Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/252/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219727
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812219727.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Gröslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, vo všetkých konaniach spojených do veci 16C 252/2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 252/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 147/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 148/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 149/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 153/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 154/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 155/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 156/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 157/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 159/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 160/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 161/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 162/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 166/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 167/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 168/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 169/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 171/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 172/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 173/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 174/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 175/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 176/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 178/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 179/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 184/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 189/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 190/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 193/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 195/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 198/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 199/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 201/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 202/2012 v celom rozsahu zamieta.Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 203/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 205/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 208/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 209/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 213/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 214/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 216/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 217/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 218/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 220/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 222/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 225/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 226/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 227/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 231/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 233/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 234/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 237/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 238/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 242/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 246/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 247/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 248/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 249/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 250/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 251/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 255/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 256/2012 v celom rozsahu zamieta
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 257/2012 v celom rozsahu zamieta.

Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 258/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 260/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 261/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 262/2012 v celom rozsahu zamieta.
Návrh navrhovateľa uplatnený v konaní 16C 263/2012 v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si návrhmi podanými na súd dňa 27.9.2012 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie v
jednotlivých návrhoch uvedených súm z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu

mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol
o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej
lehote, alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, a to buď
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, alebo rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote.

Vo veciach zapísaných pod spis. zn. 16C 153/2012, 16C 154/2012, 16C 155/2012, 16C 156/2012, 16C
168/2012, 16C 173/2012, 16C 174/2012, 16C 175/2012, 16C 176/2012, 16C 184/2012, 16C 190/2012,
16C 195/2012, 16C 203/2012, 16C 217/2012, 16C 218/2012, 16C 220/2012, 16C 225/2012, 16C

226/2012, 16C 227/2012, 16C 231/2012, 16C 233/2012, 16C 234/2012, 16C 238/2012, 16C 242/2012,
16C 246/2012, 16C 247/2012, 16C 248/2012, 16C 249/2012, 16C 250/2012, 16C 251/2012, 16C
252/2012, 16C 260/2012, 16C 261/2012, 16C 263/2012, /navrhovateľom označené návrhy značkou
ISTINA RS / navrhovateľ poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania,
ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len

spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aočakával, že mu súd poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej

zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv
na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po zákonnej lehote.
Nesprávny úradný postup vidí v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a vo vykonaní
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd postupom podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu si založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej
zrealizoval úplný judiciálny proces, v ktorom zisťoval a posúdil skutkový a právny stav vo veci samej
na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. Postavil sa tak do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu spôsobom, ktorý mu ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu vzťahov, ktoré môže posudzovať.
Exekučný súd nie je ani legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému

rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo
pre veriteľa. Exekučný súd pritom nie je súdom, ktorý by konal o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný súd teda
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v
časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úvere. Navrhovateľ
ako oprávnený nemôže následne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
svojho práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Postup exekučného súdu hodnotí ako

nesústredený avrozporesozákonom,vpredmetnomprípadeneexistujeokolnosť,ktorábyumožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy SR. Navrhovateľovi teda vznikla majetková škoda, ktorú si uplatnil v tomto konaní, a to v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá
bola uplatňovaná v exekučnom konaní, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Ďalej si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu je nedostačujúce.
Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Na podporu nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov
a základných práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z
realizovanéhoobchoduvyvolalahospodárskustratu,nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy si uplatňoval v každom konaní
nemajetkovú ujmu v sume 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda z hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou. Vo vyššie uvedených konaniach si okrem majetkovej škody
uplatnil i nemajetkovú ujmu a to v sumách ako je uvedené v jednotlivých návrhoch.

Vo veciach zapísaných pod spis. zn. 16C 147/2012, 16C 148/2012, 16C 149/2012, 16C 157/2012, 16C
160/2012, 16C 169/2012, 16C 178/2012, 16C 179/2012, 16C 256/2012, 16C 257/2012, 16C 258/2012
(navrhovateľom označené návrhy značkou NP) poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu
exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania

vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. V uvedených konaniach sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia súm uvedených v jednotlivých návrhoch z titulu majetkovej škody a ako i z titulu
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza,
pretože tento nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia v tam uvedených exekučných konaniachv zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po zákonnej 15 dňovej lehote rozhodnutím
o poverení, pričom omeškanie predstavuje niekedy i viac mesiacov. K rozhodnutiu súdu vo veci teda
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu majetkovej
škody vo všetkých veciach v sume 125,- eur a táto mala vzniknúť ako škoda predstavujúca náhradu
účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsosprávouavymáhanímpohľadávkyvobdobí,ktorézbytočne

plynulo medzi doručením žiadosti a rozhodnutím o nej. Ďalej uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške ako je uvedené v jednotlivých návrhoch, pretože márnym plynutím času bol vystavený
riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku vzniku
insolvencii povinného. Výšku nemajetkovej ujmy určil podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu, t.j. vo
výške 660,- eur za rok, čo predstavuje 55,- eur za mesiac omeškania.

Vo veciach zapísaných pod spis. zn. 16C 159/2012, 16C 161/2012, 16C 162/2012, 16C 166/2012,
16C 171/2012, 16C 172/2012, 16C 198/2012, 16C 199/2012, 16C 201/2012, 16C 202/2012, 16C
208/2012, 16C 213/2012, 16C 216/2012, 16C 222/2012, 16C 237/2012, 16C 255/2012, 16C 262/2012 /
navrhovateľom označené návrhy značkou NZP / poukázal jednotlivo v každom návrhu na existenciu
exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči konkrétnym povinným, pričom exekučné konania

vedel označiť len spisovou značkou súdneho exekútora. Ako oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a rozhodne o žiadosti súdneho
exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vec pritom nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Napriek tomu súd rozhodol o žiadosti o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a
to po zákonnej lehote. Navrhovateľ pritom v jednotlivých konaniach vyvinul enormné úsilie, aby docielil
vecný posun v exekučnom konaní, keď vo viacerých a právne porovnateľných stagnujúcich exekučných
konaniach podával opakovane žiadosti o informáciu o stave konania, a to podaniami zo dňa 2.7. 2009,

zo dňa 23.9. 2009, zo dňa 13.11.2009, zo dňa 25.2.2010, dňa 30.8.2010 spísal sťažnosť a podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, rovnako dňa 23.11.2010 spísal a podal
sťažnosťnaprieťahyvkonaní,atovnadväznostinanesprávnyprocesnýpostup,pričomjasneazreteľne
vo vyjadrených skutkových a právnych argumentoch, judikatúry a citovanej právnej doktríny žiadal, aby
došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov v podobe okamžitého

vydania rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej
dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní , pričom explicitne upozornil
na fakt, že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda spočívajúca v
nemožnostivýkonuprávapriznanéhoexekučnýmtitulom,voslabenívymožiteľnostipohľadávky,poklese
bonity dlžníka a nebezpečenstve, že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku. Postup exekučného súdu

hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Majetková škoda
teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur, ďalej na administratívne spracovanie
textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi

podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne
sumu 125,- eur v každom namietanom exekučnom konaní. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry

rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie
povinného. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne
uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a preto

bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv
žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,ďalej bol spôsobený
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu

vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,- eur

za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu
písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na jeho
žiadosť pozitívne nereagoval.

Vo veciach zapísaných pod spis. zn.16C 167/2012, 16C 189/2012, 16C 193/2012, 16C 205/2012,

16C 209/2012, 16C 214/2012 /navrhovateľom označené návrhy značkou ZE /navrhovateľ poukázal
jednotlivo v každom návrhu na existenciu exekučného konania, ktoré začalo na jeho návrh voči
konkrétnym povinným, pričom exekučné konania vedel označiť len spisovou značkou súdneho
exekútora. Ako oprávnený podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne
očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o zmene exekútora. V

exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie
a rozhodnutie súdu. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí
zákonnej lehoty na rozhodnutie, pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie

musel navrhovateľ prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia
usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu
pohľadávky navrhovateľom. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur, ďalej na
administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu

15,- eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil
márne sumu 175,- eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej

intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziko insolvencie povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov
spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmyvychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88
eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,32 eur za každý začatý mesiac omeškania v

činnosti exekučného súdu. Pokiaľ v zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16C 252/2012-7 z 25.10.2012 spojil na spoločné konanie veci
vedené pod spis. zn. 252/2012, 16C 225/2012, 16C 222/2012, 16C 248/2012, 16C 256/2012, 16C

231/2012, 16C 155/2012, 16C 227/2012, 16C 169/2012, 16C 261/2012, 16C 260/2012, 16C 257/2012,
16C 250/2012, 16C 249/2012, 16C 246/2012, 16C 242/2012, 16C 205/2012, 16C 176/2012, 16C
172/2012, 16C 166/2012, 16C 238/2012, 16C 237/2012, 16C 234/2012, 16C 233/2012, 16C 226/2012,
16C 220/2012, 16C 218/2012, 16C 217/2012, 16C 214/2012, 16C 209/2012, 16C 208/2012, 16C
201/2012, 16C 199/2012, 16c 198/2012, 16C 193/2012, 16C 189/2012, 16C 184/2012, 16C 179/2012,
16C 178/2012, 16C 174/2012, 16C 173/2012, 16C 168/2012, 16C 167/2012, 16C 161/2012, 16c

160/2012, 16C 157/2012, 16C 156/2012, 16C 154/2012, 16C 153/2012, 16C 149/2012, 16C 148/2012,
16C 147/2012, 16C 190/2012, 16C 159/2012, 16C 263/2012, 16C 251/2012, 16C 255/2012, 16C
258/2012, 16C 195/2012, 16C 175/2012, 16C 213/2012, 16C 247/2012, 16C 202/2012, 16C 216/2012,
16C 262/2012, 16C 203/2012, 16C 171/2012, 16C 162/2012 do spoločného konania, ktoré sa bude viesť
pod spisovou značkou 16C 252/2012, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2012.

V dôsledku vznesenej námietky zaujatosti navrhovateľom už v návrhu na začatie konania voči všetkým
sudcom tunajšieho súdu súd predložil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov OS Prievidza
Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 17NcC 661/2012-22 z
6.11.2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Jarmila Schromová nie je vylúčená z prejedávania a

rozhodovania veci, vedenej na súde pod spis. zn. 16C 252/2012.

