradu práce soc. vecí a rodiny R. (č.l. 102, 103 spisu) mal súd za preukázané, že odporkyňa
v II. rade je od r. 1991 nezamestnaná a nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Na základe potvrdenia o
príjmu odporcu v I. rade (č.l. 104 spisu) mal súd za preukázané, že priemerný čistý mesačný zárobok
odporcu v I. rade bol v roku 2004 7.140,- Sk, v roku 2005 7.580,- Sk, v roku 2006 8.685,- Sk a v roku

2007 9.846,- Sk.Súd sa oboznámil s výpisom z pozemkovej knihy č. 3832 k.ú. R.. z ktorej zistil, že spoluvlastníkmi
nehnuteľností na nej vedených (parc. č. 9125 - dom bez čísla vo výmere 23m2,

- 3 - 6C 52/2004

parc. č. 9127 - dom č.p. 1438 s dvorom vo výmere 88 m2, parc. č. 9128 - dvor vo výmere 1á 02 m2,
parc. č. 9130 - cesta vo výmere 1 á 01m2 (podľa údajov dedičky K. B. prešla do vlastníctva štátu resp.
mesta R.) a parc. č. 9131 - záhrada vo výmere 1 á 88 m2) sú O. B. v ?, K. B. v ? a J. B. v ?.

Na základe Rozhodnutia D 339/71 Štátneho notárstva B. - mesto (č.l. 3 spisu) po neb. poručiteľovi J.
B., nar. X.XX.XXXX,. zomr. X.X.XXXX. v B., sa spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v protokole č.
3832 k.ú. R. stali O. B., K. B., A. H. rod. B., J. B., I. B. každý v 1/5 na podiel poručiteľa, ktorý bol 1/2,

teda v podiele 1/10 k celku).

Vychádzajúc z uvedeného súd mal potom za to, že nepochybilo Štátne notárstvo v B., tak ako to tvrdil
navrhovateľ, keď po smrti J. B. X.X.XXXX,. prejednalo podiel poručiteľa na uvedených nehnuteľnostiach
na O. B., K. B., A. H., J. B. a I. B., keďže tento bol spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností
v podiele 1/2.

Správa katastra Ružomberok na výzvu súdu oznámila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
8.2.2008, že na pk. vl. č. 3832 bol na základe Rozhodnutia D 339/71 Štátneho notárstva B. - mesto
po neb. poručiteľovi J. B., nar. X.XX.XXXX,. zomr. X.X.XXXX. a identifikácie založený tzv. hluchý list
vlastníctva č. 931 (bez majetkovej podstaty), nakoľko stav je neidentický. Keďže stavba s.č. 1438 a
stavba bez súpsiného čísla nebola nikdy zapísaná na LV ako identická, Správa katastra nevie zistiť

predchádzajúce ani nové prečíslovania týchto stavieb.

Na základe uvedeného mal súd za to, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že pôvodnými vlastníkmi
domu č. XXXX. postaveného na parc. č. 502 zapísané v pozemkovej knihe č. 3832 boli J. B., O. B. a
K. B., keďže ako bolo konštatované z vyššie citovanej pozemko-knižnej vložky, takéto nehnuteľnosti v
nej uvedené nie sú a neboli.

Ďalej z vyššie uvedenej správy podanej Správou katastra Ružomberok vyplynulo, že obytný dom s.č.
XXXX postavený na parc. č. 848 (predtým parc. č. 502) vedený na LV č. 2453 k.ú. R. bol prečíslovaný v
roku 2003, keď pôvodné súpisné číslo bolo XXXX. a toto bolo zapísané v roku 1970 na základe kúpnej
zmluvy RI 559/69, ktorou J. K. a G. J. rod. K. predali J. K. a jeho manželke M. K. rod. J. polovicu
obytného domu v poz. kn. záp. mesta R. č. 3466 p. č. XXXX,. mpč. 9124, 9126 dom č.d. 8/b aj podiel

spoločného dvora v poz. kn. záp. mesta R. č. 6965 mpč. 438/2 na evidenčnom liste č. 37, parc. č. 29600,
29603, teda títo sa na základe uvedenej kúpnej zmluvy stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností
spolu v podiele ?, pričom O. B. bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v ? a K. B. bola
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v ?.

