Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 2, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206430
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ladislav Halla

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113206430.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom v právnej veci navrhovateľky: W.

B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, proti odporcovi: V. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. P. I. O. G. T.
M. X. I. O., právne zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom M. Rázusa 14, Žilina,
za účasti mal. detí: N. B., nar. XX.XX.XXXX a V. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča ako kolíznym opatrovníkom, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo W. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX v E. a V. B., nar. XX.XX.XXXX v E., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v M. - K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. - K., vo zv. X, ročník XXXX,

str. XX, por. č. Xr o z v á d z a.

Súd z v e r u j e mal. deti B. a to mal. V., nar. XX.XX.XXXX a mal. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude mal. deti v bežných veciach zastupovať a spravovať
ich majetok.

Súd u r č u j e výživné otca na mal. deti B. a to mal. V. sumou 30 % z výšky životného minima na

nezaopatrené mal. dieťa a na mal. N. sumou 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené mal.
dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k rukám matky mal. detí.

Súd styk otca s mal. deťmi n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom osobne podaným na súde dňa 11.04.2013, doplneným podaním doručeným

súdu dňa 08.07.2013, domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Uviedla, že po smrti jej matky sa
odporca začal správať dominantne a ich manželstvo už nebolo také, ako keď žila jej matka. Odporca
začal žiarliť a agresívne sa k nej správať a začal ju fyzicky napádať. Keď už nemohla vydržať jeho fyzické
útoky, obrátila sa na políciu. Odporca bol vykázaný zo spoločného obydlia.

Mal. N. a mal. V. žiadala zveriť na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti s tým, že na výživu
mal. N. bude otec prispievať sumou 150,- € mesačne a na mal. V. sumou 200,- € mesačne.

Odporca bol vypočutý cestou Okresného súdu Trenčín(viď č. l. 129). V rámci vykonaného dožiadania
odporca dňa 01.12.2014 uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Pokiaľ sa týka styku s mal. deťmi,
prijal by návštevu aspoň raz za dva mesiace na 2 hodiny. Na návštevu by jeho deti chodili s jehomatkou a jeho súrodencami. Na úprave styku s deťmi trval, nechce im psychicky ublížiť, ale vie, že sú
matkou manipulované proti nemu. Zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho
prítomnosti.

Podaním doručeným súdu dňa 02.06.2015 (č. l. 141) odporca uviedol, že súhlasí so zverením mal. detí
do osobnej starostlivosti matky. Nakoľko sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, má
obmedzený príjem, preto žiada, aby ho súd zaviazal výživným vo výške 30,- € na jedno dieťa. Zároveň
žiadal upraviť styk s mal. deťmi, a to dvakrát do mesiaca od piatku od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod..

Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2015 a dňa 02.10.2015 navrhovateľka uviedla, že trvá na svojom
návrhu tak, ako aj na všetkých doterajších výpovediach. Otec už teraz vlastne sa kontaktuje len písomne
s deťmi, s ňou prakticky vôbec nekomunikuje. Pokiaľ sa týka otázky kontaktu otca s deťmi, deti sa s
ním vôbec nekontaktujú, vyjadrili sa tak, že otca vôbec ani nechcú vidieť.
Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2015 splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že vzhľadom k

správe, ktorá bola podaná ohľadne mal. detí, ponecháva na úvahe súdu, či styk bude, alebo nebude
upravený. V každom prípade navrhuje, aby súd prípadne uložil matke aj povinnosť, aby otca informovala
aspoň jedenkrát mesačne o zdravotnom stave detí. Jednoducho všetko, čo sa mal. detí týka a súčasne,
aby bol prípadne upravený styk potom ako sa otec vráti z výkonu trestu odňatia slobody.
Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad, že by došlo k rozvodu manželstva, navrhuje, aby deti boli na

čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, s tým, že výživné, aby bolo stanovené aspoň
v rozsahu 30% z výšky životného minima na nezaopatrené mal. dieťa. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca
s mal. deťmi počas trvania výkonu trestu odňatia slobody, bolo by snáď predsa len dobré, keby sa k
tomuto vyjadril psychológ, ku ktorému matka s mal. deťmi chodila.
Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 02.10.2015 sa nedostavil kolízny opatrovník, ktorý svoju

neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Za splnenia podmienok stanovených ust. § 101
ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Podľa § 22 Zákona o rodine 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine; súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine; súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine;súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine; manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p.; s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 43 os. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúce jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo
vážne narušené a nie je tu predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia, a že by si naďalej manželstvo

plnilo svoj spoločenský účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca bol vo väzbe a následne
je vo výkone trestu odňatia slobody a navrhovateľka má v súčasnosti nového partnera. Už len z tohto
hľadiska tu nie je predpoklad, že by si manželstvo v ďalšom mohlo plniť svoj spoločenský účel, a preto
súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Pokiaľ sa týka výchovy mal. detí, v tomto smere medzi rodičmi nebol spor o tom, že na čas po rozvode
sa majú mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočností, že mal. N. je v súčasnej dobe žiačkou 2.
ročníka základnej školy a mal. V. je žiakom 5. ročníka základnej školy, kde sú bežné výdavky. Maloleté

deti sú zdravé.
Navrhovateľka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 02.11.2012 a poberá invalidný dôchodok,
ktorý bol v r. 2014 vo výške 173,10 € mesačne a v r. 2015 vo výške 175,80 € mesačne.

Podľa správy P. X. nad O. je odporca pracovne zaradený od 23.12.2013. Za obdobie 12/2013-10/2014

mal čistú mzdu v priemere v sume 93,55 € mesačne a za obdobie 11/2014-04/2015 mal čistú mzdu v
priemere v sume 120,81 € mesačne.

Napriekskutočnosti,žeodporcanavrholvýživnévovýške30,-€mesačnenakaždédieťa,odporcanemá
reálne príjmy, z ktorých by toto výživné platil. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone

trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami
vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy,
alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové
schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu
trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. Nakoľko odporca nie je vo výkone trestu odňatia

slobody za prečin zanedbania povinnej výživy (vo výkone trestu je pre trestný čin znásilnenia), preto súd
prihliadol k zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu vo výkone trestu.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností určil výživné s ohľadom na § 62 ods. 3 Zákona o
rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám
mal. detí s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam otca a zároveň je minimálne výživné blízko sumy,
ktorú navrhoval otec.Pokiaľ sa týka úpravy styku, napriek tomu, že otec žiadal upraviť styk s mal. deťmi aj počas trvania jeho
výkonu trestu odňatia slobody a splnomocnený zástupca navrhol upraviť styk aj do budúcna, na čas,

kedy bude otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, súd rozhodol tak, že styk otca s maloletými
deťmi neupravuje.

Podľa vyhlášky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, osoba
mladšia ako 15 rokov sa môže zúčastniť na návšteve len v sprievode plnoletej osoby.

Súd vychádzal predovšetkým zo správy referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Žilina, kde bol v auguste 2015 vykonaný pohovor s maloletými deťmi za
prítomnosti psychológa. Z uvedenej správy vyplýva, že obe mal. deti prejavujú voči matke pozitívne
city. Pozitívny vzťah majú aj k matkinmu partnerovi, v ktorého spoločnosti radi trávia čas. Mal. V. má
na otca skôr negatívne spomienky, opakovane bol svedkom konfliktov rodičov, fyzickej agresie otca

voči matke. Otec sa im príliš nevenoval, netrávil s nimi čas (hry, výlety, príprava do školy). Jeho postoj
k otcovi je t.č. sýtený najmä strachom a potláčaným hnevom. Otec sa s ním aj snažil kontaktovať
(telefonicky, písomne), ale V. odmieta akúkoľvek formu kontaktu s otcom. Aj k návšteve otca vo väzbe
má jednoznačne odmietavý postoj. Mal. N. spomienky na otca skôr potláča, odmieta o nich komunikovať.
K návštevám otca vo väzbe váhavo súhlas. Návštevu, resp. návštevy však nechce absolvovať so starou

matkou z otcovej strany, pretože k nej nemá vytvorený vzťah. Uprednostňuje vzťahovú osobu - matku,
v ktorej prítomnosti sa cíti najbezpečnejšie a ako druhú osobu matkinho priateľa. Taktiež N. sa javí ako
emocionálne nezrelá, návšteva otca vo väzbe by pre ňu mohla predstavovať zvýšenú psychickú záťaž.