Odporca písomným vyjadrením z 18.3.2013 zaujal spoločné stanovisko k všetkým doručeným návrhom
vo veciach spojených do spoločného konania. Poukázal na zmätočnosť podania - návrhu na začatie
konania. Uviedol, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša sám. Je nepravdivé a klamlivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá vedomosť o spisových
značkách uvádzaných exekučných konaniach, pretože v týchto konaniach bol účastníkom konania.
Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré aj Ústavný
súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného
súdu. Nie je zrejmý ďalej ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné konanie v

podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje
nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nie vo

všetkých konaniach uvádza navrhovateľ kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní,
pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý
by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy
predsedovi okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd SR. Ďalej odporca namietal, že dňa 23.4.2012 boli doručené odporcovi prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach,
ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9. 2012, teda
pred uplynutím 6- mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom
napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca preto

ako orgán príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadostí nepovažuje nárok navrhovateľa za
predbežne prerokovaný.
Odporca ďalej v písomnom vyjadrení uvádza stanovisko k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu
vo veciach nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote. S poukazom na § 44ods. 9 Exekučného poriadku má exekučný súd povinnosť v rozhodnutí o zmene exekútora poveriť
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol exekučný

súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej
lehoty od doručenia takéhoto návrhu, bolo to spôsobené predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor
neposkytol exekučného súdu plnú súčinnosť. Navrhovateľ mohol podať účinný prostriedok nápravy
a podať predsedovi súdu. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej
sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné

úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútor
pritom vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,
preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Čo sa

týka namietaného rozhodnutia o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S
poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal

ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z.
a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie §

44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15-
dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý
proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na znenie § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1. 2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný
súd SR. Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
keď uviedol, že pri každom uplatnenom nároku / žaloby označené ako istina RS/, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 /t.j. tri
roky pred dňom kedy boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku/, pri každom nároku/

žaloby označené ako ZE/ pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
exekútora pred dňom 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku/ žaloby označené ako NP/ pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009, pri
každom uplatnenom nároku/ žaloby označené ako NZP/ pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009,

vznáša námietku premlčania.
K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. V návrhoch neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by musel
navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ

ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva
pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu
za udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik
a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslenía preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti,ktorýmiexemplárnenesplneniedôkaznejpovinnostiodôvodňuje.Kuplatnenejnemajetkovej
ujme poukázal odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur alebo 663,88 eur v

jednotlivých veciach je nesprávnou úvahou, pretože i Ústavný súd SR vychádza vždy z okolností
jednotlivého prípadu, predovšetkým z významu sporu pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť
podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu.
Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich
orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti

právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadn žiadna škoda. Nie
je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie /k uvedenému odporca
pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
RM/kb D (2010)/ 1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca preto považuje konanie
navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna

moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej
súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej
ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., považuje odporca návrhy za neopodstatnené a žiada ich zamietnuť. Zároveň
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ ani zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie napriek riadne a včas doručenému

predvolaniunedostavili,svojuneúčasťneospravedlnili.Odporcasvojuneúčasťospravedlnil vpísomnom
podaní doručenom súdu 17.12.2013, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101
ods. 2 O.s.p. .

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením spisov tun. súdu spojených do tohto konania, listinných

dôkazov a exekučných spisov, prípadne fotokópiami pripojených exekučných spisov uvedených nižšie,
oboznámením písomných vyjadrení účastníkov konania ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Vo veciach, v ktorých podľa navrhovateľa súd neskoro rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia zamietol - návrhy označené navrhovateľom „istina RS“ súd zistil
nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 153/2012 z pripojeného spisu 16Er 2239/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Slavomír Dubai, č.k. Ex 9707/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval
súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V
liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje
za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu,

že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
16Er 2239/2009 - 11 z 22.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu

podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 267/2010-35
z 13.7.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol postup súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdnehoexekútora zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 2239/2009-37 z 31.8.2010 exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 9.9.2010 a v časti trov 25.9.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 154/2012 z pripojeného spisu 15Er 1632/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Radovan Cicko, č.k. Ex 6031/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 26.8.2009. Písomným podaním z 24.9.2009 súd

vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo zaslané i na vedomie
oprávnenému. Oprávnený dňa 19.11.2009 doručil súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne
súd uznesením č.k. 15Er XXXX/XXXX - XX z XX.X.XXXX žiadosť o udelenie poverenia súdneho
exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia
listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. S.
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol E. súd v R. uznesením XCoE

XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v
odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil
súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol postup súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť
súdneho exekútora zamietol. R. súd uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z X.XX.XXXX exekučné
konanie zastavil. V. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXX/XXXX
oprávnený (navrhovateľ), povinná A. C., č.k. Ex XXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená X.X.XXXX. K. uznesením č.k. XXEr XXX/XXXX-XX z

XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, následne súd uznesením XXEr
XXX/XXXX-XX z X.X.XXXX exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX z pripojeného spisu XXEr XXXX/XXXX oprávnený
(navrhovateľ), povinný A. M., č.k. Ex XXXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu X.X.XXXX, písomným podaním z XX.X.XXXX súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V liste
doručenom súdu XX.X.XXXX oprávnený oznámil súdu, že mu zasiela zmluvu o úvere, následne súd

uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol. S. citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený,
oktoromrozhodolE.súdvR.uznesenímč.k.XCoEXXX/XXXX-XXzXX.X.XXXXtak,žeuzneseniesúdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. H. tunajší súd uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX exekučné konanie v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania

nepriznal. V. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX, z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXXX/XXXX
oprávnený (navrhovateľ), povinný E. H., č.k. Ex XXXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená XX.X.XXXX. K. uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z

XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, následne súd uznesením XXEr
XXXX/XXXX-XX z X.X.XXXX exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX, z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXXX/XXXX
oprávnený (navrhovateľ), povinná B. T., č.k. Ex XXXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená X.X.XXXX. K. uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z
XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej

doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, následne súd uznesením XXEr
XXXX/XXXX-XX z X.XX.XXXX exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX, z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXXX/XXXX
oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. T., č.k. Ex XXXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená XX.X.XXXX. K. uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z
XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore
so zákonom. S. citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol E. súd v R.
uznesením XXCoE XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom

rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s
konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. R. súd uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX
exekučné konanie zastavil. V. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXXX/XXXX

(ktorý je pripojený v spise XXC XXX/XXXX) oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. C., Ex XXXXX/XX
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu XX.XX.XXXX.
K. uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z X.XX.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu
zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

XX.XX.XXXX. S. citovanému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, pričom v podaní doručenom súdu
XX.X.XXXX oprávnený oznámil, že netrvá na podanom odvolaní, následne E. súd v R. uznesením
XXCoE XX/XXXX-XX z XX.X.XXXX odvolacie konanie zastavil, následne tunajší súd uznesením č.k.
XXEr XXXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. V. rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX, z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXX/XXXX
oprávnený (navrhovateľ), povinný R. C., č.k. Ex XXXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená XX.X.XXXX. K. uznesením č.k. XXEr XXX/XXXX-XX z
X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej

doložky. S. citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol E. súd v R. uznesením
XCoE XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil,
pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu
prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. R. súd uznesením č.k. XXEr XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX exekučné konanie

zastavil. V. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX.

V súvislosti s návrhom v konaní XXC XXX/XXXX, z pripojeného spisu tun. súdu XXEr XXXX/XXXX
oprávnený (navrhovateľ), povinný N. I., č.k. Ex XXXX/XX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená XX.X.XXXX. K. uznesením č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX z

XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. S. citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol E. súd v R. uznesením
XXCoE XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil,
pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu
prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 2170/2010-28 z 22.2.2011 exekučné konanie
zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 28.2.2011 a v časti trov 16.3.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 190/2012, z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2510/2011

oprávnený (navrhovateľ), povinný F. N., č.k. Ex 8287/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2510/2011-10 z 11.8.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.9.2011, následne súd uznesením 16Er 2510/2011-11 z
13.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

5.11.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 195/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2943/2011 (ktorý je
pripojený v spise 16C 161/2012) oprávnený (navrhovateľ), povinná Mária Prokeinová, č.k. Ex 13165/11súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.9.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 2943/2011-14 z 18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011,

následne súd uznesením 15Er 2943/2011-16 z 29.5.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.6.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 203/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2498/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinná B. S., č.k. Ex 12625/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2498/2011-10 z 12.8.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.9.2011, následne súd uznesením 16Er 2498/2011-21
z 2.12.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
15.12.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 217/2012 z pripojeného spisu 16Er 1614/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný B. E., č.k. Ex 5711/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 26.8.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo

zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k

návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er 1614/2009 - 12 z 12.12.2010
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti
exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE 119/2010-23 z 13.4.2010 tak, že uznesenie súdu

prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je
správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 1614/2009-28 z 20.7.2010 exekučné konanie

zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 30.7.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 218/2012 z pripojeného spisu 15Er 1858/2009 oprávnený

(navrhovateľ), povinná M. E., č.k. Ex 8410/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 25.9.2009, písomným podaním z 5.10.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola zaslaná i na vedomie oprávnenému. V liste
doručenom súdu 19.11.2009 dofručil oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne
tunajší súd uznesením č.k. 15Er 1858/2009-10 zo dňa 22.2.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom

rozsahu zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a nedoložil súdu listiny, na základe ktorých
by súd mohol posúdiť prípadné nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 186/2010-17
z 20.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení

súduprvéhostupňaskúmaťrozsudokstálehorozhodcovskéhosúdu.Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvu
o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa,
ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er
1858/2009-21 z 5.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
19.11.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 220/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 2238/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. E., č.k. Ex 9794/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdnehoexekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone

o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er 2238/2009-11 z 22.2.2010 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného

titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 148/2010-20 z 22.4.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je
správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu

ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 2238/2009-26 z 6.8.2010 exekučné
konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.8.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 225/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 104/2011 oprávnený

(navrhovateľ), povinná B. N., č.k. Ex 18492/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 20.1.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 104/2011-10 z 31.1.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky.
Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 4CoE 332/2011-21 z 28.12.2011 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu

potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním
súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka. Tunajší
súd uznesením č.k. 15Er 104/2011-32 z 22.3.2012 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 13.4.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 226/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 164/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný P. S., č.k. Ex 162/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.1.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 164/2011-10 z 8.2.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.3.2011, následne súd uznesením 16Er 164/2011-11
z 10.5.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30.5.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 227/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 463/2012

oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. K., č.k. Ex 690/12 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 14.2.2012. Súd uznesením č.k. 16Er 463/2012-13 z 9.3.2012
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne rozhodcovskej doložky. Proti
citovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením
2CoE 391/2012-33 z 22.11.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom

v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa,
že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tunajší
súd uznesením č.k. 16Er 463/2012-43 z 25.1.2013 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 231/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 3142/2010,
oprávnený (navrhovateľ), povinná G. E., č.k. Ex 14315/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010. Súd uznesením č.k. 16Er 3142/2010-09 z
8.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody
o vyplnení zmenky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.1.2011, následne súd uznesením

