Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2007

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/30/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1200893461
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2007:1200893461.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej

veci navrhovateľky: J. K., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom H. D. XX,. B., zastúpená advokátom J.. M. M., A.
P., B., proti odporcovi: V. Ú. B., a.s., IČO XX. XXX. XXX,. M. N. X,. B., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: S. P., Z. XX,. B. o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy znaleckého
dokazovania v sume 22.320,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti.

Súd n e p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 14. 2. 2000 domáhala vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.417.500,- Sk z titulu mimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila
tým, že dňa 18. 6. 1997 utrpela ako zamestnankyňa odporcu pri plnení svojich pracovných úloh úraz a to
tak, že pri odomykaní dverí jej na hlavu a chrbát padla bukasová doska z rozmermi 50x 90 cm s váhou
približne 8 kg. Pri tomto pracovnom úraze navrhovateľka utrpela otras mozgu a pomliaždenie pravého
ramena stredne ťažkého stupňa. Liečenie následkov úrazu si u navrhovateľky vyžiadalo 224 pracovných
dní práceneschopnosti a u navrhovateľky sa začali vyskytovať i vážne duševné poruchy. Navrhovateľka

vo svojom návrhu ďalej uviedla, že v dôsledku pracovného úrazu musí byť pod neustálym lekárskym
dozorom a nie je schopná zapojiť sa do ďalšieho pracovného procesu. Úraz bol ošetrujúcim lekárom
navrhovateľky ohodonotený 75 bodmi za bolesť a 800 bodmi za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil pričom vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľke bola
vyplatená suma 19.380 z titulu straty na zárobku, bolestné vo výške 1.987,50 Sk a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 24.000,- Sk. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľka epodrobila liečeniu a ani jej pracovným úrazom
nevznikla žiadna škoda má zo to, že je bola poskytnutá celá náhrada škody, na ktorú jej vznikol nárok.

Súvovecirozhodolrozsudkomč.k.19C/30/2000-33zodňa12.7.2000,ktorýmzaviazalodporcuzaplatiť

navrhovateľke sumu 753.637,50 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 14.800,- Sk. V časti návrhu o
zaplatenie 14.175,- Sk súd konanie zastavil a vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. Proti tomutorozsudkupodalodporcavzákonnejlehoteodvolanieKrajskýsúdvBratislaveuzesenímzodňa5.2.2002
zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zastavujúca a zamietajúca
časťtohtorozsudkunapadnutáodvolanímnebolaavtýchtočastiachrozsudoknadobudolprávoplatnosť.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd zistil, že vedľajší účastník s návrhom
nesúhlasí, pričom uznáva základný počet bodov za bolestné vo výške 66,215 bodu a za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 800 bodov, pričom je ochotný akceptovať maximálne 15 násobné
zvýšenie základnej bodovej hodnoty za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov: záznamu o úraze, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7. 10.

1998,posudkuobolestnomasťaženíspoločenskéhouplatneniazodňa10.8.1999,dohodyorozviazaní
pracovného pomeru, rozhodnutia Národnej poisťovne zo dňa 4. 7. 1994, prešetrenia oprávnenosti
potvrdenia pracovnej neschopnostim, znaleckého posudku P.. M.. P. V. , D.., znaleckého posudku M..
Š. G. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka utrpela pracovný úraz tak, že pri otvorení

dverí do kancelárie je spadla na hlavu polička. Po ošetrení bola navrhovateľka prácneschopná, v
priebehu práceneschopnosti bola neustále liečená. Po približne roku nastúpila odporkyňa opäť do práce.
Navrhovateľka uviedla, že aj po návrate do práce trpela bolesťami hlavy. Neskôr prišlo k znížovaniu
stavov, pričom v rámci tohto znižovania bolo zrušené i pracovné miesto, ktoré zastávala navrhovateľka.
Navrhovateľka ďalej navštevuje interného lekára a chodí i k psychológovi a psychiatrovi.

