Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2010

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 6C/482/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5997897452
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2010:5997897452.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok predsedom senátu JUDr. Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľa: M.

V., nar. XX.X.XXXX,. bytom P., S. XXXX/XX,. zast.: JUDr. J. Z., advokátom, so sídlom R., M. XX,. proti
odporcovi: J. B., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Ľ. XXX,. t. č. bytom ubytovňa Ž., Š. XXX/A/XXXa,. XXX.
XX B., zast.: Mgr. F. P., advokát, R. X,. B., v konaní o zaplatenie sumy 3.784,11 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.784,11 eura (114.000,-Sk) do troch dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku spolu so 17,6 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 16.04.1997 do
zaplatenia.

Súd priznáva navrhovateľovi trovy konania vo výške 1043,45 eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. J. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Ružomberku rozsudkom č. k. 6C/482/97 zo dňa 22.4.1999 v spojení s opraným
uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. 6C/482/97 zo dňa 17.9.2004 zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 114.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu so 17,6%
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 16.4.1997 až do zaplatenia. Na základe odvolania odporcu
zo dňa 24.2.2009 Krajský súd v Žiline svojím uznesením č. k. 5Co/185/2009 zo dňa 25.8.2009 zrušil
rozsudok Okresného súdu Ružomberok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže rozsudok
Okresného súdu bol odporcovi doručovaný v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
a odporca sa v mieste doručovania v čase doručovania nezdržiaval. V priebehu ďalšieho konania

navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.10.2009 zotrval na svojom návrhu a žiadal, aby mu odporca zaplatil
114.000,-Sk v prepočte na euro 3.784,11 eura spolu so 17,6% úrokom z omeškania z uvedenej sumy
od 16.4.1997 až do zaplatenia z toho dôvodu, že dňa 17.3.1997 na základe ústne uzavretej zmluvy
o pôžičke požičal odporcovi sumu 114.000,-Sk a odporca sa zaviazal ju vrátiť do 31.3.1997 čo neučil
a preto následne bola uzavretá dohoda o uznaní záväzku a spôsobe zaplatenia dlhu, v ktorej sa
odporca zaviazal zaplatiť uvedenú sumu do 15.4.1997, ktorá lehota márne uplynula a zo strany odporcu
zaplatené nebolo, preto bola podávaná žaloba na súd. Ďalej navrhovateľ uviedol, že situácia bola taká,

že išiel s vtedajšou priateľkou následne manželkou predávať kvety na O. do T., keď na námestí v Ľ.
stretli odporcu, ktorý sa pýtal kam idú, povedali mu účel cesty a následne odporca išiel s nimi. Pri
vykladaní kvetov v T. pomáhal aj odporca a navrhovateľ tam bol aj po peniaze, ktoré mu mali zaplatiť.
Vtedy došlo k tomu, že si sadol dopredu aj s priateľkou, odporca išiel s nimi a v priebehu jazdy začal
navrhovateľ hľadať peňaženku, v ktorej mal peniaze lebo si spomenul, že mu treba doklady a vtedy
vznikol problém - peňaženka nebola. Vrátili sa do T. a uvedenú stratu boli nahlásiť aj na polícii, keby
niekto našiel peňaženku a doklady, aby vedel komu ju má vrátiť. Navrhovateľ nepodával žiadne trestné

oznámenie len informáciu, keby niekto peňaženku našiel, aby mu to mohol oznámiť. Ďalej uviedol, že
peniaze požičiaval odporcovi viackrát aj predtým, najprv mu požičal 10.000,-Sk, potom 20.000,-Sk. Zpožičaných peňazí odporca zakupoval lacnejšie tovar a tento následne so ziskom predával. Potvrdenie
ododporcusinežiadal,atoanipredtým,keďmupožičiavalpeniaze.Ďalejuviedol,žepotomkeďsavrátili
do Ľ. peňaženku pri vykladaní zvyšného tovaru našiel, ale uvedené už na políciu do T. neoznamoval.

