Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218784
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1511218784.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa :

VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom Bratislava, Vajnorská
98, proti odporcovi: D. P. , O.: XX XXX XXX, miesto podnikania W., T. 685/42, zastúpený advokátskou
kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o.. Šaľa, Štúrova 42, o zaplatenie 33.245,99 eur s príslušenstvom
zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 802/2011-20 zo dňa 7.5.2012 sa ponecháva v platnosti v celom
rozsahu.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu,

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 802/2011-20, ktorý tunajší súd vydal dňa 7.5.2012, bol
odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 33.245,99 eur s úrokom 6 % ročne z
nej od 26.7.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.994,50 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že podľa
návrhu pozostáva zmenková suma z nesplateného úveru 25.474,92 eur, zmluvnej pokuty 6.578,68 eur
a z úroku z omeškania vo výške 1.192,39 eur, predstavujúcej 0,03 % denne zo sumy 32.053,60 eur
od 9.3.2011 do 11.7.2011. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z čl. VII. ods. 13 v spojení s čl. VII. ods.

5 všeobecných zmluvných podmienok (VZP), ktorý považuje za neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku
a dohodu o zmluvnej pokute za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom. Občiansky zákonník
umožňuje uplatniť zmluvnú pokutu len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, zmluvná pokuta je v
čl. VII. ods. 13 VZP upravená ako dôsledok predčasnej splatnosti úveru (default) v dôsledku krádeže
predmetu financovia, t.j. zmluvná pokuta neslúži na zabezpečenie porušenia povinnosti, ale nastupuje
ako dôsledok využitia, resp. výkonu práva, čím sa dostala do rozporu s kogentným ustanovením § 544
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( OZ) a je podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom

neplatná. Takto dojednaná zmluvná pokuta spôsobuje nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach
spotrebiteľa, je to neprijateľná, nekalá zmluvná podmienka, ktorá nebola dojednaná individuálne a aj z
tohtodôvodujevočinemuakospotrebiteľovineplatná.Vrozporesozákonomjeajúrokzomeškania0,03
% denne, lebo ako spotrebiteľ bol povinný platiť len úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Zmluvu o AutoKredite považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa
§ 16 zákona č. 128/2010 Z. z. pri splatení úveru pred lehotou splatnosti je spotrebiteľ povinný platiť
úroky len za obdobie do predčasného splatenia úveru, je preto na zvážení, či bol zmenkový úrok 6 %

ročne zo zmenkovej sumy uplatnený v súlade so zákonom. Nároky z úverovej zmluvy, ktoré vznikli v
dôsledku krádeže vozidla, si mal navrhovateľ uplatniť priamo od poisťovne, lebo motorové vozidlo bolo
havarijne poistené s vinkuláciou poistného plnenia v prospech navrhovateľa, on preto nie je v konanípasívne vecne legitimovaný a je pochybné, či navrhovateľ oprávnene vyplnil blankozmenku a uplatnil
nárok zo zmenky.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 34/2012.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že s odporcom ako
podnikateľom dňa 14.5.2010 uzavrel zmluvu o AutoKredite a poskytol odporcovi účelový úver
28.000 eur na financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla. Súčasne bola uzavretá zmluva
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, odporca vystavil blankozmenku a podpísaná bola
dohoda o určení vyplňovacieho práva blankozmenky. V dôsledku krádeže predmetu financovania

sa stal úver predčasne splatný, preto listom z 18.10.2010 odporcu vyzval na zaplatenie nesplatenej
časti istiny 25.474,92 eur a na náhradu finančných nákladov titulom zmluvnej pokuty 6.578,68 eur.
Keďže odporca pohľadávku nezaplatil, využil udelené oprávnenie a blankozmenku vyplnil, odporcu o
tom upovedomil a vyzval ho na zaplatenie zmenky. Poistenie vozidla ako predmetu financovania si
dojednal odporca individuálne, poistné plnenie si musel v poisťovni uplatniť odporca, a nakoľko poistné
plnenienebolovyplatené,jeodporcapovinnýuhradiťzmenkovúpohľadávkuvplnejvýške.Priuzatváraní