Zo záznamu o úraze súd zistil, že navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu utrpela dňa 18. 6. 1997
pracovný uraz, keď jej pri otvorení dverí po príchode do práce spadla na hlavu a chrbát doska.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7. 10. 1998 vypracovaného M.. E. Š.
súd zistil, že navrhovateľka podľa tohto posudku utrpela otras mozgu a pomliaždenie pravého ramenia,
pričom tieto zranenia boli ohodnotené bodovou hodnotou 65 bodov. V tomto posudku je taktiež uvedené,

že navrhovateľka trpí v dôsledku úrazu aj anxiózne depresívnou reakciou na stres, avšak v posudku
chýba bodové ohodnotenie tejto duševnej poruchy.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10. 8. 1999 súd zistil, že
navrhovateľka pri pracovnom úraze zo dňa 18. 6. 1997 utrpela otras mozgu a pomliaždenia pravého
ramena stredne ťažkého stupňa. M.. E. Š. ohodnotila navrhovateľkou vytrpenú bolesť pri tomto

pracovnomúrazebodovouhodnotou75bodov.Šťaženiespoločenskéhouplatnenianavrhovateľky,ktoré
navrhovateľka utrpela v dôsledku anxiózne depresívnej reakcie na stres, ohodnotila M.. E. Š. bodovou
hodnotou 800 bodov.

Z rozhodnutia Národnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľke bol k 2. 9. 1997 odňatý inavlidný
dôchodok, pričom súčasne jej od tohto dňa bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1.419,-

Sk mesačne.

Z prešetrenia oprávnenosti pracovnej neschopnosti súd zistil, že navrhovateľka bola v dôsledku
pracovného úrazu práceneschopná od 18. 6. 1997 do 27. 4. 1998. Jej ďalšia práceneschopnosť, ktorá
trvala od 11. 6. 1998 bola spôsobená iným ochorením.

Zo znaleckého posudku P.. M.. P. V., D.. znalca z odboru Zdravotníctvo, odvetvie neurológia súd zistil,

že žalobkyňa bola už v období pred úrazom liečená na psychiatrickej ambulancii pre subdepresívne
anxiózne rozlady, pričom systematicky užívala lieky. Znalec vo svojom posudku ďalej uviedol, že
nebolo preukázané, že by žalobkyňa v deň úrazu utrpela otras mozgu a vážny traumatický šok, keďže
v dokumentácii z tohto obdobia chýba akýkoľvek záznam o chirurgickom alebo traumatologickomvyšetrení. Súdny znalec vyhodnotil úrazové zmeny ako jednoduché duševné reakcie prechodného rázu.
Znalec vyčíslil hodnotu bolestného utrpeného navrhovateľkou bodovou hodnotou 32 bodov. Znalec vo
svojom posudku ďalej uviedol, že anxiózne depresívne reakcie na stres, ktorými navrhovateľka trpí nie

je možné dať do príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. Pretrvávajúce ťažkosti, ktorými
navrhovateľka trpí sú dôsledkom jej základného kardiovaskulárneho ochorenia trvajúceho už približne
15 - 20 rokov pred úrazom hlavy. Samotný úraz nebol dôvodom pre práceneschopnosť navrhovateľky
v trvaní 224 dní, pričom žalobkyňa sa v tomto čase liečila aj z iného ochorenia pričom v júni 1998
absolvovala i liečenie v U. v B..

Zo znaleckého posudku M.. Š. G. znalca z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria súd zistil, že
navrhovateľka bola už v rokoch 1989 až 1992 psychiatricky liečená s diagnózou pseudonerasténia pri
hypertónii s výraznejšou subdepresívnou zložkou. Touto diagnózou v spojení s adaptačnou poruchou
trpí navrhovateľka i v súčasnosti, táto porucha však nie je priamym následkom úrazu, teda sa nejedná
o následky organického poškodenia mozgu mozgu pri úraze a nejde ani o posttraumatickú stresovú
poruchu. V suvislosti s pracovným úrazom neutrpela navrhovateľka žiadne vážne duševné poruchy,

ktoré by bolo možné bodovo ohodnotiť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnost.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia

na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa
§ 3 ods. 2.