Ďalej uviedol, že peniaze odporcovi dal za tým účelom, aby ich uložil do auta a krabice mal hodiť do
kufra. Ďalej navrhovateľ uviedol, že asi rok a pol pred pojednávaním sa s manželkou K. V., rod. R.
rozviedol a odvtedy na neho dvakrát podala trestné oznámenie, vždy bolo odložené ako neodôvodnené
a vyhotovenie čestného prehlásenia ňou a jej matkou považoval za ďalší spôsob pomsty vo vzťahu k
jeho osobe, keďže s bývalou manželkou aj so svokrou majú zlý vzťah. Ďalej poukázal na to, že strata

peňazí nemá nič spoločné s predmetnou pôžičkou. Ďalej uviedol, že v rozhodnom čase, keď sa dostal
odporcadoomeškaniaboladiskontnásadzba8,8%ročne.Napojednávaní19.11.2009navrhovateľďalej
uviedol, že peniaze mal jednak z toho, že sa peniaze vybrali za predaj kvetov a mal aj vlastné peniaze,
on si žiadne peniaze nemusel na pôžičku pre odporcu od nikoho požičiavať, keďže peniaze mal.

Zástupca odporcu na pojednávaní dňa 29.10.2009 uviedol, že situácia bola iná ako popisovala
strana navrhovateľa, keďže odporca obvinil navrhovateľa zo schodku peňazí, keďže spolu predávali v

rozhodnom období kvety a vlastne pod vyhrážkou, že na neho podá trestné oznámenie spísali dohodu
o uznaní záväzku a spôsobe splatenia dlhu čo môžu potvrdiť stranou odporcu na výsluch navrhovaní
svedkovia.

Odporca na pojednávaní 29.10.2009 uviedol, že pomáhal navrhovateľovi po O. rozvážať kvety,
navrhovateľ bol živnostník a on u neho na čierno brigádoval. Na O. boli zaviesť kvety a navrhovateľ dal

odporcovi peňaženku, ktorú odporca položil vzadu na kapotu s tým, že vzadu s ním stál navrhovateľ aj
jeho manželka. Po tom čo peniaze položil na kapotu odporca manipuloval v kufri s kvetmi, bol zohnutý,
keď kufor zavrel peňaženka tam nebola a mal za to, že si ju zobral navrhovateľ. Následne navrhovateľ
sadol do auta spolu s manželkou s tým, že navrhovateľ si sadol na miesto vodiča a manželka na
miesto spolujazdca. Prví do auta išli oni s tým, že zozadu od kufra vyrazili naraz, teda navrhovateľ,

odporca ako aj jeho manželka. Navrhovateľ a jeho manželka boli celý čas vzadu pri kufri. Ďalej odporca
uviedol, že následne sa mu začal navrhovateľ po niekoľkých dňoch vyhrážať, vo firme v Ľ., pričom pri
tomto nebol nikto prítomný. O uvedených skutočnostiach sa však navrhovateľ pochválil svojej manželke
o čom bol odporca informovaný po rozvode ich manželstva bývalou manželkou navrhovateľa. Čo sa
týka vyhrážania toto spočívalo v tom, že navrhovateľ odporcovi stále hovoril, že ak to nevráti podá na

neho trestné oznámenie a pôjde do basy. Trestné oznámenie mal navrhovateľ podať na odporcu za
krádež peňazí aj keď ho pri krádeži nevidel. Ďalej uviedol odporca, že on sa zľakol, bol vystresovaný a
preto predmetnú dohodu podpísal, ďalej uviedol, že nikomu neoznámil, že sa mu navrhovateľ takýmto
spôsobom vyhráža aj keď v uvedenom čase mal obidvoch rodičov, dve sestry s tým, že s rodičmi mal
veľmi dobrý vzťah, so súrodencami taktiež. Ďalej uviedol, že po niekoľkých dňoch oznámil matke, keď

