Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/291/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106226697
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2106226697.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: T. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Michalkovou, so sídlom
Škultétyho 1, Bratislava proti odporcom: 1. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. X. V. XXXX/XX, Z.,
zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. X. V. XXXX/XX, Z., 2. W.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, N., 3. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., 4. C.. P. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, V., 5. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, V., 6. T. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXXX/XX, G. U., 7. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. O. X, M., 8. R. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX/a, 9. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o určenie neplatnosti notárskej

zápisnice a určenie, že odporcovia nesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava dňa 07.11.2006, sa navrhovateľka domáhala
určenia neplatnosti notárskej zápisnice č. N 48/98, NZ 249/98 zo dňa 04.08.1998 a zároveň určenia, že
odporcovia 1. - 9. nespĺňajú podmienky pre vydanie osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. Podaný

návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že po rodičoch X. F. v roku 1937 a L. F. rod. V. v roku 1941 zdedila
spolu so súrodencami do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti - pozemky zapísané pôvodne na
LV č. XXX pre katastrálne územie N. ako parcela č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 129 m2, parc.
č. XXX - záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1 104 m2, parc. č. XXX/X
- zastavaná plocha o výmere 903 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 2 007 m2, parc. č. XXX/X -
záhrada o výmere 1 597 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 721 m2, parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha o výmere 1 286 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2 007 m2, parc. č. XXX/X -

zastavaná plocha o výmere 410 m2.
Pozemky boli neskôr zapísané na LV č. XXX katastrálne územie N. a na tomto liste vlastníctva boli
spolu so súrodencami resp. ich právnymi nástupcami vedení ako podieloví spoluvlastníci rovným dielom.
Následne v roku 1958 so súrodencami zvažovali toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať
pozemky, nakoľko viacerí mali záujem o stavbu domu. Aj napriek tomu, že sa ústne dohodli, k spísaniu
písomnej dohody nedošlo a preto ani ONV nemohol dať k takejto zmluve privolenie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka zároveň v podanom návrhu tvrdila, že od

ústnej dohody nakoniec odstúpila. JUDr. Adriana Vorelová - notárka zo sídlom v Hlohovci spísala dňa
04.08.1998 notársku zápisnicu - osvedčenie podľa zák. č. 293/1992 Zb. a podľa tejto notárskej zápisnice
boli pozemky vyporiadané nasledovne:1. parc. č. XXXX- orná pôda o výmere 475 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 2007 m2, parc. č. XXX/
X - záhrada o výmere 1 104 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 903 m2 boli zapísané do
oprávnenej držby W. P. v podiele 2/3 a K. K. v podiele 1/3, na LV č. XXXX,

2. parc. č. XXX - záhrada o výmere 2007 m2 bola zapísaná do oprávnenej držby U. E. na LV č. XXXX,
3. parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1597 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 410 m2 a
parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2007 m2 boli zapísané do oprávnenej držby U. T. na LV č. XXXX
4. parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 721 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere
1286 m2 boli zapísané do oprávnenej držby L. Z. na LV č. XXX.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že z obsahu zápisnice vyplýva, že jej brat E. F. 09.03.1958 vyplatil
sumu 2 500 Kčs a sumu 1 500 Kčs a 12.03.1958 sumu 1 500 Kčs ako odplatu za spoluvlastnícky
podiel na zdedených nehnuteľnostiach. Navrhovateľka potvrdila, že s menovaným hovorili o predaji
jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 3 500 Kčs, ku kúpnej zmluve však podľa nej nedošlo,
keďže brat jej vyplatil iba 2 500 Kčs a zvyšok odmietol. Preto mu oznámila, že svoj spoluvlastnícky

podiel nepredá. Na základe uvedených skutočnosti sa považuje navrhovateľka za oprávnenú osobu -
spoluvlastníčku predmetných nehnuteľností.
Z podaného návrhu zároveň vyplýva, že E. F. zomrel XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami sú W. P.
(odporkyňa 2.), K. K. (odporkyňa 3.) a E. F. ml., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami
sú E. F. a E. F.. Parc. č. XXX - záhradu o výmere 2007 m2 zapísanú na LV č. XXXX nadobudol od

U. E. na základe kúpnej zmluvy syn navrhovateľky C.. P. F. (odporca 4.) s manželkou W. (odporkyňa
5.) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka uviedla, že bola v predmetnom
osvedčení opomenutá, preto ako oprávnená osoba využíva poskytnutú možnosť a podaným návrhom
si uplatňuje vlastnícke právo k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam ako spoluvlastníčka v 1/8. Podľa
navrhovateľky neboli u odporcov splnené podmienky predpokladané citovaným zákonom pre vydanie

osvedčenia a samotné osvedčenie založilo právny stav, ktorý nezodpovedá požiadavke istoty v právnom
postavení účastníkov konania a osôb zapísaných v katastri nehnuteľností ako oprávnení držitelia.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť. V písomných
vyjadreniach potvrdili, že nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX pre k. ú. N. vlastnili X. R. L. F., ako