16Er 3142/2010-10 z 18.1.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov konania nepriznal, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.2.2011.V súvislosti s návrhom v konaní 16C 233/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2444/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. O., č.k. Ex 7633/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.7.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2444/2011-10 z 4.8.2011

žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.2.2012, následne súd uznesením 16Er 2444/2011-29
z 21.3.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
11.4.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 234/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 90/2011, oprávnený
(navrhovateľ), povinná S. C., č.k. Ex 17433/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 17.1.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 90/2011-10 z 26.1.2011 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.2.2011, následne súd uznesením 15Er 90/2011-11 z
29.4.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

24.5.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 238/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 295/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinná T. C., č.k. Ex 854/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 9.2.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 295/2011-10 z 4.3.2011

žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.3.2011, následne súd uznesením 16Er 295/2011-13
z 16.5.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
24.5.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 242/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 1568/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný R. E., č.k. Ex 5640/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.5.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 1568/2011-12 z 24.5.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.7.2011, následne súd uznesením 16Er 1568/2011-14

z 18.7.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
27.7.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 246/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2427/2010
oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S. , Ex 9982/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená súdu 9.9.2010. Súd uznesením č.k. 16Er 2427/2010-10 z 22.10.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok
v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.3.2011. Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, pričom v podaní doručenom súdu 20.1.2011 oprávnený oznámil, že netrvá na podanom

odvolaní, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 68/2011-25 z 10.2.2011 odvolacie konanie
zastavil,následnetunajšísúduznesenímč.k.16Er2427/2010-28z17.5.2011exekučnékonanievcelom
rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.5.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 247/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 1615/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná Z. X., č.k. Ex 5654/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 26.8.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo
zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil

súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er 1615/2009-12 z 15.2.2010 žiadosť o

udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 181/2010-24 z 20.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvéhostupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je
správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu

ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.6.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er 1615/2009-28 z 28.1.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.3.2011 a v časti trov 15.4.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 248/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1569/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S., č.k. Ex 5668/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.5.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 1569/2011-10 z 8.6.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.3.2012, následne súd uznesením 15Er 1569/2011-26
z 14.6.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

22.6.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 249/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2495/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný M. K., č.k. Ex 8295/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2495/2011-09 z
30.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011, následne súd uznesením 16Er
2495/2011-11z17.10.2011exekučnékonanievcelomrozsahuzastavil,uvedenérozhodnutienadobudlo
právoplatnosť 24.10.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 250/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2041/2012,
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. D., č.k. Ex 6986/12 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 11.6.2012. Súd uznesením č.k. 16Er 2041/2012-11 z 26.6.2012

žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.8.2012, následne súd uznesením 16Er 2041/2012-13
z 30.8.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
14.9.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 251/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er 49/2010
oprávnený (navrhovateľ), povinný A. Z., Ex 13988/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 11.1.2010. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora

na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola
zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010 oznámil,
že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere. Následne súd uznesením č.k. 15Er 49/2010-11 z 29.3.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre

nedoloženie listín. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu 23.4.2010 zmluvu o úvere a zároveň
podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 232/2010-23
z 19.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať s súlad
exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 49/2010-25 z

18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo
výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril dňa 23.11.2010 vymožením istiny
v sume 237,65 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 100/2011-42 z 29.3.2011 tak, že uznesenie okresného súdu
potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er 49/2010-47 z 28.11.2011 vyhlásil exekúciu v celom

rozsahu za neprípustnú a túto v celom rozsahu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený,oktoromodvolanírozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením6CoE82/2012-57z30.4.2012
tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie 15Er 49/2010-47 z 28.11.2011 potom nadobudlo
právoplatnosť 7.6.2012.V súvislosti s návrhom v konaní 16C 252/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 826/2011
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. U., č.k. Ex 4344/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená 21.3.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 826/2011-10 z 18.4.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 19CoE 366/2011-24 z 24.11.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne
tunajší súd uznesením 15Er 826/2011-26 z 25.6.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.6.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 260/2012 z pripojeného spisu 15Er 2294/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný E. L., č.k. Ex 10374/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 4.11.2009, písomným podaním z 1.12.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo

zaslané na vedomie i oprávnenému. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 21.12.2009
oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že oprávnený nebude
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
15Er 2294/2009-10 z 19.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol

aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE 180/2010-18
z 3.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že nedoložil súdu žiadané listiny, neumožnil súdu
prvého stupňa preskúmať exekučný titul ani rozhodcovské konanie, preto súd prvého stupňa dôvodne

zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Následne súd uznesením 15Er 2294/2009-22 z 17.8.2010
exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.9.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 261/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1405/2009

oprávnený (navrhovateľ), povinná O. L., Ex 5142/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 6.8.2009. Súd výzvou z 14.8.2009 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i
oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 8.9.2009 zaslal súdu kópiu výzvy zaslanej
oprávnenému v podaní z 2.9.2009 na doloženie požadovaného dokladu. Následne súd uznesením

č.k. 15Er 1405/2009-10 z 21.10.2009 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. Proti citovanému rozhodnutiu podal
odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 174/2009-19 z
18.2.2010. tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil s tým, že nie je správny záver oprávneného
v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského

súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu,
bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.4.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er
1405/2009-25 z 28.11.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.12.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 263/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 1856/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná T. O., č.k. Ex 7936/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 25.9.2009, písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo

zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil
súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k

návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er 1856/2009-12 z 22.2.2010 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodolKrajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 176/2010-23 z 29.4.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho

rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani
odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 8.6.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er 1856/2009-26 z 2.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.1.2011.

Vo veciach, v ktorých súd neskoro rozhodol o vydaní poverenia - návrhy označené navrhovateľom NP,
súd zistil nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 147/2012, z pripojeného spisu 16Er 795/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinný O. P., č.k. Ex 2872/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola súdu doručená 3.6.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého
exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2009 a doručené exekútorovi 19.6.2009.
Dňa 6.7.2009 bola doručená tunajšiemu súdu žiadosť oprávneného o stave konania.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 148/2012, z pripojenej fotokópie spisu 16Er 248/2009 oprávnený

(navrhovateľ), povinný A. F., č.k. Ex 12596/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 9.3.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého
exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 17.3.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 149/2012, z ftc. pripojeného spisu 16Er 794/09 oprávnený

(navrhovateľ), povinný R. E., č.k. Ex 2758/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 3.6.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého
exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2009. Následne tunajší súd uznesením
16Er 794/2009-40 z 25.9.2012 exekúciu zastavil z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, proti
ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom doposiaľ Krajský súd v Trenčíne nerozhodol.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 157/2012, z pripojeného spisu 15Er 259/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinná N. N., č.k. Ex 66/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 9.3.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého
exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 25.3.2009. Následne výzvou z 2.6.2009

tunajší súd vyzval oprávneného na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom oprávnený
podaním doručeným súdu 19.10.2009 doručil súd zmluvu o úvere. Následne tunajší súd uznesením
15Er 259/2009-17 z 12.2.2010 exekúciu v celosti zastavil z dôvodu, že oprávnený vymáhal plnenie
na základe nespôsobilého exekučného titulu, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 147/2010-25 z 12.8.2010 tak, že napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu, že exekučný titul zaväzoval povinného v celom
rozsahu k plneniu v rozpore so zákonom. Prvostupňové rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť
28.9.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 160/2012, z pripojeného spisu 15Er 2738/08 oprávnený

(navrhovateľ), povinný Q. C., č.k. Ex 10632/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 4.12.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého
exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené exekútorovi 7.1.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 169/2012, z pripojeného spisu 16Er 48/09 oprávnený (navrhovateľ),

povinný B. U., č.k. Ex 11455//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená 14.1.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného
titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 26.1.2009 a doručené exekútorovi 2.2.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 178/2012, z pripojeného spisu 15Er 256/09 oprávnený

(navrhovateľ), povinný A. L., č.k. Ex 12583//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 9.3.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého
exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 25.3.2009 a doručené exekútorovi 1.4.2009.V súvislosti s návrhom v konaní 16C 179/2012, z pripojeného spisu 15Er 2731/08 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. Z., č.k. Ex 10183//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená 2.12.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého

exekučného titulu bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené exekútorovi 7.1.2009.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 256/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er 24/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinná Z. N., Ex 12468/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 9.1.2009. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora 4.2.2009,

ktoré bolo doručené exekútorovi 10.2.2009. Následne súd uznesením č.k. 15Er 24/09-17 z 19.3.2010
exekúciu sčasti zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného k plneniu v rozpore
so zákonom. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 19CoE 244/2010-26 z 30.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.2.2011. Následne tunajší súd uznesením 15Er 24/09-34 z
11.9.2012 exekúciu zastavil, proti ktorému rozhodnutiu sa odvolal oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský

súd v Trenčíne uznesením 17CoE 49/2013-51 z 26.3.2013. Prvostupňové uznesenie 15Er 24/2009-34
z 11.9.2012 potom nadobudlo právoplatnosť 16.4.2013.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 257/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1278/09 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. T., Ex 4266/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu 24.7.2009. Súd výzvou z 12.8.2009 vyzval súdneho exekútora na
doloženie zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor
podaním doručeným súdu 8.9.2009 zaslal súdu jeho výzvu z 2.9.2009 zaslanú oprávnenému na
doloženie požadovaného dokladu. Oprávnený podaním doručeným súdu 14.9.2009 požiadal súd o
predĺženie lehoty na vybavenie o 60 dní a zároveň doručil súdu zmluvu o úvere. Oprávnený 19.11.2009

doručil súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Následne tunajší súd uznesením 15Er 1278/09-14
z 3.3.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo
výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril dňa 8.3.2010 vymožením istiny v
sume 87,82 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol
Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 197/2010-23 z 13.5.2010 tak, že uznesenie okresného súdu

potvrdil. Prvostupňové uznesenie 15Er 1278/09-14 z 3.3.2010 nadobudlo právoplatnosť 7.6.2010.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C258/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er2786/09oprávnený
(navrhovateľ), povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora na

doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola
zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010 oznámil, že
po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie
žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2786/09-11 z 26.3.2010 žiadosť súdneho exekútora
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. Vrámci

odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 246/2010-26 z 19.8.2010 tak, že uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere
a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o
úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2786/2009-34 z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie

poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením19CoE377/2011-57z30.9.2011tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Následnetunajší
súd uznesením 15Er 2786/2009-71 z 10.4.2012 exekučné konanie sčasti zastavil. Zároveň uznesením
15Er2786/09-72z10.4.2012exekúciuvyhlásilvcelomrozsahuzaneprípustnúaexekúciuzastavil.Proti

citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 17CoE 159/2012-85 z 1.8.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti citovanému
rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