úverovej zmluvy odporca vystupoval ako podnikateľ, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že pôvodne vozidlo
vlastnil ako fyzická osoba a úver mu bol poskytnutý na financovanie kúpy do jeho vlastníctva ako
podnikateľa. Zo všetkých okolností bola súvislosť úverovej zmluvy s podnikateľskou činnosťou odporcu
zrejmá. Za nedôvodnú považoval aj námietku neplatnosti zmluvnej pokuty. Vo všeobecných zmluvných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o AutoKredite, bolo dojednané, že krádež vozidla sa považuje

za porušenie zmluvnej povinnosti a aj pre tento prípad bol oprávnený požadovať predčasné splatenie
úveru a žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(OSP) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu, výsluchom svedkov Ing.
H. P. a I. T. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať

iné dôkazy účastníci nežiadali.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 14.5.2010, súd zistil, že sa odporca ako vystaviteľ zmenky
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, bez protestu, dňa 25.7.2011 zmenkovú sumu 33.245,99 eur v Tatra
banke, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava.
Zmenkaobsahujevšetkynáležitostipredpísanév čl.I.§75zákonazmenkovéhoašekovéhoč.191/1950

Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje práva
majiteľa zmenky preukázal.
Námietky vychádzajú z mimozmenkových vzťahov účastníkov, založených zmluvou o AutoKredite
č. 706865, ktorá bola uzavretá 14.5.2010. Na zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy odporca
vystavil blankozmenku a v dohode o určení vyplňovacieho práva blankozmenky si účastníci upravili

podmienky, za ktorých môže navrhovateľ chýbajúce údaje do blankozmenky doplniť a zmenku uplatniť.
Zabezpečenou pohľadávkou bola podľa bodu 1.3. dohody aj pohľadávka, ktorá vznikne v dôsledku
predčasnej splatnosti úveru. Navrhovateľ bol podľa bodu 2.2. dohody oprávnený chýbajúce údaje v
blankozmenke doplniť v prípade, ak sa odporca so splnením zabezpečeného záväzku dostane do
omeškania.

Odporca spochybnil svoju pasívnu vecnú legitimáciu a tým aj oprávnenie navrhovateľa blankozmenku
vyplniť a použiť na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o AutoKredite z dôvodu, že k predčasnej
splatnosti úveru došlo pre krádež vozidla, ktoré bolo poistené a poistné plnenie bolo vinkulované v
prospech navrhovateľa. Podľa odporcu sa mal navrhovateľ domáhať plnenia od poisťovne a nie od neho.
Predmetom zmluvy o AutoKredite bolo financovanie kúpy motorového vozidla AUDI Q7 rok výroby 2008,

ktoré odporca kúpil za 40.000 eur, časť kúpnej ceny 12.000 eur uhradil vopred a na zaplatenie zvyšných
28.000 eur mu navrhovateľ poskytol úver. Súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky, ktoré
podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán.
Odporca vozidlo užíval do 17.10..2010, kedy bolo odcudzené.
Podľa článku V. ods. 2 a 3 VZP bol odporca povinný vozidlo havarijne poistiť proti všetkým rizikám s

minimálnou spoluúčasťou 10% a zaviazal sa vinkulovať poistné plnenie v prospech navrhovateľa. V
prípade, ak došlo k poistnej udalosti, bol odporca podľa článku V. ods. 5 a 6 VZP povinný hlásiť ju
ihneď poisťovni a ak išlo o krádež vozidla, aj orgánom činným v trestnom konaní, a potvrdenie o tom
predložiť navrhovateľovi.
Krádež predmetu financovia sa podľa článku VII. ods.2 bod 13 VZP považovala za default, ktorý

oprávňoval navrhovateľa stanoviť s okamžitou účinnosťou splatným celý úver a domáhať sa uspokojenia
zo zábezpek. Pri predčasnej splatnosti mal navrhovateľ právo požadovať od odporcu zaplatenie
nesplatenej časti istiny a zmluvnú pokutu dojednanú v článku VII. ods. 5 VZP.Zo žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy nevyplýva, že v prípade krádeže vozidla stráca navrhovateľ
právo domáhať sa splnenia záväzku od odporcu, ani že by do práv a záväzkov odporcu vstúpila
poisťovňa a len od nej by bol navrhovateľ oprávnený splatenie pohľadávky žiadať. Ani v dohode o

určení vyplňovacieho práva blankozmenky sa účastníci nedojednali, že navrhovateľ stráca oprávnenie
blankozmenku vyplniť a použiť na uspokojenie svojej pohľadávky v prípade, ak došlo ku krádeži
predmetu financovania. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že nie je v konaní pasívne
vecne legitimovaný a že navrhovateľ blankozmenku vyplnil a použil neoprávnene.
V súvislosti s poistným plnením by bola dôvodná len námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky (čl.

