Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2Er/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915201476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6915201476.2

Uznesenie

OkresnýsúdRimavskáSobotavexekučnejvecioprávnenéhoPROFICREDITSlovakia,s.r.o.sosídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., Kubániho 16, Bratislava proti povinnému R.Y. B., O.. XX. X. XXXX, V. B. XX, Š. D. F. o vymoženie
483,09 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom, Exekútorský
úrad Bratislava, Rosivala 2 pod sp. zn. EX 171/2015 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 9. 2. 2015 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 483,09
eura so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo

sumy 25,72 eura od 19. 7. 2012 do 12. 8. 2012, zo sumy 25,46 eura od 19. 8. 2012 do 4. 9. 2012, zo
sumy 20,13 eura od 19. 2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 25,72 eura od 19. 3. 2014 do zaplatenia, zo
sumy 25,72 eura od 19. 4. 2014 do zaplatenia a zo sumy 25,72 eura od 19. 5. 2014 do zaplatenia, zo
sumy 385,80 eura od 26. 5. 2014 do zaplatenia tak, že ak zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 480,- eur, od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť oprávnenému iba úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 483,09 eura do zaplatenia. Trval aj na vymožení trov konania

v sume 31,80 eura a trov právneho zastúpenia v sume 148,47 eura. Exekúciu žiadal vykonať na základe
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Victoria legal arbiter s. r. o. zo dňa 15.
8. 2014, sp. zn. RK-PC-916/14-LP.

Povinný podaním zo dňa 9. 6. 2015 požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti.
Namietal, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť obchodných podmienok formulárovej zmluvy, je

neprípustnou zmluvnou podmienkou. Platnosť rozhodcovskej zmluvy napadol na príslušnom okresnom
súde. Ďalej namietal, že na základe uzavretej úverovej zmluvy mu bola poskytnutá suma 480,- eur,
pričom v 42 splátkach mal spolu zaplatiť sumu 1.080,24 eura, čo predstavuje navýšenie o 225%. Výška
odplaty je v hrubom nepomere s výškou úverovaných prostriedkov. Táto skutočnosť zakladá nekalú
a neprijateľnú podmienku v samotnej úverovej zmluve. Aj zmluvné dojednania o tzv. automatickom
revolvingu sú nekalé, keďže táto služba mu nebola dostatočne vysvetlená a takto prevzatý úver sa môže

stať nesplatiteľným. Účtovanie poplatku za prípadný odklad splátok považoval za neprijateľné z dôvodu
neprimeranej výšky tohto poplatku, ako aj z dôvodu, že veriteľ sa odvoláva na aplikáciu Obchodného
zákonníka napriek tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Súd podanie povinného, aj keď bolo označené za námietky proti exekúcii, posudzujúc podanie podľa
jeho obsahu (§ 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 41 ods. 2 O. s. p.) považuje za návrh na zastavenie

exekúcie, keďže z podania vyplýva, že povinný sa domáha vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.Oprávnený sa k podaniu povinného vyjadril tak, že z hľadiska posudzovania zákonnosti výšky odplaty
podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je nesporné, že relevantným je údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov. Zákonodarca pre porovnanie určuje, že sa má brať do úvahy odplata obvyklá na
finančnom trhu. V danom prípade RPMN vo výške 67,16% podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú
odplatu požadovanú za úvery na finančnom trhu (45,66%). Výpočet uvádzaný povinným je nesprávny,
keďže ide o súčet istiny a úroku za celú dobu trvania zmluvy, nejde teda o prepočet na ročnú bázu.
Uzavretá rozhodcovská zmluva je platným právnym úkonom, keďže bola uzavretá ako samostatný

právny úkon na osobitnej listine. Rozhodcovská zmluva navyše pripúšťala alternatívne riešenie sporov
medzi zmluvnými stranami (na rozhodcovskom súde a aj na štátnom súde). Povinný mal aj možnosť
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. K automatickému revolvingu uviedol,
že povinnému nebol poskytnutý žiaden revolving, tento sa viazal na žiadosť klienta. Poplatok za
poskytnutie služby v podobe umožnenia odkladu splátok v zmysle čl. 8 zmluvy taktiež nepovažoval za
nezákonný majúc za to, že išlo o cenu poskytnutej služby a bolo na klientovi, či si poskytnutý benefit

uplatní alebo nie.