išiel za ňou do P. požičať si peniaze, že peniaze stratili, že si potrebuje preto požičať. Na vysvetlenie,
prečo uvádzal, že peniaze stratili, keď peniaze mal pri sebe on a on ich dal na kapotu uviedol, že peniaze
musel zobrať navrhovateľ. Ďalej uviedol, že matka mu peniaze nepožičala, nepovedala mu prečo.
Priebeh straty peňazí jej popísal tak isto, tj. že ich položil na kapotu, potom odchádzali s navrhovateľom
dozadukotvorenémukufru,tamsavykladalikvetyzkrabícakeďsaišlodopredu,zistilosažepeňaženka

tam nie je s tým, že to zistil on. Na toto mu matka povedala, že si má poradiť sám. Na otázku zástupcu
navrhovateľa, aby odporca uviedol, či si pamätá okolnosti ohľadne uzavretia dohody o uzavretí záväzku
a spôsobe splatenia dlhu uzavretú 2.4.1997, kde sa táto podpisovala a pred kým odporca uviedol,
že sa podpisovala u právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Z. a boli prítomný JUDr. Z., navrhovateľ
a odporca. Na ďalšiu otázku zástupcu navrhovateľa, či v jeho prítomnosti sa vyhrážal navrhovateľ

nejakým spôsobom odporcovi uviedol odporca, že nie, že nijakým spôsobom. Na ďalšiu otázku zástupcu
navrhovateľa, či odporca rozprával u právneho zástupcu navrhovateľa, keď sa spisovala dohoda o strate
nejakých peňazí z kapoty auta alebo nie odporca uviedol, že nie. S tým, že navrhovateľ uvádzal presne
to, čo je uvedené v dohode o uznaní záväzku a spôsobe splatenia dlhu, takže si peniaze od navrhovateľa
požičal.

SvedkyňaK.V.,rod.R.,napojednávaní29.10.2009uviedla,ženavrhovateľjejejbývalýmanžel,odporca
je jej známy. Ďalej uviedla, že na bývalého manžela podala 1x trestné oznámenie, čo už je uzavreté. Čo
sa týka čestného prehlásenia toto nepísala ona, písal ho zástupca odporcu tak isto ako aj jej matke.
Ďalej uviedla, že po dlhej dobe ju kontaktoval pán odporca a pýtal sa jej, či by nemohla vypovedať v tejtoveci, následne sa stretli so zástupcom odporcu, pričom bol prítomný aj odporca. Stretli sa v kancelárii
zástupcu odporcu. Ďalej uviedla, že čo sa týka sumy, túto vedela presne jednalo sa o sumu 114.000,-
Sk, lebo tesne predtým peniaze počítali, boli vtedy zbierať tržbu po kvetinárstvach a boli aj v T.. Ďalej

uviedla, že sa zastavili ešte v jednom kvetinárstve, ale to si už presne nepamätala, či chceli nejaké kvety,
alebo im boli niečo zaviesť, niečo tam nakladali aj vykladali nejaký tovar, pár škatúľ. Ako sa škatule
vykladali, nakladali tak boli s tou peňaženkou lebo aj oni im dávali za tú faktúru peniaze, naložili škatule
do auta, sadli si všetci do auta a zrazu peniaze neboli - celá peňaženka, potom ju hľadali aj sa vrátili aj
to boli informačne nahlásiť na polícii, že sa tam nejaké peniaze stratili, že keby to niekto prišiel nahlásiť,

že ich našiel a boli tam aj doklady, aby vedel kam to má vrátiť. Ďalej uviedla, že peňaženku s peniazmi
si podával navrhovateľ s odporcom s tým, že nevedela, kto mal peňaženku naposledy, možno niekto z
nich ju položil na strechu a cestou ju stratili. Buď navrhovateľ alebo odporca peňaženku mali ešte keď sa
krabice nakladali do auta, následne keď sa nastupovalo do auta peniaze tam už neboli. Pri východe z T.
konštatoval bývalý manžel, že kde je peňaženka následne ju všetci hľadali v aute, nikde nebola, tak sa
vrátili nazad. Peňaženka mala veľkosť 27 x 14 cm, hrubá bola 6 cm, mala aj uško, viacero zipsov a bola