Vo veciach, v ktorých podľa navrhovateľa súd neskoro rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (žaloby označené
NZP) súd zistil nasledovné:V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 159/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 2494/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. I., č.k. Ex 8303/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2494/2011-09 z 12.8.2011

žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.9.2011, následne súd uznesením 16Er 2494/2011-11 z
12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
28.11.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 161/2012 z pripojeného spisu 15Er 2943/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinná Z.á, č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.9.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 2943/2011-14 z
18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne súd uznesením 15Er
2943/2011-16 z 29.5.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 20.6.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 162/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 1397/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná F. S., č.k. Ex 5028/09, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tun. súdu 6.8..2009. Písomným podaním z 18.8.2009 súd vyzval súdneho

exekútora na doloženie zmluvy o úvere.
V podaní z 11.11.2009 súd vyzval exekútora, aby v lehote 10 dní doručil súdu úverovú zmluvu, uvedená
výzva súdu bola zaslaná na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste doručenom súdu 4.12.2009
oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom
poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú.

Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení
rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o
úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er 1397/2009-15 z 12.2.2010
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti
exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť

nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 119/2010-25 z 16.4.2010 tak, že uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je
správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani

odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 3.5.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er 1397/2009-30 z 20.7.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.7.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 166/2012 z pripojeného spisu 15Er 3145/2010,
oprávnený (navrhovateľ), povinná G. C., č.k. Ex 13871/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010. Súd uznesením č.k. 15Er 3145/2010-9 z
14.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.1.2011, následne súd uznesením 15Er

3145/2010-10 z 25.2.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 19.3.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 171/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 1243/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná R. U., č.k. Ex 3743/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená tun. súdu 20.7.2009. Písomným podaním z 5.8.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere.
V podaní z 20.8.2009 exekútor vyzval oprávneného na doloženie požadovaných dokladov zo strany
súdu, čo bolo zaslané na vedomie tun. súdu. Následne súd uznesením č.k. 16Er 1243/2009-11
z 29.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu

nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 8/2010-22 z 18.2.2010
tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovanéhorozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu
prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o
úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo
právoplatnosť 12.4.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 1243/2009-26 z 29.4.2011 exekučné konanie
zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
4.5.2011.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C172/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er2785/09oprávnený
(navrhovateľ), povinná C. O., Ex 11916/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora na
doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola
zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010 oznámil, že
po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie

žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2785/09-11 z 26.3.2010 žiadosť súdneho exekútora
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. Vrámci
odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 233/2010-23 z 29.7.2010 tak, že uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere

vrámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného titulu
s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2785/2009-25 z 11.11.2010 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného
rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010 poveril vymôžením istiny 560,96 eur. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne

uznesením19CoE103/2011-45z28.4.2011tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Následnetunajší
súd uznesením 15Er 2785/2009-47 z 4.7.2011 exekučné konanie sčasti zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 10.8.2011. Následne súd uznesením 15Er 2785/09-61 z 29.11.2011 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený,
o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 6CoE 31/2013-78 z 26.2.2013 tak,

že uznesenie okresného súdu potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Proti
citovanému rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 198/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2638/11 oprávnený
(navrhovateľ), povinný E. F., Ex 8143/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu 15.8.2011. Súd výzvou z 12.9.2011 vyzval súdneho exekútora na
doloženie uzavretej rozhodcovskej doložky. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému.
Podaním doručeným súdu 6.10.2011 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere. Následne súd uznesením
č.k. 15Er 2638/11-16 z 26.10.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky. Následne tunajší súdu uznesením 15Er 2638/11-19 z 2.12.2011

exekučné konanie zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 199/2012 z pripojeného spisu 16Er 2460/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinný C. X., č.k. Ex 11400/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 27.11.2009. Písomným podaním z 23.2.2010 súd vyzval

súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere a všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve.
Následne súd uznesením č.k. 16Er 2460/2009-9 z 12.5.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho
exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia
listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti
citovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením

8CoE 146/2010-21 z 30.9.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil,
pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom
smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu.
Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol
správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Prvostupňovérozhodnutiepotomnadobudloprávoplatnosť10.11.2010.Tunajšísúduznesenímč.k.16Er
2460/2009-23 z 23.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2011.V súvislosti s návrhom v konaní 16C 201/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2815/10 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er 2815/10-09 z 9.11.2010

žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznal
plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody
ovyplnenízmenky.nepreskúmateľnostiexekučnéhotituluprenedoloženielistín.Vrámciodvolacejlehoty
oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením
16CoE 49/11-27 z 31.3.2011 odvolacie konanie zastavil. Následne tunajší súd uznesením 16Er

2815/2010-30 z 27.5.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
22.6.2011.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C202/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er2444/10oprávnený
(navrhovateľ), povinný S. Q., Ex 10497/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 10.9.2010. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2444/10-9 z 18.10.2010

žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznal
plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody
o vyplnení zmenky. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť,
následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 57/11-27 z 22.2.2011 odvolacie konanie zastavil.
Následne tunajší súd uznesením 15Er 2444/2010-29 z 27.4.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.5.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 208/2012 z pripojeného spisu 16Er 2502/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinný M. D., č.k. Ex 8320/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2502/2011-9 z 11.8.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.9.2011, následne súd uznesením 16Er 2502/2011-11 z
12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
21.10.2011.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C213/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er2786/09oprávnený
(navrhovateľ), povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora na
doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola

zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010 oznámil, že
po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie
žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2786/09-11 z 26.3.2010 žiadosť súdneho exekútora
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. Vrámci
odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní

rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 246/2010-26 z 19.8.2010 tak, že uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere
vrámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného
titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2786/2009-34 z 12.11.2010
žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku

uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010 poveril vymôžením istiny 197,84
eur. Následne tunajší súdu uznesením 15Er 2786/09-53 z 3.5.2011 doplnil výrokovú časť uznesenia
spis. zn. 15Er 2786/09-34 z 12.11.2010 v rozsahu ako je uvedené v uvedenom uznesení. Proti citovaným
uzneseniam podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
19CoE 377/2011-57 z 30.9.2011 tak, že uznesenia okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Následne

tunajší súd uznesením 15Er 2786/2009-71 z 10.4.2012 exekučné konanie sčasti zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.5.2012. Následne súd uznesením 15Er 2786/09-72 z 10.4.2012
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE 159/2012-85 z
1.8.2012tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Uznesenie15Er2786/09-72z10.4.2012nadobudlo

právoplatnosť 6.9.2013.V súvislosti s návrhom v konaní 16C 216/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er 131/10 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. E., Ex 14018/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 20.1.2010. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora na

doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola
zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010 oznámil, že
po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie
žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 131/10-11 z 29.3.2010 žiadosť súdneho exekútora
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín.

Vrámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom
odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 256/2010-33 z 29.7.2010 tak, že
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil
zmluvu o úvere vrámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať súlad
exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 131/2010-36
z 18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol. Proti citovanému

uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
19CoE 113/2011-49 z 31.5.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd
uznesením 15Er 131/2010-51 z 26.8.2011 exekučné konanie v celosti zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 8.10.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 222/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2507/11 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Q. E., Ex 8284/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 3.8.2011. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2507/11-11 z 30.8.2011
žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský

súd v Trenčíne uznesením 17CoE 500/2011-24 z 9.5.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.
Prvostupňové uznesenie 15Er 2507/11-11 z 30.8.2011 nadobudlo právoplatnosť 1.6.2012. Následne
tunajší súd uznesením 15Er 2507/2011-39 z 11.7.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.7.2012.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 237/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2816/10 oprávnený
(navrhovateľ), povinná G. C., Ex 13295/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er 2816/10-9 z 23.11.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznal
plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody

o vyplnení zmenky. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť,
následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 108/11-26 z 5.4.2011 odvolacie konanie zastavil.
Následne tunajší súd uznesením 16Er 2816/2010-27 z 20.7.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.8.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 255/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2494/11 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. T., Ex 8428/11, ktorý je pripojený k spisu 16C 173/2012 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením
č.k. 15Er 2494/2011-10 z 22.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.9.2011, následne

súd uznesením 15Er 2494/2011-11 z 7.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Vsúvislostisnávrhomvkonaní16C262/2012zftc.pripojenéhospisutun.súdu15Er2496/11oprávnený
(navrhovateľ), povinná O. O., Ex 8258/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu 3.8.2011. Súd výzvou z 22.8.2011 vyzval súdneho exekútora na doloženie
zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná na
vedomie i oprávnenému. Podaním doručeným súdu 13.9.2011 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere.
Následne súd uznesením č.k. 15Er 2496/11-12 z 19.9.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu
zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

11.10.2011.Následnetunajšísúduuznesením15Er2496/11-13z28.10.2011exekučnékonaniezastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2011.Vo veciach, v ktorých podľa navrhovateľa súd neskoro rozhodol o zmene exekútora (žaloby označené
ZE) súd zistil nasledovné:

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 167/2012 z pripojeného spisu 15Er 97/2007 oprávnený
(navrhovateľ),povinnýZ.C.,Ex47/07súdzistil,ženávrhnazmenuexekútoravuvedenejexekučnejveci
bola doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom
súdu 11.12.2009 súdny exekútor oznámil súdu, že zasiela exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie.