Lustráciou v aplikácii „Register“ súd zistil, že na tunajšom súde sa pod spisovou značkou 9C/276/2014
vedie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Victoria legal
arbiter s. r. o. zo dňa 15. 8. 2014, sp. zn. RK-PC-916/14-LP. Súbežne sa povinný domáha aj odkladu

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej a
ani o návrhu na odklad vykonateľnosti zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Podľa§52ods.1zákonač.60/1964Zb.Občianskehozákonníka(zák.č.40/1964Zb.vzneníneskorších
zmienadoplnkov) spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 2. 2. 2012 (deň uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä

na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa § 45

Exekučného poriadku na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v § 268 OSP alebo v § 57 Exekučného poriadku,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Zmluvaorevolvingovomúvereuzavretádňa2.2.2012medzioprávnenýmakoveriteľomapovinnýmako
dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom
a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej
činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi

spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 2. 2. 2012. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé,

že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo
zmluvy o revolvingovom úvere. V bodoch 2) a 3) bol dlžník náležite poučený o význame a podstate
rozhodcovskej zmluvy vrátane skutočnosti, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a že nie je povinný návrh rozhodcovskej
zmluvy prijať. Rozhodcovská zmluva navyše obsahovala možnosť odstúpiť od nej v lehote 14 dní od

uzavretia, čím bola vyvážená skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá zároveň so zmluvou
o revolvingovom úvere majúcej primárny význam pre povinného, t. j. v čase zníženej ostražitosti
dlžníka ako spotrebiteľa ohľadne aspektov súvisiacich s riešením eventuálnych budúcich sporov.
Rozhodcovská zmluva nebránila spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu,
že obsahovala alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečovalo spotrebiteľovi

právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Z vyššie uvedených dôvodov súd
považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za
individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za
platný právny úkon. Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom

právnomúkone,niejeoprávnenýmpredloženýexekučnýtitulnulitnýmprávnymaktom.Návrhpovinného
na zastavenie exekúcie bol z tohto pohľadu nedôvodný.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v
prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný

súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti
platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd
alebo rozhodcovský súd. Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Ak
exekučnýsúdzistínaplnenieniektoréhozdôvodovuvedenýchv§45zákonač.244/2002Z.z.,jepovinný

exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza.
Preskúmanie obsahu rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné iba v zmysle § 45 ods.
l písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (t. j. ak rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z tohtozákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či
spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako
neprijateľná podmienka, teda spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je, či plnenie

odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné
konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, v Zb. NS pod č. R 47/2012).
Vzhľadomnauvedenéexekučnýsúdsanezameralnato,čirozhodcavecsprávneposúdilzoskutkového
a právneho hľadiska, prípadne či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky. Súd však skúmal, či rozhodcovským rozsudkom nebol povinný zaviazaný na

plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (pokiaľ bolo oprávnenému priznané peňažné plnenie, nejde
o objektívne nemožné plnenie a ani o plnenie, ktoré by bolo právom nedovolené).

Občiansky zákonník, Obchodný zákonník (ani iný predpis) v dobe uzavretia zmluvy neobsahoval
ustanovenie o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, predstavujúce odplatu
za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov

spotrebiteľovi, určité mantinely vyplývajú z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ustanovenia platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Existencia citovaného ustanovenia však nevylučuje
exekučný súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úroku

aj cez prizmu dobrých mravov. Dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko
samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec
založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky
predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. V zmysle uvedeného
aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné nazerať nie len z hľadiska

platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, ale aj z hľadiska
toho,čitaktodojednanáodplatavpodobeúrokovzúveruneodporujevšeobecnejpredstaveprimeranosti
za zachovania základných zásad, na ktorých je občianske právo postavené, t. j. (okrem iného) i na
zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoká odplata je nepochybne v rozpore s
dobrými mravmi. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že úver bol povinnému poskytnutý