Navrhovateľ odvodzoval svoje spoluvlastníctvo (vo veľkosti podielu 1/10 k celku na základe dedičského

konania po neb. J. B. D 339/71) podľa neho z nesprávnych údajov zapísaných na LV č. 764, na ktorom
mala byť vedená parc. č. 502 a dom č.p. XXXX. z dôvodu, že spoludedičky O. B. a K. B. mali na týchto
nehnuteľnostiach tiež podiel každá v ?, keď podľa dokladov nachádzajúcich sa v spise mali tiež podiel
na nehnuteľnostiach každá vo veľkosti ? zapísaných vo vl. č. 3832. O. B. a K. B. však celý svoj podiel
(spolu 1/2) obytného domu pop. č. XXXX. (pôvodné súpisné číslo XXXX). na ul. Č. A. č. X v R. vedené

na LV č. 2543 parc. č. 502, previedli kúpnou zmluvou RI 1019/91 J. K. v ? a J. L. s manželkou T. rod. B.
spolu v ?. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že ak by sa pri prevode nehnuteľností na základe vyššie
uvedenej kúpnej zmluvy RI 1019/91 jednalo o nehnuteľnosti na ktoré si nárokoval navrhovateľ v podiele
1/10 k celku a to na základe dedičského konania po neb. J. B. D 339/71 mali mať každá z predávajúcich
k uvedeným nehnuteľnostiam ešte spoluvlastnícky podiel v 1/10 aj spolu s ostatnými spoludedičmi A. H.

a I. B. a teda v uvedenej zmluve by neuvádzali že prevádzajú celý svoj spoluvlastnícky podiel v ? a ani by
nemohli akceptovať vylásenie S. B. a jeho manželky Z. B. ako spoluvlastníkov druhej ? nehnuteľností,
ktoré tvorili predmet zmluvy.- 4 - 6C 52/2004

Podľa vyššie uvedeného si navrhovateľ odvodzoval vznik vlastníckeho práva z úplne inej pozemko-
knižnej vložky ako aj z iných parcelných čísel a teda jedná sa o evidentný omyl v objekte, ktorý je

predmetom sporu a súd mal za to, že navrhovateľ si svoje vlastnícke právo nemal odvodzovať od
vlastníctva O. B. a K. B., keďže tieto môžu mať vo svojom vlastníctve aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré
vôbec nemusia súvisieť s vlastníctvom navrhovateľa a podľa názoru súdu pred podaním návrhu mal
vyššie uvedené skutočnosti riadne zistiť dotazom na príslušnej správe katastra.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu poukazoval na tú skutočnosť, že J. K. nemohol previesť svoj podiel ?
nehnuteľností, keďže v dedičskom konaní mal po neb. M. K. rod. J. vedenom na Štátnom notárstve

v L.. M. pod č. D 1404/76 zdediť len ? obytného domu vedeného na LV č. 764, parc. č. 29600,
29603, navrhovateľ opomenul zohľadniť tú skutočnosť, že tento spolu s manželkou už boli vlastníci ?
nehnuteľností tam vedených (potom z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníka manželov bol
po smrti manželky vlastníkom ? a v dedičskom konaní nadobudol aj jej zostávajúcu ?, teda spolu mal
podiel vo veľkosti 1/2).