Podľa č. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky

majú byť brané do úvahy v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. Maloletý V. je vo veku, kedy je dostatočne
rozumovo vyspelý, aby mohol vyjadriť svoj názor, ktorý súd akceptoval. Rovnako súd zisťoval aj názor
mal. N., ktorá je síce vo veku 7 rokov emocionálne nezrelá, ale rovnako dokázala vyjadriť svoj názor.
Maloletá síce pripustila možnosť návštevy otca vo výkone trestu odňatia slobody, avšak ako osobu, ktorá
by ju tam sprevádzala označila matku, od ktorej nemožno spravodlivo očakávať (keďže ju otec znásilnil,

za čo si odpykáva trest odňatia slobody), že bude ochotná byť v prítomnosti otca. Rovnako je súd toho
názoru, že nemožno ani matkinho priateľa zaviazať povinnosťou, aby maloletú vodil za otcom do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.

Mal. deti sa toho času nechcú s otcom stretávať, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že otec ani v dobe, kým

ešte žili v spoločnej domácnosti, sa deťom nevenoval, čo uviedli obe mal. deti (hoci otec tvrdil opak).
Rovnako ani agresívne správanie sa otca voči matke neprispelo k vytvoreniu pozitívnych vzťahov mal.
detí s otcom. Otec si teda sám svojím konaním zapríčinil to, že mal. deti ho t.č. odmietajú a nechcú s
ním byť v kontakte. Prípadné návštevy otca vo väzbe by navyše pre mal. N. mohli predstavovať zvýšenú
psychickú záťaž.

Súd nepopiera právo otca na styk s maloletými deťmi, ale v konaní vo veci starostlivosti súdu o
maloletých je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní záujem maloletých detí. Súd je toho názoru, že nie
je v záujme mal. V. ani mal. N., aby bol styk otca s maloletými upravený rozhodnutím súdu, nakoľko mal.
deti jasne vyjadrili svoj názor vo vzťahu k úprave styku so svojím otcom. Ak by súd napriek nesúhlasu

mal. detí upravil styk s otcom a maloleté deti by sa tak mali stretávať s otcom proti svojej vôli, mohlo by
to u maloletých detí v konečnom dôsledku vyvolať ešte väčšiu nechuť stretnúť sa s otcom. Súd má pri
svojej činnosti dbať na to, aby boli predovšetkým chránené záujmy mal. detí a nesmie záujmy rodičov
uprednostniť pred záujmami mal. detí.
Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s mal. deťmi na čas, keď bude otec prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody, súd uvádza, že pre rozhodovanie súdu je podľa § 154 ods. 1 OSP rozhodujúci stav v čase jeho
rozhodovania a nie až stav, ktorý môže vzniknúť v budúcnosti. Súd nemôže odhadnúť, aký vzťah budú
mať deti k otcovi o rok či dva a či úprava styku bude v ich záujme. Preto súd neupravil styk otca s mal.
deťmi ani na čas po prepustení otca s výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ splnomocnený zástupca odporcu žiadal, aby matka poskytovala otcovi informácie o mal. deťoch,

tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec s matkou nekomunikuje a v písomnom kontakte je len s mal.
deťmi. Súd nemôže vopred uložiť matke povinnosť, aby poskytoval informácie o mal. deťoch, keď sa
ich otec t.č. od matky ani nedomáha.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 144 ods. 1 veta prvá O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne

vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.