Podľa § 7 ods. 3 v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský
orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 190 ods. 5 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď
dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191.Podľa § 261 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za
stratu na zárobku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 194 a 195) alebo inej škody
na zdraví (§ 187) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 199). Nároky na jednotlivé

plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za
škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych
povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Podľa § 190
ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. organizácia sa zbaví zodpovednosti celkom, ak
preukáže, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý pracovník svojím zavinením porušil predpisy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť

a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si privodil postihnutý pracovník svojou opilosťou a organizácia nemohla škode zabrániť a že
tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. organizácia sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak
preukáže, že

a) postihnutý pracovník porušil svojím zavinením predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin
škody,

b) jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého pracovníka,

c) pracovníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je

zrejmé, že hoci neporušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si
môže privodiť úraz alebo chorobu z povolania.

Navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu utrpela dňa 18. 6. 1997 pri vykonávaní pracovných
povinnostípracovnýúraz.Pritomtopracovnomúrazeutrpelanavrhovateľkaotrasmozguapomliaždenie

pravého ramena stredne ťažkého stupňa, spolu boli tieto následky ohodnotené bodovou hodnotou 35
bodov. Navrhovateľka podľa posudku M.. E. Š. utrpela i šok, ktorý bol ohodnotený bodovou hodnotu 40
bodov, avšak navrhovateľke sa nepodarilo preukáť, že žalobkyňa v deň úrazu utrpela otras mozgu a
vážny traumatický šok, keďže v jej zdravotnej dokumentácii z tohto obdobia chýba akýkoľvek záznam o
chirurgickom alebo traumatologickom vyšetrení a navrhovateľka nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom,

že by takéto vyšetrenia v súvislosti s úrazom skutočne podstúpila. Podľa posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia vypracovaného M.. E. Š. trpí navrhovateľka i vážnymi duševnými poruchami,
ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia otrasných zážitkov. Znalec M.. Š. G. však na základe vykonaného
znaleckého dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka v súvislosti s pracovným úrazom neutrpela
žiadne vážne duševné poruchy, ktoré by bolo možné bodovo ohodnotiť.

V rámci uplatneného nároku sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
jej titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.417.500,- Sk, čo predstavovalo
55 násobok základného bodového ohodnotenia. Zákonník práce č.65/1965 Zb., ktorý bol účinný v
čase, kedy došlo k pracovnému úrazu, zakladá v § 187 objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za
škody spôsobené pracovnými úrazmi, ktoré pri výkone pracovných povinností utrpia jeho zamestnanci.

Predpokladom vzniku zamestnávateľovej zodpovednosti je, aby sa takýto úraz stal pri plnení povinností
zamestnancom, alebo v priamej súvislosti s ním, porušením právnych povinností, alebo úmyselným
konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Takejto zodpovednosti založenej na
objektívnom princípe sa môže zamestnávateľ zbaviť iba z určitých zákonom presne stanovených
dôvodov, ktoré sú uvedené v § 191 ods. 1 a 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., dôkazné bremeno v

takomto prípade znáša zamestnávateľ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka utrpeladňa 18. 6. 1997 pracovný úraz v súvislosti s plnením pracovných úloh. Tento právny základ žalobcovho
nároku nebol spochybnený ani odporcom, ani vedľajším účastníkom na strane odporcu.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné

zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a
majú slúžiť na to aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a
prežívaných utrpení strastí a obmedzovania v osobnom živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy,
ktoré sa odškodnujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky odškodnenia za
bolesť a zvlášť podmienky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť

patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci sťaženia spoločenského
uplatnenia. Dôvody umožnujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné vyvodzovať
predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť,
tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej
sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na

životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť
jednak vylúčenia či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či
voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

Súdpriposudzovaníoprávnenostinavrhovateľkinýchnárokovnáhradyskúmalcharakteraspôsobliečby
utrpených zranení, ako aj charakter trvalých následkov, ktoré pracovný úraz zanechal na zdravotnom
stave navrhovateľky, pričom vychádzal z posudkov P.. M.. P. V. , D.. a M.. Š. G., ktorý bodovo
ohodnotili bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia 32 bodmi. Súd nepovažoval za potrebné
doplniť znalecké dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, v ktorom by boli zohľadnené zdravotné