čiernej farby, jednalo sa o dosť veľký predmet nebola to prehliadnuteľná drobnosť s tým, že oblečení boli
jesenne alebo jarne s tým, že táto peňaženka by sa zmestila možno aj do bundy. Keď zistili, že peniaze
chýbajú, prezreli všetky veci auto aj seba, oblečenie a peňaženka tam nebola. Ďalej uviedla, že nevie,
kto ju mohol zobrať, že išli ľudia z kostola a išlo tade kvantum ľudí. Ďalej uviedla, že nevie o tom, že došlo
k nájdeniu peňaženky s peniazmi, ona zostala v tom, že ju nenašli. V čase, keď mala byť poskytnutá

predmetná pôžička navrhovateľ jej to nemusel povedať, keďže jej veľa veci nepovedal. Ďalej uviedla,
že to boli ich jediné peniaze, takže keby ich bol požičal bez jej vedomia asi by o tom vedela, lebo by
nemali nič, toto by zistila. Ďalej uviedla, že peniaze vtedy navrhovateľ nemal, potrebovali ich však nejako
od odporcu dostať tak na neho zatlačil, že podá na neho trestné oznámenie. Ďalej uviedla na otázku
predsedu senátu, prečo navrhovateľ mal tlačiť na odporcu, aby vydal peniaze, keď sama uvádzala, že

nevie kto peniaze mohol zobrať, že keby to bol niekto cudzí, o kom nevedeli tak ťažko by od neho niečo
dostali. Keďže navrhovateľ chcel peniaze dostať naspäť, či už sa stratili alebo nie, tak najprístupnejšia
cesta bola snažiť sa ich dostať od odporcu. S navrhovateľom sa rozprávali, že pôjde za odporcom a
buď podpíše dlžnú zmluvu o tom, že si peniaze požičal, alebo ho navrhovateľ udá za krádež. Ďalej
uviedla, že pritom, keď navrhovateľ mal toto vravieť odporcovi, že buď peniaze vráti alebo na neho podá

trestné oznámenie, nebola. Ďalej uviedla, že keď to odporca podpísal tak sa navrhovateľ tešil, že na
neho niečo má a bol tam ešte aj vysoký úrok. Ďalej uviedla, že v rozhodnej dobe navrhovateľ na odporcu
trestné oznámenie nepodal, potom to už išlo mimo nej, nezaujímala sa o to. Ďalej čo sa týka vyjadrenia
uvedeného v jej čestnom prehlásení, že „chlapec si zavaril, že bude mať čo robiť, že iba k.... by podpísal
zmluvustakýmiúrokmi“,uviedlažetaktosanavrhovateľbežnevyjadruje,ajkeďmoholpoužiťinévýrazy,

ale obsah vyjadrenia bol rovnaký. Ďalej uviedla, že o tom, že sa navrhovateľ odporcovi vyhrážal vie z
toho dôvodu, že si vybavoval s ním stretnutie telefonicky a povedal mu, že buď tie peniaze zaplatí, alebo
podá na neho trestné oznámenie. Došlo aj k osloveniu J., svedkyňa si bola istá, že navrhovateľ volal
s odporcom, lebo iný takýto prípad nemali. Ďalej uviedla, že s dohodou o uznaní záväzku a spôsobe
splnenie dlhu sa oboznámila hneď po jej spísaní, lebo ju mali doma. Ďalej čo sa týka skutočností ňou

uvádzaných v jej čestnom prehlásení, že navrhovateľ vyhrážkami donútil odporcu podpísať zmluvu
o pôžičke na sumu 114.000,-Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6% ročne, keďže uvedený
údaj o výške úrokov z omeškania sa v predmetnej dohode nenachádza uviedla, že to zistila z návrhu,
ktorý bol doručený odporcovi a tieto skutočnosti boli rozoberané v kancelárii zástupcu odporcu, čo sa
týka spomínaných úrokov. V tejto časti výpovede svedkyne zástupca navrhovateľa upozornil na to, že

odporca v skutočnosti o vyhrážaní cez telefón nehovoril.