I. § 10 zmenkového zákona), aj to len v prípade, ak by pred vyplnením zmenky už bolo navrhovateľovi
vyplatené poistné plnenie, ktorým by bola pohľadávka zo zmluvy v celosti alebo čiastočne uspokojená.
Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi 18.10.2010, že týmto dňom stanovuje predčasnú splatnosť
úveru, vyzval ho na zaplatenie nesplatenej časti istiny 25.474,92 eur a na náhradu finančných nákladov
titulom zmluvnej pokuty 6.578,68 eur, celkovo 32.053,50 eur, do 14 dní od vyhotovenia oznámenia.
Súčasneodporcuupozornil,žepokiaľdodržalpodmienkyapostuppoisťovne,očakávanánáhradaškody

vinkulovaná v prospech navrhovateľa zníži o sumu poistného plnenia výšku pohľadávky.
Pre rozhodnutie o námietkach je rozhodujúci stav ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu,
ktorýmsúdonávrhurozhodol(§154ods.1OSP).Ktomutodňupoisťovňažiadneplnenienavrhovateľovi
neposkytla, nie je preto dôvodné tvrdenie odporcu, že uplatnenie zmenky predstavuje duplicitné plnenie
tej istej pohľadávky a navrhovateľ tak získa bezdôvodné obohatenie.

Ak by poisťovňa navrhovateľovi dodatočne poistné plnenie vyplatila, bude vecou dohody účastníkov,
aby svoje vzájomné pohľadávky vyporiadali, resp. odporca bude mať možnosť túto skutočnosť namietať
v prípadnom exekučnom konaní.
Ďalšie námietky súviseli s tvrdením odporcu, že pri uzatváraní úverovej zmluvy konal ako spotrebiteľ a
predmet financovania používal pre svoju osobnú potrebu.

Odporca podniká na základe živnostenského oprávnenia, je preto v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ) podnikateľom. Úverovú zmluvu uzavrel ako podnikateľ a
aj motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom financovia, nadobudol do vlastníctva ako podnikateľ. Za
spotrebiteľa by ho bolo možné považovať len v prípade, ak by zo všetkých okolností, za ktorých zmluvu
uzavrel, bolo zjavné, že mu bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania, (viď definícia

spotrebiteľa,uvedenáv§2písm.a/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy, resp. v § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy).
Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľ fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 ObZ rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Odporca by pri uzatváraní a
plnení úverovej zmluvy nekonal ako podnikateľ, ak si síce úver bral ako podnikateľ, ale vozidlo by slúžilo
pre jeho osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov jeho domácnosti.

Vlastníkom motorového vozidla AUDI Q7 sa odporca stal už v apríli 2010, keďže ho ako živnostník
kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.2010 odkúpil od predávajúceho E. Q.. Odporca uviedol, že po kúpe vozidla
musel nečakane zaplatiť splátku na byt, a keďže nemal peniaze, chcel ich získať prefinancovaním auta
na leasing. Vyhľadal sprostredkovateľa I. T., ktorý zaňho úver vybavil. V tom čase mal ako živnostník
reštauráciu s barom a auto kupoval na to, aby mohol všetko okolo prevádzky vybavovať, voziť tovar a

podobne. V predmete činnosti mal ako živnostník aj cestnú dopravu a prenájom vozidiel, ale na tento
účel auto nevyužíval, nemienil mať z neho zisk, slúžiť mu malo len pre vlastnú potrebu.
Svedok I. T. potvrdil, že odporca chcel prefinancovať vozidlo, ktoré ako živnostník už vlastnil. Keďže
odporca chcel mať auto registrované aj naďalej na svoju živnosť a tvrdil, že ho užíva ako podnikateľ
na zásobovanie baru a na prevádzku svojej firmy, bolo potrebné najprv uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou

odporca ako živnostník previedol vozidlo do svojho vlastníctva ako nepodnikateľa a následne ako
nepodnikateľ znovu auto kúpnou zmluvou previedol na seba ako živnostníka. Pokiaľ by odporca mienil
vozidlo užívať ako nepodnikateľ, postačoval by prvý prevod. Podľa svedka vystupoval odporca pri
sprostredkovaní úveru ako podnikateľ a predložil všetky podklady o podnikateľskej činnosti. Ak by mu
úver nemal slúžiť pre podnikateľskú činnosť, vyžadovali by od neho predloženie iných podkladov a aj