Následne tunajší súd uznesením č.k. 15Er 97/2007-12 z 13.1.2010 žiadosti oprávneného o zmenu
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň
povinného zaviazal k náhrade trov pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Strieškovi. Dňa 13.1.2010
vydal poverenie pre nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Proti citovanému uzneseniu vo
výroku o trovách konania podal odvolanie pôvodný súdny exekútor, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením 4CoE 154/2010-31 z 30.4.2010 tak, že prvostupňové uznesenie vo výroku

o trovách exekúcie zmenil tak, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal právo na trovy exekúcie vo
výške 64,78 eur. Nový exekútor prevzal exekučný spis 18.1.2010, exekúcia nie je dodnes skončená.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 189/2012 z pripojeného spisu 16Er 97/2007 oprávnený
(navrhovateľ), povinný A. Z., Ex 50/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci

bola doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 22.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom
súdu 3.11.2009 súdny exekútor požiadal o predĺženie lehoty o 30 dní. Následne tunajší súd uznesením
č.k. 16Er 97/2007-16 z 8.2.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň povinného zaviazal k náhrade

trov pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Strieškovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
8.4.2010 a v časti o trovách 24.4.2010. Nový exekútor prevzal exekučný spis 10.5.2010, exekúcia nie
je dodnes skončená.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 193/2012 z pripojeného spisu 16Er 280/2005 oprávnený

(navrhovateľ), povinná Z. N., Ex 174/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej
veci bola doručená súdu 24.9.2010. Podaním z 1.2.2011 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom
súdu 14.2.2011 súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie. Následne
tunajší súd uznesením č.k. 16Er 280/2005-20 z 3.3.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu

zastavil z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a oprávneného zaviazal nahradiť pôvodnej
súdnej exekútorke JUDr. Kučerovej trovy exekúcie vo výške 70,26 eur. Proti citovanému rozhodnutiu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 345/2011-29 z
30.6.2011 tak, že prvostupňové uznesenie v celom rozsahu potvrdil, prvostupňové rozhodnutie potom
nadobudlo právoplatnosť 24.8.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 205/2012 z pripojeného spisu 15Er 1710/2005 oprávnený
(navrhovateľ), povinná P. A., Ex 1182/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej
exekučnej veci bola doručená súdu 24.9.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne

tunajší súd uznesením č.k. 15Er 1710/2005-10 z 4.3.2011 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 11.4.2011. Súd následne podaním z 4.3.2011 opätovne vyzval pôvodného
súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu za účelom jeho doručenia novému exekútorovi,
následne ho vyzval na uvedené i výzvou z 7.6.2011.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 209/2012 z pripojeného spisu 15Er 720/2007 oprávnený
(navrhovateľ), povinná B. D., Ex 997/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej
veci bola doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Súdny

exekútor doručil žiadaný exekučný spis tunajšiemu súdu 11.12.2009. Následne tunajší súd podaním
z 1.2.2010 opätovne vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, ktorú špecifikáciu
súdny exekútor doručil súdu 19.2.2010. Dňa 24.5.2010 dourčil súdu oprávnený žiadosť o informáciu
o stave konania. Následne tunajší súdu uznesením č.k. 15Er 720/2007-17 z 27.5.2010 žiadostioprávneného o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.6.2010. Exekučný spis bol doručený
novému exekútorovi 2.6.2010.

V súvislosti s návrhom v konaní 16C 214/2012 z ftc. pripojeného spisu 15Er 1761/2005 oprávnený
(navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 1285/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej
exekučnej veci bola doručená súdu 24.9.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne

tunajší súd uznesením č.k. 15Er 1761/2005-10 z 16.4.2012 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie
zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu šetrenia neznámeho pobytu povinného.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd

návrhnavrhovateľavovšetkýchveciachzanedôvodný,ato zviacerýchdôvodov.Vovšetkých podaných
návrhoch sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Prievidza v jednotlivých exekučných konaniach. Pokiaľ ide o
odporcom namietané nedostatky návrhov na začatie konania, súd konštatuje, že návrhy navrhovateľa
v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie

spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo
veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal jasným
spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v
namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhoch poskytol súdu len tvrdenie, že v každej veci
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrholvykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie
nároku, súd tento dôkaz nevykonal, keďže odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.3.2013 nepoprel,
že navrhovateľ mu takéto žiadosti predložil, pričom prvé žiadosti mu boli doručené dňa 23.4.2012.

Z vyjadrenia odporcu tiež vyplynulo, že navrhovateľ mu neposkytol ani napriek opakovaným výzvam
v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, potrebnú pre prerokovanie jeho nároku,
čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o
predbežnéprerokovanienavrhovateľnedoplnil,nepovažujeMSSRakoorgánpríslušnýna prerokovanie
žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. Za tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti na
ministerstvo doručil, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľom boli podané
v deň 23.4.2012 až 25.9.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku, a to vo všetkých predmetných konaniach a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa
uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia všetkých žiadostí, súd považoval
podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd nevidel v podaní predmetných návrhov

pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v súdnych konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože
uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k
uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo
obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok
zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku
škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre
naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Navrhovateľ ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného
zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Takmer vo všetkých návrhoch
navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza vidí v bezdôvodnej nečinnosti

exekučného súdu, ktorý nerozhodol o konkrétnom podaní v zákonnej lehote, konal nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi, resp. vydal nesprávne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu
ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v
súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp.

predsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahy.Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, NS SR. V prípade, ak by sa
zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný súd,
aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho

stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.
Uvedené uvádza aj dôvodová správa k novele zákona č. 514/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013. I keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamihspôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012 zastáva názor, že v
zmysle § 9 ods. 1citovaného zákona, je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu
a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej

mociaskúmanízbytočnýchprieťahovvkonaníaleboinéhozásahuvychádzaťzhoreuvedenýchzáverov,
pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy
možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní v tomto smere, právoplatného rozhodnutia ES pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
z právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo
právonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov(viďznenie§ 9citovanéhozákonasúčinnosťouod
1.1.2013). Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy
konaní, resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na

majetku (napríklad vo veci Nálezu ÚS SR III. ÚS 69/2011 z 3.5. 2011 ústavný súd konštatoval, že
účastník konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu neprejaví navonok svoju nespokojnosť s jeho
postupom, postupuje v rozpore so zásadou vigilantibus iura /každý nech si stráži svoje práva/, čo
možnopripísaťibanaťarchuúčastníka).Ikeďpredmetomkonaniaonárokochnavrhovateľajeskúmanie
nesprávneho úradného postupu súdu a s tým vzniknutú majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu, súd

považuje za správne poukazovať i na rozhodnutia ÚS SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom,
kdesaposudzujeporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovsavpodstateskúmajú
a vyhodnocujú tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony
súdu, úkony účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Preto súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
ÚS SR napr. vo veci I.ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo

k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
I keď v danej veci išlo o nedodržanie lehoty na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd prihliadol na
jednotlivéúkonysúdu,osobitosťkonania,navyhotovenierozsudku,ktorýobsahovalpodrobnúskutkovú,

právnu analýzu súdenej veci vrátane odvolania sa na príslušnú judikatúru NS SR, ÚS SR a podobne.

V tejto súvislosti súd udáva, že i keď v niektorých exekučných konaniach nebol urobený úkon alebo
vydané rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote /§ 9 ods. 1 citovaného zákona/, nemožno
bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. I

keď by takýto nesprávny úradný postup súdu bol daný, navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym úradným postupom. Je potrebné
vo všeobecnosti uviesť, že v niektorých exekučných konaniach bola dĺžka konania ovplyvnená
aj správaním navrhovateľa a súdneho exekútora, ktorí na opakované výzvy súdu nereagovali,
dokonca súdny exekútor odmietol vyzvať oprávneného postupom podľa § 40 Exekučného poriadku na

predloženie súdom žiadaných písomností. Takýto postoj je prejavom nedostatočného záujmu účastníka
konania o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastník mohol nachádzať a rozhodnutie súdu
bolo preto ovplyvnené aj procesnou pasivitou oprávneného, teda v tomto konaní navrhovateľa /viď napr.
Nález ÚS SR I.ÚS 41/02 z 25.6.2003/.

V prvom rade preto súd skúmal, či navrhovateľ podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosť
predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Bolo zistené, že
vo vyššie uvedených exekučných veciach navrhovateľ podal sťažnosť iba vo veci 15Er 1761/2005 / súvis
s konaním 16C 214/2012/ v podaní z 20.3.2012, ktorá sťažnosť bola predsedom súdu posúdená ako
opodstatnená, odpoveď pod Spr 461/2012 v liste zo dňa 16.4.2012. Predsedom súdu boli konštatované

prieťahy v uvedenom konaní, čo bolo spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia a snahou
vybavovať veci efektívne/ rozhodnúť o návrhu a postúpiť exekučný spis súčasne/. Rovnako nemal
súd preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR pre
porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku

a podobne. Pokiaľ sa navrhovateľ na Ústavný súd s takýmito sťažnosťami obrátil, boli tieto sťažnosti
odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí podania sťažovateľa, ako bolo
neuvedenie spisových značiek, pod ktorými sa namietané konania viedli, nedoručenie písomných
podkladov - príloh a podobne. Okrem iného Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval,že ústavný súd nemôže nahradzovať úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby
také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie /len príkladmo napr. II.ÚS 211/2012 z 3.7.2012, IV.ÚS 374/2012 z 9.8.2012/. Je teda zrejmé, že

navrhovateľ v predmetných konaniach neurobil žiadne úkony, ktoré by viedli k snahe docieliť urýchlené
konanie vo veci. V niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania namiesto
toho, aby reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny.

Ďalej súd pre všetky prejednávané veci udáva, že navrhovateľ uplatňuje svoj nárok na náhradu škody

s poukazom na exekučné konania, v ktorých navrhol vykonať exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj
návrh na podklade exekučného titulu, a to vo väčšine prípadov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v
mnohých súdnych rozhodnutiach prvostupňových ako i odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR /
napríklad uznesenie NS SR 3Cdo 146/2011 z 13.10. 2011/ vyhodnotený ako nezákonný exekučný
titul, tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy účinky vykonateľného rozhodnutia nemalo, nikdy platne
nepriznalo navrhovateľovi žiadne plnenie práve z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú má

navrhovateľ vo všetkých úverových zmluvách upravenú identicky. V takýchto exekučných konaniach s
prihliadnutím na oprávneným predkladané exekučné tituly preto nemohol vzniknúť nesprávny úradný
postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda alebo nemajetková
ujma. Pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že v období nečinnosti súdu mu vznikla škoda ako náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie a správu

informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej
na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje
tvrdenie ničím nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v
informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené

v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti o informáciu o
stavekonania,podaniesťažnosti,ktorépodávalvoväčšineprípadovakohromadnéžiadostioinformáciu
o stave konania a sťažnosti bez uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov, nemohlo vyvolať u
navrhovateľa náklady v každej jednotlivej veci tak, ako tvrdí. Preto tvrdenie navrhovateľa o možnej
škode je len hypotetické, účelové a ničím nepodložené o to viac, že informačný systém navrhovateľa

neposkytuje zrejme navrhovateľovi ani základnú informáciu pre súd, a to číslo exekučného konania,
pod ktorým sa na súde namietané exekučné konanie viedlo.