rodičia ôsmich detí a ich potomkovia tieto parcely dedili rovnakým dielom. Avšak už matka týchto detí,
ktorá zomrela ako druhá z rodičov, mala spísaný závet, na základe čoho o svojom majetku rozhodovala
tak, že umožnila voľbu potomkom nadobudnúť určité nehnuteľnosti s povinnosťou výplaty súrodencov. V
nasledovnom období sa všetci títo súrodenci dohodli, akým spôsobom si celkový majetok vysporiadajú,
niektorí z nich si zakladali vlastné rodiny, stavali si domy. Pravdivosť tohto tvrdenia zodpovedajúceho

realite potvrdzuje aj to, že v roku 1943 bol vyhotovený geometrický plán, ktorého cieľom bolo stanoviť
hranice pozemkov tak, ako bolo dohodnuté ich budúce vlastníctvo a užívanie. Podľa tohto plánu sa
parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX rozdelili tak, aby ich nová výmera bola rovnaká, avšak išlo iba o
deľbu medzi 7 súrodencami, pretože dcéra I. T. už bola v tom čase vydatá a po dohode so súrodencami
získala pozemok od ostatných súrodencov v dedine, na tomto si postavila dom a teda mala zabezpečené

vlastné bývanie. Navrhovateľka nadobudla parcely č. XXX/Xa XXX/X spolu vo výmere 2007 m2, čím
získala rovnocenný podiel ako ostatní súrodenci. Vo veku 18. rokov sa navrhovateľka vydala za M. F.,
ktorý vlastnil domovú nehnuteľnosť, do ktorej sa po sobáši odsťahovala, preto nemala záujem užívať
predmetnú parcelu - novovytvorenú parcelu a odpredala ju, pričom platby za ňu obdržala v marci 1958.
Pri úmrtiach pôvodných vlastníkov ich právni nástupcovia nadobúdali podiely na pôvodných parcelách,

avšak išlo o osoby, ktoré neboli práva znalé. Až v období 90-tyh rokov, po smrti Rudolfa Sobotu si až
v podstate ďalšia generácia uvedomila, že existuje nesúlad medzi stavom právnym a evidenčným a
z tohto dôvodu, medzi dvomi možnými spôsobmi, teda určovacou žalobou alebo možnosťou vydania
osvedčenia, chceli tento stav usporiadať. Vzhľadom na jednoduchší a rýchlejší postup, bolo požiadané
o spísanie predmetnej notárskej zápisnice.

Odporcovia súčasne uviedli, že z právneho hľadiska nie je podľa nich možné podanej žalobe vyhovieť,
nakoľko nemá oporu v hmotnom práve, keďže Občiansky zákonník neumožňuje domáhať sa neplatnosti
notárskej zápisnice - osvedčenia vydaného podľa zákona č. 293/1992 Zb. Zápisnica je totiž dôkazom
o tom, že určitý úkon bol urobený, akým spôsobom a kedy k nemu došlo; pričom však pravdivosť
platí iba dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Z podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní

právne významných skutočností je zrejmé, že takáto žaloba do úvahy neprichádza, nakoľko ani
notársky poriadok neobsahuje z hľadiska procesného, ustanovenia umožňujúce osobe, ktorá tvrdí určité
skutočnosti (potvrdené osvedčením), aby súd vyslovil neplatnosť týchto tvrdených okolností.Spomedzi odporcov, iba odporkyňa 7. - T. M., v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2007
uviedla, že v celom rozsahu súhlasí so skutočnosťami uvádzanými v žalobe a súhlasila, aby súd žalobe
vyhovel.

Riadne predvolaná navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa sa na pojednávanie dňa 01.10.2015
nedostavili. Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu v deň pojednávania o 7,15 hodine, doručila
súdu elektronicky ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nežiadala, k
ospravedlneniu nepredložila žiadne doklady. Súd preto pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a jej

právnej zástupkyne s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z predloženej notárskej zápisnice číslo N XX/XX NZ XXX/XX zo dňa 04.08.1998 spísanej notárkou JUDr.

Adrianou Vorelovou, na notárskom úrade v Hlohovci, súd zistil, že jej obsahom je osvedčenie, podľa
zákona č. 293/1992 Zb. k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N.: 1/ vl. č. XXX ako parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 475 m2, vlastnícky patriace podľa B3,4 X. F. a L. F., r. V. v celosti, 2/ LV č. XXX
ako parc. č. XXX-zast. pl. vo výmere 129 m2, par. č. XXX -záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č. XXX/
X-záhrada vo výmere 1104 m2, parc. č. XXX/X-zast. pl. vo výmere 903 m2, parc. č. XXX-záhrada vo

výmere 2007 m2, parc. č. XXX/X-záhrada vo výmere 1597 m2, parc. č. XXX/X- zast. pl. vo výmere 721
m2, parc. č. XXX/X-zast. pl. vo výmere 1286 m2, parc. č. XXX/X-záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č.
XXX/X - zast. pl. vo výmere 410 m2 vlastnícky patriace podľa B1 X. F. v 1/8, podľa B2 R. P. v 1/8, podľa
B3 L. C. v 1/16, podľa B4 T. F. v 1/8, podľa B5 T. M. v 1/8, podľa B6 L. Z. v 1/8, podľa B7 W. P. v 1/24,
podľa B8 U. E. v 1/8, podľa B9 M. C. v 1/16, podľa B10 K. K. v 1/24, a podľa B11 E. F. v 1/24.