zmluvné podmienky by boli iné. Z konania odporcu a z jeho vystupovania jednoznačne vyplynulo, že
auto chce na podnikanie.
Z výpovede svedka O.. H. P., ktorý je zmluvným partnerom navrhovateľa pre sprostredkovanie
financovania ojazdených vozidiel (I. T. je jeho zamestnancom), vyplynulo, že pri dojednávaní zmlúv nieje možné zistiť iný účel kúpy vozidla, než im klient prezentuje. Ak klient vystupuje ako podnikateľ a
predkladá len podklady súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, nedá sa zistiť, že vozidlo kupuje na
súkromné účely. Domnieval sa, že ak by odporca chcel auto požiť len na súkromné účely, pre možnosť

prefinancovania by postačovala prvá kúpna zmluva, ktorou vozidlo previedol zo svojej živnosti do svojho
vlastníctva ako nepodnikateľa.
Odporca v námietkach uviedol, že auto nadobudol do majetku ako podnikateľ, používal ho na
podnikanie, ale nie pre predmet podnikania. Z jeho neskorších vyjadrení je zrejmé, že neužívaním
auta pre predmet podnikania mienil skutočnosť, že priamou prevádzkou vozidla nechcel dosiahnuť zisk.

Podnikateľ však vozidlo používa na podnikateľskú činnosť aj vtedy, ak mu priamo z využitia vozidla
neplynú výnosy. Použitím na podnikanie je napr. aj osobná preprava v súvislosti s obstaraním záležitostí
obchodného podniku, preprava tovaru, zásobovanie prevádzky, odvoz a dovoz materiálu a iné. Z
výpovedeodporcuvyplynulo,ževozidlo,ktorébolozúverufinancované,používalnazásobovaniesvojho
baru a využíval ho na svoju dopravu pri vybavovaní záležitostí súvisiacich s obchodným podnikom. Až v
neskorších písomných podaniach odporca prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že mu auto slúžilo

len na osobnú potrebu a na cestu do práce a z práce.
V tejto súvislosti súd poukazuje na navrhovateľom citované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Cob/316/2011, v zmysle ktorého nemusí ísť o takú súvislosť s podnikateľskou činnosťou, ktorou
sa bezprostredne realizuje predmet podnikania, postačuje aj taký vzťah, ktorý s predmetom podnikania
voľnejšie súvisí a ak takáto súvislosť po vzniku záväzku odpadne, na režim záväzkového vzťahu to už

nemá vplyv.
Z oznámenia Daňového úradu Trnava súd zistil, že vozidlo AUDI Q7 odporca neuviedol v daňovom
priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2010 a že v peňažnom denníku za rok 2010 o tomto
motorovom vozidle neúčtoval nákup pohonných hmôt, vozidlo nebolo zahrnuté do obchodného majetku
a odporca si neuplatnil odpisy.

Keďže majiteľom vozidla na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa stal
navrhovateľ, odporca nemohol zahrnúť vozidlo do svojho majetku, ani uplatniť odpisy. Dôvod, pre ktorý
odporca pre daňové účely nevykázal v peňažnom denníku účtovanie pohonných hmôt, môže súvisieť
s tým, že vozidlo mal v držbe len krátko, od apríla do októbra 2010.
Pokiaľ by odporca predmet financovania využíval súčasne pre podnikanie aj pre osobnú potrebu, mal by

právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z postavenia spotrebiteľa len vtedy, ak by podnikateľský účel bol
do takej miery okrajový, že by mal v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam.
Podľa bodu 54. výroku rozsudku Súdneho dvora z 20.1.2005 č. C-464/01, nie je významné, či prevažuje
nepodnikateľský aspekt, rozhodujúce je, aby bol podnikateľský aspekt len okrajový. Súdny dvor ďalej
uviedol, že je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť

v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Na tento účel musí konajúci
súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie
je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri
uzatváranízmluvy,svýnimkouprípadu,aksaosoba,ktorásadovolávapostaveniaspotrebiteľa,správala

tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že zmluvu o AutoKredite nie je možné
považovať za spotrebiteľskú, ani odporcu za spotrebiteľa. Odporca pri uzatváraní zmluvy o AutoKredite
vystupoval len ako podnikateľ, navrhovateľ z konania odporcu nemohol vyvodiť, že by odporca mienil
úver (resp. predmet financovania) použiť na iný účel než na podnikanie. Aj z výpovede odporcu

jednoznačne vyplynulo, že poskytnutý úver využil na financovanie vozidla, ktoré používal na podnikanie.
Pokiaľ sa odporca až dodatočne rozhodol zmeniť účelové využitie vozidla a používať ho len na osobnú
potrebu, nemá táto skutočnosť na zmenu režimu právneho vzťahu vplyv.
Poukazom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a svoje postavenie spotrebiteľa odporca
namietal neplatnosť článku VII. ods. 2 bod 13 v spojení s článkom VII. ods. 5 VZP, podľa ktorého mal

