Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Júlia Weiserová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613210068
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613210068.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému Š.S. O., A.. XX.X.XXXX, W.
M. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom pre konanie, Obcou M., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum, Košice, IČO : 42 326 923,
právne zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, AK, Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 830,26
Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 95,42 Eur s 9,5%-tným ročným úrokom z omeškania počnúc
od 14.10.2011 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde dňa 23.5.2013 domáhal, aby
súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 830,26 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 14.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu č. A5460352 a
zmluvu č. A5632895, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle
predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej dve SIM karty, ktoré umožňovali žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Návrhom sa domáha nároku za nezaplatené hovorné
za obdobie 5/2011 - 6/2011 v sume 95,42 Eur a vo výške škody, ktorá mu vznikla za odpredané
telekomunikačné zariadenie Konventor G-25E + bezdrôtový smerovač d-link DK-524 + Sagem Set - Top
- Box IAD84HD + Samsung LE32C450 + Sony PlayStation3 160GB Slim a to 560,84 Eur a telefón Sony
Ericsson Xperia X8 a to 174,- Eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu
a telekomunikačného zariadenia a ich akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil
tým, že získal mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých služieb vo
výške 95,42 Eur v období mesiacov máj a jún 2011. Žalovaný pokusom o pokonávku zo dňa 29.9.2011
bol vyzvaný na zaplatenie neuhradených faktúr. Na pokus o pokonávku žalovaný nereagoval.
V predmetnej veci bol dňa 28.6.20113 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 11Ro 125/2013-43, ktorý sa však
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 10.6.2014, zrušený. Po
márnom šetrení pobytu žalovaného mu súd na ochranu oprávnených záujmov ustanovil opatrovníka pre
konanie, Obec M..
Dňa 9.4.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania
na strane žalovaného. Uvedené oznámenie bolo doručené žalobcovi a opatrovníkovi žalovaného dňa
2.5.2014. Žalobca proti vstupu nenamietal.
Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci nedostavili, doručenie predvolania mal súd riadne
preukázané. Svoju neprítomnosť žalobca i vedľajší účastník písomne ospravedlnili, súhlasili s konaním v
ich neprítomnosti. Opatrovník žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd
riadne vykázané. Z uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 1 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania.
V podaní, zo dňa 22.5.2014 vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania iba čo sa týka uplatňovanej
náhrady škody vo výške 734,84 Eur. Konštatoval, že podľa čl. 2.5 zmluvy o pripojení a jej dodatku
v prípade porušenia povinností účastníkom uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku je účastník
povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v prvom prípade vo výške 663,88 Eur, v druhom prípade
174,- Eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením povinností účastníka, pričom toto
právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku, napr. odstúpením od zmluvy,
prerušením či obmedzením poskytovania služieb. Účastník je povinný podniku uhradiť náhradu škody,
ktorej výške presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že v prvom rade sám
žalobca porušil zákon a to konkrétne ustanovenie §4 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z. z. veta 3, podľa ktorej
predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo
na poskytovanie služby. Je síce pravdou, že viazanie predaja sa nepovažuje stav kedy predávajúci
predáva tieto výrobky alebo poskytuje služby samostatne, avšak podľa ich názoru tak žalobca iba
vytvára zdanie predávanie telekomunikačného zariadenia samostatne, aby obišiel zákaz viazaného
predaja a poskytovania služieb čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Aj keby tieto
úvahy o viazanosti boli nesprávne a záväzky vyplývajúce z právnych úkonov účastníkov zmluvy boli
platné, nemohla by škoda predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou telekomunikačných
zariadení. Išlo by opäť iba o paušalizovanú náhradu škody, teda modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorá
bola judikatúrou zakázaná. Opäť by mohla byť od spotrebiteľa požadovaná rovnaká suma bez ohľadu či
by za 24 mesiacov viazanosti nesplnil nič alebo by plnil napr. 23 mesiacov. Principiálne nepopreli, že by
mohla byť pre porušenie záväzku viazanosti žalobcovi spôsobená škoda, avšak pri žalobe by malo isť
o skutočnú škodu. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci dohodli akciovú cenu
ako cenu kúpnu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a dohodnutá kúpna cena
sa neprieči žiadnej norme a týmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad
náhrady škody. Rozdiel medzi kúpnou a akciovou cenou tak nie je následkom protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom dohody. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za
odpredané telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. žalobcovi nemohla vzniknúť
škoda na telekomunikačných zariadeniach nakoľko nie je ich vlastníkom. Zo zmluvy, dodatku k nej ani
všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej
ceny, v prípade porušenia povinnosti žalovaným. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny nebolo zo strany
žalobcu viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o
kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie povinnosti je dohodnutá zmluvná pokuta. Navrhol nárok
žalobcu na náhradu škody vo výške 734,84 Eur zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa so zmluvou o pripojení A5460352, zo dňa 19.1.2011,
dodatkom k zmluve z toho istého dňa, zmluvou o pripojení A5632895 zo dňa 28.4.2011 a dodatkom k
zmluve z toho istého dňa spolu s prílohou č. listu 1 k dodatku k zmluve zo dňa 16.3.2011, všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s., faktúrami zo dňa 18.5.2011 a 17.6.2011, pokusom
o pokonávku zo dňa 29.9.2011 i obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.1.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o pripojení č. A5460352, v zmysle ktorej
žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s priradeným telefónnym číslom 0553907243. V ten istý deň
bol uzatvorený aj Dodatok k tejto zmluve. Podľa článku 1.2 dodatku žalobca odpredal žalovanému
telekomunikačné zariadenie Konventor G-25E + bezdrôtový smerovač d-link DK-524 + Sagem Set -
Top - Box IAD84HD + Samsung LE32C450 + Sony PlayStation3 160GB Slim a to za kúpnu cenu
1,03 Eur. V článku 2.3 sa žalovaný zaviazal po dobu 36 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom, resp. neporušiť svoje zmluvné povinnosti. Dňa 28.4.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá
ďalšia zmluva o pripojení vrátane dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa v zmysle ktorých vypožičal
žalobca žalovanému SIM kartu s priradeným telefónnym číslom 0917121790 a odpredal mu telefón Sony
Ericsson Xperia X8 a to za kúpnu cenu 1,- Eur. Tu bola doba viazanosti stanovená na 24 mesiacov.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných telekomunikačných služieb vo výške 95,42 Eur,
ktorá mu bola u 1. zmluvy fakturovaná faktúrami splatnými:
- dňa 1.6.2011 vo výške 54,48 Eur
- dňa 9.6.2011 vo výške 1,90 Eur - titulom poplatku za odpojenie
a u 2. zmluvy fakturovaná faktúrami splatnými :
- dňa 1.6.2011 vo výške 59,77 Eur
- dňa 1.7.2011 vo výške 13,46 Eur.