Svedkyňa M. V., matka odporcu, na pojednávaní 19.11.2009 uviedla, že o veci sa s ňou rozprával pred
pojednávaním syn s tým, že o veci vie to, že keď sa stratili peniaze prišiel jej syn, tj. odporca spolu s
navrhovateľom za ňou do P., najprv jej volal, že peniaze položil niekde na kapotu na parkovisku a tam ich
nechali s tým, že si príde od nej požičať. O tom, že peniaze sa stratili hovoril jej syn s tým, že navrhovateľ

pritakával hlavou. Syn uviedol, že peniaze položili na kapotu. Peniaze od svedkyne si chcel požičať syn.
Čo sa týka sumy, ktorá mala byť stratená a ktorú si chcel syn požičať bolo to okolo 100.000,-Sk. Ďalej
uviedla, že jej bolo čudné prečo si chcel peniaze požičať len syn, keď boli spolu s navrhovateľom, čudné
to bolo aj preto, že peniaze mal mať pri sebe navrhovateľ, tieto skutočnosti obidvom povedala s tým,
že syn jej na to nepovedal nič, tak isto navrhovateľ. Peniaze synovi nepožičala, keďže jednoducho ich

nemala z toho dôvodu, že uzavrela nové manželstvo. Ďalej uviedla, že nikdy sa už o tejto záležitosti
s ňou syn nerozprával, následne doplnila svoju výpoveď v tom, že rok dozadu jej syn povedal, že onnepodpísal žiadny dlžný úpis, teda sa so synom rozprávali o tejto záležitosti dvakrát. Ďalej uviedla, že
nemá vedomosť o tom, že by si odporca požičal peniaze v roku 1997 od nejakých osôb, ďalej uviedla,
že nevie, že by mal niekedy odporca väčšiu sumu peňazí. Ďalej uviedla, že odporca sa jej so všetkým

nezdôveroval. Ďalej uviedla, že syn si párkrát bol požičať peniaze, keď potreboval zaplatiť nájomné, boli
to väčšie sumy. Ďalej uviedla, že navrhovateľ nemal dobrú povesť, keďže bije ženu a hráva automaty,
čo jej vravela jej dcéra, lebo býva v Ľ.. Ona pri tom nebola nikdy, keď bil navrhovateľ svoju ženu ani keď
hrával automaty, tak isto pri tom nebola ani jej dcéra, len o tom počula. Ďalej uviedla, že asi tri - štyri
roky po tom, keď bol odporca u nej jej povedal, že na neho navrhovateľ asi ušil nejakú habaďúru a že

asi on zobral peniaze z kapoty, lebo hrával automaty. Na odstránenie rozporov svojej výpovede, keďže
uvádzala, že o veci sa so synom rozprávali dvakrát a vlastne jedná sa už o tretí krát uviedla, že nevie
ako to je, ale že sa o tom rozprávali. Predmetná habaďúra mala spočívať v tom, že tie peniaze sa tam
položili a zrejme ich navrhovateľ zobral a prehral zrejme v automatoch. Ďalej uviedla, že asi pol roka po
predmetnom stretnutí prišiel za ňou odporca, pýtala sa ho, či podpisoval navrhovateľovi nejaký doklad,
nejakú hmotnú zodpovednosť, na čo jej povedal, že nie a tým sa to skončilo.