navrhovateľ právo požadovať zmluvnú pokutu aj v prípade, ak dôvodom predčasnej splatnosti úveru
bola krádež predmetu financovania. Dojednanie o zmluvnej pokute odporca považoval za odporujúce
§ 544 OZ, keďže zmluvná pokuta môže byť dojednaná len za porušenie zmluvnej povinnosti, za ktorú
nemôže byť považovaná krádež predmetu financovania.
Zmluva o AutoKredite, ktorá je podľa obsahu úverovou zmluvou, bola uzavretá medzi podnikateľmi a pri

jej vzniku bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkala ich podnikateľskej činnosti. Právny
vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol, je vzťahom obchodno-právnym a spravuje sa ustanoveniami
tretej časti Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 ObZ). Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym
obchodným vzťahom, preto by sa ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka uplatnili aj v prípade,ak by odporca zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, ale v zmysle § 52 ods. 2 OZ len vtedy, ak by to bolo
na prospech zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, inak by sa použili ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a všetky iné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Keďže odporca zmluvu ako spotrebiteľ neuzavrel, posudzuje sa vzťah len podľa ustanovení tretej časti
Obchodného zákonníka, včítane dohody o zmluvnej pokute.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti škoda nevznikne.

Obchodný zákonník pri úprave zmluvnej pokuty nadväzuje na § 544 OZ, ale s tým rozdielom, že
uplatnenie zmluvnej pokuty je založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Ustanovenie § 300 ObZ,
podľa ktorého okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú
pokutu, sa premietlo do článku VII. ods. 7 VZP, oprávňujúceho navrhovateľa požadovať zmluvnú pokutu
aj v prípade, ak odporca porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil.
Súhlasiť treba s odporcom v tom, že zmluvnú pokutu je možné dojednať len za porušenie zmluvnej

povinnosti. Účastníci sa však v článku VII. ods. 3 VZP dohodli, že ktorýkoľvek z prípadov defaultu
uvedený v bode 2 predstavuje podstatné porušenie zmluvy, teda aj krádež predmetu financovania. Čo
sa pre účely Obchodného zákonníka považuje za porušenie zmluvy, upravuje § 345 ods. 2, ale keďže
nejde o ustanovenie kogentné (§ 263 ods. 1 ObZ), mohli sa účastníci od tohto ustanovenia odchýliť
a dohodnúť si, že krádež predmetu financovania je porušením zmluvnej povinnosti (aj keď ju odporca

nezavinil).
Námietka smerujúca proti dojednanému úroku z omeškania 0,03 % denne by bola dôvodná tiež len
v prípade, ak by odporca zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ. Podľa prvej vety § 369 ods. 1 ObZ v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Povinnosť

odporcu platiť úrok z omeškania nielen pri omeškaní so splátkami, ale aj pri omeškaní s platením iného
finančného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, je upravená v článku VI. ods. 11 VZP. Úrok z omeškania
bol dohodnutý vo výške 0,05 % za každý deň omeškania.
Námietku spochybňujúcu právo navrhovateľa požadovať úrok 6 % ročne zo zmenkovej sumy od
splatnosti zmenky, by nebolo možné považovať za dôvodnú ani v prípade, ak by zmluva o AutoKredite

spadala pod úpravu zákona č. 128/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Právo majiteľa zmenky
postihom žiadať zaplatenie úroku 6 % ročne vyplýva z čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a vzniká
vtedy, ak nebola zmenka pri splatnosti zaplatená. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a jej
nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorý bol zmenkou zabezpečený, nie je možné zmenkový úrok
zamieňaťsúrokomzúveru,atoanivtedy,akbolazmenkouzabezpečenápohľadávkaveriteľazúverovej

zmluvy. Potrebné je tiež uviesť, že povinnosť spotrebiteľa platiť úrok z úveru len za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia, vyplývajúca z poslednej vety § 16 ods. 1 zákona
č. 128/2010 Z. z., platí len vtedy, ak spotrebiteľ úver predčasne splatil. Za predčasné splatenie úveru nie
je možné považovať stanovenie jeho predčasnej splatnosti.
Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov

uvedených v námietkach, tento záväzok odporcu celkom alebo sčasti zanikol, ponechal súd zmenkový
platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich
náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..