Pokusom o pokonávku zo dňa 29.9.2011 bol žalovaný vyzvaný k úhrade ceny za poskytnuté služby
vo výške 99,42 Eur, ktorá pozostávala z nedoplatku na hovornom. Zároveň bol z dôvodu porušenia
zmluvných povinností vyzvaný k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 837,88 Eur, najneskôr do
13.10.2011.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa zák. č. 610/2003 Z.z. ods. 1 písm. a/ podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa ods. 4 písm. a, b/
účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so
všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa
tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Žalovaný sa v zmluve, ako aj dodatku uzatvorených so žalobcom zaviazal riadne platiť úhrady za
poskytované služby v zmysle všeobecných zmluvných podmienok poskytovania služieb, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Žalovaný riadne a včas neplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 5/2011 a
6/2011 čím porušil svoje povinnosti. Žalobcovi dlhuje za poskytnuté služby 95,42 Eur a v zmysle zmluvy
i všeobecných zmluvných podmienok má žalobca právo na zaplatenie svojich služieb a to aj s úrokom
z omeškania podľa Vl. nariadenia 87/95 Z.z. § 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov
z omeškania v čase ku prvému dňu omeškania podľa pokusu o pokonávku t.j. 14.10.2011, v zmysle
vtedy platného citovaného vládneho nariadenia predstavovala výšku 9, 5 % ročne.
Zvyšok žalovanej istiny žalobca požadoval od žalovaného titulom náhrady škody. Z návrhu je zrejme,
že škody sa domáha na základe toho, že žalovaný povinnosť zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu po dobu
viazanosti t.j. u 1. zmluvy po dobu 36 mesiacov a u 2. zmluvy 24
mesiacov. Výšku škody určil rozdielom predajnej ceny telekomunikačného zariadenia a mobilného
telefónu poskytnutého žalovanému a jeho akciovou cenou.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V
prvom rade sa preto súd zaoberal tým, či na strane žalovaného sú splnené tieto predpoklady.
Dokazovaním nebolo zo strany žalobcu preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zotrvať
so žalobcom v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Spôsob ukončenia zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi je upravený v článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou oboch zmlúv. Podľa bodu 4.1 týchto Všeobecných podmienok
platnosť zmluvy zaniká: 1/ dohodou zmluvných strán, 2/ odstúpením od zmluvy, 3/ výpoveďou zmluvy,
4/ smrťou alebo zánikom účastníka. Žalobca nepredložil súdu písomné ukončenie zmluvného vzťahu
a teda z jeho strany platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo. Pokiaľ aj žalobca
účtoval žalovanému poplatok za odpojenie, odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy. Zo
strany žalobcu nebolo v konaní preukázané porušenie inej zmluvnej povinnosti žalovaným s výnimkou
omeškania so zaplatení hovorného. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v danej veci nie je daný
už prvý z predpokladov priznania nároku navrhovateľovi titulom náhrady škody.
Pokiaľ sa týka ďalšieho predpokladu a to vzniku škody, podľa žalobcu škoda mu vznikla ako
rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou po zohľadnení využívania služieb žalovaným. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci
do predchádzajúceho stavu. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej
politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenia a mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú
cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho
úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi zmluvnými stranami. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie i mobilný telefón
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Vzhľadom na uvedené súd návrh na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej náhradu škody vo výške
734,84 Eur zamietol a to vrátane požadovaného úroku z omeškania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal úspech v konaní iba čiastočný a to v nepatrnej časti a žalovaný
náhradu trov konania neuplatnil, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Zároveň nepriznal
náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, pretože tieto nepovažoval za účelne vynaložené. Bol
toho názoru, že iba paušálny vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do mnohých konaní,
vedených tunajším i inými všeobecnými súdmi SR, kde vystupuje ako žalobca rovnaký subjekt, nemôže
byť považovaný za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. Vedľajší účastník síce vstúpil do konania
ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, avšak následne splnomocnil na
svoje zastupovanie právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty združenia vyplýva,
že musí byť schopné konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Skutočnosť, že združenie
na zastupovanie v konaní splnomocnilo advokáta vzbudzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, najmä v situácii, keď sa ani združenie, ale ani jeho právny zástupca
nezúčastnili na pojednávaní konanom vo vec, ale získanie prospechu v podobe náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.