Svedkyňa M. V., matka navrhovateľa, na pojednávaní 19.11.2009 uviedla, že približne pred rokom a
trištvrte jej volal odporca, aby zistil kde je navrhovateľ, pretože mu je dlžný nejaké peniaze s tým, že mu
už poslal nejakých 40.000,-Sk a chcel mu poslať aspoň 100.000,-Sk, ale nemal na neho kontakt a preto
si pýtal adresu. Na to mu svedkyňa povedala, že nech nechá kontakt on a že odkáže navrhovateľovi, aby
mu zavolal čo sa aj stalo. Ďalej uviedla, že navrhovateľ žil so svojou manželkou, ešte aj ako s priateľkou

u nej a K. V. koľkokrát povedala, že kedy ten B. mieni peniaze vrátiť. Ďalej svedkyňa uviedla, že keď
bola sama so synom tak sa ho pýtala, že čo za peniaze, ži či požičali B. peniaze, na čo jej navrhovateľ
odpovedal, že áno. S tým, že nevedela uviesť o akú čiastku sa malo jednať, ani kedy to bolo presne,
ale bolo to približne 10 rokov dozadu. Ďalej uviedla, že čo sa týka príbuzenského vzťahu navrhovateľa
a odporcu, matka odporcu je jej teta a odporca je jej bratranec.

Svedok J. S. na pojednávaní 2.2.2010 uviedol, že odporca mal vždy problémy s peniazmi, požičiaval
si. Uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ odporcovi požičal peniaze nebol však pri tom, takže
nevedel konkrétne vyjadriť, ale v Ľ. sa o tom hovorilo.

Súd sa opätovne oboznámil s dohodou o uznaní záväzku a spôsobe vyplatenia dlhu uzavretou medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 2.4.1997, ktorou odporca uznal svoj záväzok, čo do dôvodu a výšky,

pričom sa zaviazal čiastku 114.000,-Sk vrátiť navrhovateľovi najneskôr do 15.4.1997 s tým, že v prípade,
že bude dlžník v omeškaní s vyplatením svojho záväzku veriteľ bude oprávnený požadovať okrem
zaplatenia istiny aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska. Ďalej sa súd oboznámil s čestným prehlásením K. V., rod. R. zo dňa 2.2.2009, v ktorom
uviedla nasledovné, že jej bývalý manžel M. V., nar. XX.X.XXXX. podľa jej vedomosti nikdy neposkytol

ichvtedajšiemuspolupracovníkoviJ.B.,nar.XX.X.XXXX.žiadnupôžičkuvpeniazoch.Včase,keďdošlo
k podpisu zmluvy o pôžičke medzi M. V. a J. B. v roku 1997 sa M. V. vyhrážal J. B., že na neho podá
trestné oznámenie, že vraj ukradol tržbu pri predaji kvetov. Takýmito vyhrážkami ho donútil podpísať
pred notárom zmluvu o pôžičke na sumu 114.000,-Sk spolu s úrokmi z omeškania 17,6%p.a. Neskôr
sa M. V. opakovane chválil, že „chlapec si zavaril, že bude mať čo robiť, že iba kokot by podpísal

zmluvu s takými úrokmi“. Už v tom čase M. V. hrával automaty a prišiel o veľké sumy peňazí. Ďalej sa
súd oboznámil s čestným vyhlásením M. R., rod. H., že jej bývalý zať M. V., nar. XX.X.XXXX,. podľa
jej vedomosti nikdy neposkytol svojmu vtedajšiemu spolupracovníkovi J. B., nar. XX.X.XXXX. žiadnu
pôžičku v peniazoch. V začiatkoch podnikania v roku 1996 sme M. V. s mojím manželom opakovane
poskytli finančné prostriedky na rozbeh podnikania. Od tých čias som poznala J. B., chodieval k nám s

M. V.. V čase, keď došlo k podpisu zmluvy o pôžičke medzi M. V. a J. B. v roku 1997 som vedela od
M. V., že sa mu pri rozvoze kvetov stratili peniaze, povedal, že vraj ich zobral J. B.. Neskôr som a v
rámci rozhovoru niekoľko krát spýtala M. V., či sa našli tie peniaze, či sa to nejako vyriešilo. M. V. najprv
nechcel o tom hovoriť, viac krát to zahovoril, no nakoniec mi vtedy ukázal papier, bola to jedna A4, na
tenkom papieri s okrúhlou pečiatkou od notára. M. mi to v rýchlosti prečítal, bolo tam o pôžičke, ktorú mal