záznamy z chirurgického oddelenia, na ktorom mala byť navrhovateľka v súvislosti s pracovným
úrazom liečená, keďže navrhovateľka súdu nepredložila žiadne dôkazy, ktoré preukazovali, že skutočne
podstúpila liečbu na chirurgickom oddelení, navyše ani prípadné preukázanie liečby by nemohlo mať
žiaden vplyv na posúdenie závažnosti duševných porúch, ktorými mala navrhovateľka v dôsledku úrazu
trpieť. Bodové ohodnotenie bolestného tak ako bolo vyčíslené znalcami P.. M.. P. V., D.. a M.. Š. G. sa

líši od ohodnotenia bolestného vykonaného M.. E. Š. v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, keď uvedení znalci nepriznali navrhovateľke 20 bodov za utrpený poúrazový šok ktorý nebol
relevantne doložený lekárskym nálezom, a rovnako nepriznali navrhovateľke 800 bodov titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, keďže duševné problémy navrhovateľky, ktorá trpí psedonerasténiou a
adaptačnou poruchou nemožno dať do príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Liečba navrhovateľky

si nevyžiadala bolestivý spôsob liečby, ako sú operácie v celkovej anestéze, podávanie infúzií a a pod.
a preto súd nepovažoval za odpodstatnené použitie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., kedže spôsob liečby
navrhovateľky, ktorá nepodstúpila v súvislosti s liečbou následkov pracovného úrazu žiaden mimoriadne
náročný a bolestivý spôsob liečby použitie tohto ustanovenia vyhlášky neodôvodňuje. Súdny znalec P..
M.. P. V., D. vyhodnotil úrazové zmeny ako jednoduché duševné reakcie prechodného rázu a za tieto

nie je možné priznať mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pri rozhodovaní o primeranom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd skúmal, aké
predpoklady mala pre životné a spoločenské uplatnenie poškodená pred vzniknutou ujmou na zdraví a
ako sa následkom tejto ujmy tieto predpoklady zmenili. Navrhovateľka pred úrazom pracovala u odporcu
ako obsluha ďalekopisu resp. ako kľúčiarka, pričom po ukončení prácneschopnosti po pracovnom úraze

opäť pokračovala v tej istej práci. Pracovný pomer nebol s navrhovateľkou ukončený v dôsledku jej
zdravotných problémov, ale v dôsledku zrušenia jej pracovného miesta. Navrhovateľke nezostali po
utrpenom pracovnom úraze žiadne trvalé následky. Duševné poruchy, ktorými navrhovateľka trpí nie
je možné považovať za dôsledok utrpeného pravoného úrazu a teda za ne nie je možné poskytnúť
ani odškodnenie v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd má teda za to, že

následky pracovného úrazu nemajú negatívny vplyv na uplatnenie sa navrhovateľky v pracovnej oblasti,
kedže jej možnosti uplatnenia sa v pracovnom živote boli značne obmedzené už pred úrazom a
sú z veľkej časti dôsledkom jej závažných somatických problémov, ktorými trpela už pred úrazom.
Súd tak v prípade odškodnenia za bolesť ako aj v prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia dospel k záveru, že nie je možné priznať navrhovateľke právo na mimoriadne zvýšenienáhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľky
zamietol. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že odporca plnil navrhovateľke titulom
náhrady bolestného sumu 1.987,50 Sk, pričom táto suma zodpovedá 66,25 bodom a titulom náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 24.000,- Sk, teda sumu zodpovedajúcu 800 bodom, pričom z
vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že následky pracovného úrazu možno u navrhovateľky
ohodnotiť iba 32 bodmi, pričom tomuto bodovému ohodnoteniu zodpovedá finančné odškodnenie vo
výške960,-Sk.Navrhovateľketedaužboloposkytnutéodškodnenie,ktoréhovýškaviacako27násobne
prevyšujevýškuodškodnenia,naktorémalanavrhovateľkanárokpodľavyhláškyč.32/1965Zb.,napriek

tomu, že následky pracovného úrazu takéto zvýšenie nijako neodôvodňujú.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy znaleckého dokazovania súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP,
keďže tieto boli hradené zo štátnych finančných prostriedkov.

O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, odporca si náhradu trov konania
neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne dvojmo. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) obsahovať aj
náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.