pri RPMN vo výške 70,02 %. V čl. 8 uzavretej zmluvy sa navyše zmluvné strany dohodli na tom, že
za možnosť odkladu maximálne troch splátok úveru sa platí poplatok vo výške 69,30 eura za prvotný
úver v sume 480,- eur a poplatok v sume 36,00 eura za odklad splátok revolvingu. Tento poplatok
predstavuje skryté navýšenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Priemerná hodnota RPMN
všetkých finančných inštitúcií poskytujúcich úvery evidovaná Ministerstvom financií SR (dostupné na

stránke www.mfsr.sk) v rozhodnom období pre nezabezpečené úvery do 1.500,00 eur so splatnosťou
od 1 do 5 rokov predstavovala 46,52 % ročne. Dojednaná odplata v zmluve o revolvingovom úvere,
ktorá so započítaním poplatku za možnosť odkladu splátok činí 93,09 %, prekračuje priemernú odplatu
za poskytovanie úverov finančnými inštitúciami (teda aj nebankovými subjektmi) v Slovenskej republike
dvojnásobne. Takto stanovená odplata je neprimerane vysoká a z tohto dôvodu rozporná s dobrými

mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, preto tento nárok nemôže požívať právnu ochranu.

Za rozporný s dobrými mravmi treba považovať aj uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola
dojednaná v čl. 14.1 zmluvných dojednaní vo výške 0,065 % denne z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Zo strany oprávneného totiž nemožno považovať za poctivé, pokiaľ do všeobecných

zmluvných podmienok, ktoré boli písané drobným písmom a celkovo boli pre bežného čitateľa
neprehľadné, takpovediac skryl dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je pre dlžníka ako spotrebiteľa
nevýhodné a ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou unikne jeho pozornosti (porovnaj s Nálezom
Ústavného súdu ČR č. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, dostupným na webovej stránke tohto súdu). Z
dôvodu porušenia princípov dôvery a poctivosti v obchodných vzťahoch nárok na zmluvnú pokutu treba

považovať za rozporný s dobrými mravmi.

Rovnaký záver platí aj o výroku o náhrade trov rozhodcovského konania v sume 31,80 eura (poplatok
za rozhodcovské konanie) a v sume 148,47 eura (trovy právneho zastúpenia). Pri dôslednom skúmaní,
či je nárok uplatnený veriteľom v rozhodcovskom konaní súladný so zákonom a špeciálne s dobrými

mravmi, by veriteľ nepochybne nebol vo veci úspešný. Vymáhanie trov konania v plnej výške je za týchto
okolností rozporné s dobrými mravmi.Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto boli rozhodcovským rozsudkom priznané podľa režimu § 3a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
vychádzajúc z limitu sankcií spojených s omeškaním dlžníka vo § 3a ods. 3 nariadenia vlády, zahŕňajúc

aj zmluvnú pokutu uvedenú vyššie. Exekučný súd nárok na zmluvnú pokutu pokladá za rozporný s
dobrými mravmi, v dôsledku čoho sa stal výrok v časti úrokov z omeškania nevykonateľným. Súdu
pritom neprislúcha, aby akokoľvek modifikoval výrok rozhodcovského rozsudku. Aj v tejto časti preto boli
naplnené podmienky na zastavenie exekúcie.

Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný na úver prevzatý v sume 480,- eur zaplatil sumu 597,15
eura. Súd má za to, že uvedenou úhradou zanikol nárok na zaplatenie dlžnej istiny splnením. Ako to
vyplýva z úvah súdu vyššie, na vymoženie príslušenstva uvedeného v návrhu na vykonanie exekúcie
nevzniká nárok z dôvodu nesúladu plnenia priznaného rozhodcovským súdom s dobrými mravmi. Z
tohto dôvodu sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251 ods. 4 O.
s. p. v spojení s § 151 ods. 3 O. s. p., keďže v súčasnosti nemá k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie.
Rozhodovanie o trovách exekúcie osobitným uznesením je prípustné aj v zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010, dostupného na webovej stránke tohto súdu.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).