dať J. B.. Nechcela som veriť, tak som si to ešte raz prečítala sama. Túto sumu si pamätám doteraz, bolo
to 114.000,-Sk, presne toľko, čo mi pred tým vravel, že sa stratili. Veľmi som sa začudovala a opýtala
som sa ho „to ako sa ti mohlo takéto niečo podariť?“ V. na to odpovedal „keď je J. kokot sprostý, vydrbal
som s ním“. Povedala som to manželovi, obaja sme vedeli že to nie je čisté a M. J. podviedol. Krátkona to sme sa dozvedeli, že M. V. gembloval - hrával automaty. Odvtedy som presvedčená, že to bol na
J. B. podvod od začiatku.

V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

V zmysle ods. 2 citovaného §-u, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák.
(činného v čase uznania dlhu), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v prípade

odporcu predstavuje 17,6% ročný úrok z omeškania.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k

nasledovným skutkovým a právnym záverom: súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dňa 2. apríla 1997 uznal, že mu z titulu pôžičky vo
výške 114 000,- Sk, ktorú prevzal 17.3.1997 s dohodnutou lehotou splatnosti do 31.3.1997, dlží uvedenú
sumu a súčasne sa ju zaviazal zaplatiť najneskôr do 15.4.1997, pri vyhotovení ktorého právneho úkonu
bol prítomný len navrhovateľ, odporca a právny zástupca navrhovateľa JUDr. J. Z.. Ďalej súd mal za

preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pri uznaní dlhu sa navrhovateľ odporcovi
nijakým spôsobom nevyhrážal a odporca o strate peňazí z kapoty auta nerozprával s tým, že odporca
uvádzal presne to, čo je uvedené v dohode o uznaní záväzku a spôsobe splatenia dlhu, čo vyplynulo z
výpovede samotného odporcu. Ďalej súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že pri vykladaní kvetov v T. a preberaní tržby mal peňaženku so sumou 114 000,- Sk (výšku sumy

potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa K. V.) odporca a túto mu zveril navrhovateľ. Ďalej súd mal za
preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že skutočnosť, že peňaženka s peniazmi chýba,
bola zistená pri ceste z T. navrhovateľom v aute a peňaženka nebola nájdená ani po prehľadaní celého
auta, všetkých vecí aj cestujúcich v aute, čo potvrdila opätovne svedkyňa K. V.. Ďalej súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z toho, že uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v

čase uznania existoval. Ďalej súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že v priebehu dokazovania
sa nepodarilo preukázať strane odporcu ňou tvrdené skutočnosti, že navrhovateľ predmetnú sumu
odporcovi nepožičal a že teda na jej zaplatenie nemá nárok. Súd pritom vychádzal z výpovedí jednak
samotného odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľ sa mu začal vyhrážať po niekoľkých dňoch po strate
peňazí v budove jeho firmy, pričom nikto nebol prítomný a vyhrážanie spočívalo v tom, že mu hovoril, že

ak peniaze nevráti, podá na neho trestné oznámenie a pôjde do basy za krádež peňazí, pričom o tomto
odporcanikomunepovedalatoaninajbližšímpríbuznýmaanimatke,odktorejsibolpožičaťpeniaze,nie
však z dôvodu, že by bol na neho vyvíjaný nátlak spočívajúci v podaní trestného oznámenia, ak peniaze
nevráti, ale z dôvodu, že peniaze sa stratili, čo pri výsluchu vyplynulo aj z výpovede matky odporcu
M. V.. Ďalej súd mal za preukázané, že samotný odporca nikdy netvrdil, že navrhovateľ by sa mu mal