Vo veciach podaných návrhov navrhovateľa /označených v návrhu ako „ISTINA RS“/ namietal
navrhovateľ nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať jednak v rozhodnutí o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia z dôvodu neuznania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Tvrdil, že exekučný
súdzasahujúcdoskutkovýchaprávnychtvrdeníobsiahnutýchvrozhodcovskomrozsudkusapostavildo
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne
schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva

založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach, v súvislosti s
návrhmi označenými navrhovateľom ISTINA RS nedošlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany
odporcu nezaoberal, keďže nebola vznesená pre preskúmavané exekučné veci.

Podľa § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní /zákon č. 244/2002 Z.z./ súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví okrem iného i z dôvodu ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa v jednotlivých konaniach tak ako súd uviedol vyššie
a bližšie odôvodní v nasledujúcom texte, s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd nepovažoval návrhy
navrhovateľ za dôvodné. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného

postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku 4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným
č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosti štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci,

skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť
skutkový stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003
Z.z. a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Už vôbec neprichádza do
úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie

z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ sa však svojho práva na náhradu škody
z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu
skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen z
horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe, podporovanej
i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL

proti Cristina Rodríguez Nogueira /C-40/08/, ktorý rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti
so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súd len príkladmo
dáva do pozornosti ďalej i uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10. 2011, uverejnené
pod Rc 46/2012, kde právna veta znie: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. V zmysle uvedeného
rozhodnutia je správnosť postupu exekučného súdu, ktorý „vstupuje“ do rozsudku rozhodcovského súdu
a posudzuje platné uzavretie rozhodcovskej doložky potvrdená, pričom súd udáva, že i pred vydaním
tohto uznesenia NS SR bola súdna prax v exekučných konaniach v tomto smere takmer jednotne

ustálená. Súd však uvádza, že NS SR v citovanom rozhodnutí uvádza i záver, že keby súd akceptoval
vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc, išlo by o akceptáciu rozhodnutia
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Preto je podľa názoru súdu nesprávny názor navrhovateľa,
že vydaný rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej, pretože rozhodcovský rozsudok
ako tzv. paakt, nikdy nemal účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku /viď i ÚS IV. 78/2011/.

Právna teória definuje tzv. ničotný akt /paakt/ i v tých prípadoch, keď vydal akt niekto, kto k tomu
nemal právomoc. Ničotný akt nemá účinky právneho aktu, môže však mať účinky obdobné ako neplatný
právny úkon, t.z. môže zakladať záväzok toho, kto ničotný akt vydal k náhrade škody voči tomu, kto
bol v dobrej viere, že ide o právny akt štátneho orgánu. Na podporu toho záveru súd poukazuje na
§ 106 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravený postup súdu na prejednanie veci aj vtedy, ak sa zistí, že

vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je
neplatná. Pokiaľ teda rozhodcovská zmluva alebo doložka je neplatná, nebráni to veriteľovi uplatňovať
svoje právo na súde bez hrozby prekážky veci rozsúdenej v prípade vydania rozhodcovskom rozsudku /
v opačnom prípade by sa pripustil stav, že „hocikto“, kto nemal akékoľvek oprávnenie a rozhodol vecrozhodcovským rozsudkom, pričom na takýto rozsudok by sa hľadelo ako právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie,sícenepoužiteľnépreexekučnékonania,avšak platnezaväzujúce kurčitémuplneniu,čoje
neprípustné/.NSSRpripustilmožnosťexekučného súduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovského

rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne
exekúciu zastaviť ďalej aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3. 2011. I z rozhodovacej činnosti
ÚS SR - uznesenie IV.ÚS 60/2011 zo dňa 3.3. 2011, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve
navrhovateľa v súvislosti postupom OS Prievidza vo veci 16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť o
udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva

prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci
rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená /§ § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní/, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského
právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu vo

všetkých uplatnených nárokoch neopodstatnené, preto navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností
vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne
posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a vyvodil právny záver, že
táto rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal teda oprávnenie vec prejednať a
rozhodnúť rozsudkom, bol tento jeho postup tak ako súd vysvetlil vyššie legitímny. Uvedené platí i pre

prípady, keď súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti dohody o vyplnení zmenky,
na základe ktorej rozhodcovský súd priznal plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ
predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý jeho pričinením bol vydaný orgánom, ktorý na to
nemal oprávnenie /rozhodcovské doložky si oprávnený vopred pripravil vo Všeobecných obchodných
podmienkach k zmluve o úvere/, alebo z dôvodu prisúdenia plnenia v rozpore so zákonom, nemôže

sa teraz odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v
dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený a pokiaľ mu vznikla škoda alebo
nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že exekučné súdy
oprávnenému/navrhovateľovi/zamietaližiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
predkladaných rozhodcovských rozsudkov už od roku 2009, preto nemohol odôvodnene očakávať aj

v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných titulov exekúciu pripúšťať a
vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený pritom neustále predkladal tieto exekučné tituly
na vykonanie exekúcie napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxi. Pre úplnosť sa však súd zaoberá
v každom jednotlivom konaní tvrdeniami navrhovateľa o nečinnosti súdu.

Vo veci pod spis. zn. 16C 155/2012 (vec sa týka konania 15Er 274/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 18.1.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 7.3.2011, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 48 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 155/2012
z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 274/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinná A. C., č.k. Ex 918/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 7.2.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 274/2011-10 z 21.2.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.3.2011,
následne súd uznesením 15Er 274/2011-11 z 2.5.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 190/2012 (vec sa týka konania 16Er 2510/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 24.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 357 dní. Tieto
skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 190/2012, z ftc.

pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2510/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný F. N., č.k. Ex 8287/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er 2510/2011-10 z 11.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.9.2011,
následne súd uznesením 16Er 2510/2011-11 z 13.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.11.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 203/2012 (vec sa týka konania 16Er 2498/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 23.3.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, pričom krozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 240 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 203/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2498/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná B. S., č.k. Ex 12625/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er 2498/2011-10 z 12.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.9.2011,
následne súd uznesením 16Er 2498/2011-21 z 2.12.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.12.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 225/2012 (vec sa týka konania 15Er 104/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 14.12.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 21.2.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 69 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 225/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er 104/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinná B. N., č.k. Ex 18492/10

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.1.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 104/2011-10 z 31.1.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 332/2011-21 z 28.12.2011 tak,
žeuzneseniesúduprvéhostupňavcelomrozsahupotvrdil,pričomvodôvodnenícitovanéhorozhodnutia

uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplnení zmenky je
neprijateľná zmluvná podmienka. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er 104/2011-32 z 22.3.2012 exekučné
konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.4.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 226/2012 (vec sa týka konania 16Er 164/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 4.1.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 24.2.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 51dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 226/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 164/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný P. S., č.k. Ex 162/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.1.2011. Súd

uznesením č.k. 16Er 164/2011-10 z 8.2.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.3.2011,
následne súd uznesením 16Er 164/2011-11 z 10.5.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 233/2012 (vec sa týka konania 16Er 2444/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 25.5.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 19.8.2011, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 86 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 233/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2444/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. O., č.k. Ex 7633/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.7.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er 2444/2011-10 z 4.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.2.2012,
následne súd uznesením 16Er 2444/2011-29 z 21.3.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.4.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 234/2012 (vec sa týka konania 15Er 90/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 30.11.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 21.2.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 83 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 234/2012, z

pripojeného spisu tun. súdu 15Er 90/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná S. C., č.k. Ex 17433/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 17.1.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 90/2011-10 z 26.1.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z
dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
19.2.2011, následne súd uznesením 15Er 90/2011-11 z 29.4.2011 exekučné konanie v celom rozsahu

zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 242/2012 (vec sa týka konania 16Er 1568/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 7.4.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 21.6.2011, pričomk rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 75dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 242/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 1568/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný R. E., č.k. Ex 5640/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.5.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er 1568/2011-12 z 24.5.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.7.2011,
následne súd uznesením 16Er 1568/2011-14 z 18.7.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.7.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 250/2012 (vec sa týka konania 16Er 2041/2012) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 3.5.2012 , pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 11.7.2012, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 69 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 250/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2041/2012, oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. D., č.k. Ex 6986/12

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 11.6.2012. Súd
uznesením č.k. 16Er 2041/2012-11 z 26.6.2012 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.8.2012,
následne súd uznesením 16Er 2041/2012-13 z 30.8.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.9.2012.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 155/12, 16C 190/12,
16C 203/12, 16C 225/12, 16C 226/12, 16C 233/12, 16C 234/12, 16C 242/12, 16C 250/12
uviesť , že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam
uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že o

žiadosti o udelenie poverenia rozhodol súd v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia.
Tak, ako súd vysvetlil vyššie, doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad
exekučného titulu so zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať
povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a
túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,

že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené.
Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva, teda plnenia, ktoré navrhol

vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd
tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu
vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za
nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v
dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 168/2012 (vec sa týka konania 15Er 1285/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 31.3.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 7.6.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 68 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 168/2012, z

pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1285/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný E. H., č.k. Ex 5164/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 29.4.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 1285/2011-10 z 23.5.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.7.2011,
následne súd uznesením 15Er 1285/2011-12 z 1.8.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.9.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 173/2012 (vec sa týka konania 15Er 2494/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 20.5.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 182 dní.

Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 173/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2494/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinná B. T., č.k. Ex 8428/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 2494/2011-10 z 22.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietolz dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.9.2011,
následne súd uznesením 15Er 2494/2011-11 z 7.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 174/2012 (vec sa týka konania 15Er 1121/2010 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 16.3.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako
153 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C

174/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1121/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. T., č.k.
Ex 2671/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
26.4.2010. Súd uznesením č.k. 15Er 1121/2010-10 z 25.5.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom
rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom. Proti citovanému uzneseniu podal
odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 317/2010-20 z

16.12.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom
smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Tunajší súd uznesením č.k. 15Er 1121/2010-30 z 28.4.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 175/2012 (vec sa týka konania 16Er 2815/2010 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 11.8.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.1.2011,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako
172 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C

175/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2815/2010 (ktorý je pripojený v spise 16C 201/2012)
oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Súd uznesením č.k. 16Er 2815/2010-09 z
9.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok v rozpore

so zákonom, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.12.2010. Proti citovanému rozhodnutiu
podal odvolanie oprávnený, pričom v podaní doručenom súdu 20.1.2011 oprávnený oznámil, že netrvá
na podanom odvolaní, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 16CoE 49/2011-27 z 31.3.2011
odvolacie konanie zastavil, následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er 2815/2010-30 z 27.5.2011
exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.6.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 176/2012 (vec sa týka konania 15Er 380/2011 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 1.2.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 1.4.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 59 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 176/2012,

z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 380/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný R. C., č.k. Ex 1980/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 18.2.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 380/2011-10 z 9.3.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 333/2011-22 z 16.8.2011 tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že
sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er 380/2011-54
z 11.4.2013 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.5.2013.

Vo veci pod spis. zn. 16C 184/2012 (vec sa týka konania 16Er 2170/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 13.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 128 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 184/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2170/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinný N. I., č.k. Ex 8983/10

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 13.8.2010. Súd
uznesením č.k. 16Er 2170/2010-10 z 20.9.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 449/2010-21 z 29.12.2010 tak, že uzneseniesúdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že
sa plne stotožňuje i s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluvné dojednanie, dohoda o
vyplnenízmenkyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Tunajšísúduznesenímč.k.16Er2170/2010-28

z 22.2.2011 exekučné konanie zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.2.2011 a v časti trov 16.3.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 195/2012 (vec sa týka konania 15Er 2943/2011) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 15.7.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 9.12.2011,

pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako
147 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C
195/2012, z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2943/2011 (ktorý je pripojený v spise 16C 161/2012)
oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. S., č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.9.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 2943/2011-14 z
18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej

doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne súd uznesením 15Er
2943/2011-16 z 29.5.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 20.6.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 227/2012 (vec sa týka konania 16Er 463/2012 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 19.1.2012, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 13.4.2012, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 85 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 227/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 463/2012 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. K., č.k. Ex 690/12
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 14.2.2012. Súd

uznesením č.k. 16Er 463/2012-13 z 9.3.2012 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatne rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 2CoE 391/2012-33 z 22.11.2012 tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol,
že sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 463/2012-43 z
25.1.2013 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013.

Vo veci pod spis. zn. 16C 231/2012 (vec sa týka konania 16Er 3142/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 17.9.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 27.1.2011, pričom k

rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 132 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 231/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 3142/2010, oprávnený (navrhovateľ), povinná G. E., č.k. Ex 14315/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010.
Súd uznesením č.k. 16Er 3142/2010-09 z 8.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu

zamietol z dôvodu neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 5.1.2011, následne súd uznesením 16Er 3142/2010-10 z 18.1.2011 exekučné konanie v
celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 10.2.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 238/2012 (vec sa týka konania 16Er 295/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 17.1.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 22.3.2011, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 64 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 238/2012,
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 295/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinná T. C., č.k. Ex 854/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 9.2.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er 295/2011-10 z 4.3.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.3.2011,
následne súd uznesením 16Er 295/2011-13 z 16.5.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 246/2012 (vec sa týka konania 16Er 2427/2010 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 15.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.1.2011, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 199 dní.Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 246/2012
z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2427/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S. , Ex 9982/10
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 9.9.2010. Súd

uznesením č.k. 16Er 2427/2010-10 z 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so zmenkou, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovskýrozsudokvrozporesozákonom,uvedenérozhodnutienadobudloprávoplatnosť7.3.2011.
Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, pričom v podaní doručenom súdu 20.1.2011
oprávnený oznámil, že netrvá na podanom odvolaní, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením

4CoE 68/2011-25 z 10.2.2011 odvolacie konanie zastavil, následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er
2427/2010-28 z 17.5.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 23.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 248/2012 (vec sa týka konania 15Er 1569/2011) navrhovateľ tvrdí, že

konanie začalo dňa 7.4.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 1.7.2011, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 85 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 248/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1569/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný S. S., č.k. Ex 5668/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.5.2011. Súd

uznesením č.k. 15Er 1569/2011-10 z 8.6.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.3.2012,
následne súd uznesením 15Er 1569/2011-26 z 14.6.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.6.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 249/2012 (vec sa týka konania 16Er 2495/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 27.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 293 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 249/2012, z
pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2495/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný M. K., č.k. Ex 8295/11

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd
uznesením č.k. 16Er 2495/2011-09 z 30.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2011,
následne súd uznesením 16Er 2495/2011-11 z 17.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.10.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 252/2012 (vec sa týka konania 15Er 826/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 2.3.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 10.5.2011, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 69 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 252/2012, z

pripojeného spisu tun. súdu 15Er 826/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. U., č.k. Ex 4344/11
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 21.3.2011. Súd
uznesením č.k. 15Er 826/2011-10 z 18.4.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o
ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 366/2011-24 z 24.11.2011 tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er 826/2011-26 z 25.6.2012
exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.6.2012.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 168/12, 16C
173/12, 16C 174/12, 16C 175/12, 16C 176/12, 16C 184/12, 16C 195/12, 16C 227/12, 16C 231/12, 16C

238/12, 16C 246/12, 16C 248/12, 16C 249/2012, 16C 252/2012 uviesť , že vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných
konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
krátko po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Tak, ako súd vysvetlil vyššie,
doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so

zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného
plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť
aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd
postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnourýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný
postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené. Majetková

škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva, teda plnenia, ktoré navrhol vymôcť
v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak
ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu
vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za
nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v

dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 153/2012 (vec sa týka konania 16Er 2239/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 30.9.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako

320 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C
153/2012 z pripojeného spisu 16Er 2239/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný K. M., č.k. Ex 9707/09
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009,
písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako
i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil

súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny
exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí
krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 16Er 2239/2009 - 11 z 22.2.2010 žiadosť o

udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol
KrajskýsúdvTrenčíneuznesením5CoE267/2010-35z13.7.2010tak,žeuzneseniesúduprvéhostupňa
v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že

nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol postup
súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er
2239/2009-37 z 31.8.2010 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.9.2010 a v časti trov 25.9.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 217/2012 (vec sa týka konania 16Er 1614/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 18.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako
394 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C
217/2012 z pripojeného spisu 16Er 1614/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný B. E., č.k. Ex 5711/09

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 26.8.2009,
písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i
všetkýchneoddeliteľnýchsúčastíkzmluve,uvedenébolozaslanénavedomieizástupcovioprávneného.
V liste doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o
úvere nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu

považuje za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009
oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho
zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd
uznesením č.k. 16Er 1614/2009 - 12 z 12.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora
v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín,

ktorýmibymoholajbeznávrhupodrobneposúdiťnedostatkyvrozhodcovskomkonaní.Proticitovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE
119/2010-23 z 13.4.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v
odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie
je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený

nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu
prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením
č.k. 16Er 1614/2009-28 z 20.7.2010 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.7.2010.Vo veci pod spis. zn. 16C 220/2012 (vec sa týka konania 16Er 2238/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že
konaniezačalodňa3.10.2009,pričomsúdrozhodoložiadostioudeleniepovereniaaž16.8.2010,pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 317 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 220/2012
z ftc. pripojeného spisu 16Er 2238/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. E., č.k. Ex 9794/09 súd
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 28.10.2009,
písomným podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i

všetkýchneoddeliteľnýchsúčastíkzmluve,uvedenébolozaslanénavedomieizástupcovioprávneného.
Vlistedoručenomsúdu4.12.2009oprávnenýoznámilsúdu,žežiadosťsúduopredloženiezmlúvoúvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje
za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu,
že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.

16Er 2238/2009-11 z 22.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 148/2010-20
z 22.4.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení

citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení
súduprvéhostupňaskúmaťrozsudokstálehorozhodcovskéhosúdu.Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvu
o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa,
ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er
2238/2009-26 z 6.8.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

12.8.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 247/2012 (vec sa týka konania 16Er 1615/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 18.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 394 dní. Tieto

skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 247/2012 z ftc.
pripojeného spisu 16Er 1615/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. X., č.k. Ex 5654/09 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 26.8.2009, písomným
podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste

doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje
za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu,
že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.

16Er 1615/2009-12 z 15.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 181/2010-24
z 20.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení

citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení
súduprvéhostupňaskúmaťrozsudokstálehorozhodcovskéhosúdu.Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvu
o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa,
ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 7.6.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 1615/2009-28 z 28.1.2011 exekučné konanie

zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30.3.2011 a v časti trov 15.4.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 251/2012 (vec sa týka konania 15Er 49/2010 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 19.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom

k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 240 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 251/2012
z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er 49/2010 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. Z., Ex 13988/09
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 11.1.2010.Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny
exekútorpodanímdoručenýmsúdu4.3.2010oznámil,žeoprávnenýsapodoručenírozhodnutíkrajských

súdov rozhodol, že on ani jeho zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere. Následne súd
uznesením č.k. 15Er 49/2010-11 z 29.3.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z
dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený
doručil súdu 23.4.2010 zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 232/2010-23 z 19.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere a teda úlohou súdu bude
v ďalšom konaní preskúmať s súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd
uznesením 15Er 49/2010-25 z 18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol,
a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril
dňa 23.11.2010 vymožením istiny v sume 237,65 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 100/2011-42 z

29.3.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er 49/2010-47
z 28.11.2011 vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a túto v celom rozsahu zastavil. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 6CoE 82/2012-57 z 30.4.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie 15Er
49/2010-47 z 28.11.2011 potom nadobudlo právoplatnosť 7.6.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 260/2012 (vec sa týka konania 15Er 2294/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 14.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom
k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 306 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 260/2012

z pripojeného spisu 15Er 2294/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný E. L., č.k. Ex 10374/09 súd
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 4.11.2009,
písomným podaním z 1.12.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i
všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie i oprávnenému. Poverený
súdny exekútor v liste doručenom súdu 21.12.2009 oznámil súdu, že oprávnený sa po doručení

rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že oprávnený nebude predkladať súdom zmluvu o úvere k
návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2294/2009-10 z 19.2.2010 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE 180/2010-18 z 3.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený
tým, že nedoložil súdu žiadané listiny, neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul ani
rozhodcovské konanie, preto súd prvého stupňa dôvodne zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Následne súd uznesením 15Er 2294/2009-22 z 17.8.2010 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,

uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.9.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 263/2012 (vec sa týka konania 16Er 1856/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 10.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 371 dní. Tieto

skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 263/2012 z ftc.
pripojeného spisu 16Er 1856/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná T. O., č.k. Ex 7936/09 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 25.9.2009, písomným
podaním z 11.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých
neoddeliteľných súčastí k zmluve, uvedené bolo zaslané na vedomie i zástupcovi oprávneného. V liste

doručenom súdu 4.12.2009 oprávnený oznámil súdu, že žiadosť súdu o predloženie zmlúv o úvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje
za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu,
že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.