Uvedenou notárskou zápisnicou bolo osvedčené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nasledovne: parc. č. XXXX-orná pôda o výmere 475 m2, parc. č. XXX-záhrada o výmere 2007 m2, parc.
č. XXX/X - záhrada o výmere 1 104 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 903 m2 boli
zapísané do oprávnenej držby W. P. v podiele 2/3 a K. K. v podiele 1/3, na LV č. XXXXX.

Parc. č. XXX - záhrada o výmere 2007 m2 bola zapísaná do oprávnenej držby U. E. na LV č. XXXX,
parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1597 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 410 m2 a
parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2007 m2 boli zapísané do oprávnenej držby U. T. na LV č. XXXX,
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 721 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1286
m2 boli zapísané do oprávnenej držby L. Z. na LV č. XXX.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Súd uvádza, že výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 80 O.s.p.. Nejde o
výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované
zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom, je
však aj v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že určovacia žaloba je na mieste tam, kde jednak pomocou nej možno eliminovať

stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, kde k náprave nemožno dospieť inak, ako aj v
prípadoch, kde táto žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu právneho
vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť vytvorenie právneho rámca, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich možných sporov účastníkov. Návrh domáhajúci sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže
byť spravidla opodstatnený v prípade, ak požadované určenie má iba povahu predbežnej otázky vo

vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná
otázka nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vedie k zamietnutiu návrhu. Ak súd
zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie dospel súd k záveru, že
podanému návrhu nemožno vyhovieť.Treba zdôrazniť, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva vydaného notárkou, nie
je právny úkon, ale listinou, na ktorej je len záznam o právnej skutočnosti alebo právnom úkone.
Navrhovateľka sa tak nemôže domáhať určenia neplatnosti tohto osvedčenia vydaného vo forme listiny

vydanej podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb.

Právna úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení platnom do 30.11.2000

(ďalej len Notársky poriadok) , zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a
pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami.

Podľa § 56 ods. 1, veta prvá Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne
následky.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané
osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§
56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto
osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho

poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami (§ 134 O.s.p., § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je totiž
len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka

nepoučuje, a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v
súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči
zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na
ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym
úkonom.

Notársky poriadok, vzhľadom na povahu tohto osvedčenia a na podstatu činnosti notára vydávajúceho
osvedčenie nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným
osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil jeho neplatnosť. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá
zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia

vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť
právneho úkonu. Žaloba o neplatnosť osvedčenia o právne významnej
skutočnosti vydaného notárom vo forme notárskej zápisnice nemá teda oporu v príslušných právnych
predpisoch. Účastník sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti takéhoto osvedčenia.

Pokiaľ ide o druhý určovací výrok, ktorého sa navrhovateľka domáhala t.j. určenie, že odporcovia
nespĺňajú podmienky pre vydanie osvedčenia podľa zák. č. 293/1992 Zb., súd dospel k záveru, že
ani v tejto časti nemožno podanému návrhu vyhovieť, nakoľko na požadovanom určení navrhovateľka
tiež nemá naliehavý právny záujem, keďže rozsudok vydaný na základe tohto žalobného návrhu
nie je spôsobilý zmeniť (zlepšiť) jej právne postavenie. Navrhovateľka totiž svoje vlastnícke právo

nepreukazuje na ňu znejúcim nadobúdacím titulom, keďže nepreukázala, že by doposiaľ bola zapísaná
ako vlastníčka predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii. Okrem toho z konania vyplýva, že
osvedčenie o držbe vlastníckeho práva už bolo vydané. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.
c) O.s.p. na určení, že odporcovia nespĺňajú podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností
(podľa zák. č. 293/1992 Zb.), je totiž daný iba v štádiu, keď sa podmienky oprávnenej držby u

konkrétneho účastníka ešte len skúmajú a osvedčenie podľa citovaného zákona ešte vydané nebolo. Po
vydaní osvedčenia a za situácie, keď už odporcovia boli v evidencii nehnuteľností zapísaní ako vlastníci,
už súd na základe návrhu, že odporcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia, skúmať tieto
podmienky nemôže. Takýmto žalobným návrhom totiž nemôže dôjsť k odstráneniu neistoty v právnompostavení navrhovateľky a vyhovenie podanému návrhu by zároveň neznamenalo úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho stavu (vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam), keďže
by z neho nevyplývalo, komu svedčí zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd vyhradil na samostatné uznesenie v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave v 11-tich vyhotoveniach, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení
rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.