vyhrážať aj niekde inde ako v budove jeho firmy, konkrétne že by sa mu vyhrážal v prítomnosti bývalej
manželky telefonicky. Z výpovede bývalej manželky navrhovateľa K. V., ako aj z výpovede navrhovateľa,
súd mal za preukázané, že táto na neho podávala po rozvode manželstva trestné oznámenie, ktoré
však bolo odložené a vzťahy medzi nimi, ako aj bývalou svokrou navrhovateľa, sú zlé. Ďalej súdmal za preukázané, že navrhovateľ bývalej manželke nehovoril všetko a nemusel jej teda povedať,
že peňaženku s peniazmi našiel, ako to vyplynulo z jej výpovede, nemusel jej teda povedať ani to,
že odporcovi požičal peniaze, ani to, že takéto peniaze mal. Čo sa týka výpovede bývalej manželky

navrhovateľa, že bola pri tom, keď navrhovateľ sa telefonicky vyhrážal odporcovi, že buď peniaze zaplatí
alebo podá na neho trestné oznámenie, súd mal túto za nevieryhodnú, vychádzajúc z toho, že samotný
odporca na túto skutočnosť, ako jednu z najdôležitejších v rámci svojej obrany, nikdy nepoukázal. Čo
sa týka jej tvrdenia, že navrhovateľ pred ňou hovoril, že odporca si zavaril, bude mať čo robiť a že iba
k... by podpísal zmluvu so 17,6% úrokmi z omeškania, ktoré skutočnosti uvádzala aj vo svojom čestnom

prehlásení, súd aj túto skutočnosť mal za nevieryhodnú, vzhľadom k tomu, že výška úrokov z omeškania
v uznaní dlhu nebola uvádzaná, bolo odkazované len na dvojnásobok diskontnej sadzby Národnej banky
Slovenska, ktorú svedkyňa nepoznala a vlastne zistili ju len pri rozoberaní veci v kancelárii zástupcu
odporcu.SúdprisvojomrozhodovaníneprihliadolaniktvrdeniambývalejsvokrynavrhovateľaM.R.,rod.
H., uvádzaných v jej čestnom prehlásení, že z údajného vyjadrenia navrhovateľa „keď je J. k... sprostý,
vydrbal som s ním“, mali s manželom za to, že navrhovateľ odporcu podviedol, keďže z uvedeného

údajného vyjadrenia navrhovateľa sa nedá usudzovať na to, že tento nepožičal odporcovi peniaze a že
sa jedná len o domnienky svedkyne o tejto veci. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za to,
že strane odporcu sa nepodarilo vyvrátiť právnu domnienku, že dlh z pôžičky v čase jeho uznania, ako
to bolo zachytené písomne, existoval a preto súd opätovne rozhodol tak, ako v pôvodnom rozsudku a
zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vrátane úroku z omeškania a to odo dňa, do ktorého

mala byť táto v zmysle uznania dlhu zaplatená, vychádzajúc z dohody o uznaní záväzku a spôsobe
splatenia dlhu, ako aj z výpovede matky navrhovateľa M. V., ktorá nepriamo potvrdila navrhovateľom
uvádzané skutočnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže navrhovateľ mal plný úspech vo veci, súd
mu priznal náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok vo výške 151,36 eur (4.560,-
Sk), ako aj trovy právneho zastúpenia, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia 47,80 eur (1.440,- Sk)
a 2,32 eur (70,- Sk) režijný paušál, za podanie návrhu na súd 47,80 eur (1.440,- Sk) a 2,32 eur (70,-
Sk) režijný paušál, za účasť na pojednávaní 22.4.1999 47,80 eur (1.440,- Sk) + 3,32 eur (100,- Sk)

režijný paušál, za písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu 141,09 eur + režijný paušál 6,95 eur, za účasť
na pojednávaní 29.10.2009 141,09 eur + režijný paušál 6,95 eur, za účasť na pojednávaní 19.11.2009
141,09 eur + režijný paušál 6,95 eur, za účasť na pojednávaní 2.2.2010 141,09 eur + režijný paušál
7,21 eur a za účasť na pojednávaní 16.3.2010 141,09 eur + režijný paušál 7,21 eur, t.j. trovy konania
spolu 1.043,45 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline

písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach /(§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je

potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal

na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

odvolanie.