Súd mal ďalej za to, že na strane navrhovateľa nie súd dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako to
predpokladá ust. § 150 OSP a to prihliadnuc k majetkovým, sociálnym, osobným pomerom všetkých
účastníkov konania, postojom účastníkov v priebehu konania, keď mal za preukázané, že navrhovateľ
je poberateľom starobného dôchodku vo výške 8.744,- Sk mesačne a jeho manželka je poberateľkou
starobného dôchodku vo výške 8.985,- Sk mesačne, mali dostatok prostriedkov na to, aby navrhovateľ

splnomocnil na zastupovanie advokáta JUDr. A. L.. Na strane odporcov mal súd za preukázané, že
odporkyňa v II. rade je od r. 1991 nezamestnaná a nepoberá dávku v hmotnej núdzi a priemerný čistý
mesačný zárobok odporcu v I. rade bol v roku 2004 7.140,- Sk, v roku 2005 7.580,- Sk, v roku 2006
8.685,- Sk a v roku 2007 9.846,- Sk, pričom zo svojho príjmu si tiež museli uhradiť služby poskytnuté
advokátom JUDr. P. V..

S poukazom na uvedené súd mal za to, že nie sú tu také dôvody hodné osobitného zreteľa, prihliadnuc
k majetkovým, sociálnym a osobným pomerom účastníkov vzhľadom k tomu, že sociálna situácia
navrhovateľa je neporovnateľne lepšia ako sociálna situácia odporcov, vychádzajúc z ich príjmov, tiež
prihliadnuc k postojom účastníkov konania vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako už bolo konštatované,
si riadne nezistil oprávnenosť svojho nároku, pričom túto neoprávnenosť odporcovia od počiatku

spochybňovali a za účelom preukázania svojich tvrdení sa dali zastúpiť aj advokátom. Súd mal za to,
že keďže odporcovia boli nútení brániť si svoje práva aj tým, že si zvolili advokáta, bolo im treba priznať
trovy konania predstavujúce odmenu za zastupovanie advokátom, pretože inak by bolo zoslabené
postavenie odporcov a porušená rovnocennosť ich postavenia v občianskom súdnom konaní, keď
samotný Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 umožňuje účastníkovi dať sa v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí a v zmysle ust. § 25 si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta.

Tvrdenia navrhovateľa, že odporcovia nereagovali na jeho výzvy súd nebral do úvahy, nakoľko
skutočnosť, že odporcovia neprejavili záujem o stretnutie s navrhovateľom sa nemôže odrážať v
rozhodnutíopovinnostihradiťtrovykonania,keďžeimzákonpovinnosťreagovať napredsúdobnévýzvy
neukladá, pričom aj sám navrhovateľ vo výzve uviedol, že ak neprejavia záujem, bude vec vybavovať

súdnou cestou.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 13 ods. 6 Vyhlášky 163/2002 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s poukazom na § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 183/92 podľa ktorého ak
navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, platí, že zastavenie

konania zavinil navrhovateľ a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Súd vychádzal z
princípu zavinenia, keď nezistil, že by odporcovia zavinili zastavenie konania, naopak navrhovateľ tým,
že pred podaním návrhu neskúmal dôvodnosť a oprávnenosť svojho nároku, zavinil, že sa konaniemuselo zastaviť a to zdôvodu, že dotazom na správe katastra by zistil vyššie uvedený právny stav, na
ktorý sa odvolávali aj odporcovia vo svojom vyjadrení.

- 5 - 6C 52/2004

Vzhľadom na uvedené súd priznal odporcovi trovy konania vo výške 5.984,- Sk za 4 úkony právnej
pomoci v zmysle § 16 ods. 1 písm. a) , písm. c) (2 krát) a písm. d) citovanej vyhlášky (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie vyjadrenia na súd, účasť na hlavnom pojednávaní a súhlas so späťvzatím návrhu),
keď za jeden úkon právnej pomoci prislúcha advokátovi odmena vo výške 1.360,- Sk (v zmysle § 1
ods. 2 citovanej vyhlášky výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, čo v predmetnom

období bolo 13.600,- Sk)+ 4 x režijný paušál po 136,- Sk tj. spolu trovy konania 5.984,-Sk.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvádza, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.