16Er 1856/2009-12 z 22.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 176/2010-23z 29.4.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení
súduprvéhostupňaskúmaťrozsudokstálehorozhodcovskéhosúdu.Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvu

o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo
právoplatnosť 8.6.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 1856/2009-26 z 2.12.2010 exekučné konanie
zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
14.1.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 153/2012, č.k.
16C 217/2012, č.k. 16C 220/2012, č.k. 16C 247/2012, č.k. 16C 251/2012, č.k. 16C 260/2012, č.k. 16C
263/2012 uviesť , že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa,
že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil,
že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa súd

musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem
exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná
súčinnosť oprávneného, ktorý odmietol súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu nedoložil,
na základe čoho súd vo všetkých exekučných konaniach uvedených vo vyššie uvedených súdnych
konaniach, žiadosť o udelenia poverenia zamietol z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez

návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Uvedené rozhodnutia prvostupňového
súdu potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, ktorý vo svojich rozhodnutiach zaujal právny názor, že nie je
správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere prvostupňovému súdu
ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietol. V tej súvislosti je však potrebné i uviesť, že doba na rozhodnutie
o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula,
pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom
na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na doloženie
listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť

rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade
za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní
vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných
konaniach žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody,
ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučné konanie

bolo vo všetkých uvedených exekučných konaniach následne zastavené. Majetková škoda vyčíslená
navrhovateľomvrozsahuistinyapríslušenstva,tedaplnenia,ktorénavrholvymôcťvexekučnomkonaní,
v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie,
v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovskéhosúduvsúlades§45Zákonaorozhodcovskomkonaní.Zanevymožiteľnosťpohľadávky

v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 154/2012 (vec sa týka konania 15Er 1632/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo dňa 22.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010,

pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako
390 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C
154/2012 z pripojeného spisu 15Er 1632/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. L., č.k. Ex 6031/09
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 26.8.2009.
Písomným podaním z 24.9.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, čo bolo zaslané i na vedomie oprávnenému. Oprávnený dňa 19.11.2009 doručil súdu žiadosť o
informáciu o stave konania. Následne súd uznesením č.k. 15Er 1632/2009 - 10 z 23.2.2010 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol

KrajskýsúdvTrenčíneuznesením4CoE192/2010-17z20.5.2010tak,žeuzneseniesúduprvéhostupňa
v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený tým, že
nedoložil zmluvu o úvere, neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, preto bol postup
súdu prvého stupňa správny, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er1632/2009-21 z 5.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
29.10.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 218/2012 (vec sa týka konania 15Er 1858/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo dňa 14.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 367 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 218/2012 z
pripojeného spisu 15Er 1858/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná M. E., č.k. Ex 8410/09 súd zistil,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 25.9.2009, písomným
podaním z 5.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola
zaslanáinavedomieoprávnenému.Vlistedoručenomsúdu19.11.2009dofručiloprávnenýsúdužiadosť
oinformáciuostavekonania.Následnetunajšísúduznesenímč.k.15Er1858/2009-10zodňa22.2.2010
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a nedoložil
súdu listiny, na základe ktorých by súd mohol posúdiť prípadné nedostatky v rozhodcovskom konaní.

Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 4CoE 186/2010-17 z 20.5.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v
tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu.
Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvuoúvereaniprvostupňovémusúduaniodvolaciemusúdu,bolsprávny

postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Tunajší
súd uznesením č.k. 15Er 1858/2009-21 z 5.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 19.11.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 261/2012 (vec sa týka konania 15Er 1405/2009) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo dňa 3.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 409 dní.
Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 261/2012
z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1405/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná O. L., Ex 5142/09
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 6.8.2009. Súd

výzvou z 14.8.2009 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 8.9.2009
zaslal súdu kópiu výzvy zaslanej oprávnenému v podaní z 2.9.2009 na doloženie požadovaného
dokladu. Následne súd uznesením č.k. 15Er 1405/2009-10 z 21.10.2009 žiadosť súdneho exekútora
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín.

Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 19CoE 174/2009-19 z 18.2.2010. tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil s tým,
že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa
skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani
prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
6.4.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er 1405/2009-25 z 28.11.2011 exekučné konanie zastavil,
exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.12.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 154/2012, č.k. 16C

218/2012, č.k. 16C 261/2012, uviesť , že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé
tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne
nečinný, keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe
rozhodcovského rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo
potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol

exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý nereagoval na výzvu
súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu nedoložil, na základe čoho súd vo všetkých
exekučných konaniach uvedených vo vyššie uvedených súdnych konaniach, žiadosť o udelenia
poverenia zamietol z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní. Uvedené rozhodnutia prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd

v Trenčíne, ktorý vo svojich rozhodnutiach zaujal právny názor, že nie je správny záver oprávneného
v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol
správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.V tej súvislosti je však potrebné i uviesť, že doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade,
keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol
prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach

súdneho exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného
plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť
aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd
postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou
rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný

postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučné konanie bolo vo všetkých uvedených
exekučných konaniach následne zastavené. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny
a príslušenstva, teda plnenia, ktoré navrhol vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla
v dôsledku postupu súdu, keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a
rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v

súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom
konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 156/2012 (vec sa týka konania 16Er 2505/2011) navrhovateľ tvrdí, že

konanie začalo dňa 25.6.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010,
pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac
ako 417 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C 156/2012 z pripojeného spisu 16Er 2505/2011 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. M., č.k. Ex
8254/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu

3.8.2011, písomným podaním z 24.8.2011 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o
úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. V liste doručenom súdu 19.9.2011 oprávnený
oznámil súdu, že mu zasiela zmluvu o úvere, následne súd uznesením č.k. 16Er 2505/2011-14 z
26.9.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
zamietol. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Trenčíne uznesením č.k. 2CoE 143/2011-27 z 31.1.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er 2505/2011-30 zo dňa 30.5.2012
exekučné konanie v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.6.2012. Z uvedeného nemožno podľa názoru súdu
vyvodiť nesprávny postup súdu. Súd sa musel pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia zaoberať

zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného
titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť
oprávneného, ktorý žiadané listiny po troch týždňoch síce doložil avšak následne súd musel vyhodnotiť
všetky podklady. Vzhľadom na zložitosť tohto posúdenia, keď exekučný súd jednotlivo hodnotil istinu,
príslušenstvo pohľadávky aj z pohľadu spotrebiteľského práva, konal práve naopak promptne a s

náležitou odbornosťou a o žiadosti rozhodol krátko po doručení žiadaných listín. V tej súvislosti
je však potrebné i uviesť, že doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil
nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový
súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho
exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v

rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu
ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj
vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou.
Okrem toho, že súd nezistil v uvedenom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup,
navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným

nesprávnymúradnýmpostupomsúdu.Exekučnékonaniebolovuvedenomexekučnomkonanínásledne
zastavené. Majetková škoda vyčíslená navrhovateľom v rozsahu istiny a príslušenstva, teda plnenia,
ktoré navrhol vymôcť v exekučnom konaní, v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súdu,
keď exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol
a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o

rozhodcovskom konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá
výlučne oprávnený, ktorý v dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie
exekučného konania.V podaných návrhoch /označené navrhovateľom „NP“/, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny
úradnýpostup exekučnéhosúduprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
svoje nároky oprel o tvrdenie, že súdy rozhodli rozhodnutím o poverení po zákonnej lehote, pričom v

dobe bezdôvodnej nečinnosti súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach, v súvislosti s
návrhmi označenými navrhovateľom NP, došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, a to v exekučných veciach v súvislosti s konaniami

16C 148/2012, 16C 160/2012, 16C 169/2012, 16C 179/2012, 16C 157/2012, 16C 178/2012, 16C
256/2012, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu zaoberal v odôvodnení nižšie,
pri jednotlivých uvedených konaniach, keďže bola vznesená pre preskúmavané exekučné veci.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna
úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v

platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťou
od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že

účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného
poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol §41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 1.6.2011 nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 1.6.2011 neexistovala v exekučnom konaní žiadna
zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky. Súd
však zastáva názor, že i pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za
exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu aj argumentácia

odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy k horeuvedeným zákonom, ktoré novelizovali
Exekučný poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do zákonnej formulácie
exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tomto smere je argumentácia
navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo možné považovať za

exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie
lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných konaniach nikdy nespochybňoval
začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa názoru
súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v ktoromkoľvek znení,
prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

prípadeaksúdnezistilrozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhunavykonanie
exekúcieaexekučnéhotitulusozákonom.Následnesaosobitneupravujesituáciu,keďsúdtakýtorozpor
zistí a je povinný nie udeliť poverenie ale rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú 15-dňovú lehotu vsunúť obe procesnésituácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení rozporu napríklad exekučného titulu so
zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší
proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i v rozhodcovskom rozsudku.

Pokiaľ teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza
v exekučných konaniach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15 -dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia zákon lehotu neupravuje. Súd sa však v každom namietanom exekučnom konaní zaoberal

primeranosťou lehoty, v ktorej o žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval.

Pokiaľideomajetkovúškodu,ktorúnavrhovateľvtejtosúvislostiuplatňujeatátomápredstavovaťúčelne
vynaložené náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, pričom malo ísť o náklady na správu
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržanie a správu informačného systému a na

administratívnespracovanietextovurgencií,publikačnévýdaje,poštovnéatelekomunikačnéapodobne,
považujesúdajtentodruhýzodpovednostnýprvokzaneopodstatnený.Vovšetkýchkonaniachuplatňuje
navrhovateľ paušálne sumu 125,- eur ako hmotnú materiálnu škodu. Zároveň uplatňuje nemajetkovú
ujmu v peniazoch z rovnakých dôvodov ako v konaniach, kde namietal oneskorené rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, ďalej k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrené uskutočniť náhradu exekučného titulu.

V tejto súvislosti súd udáva, že navrhovateľ ani v jednom konaní nepreukázal nesprávny úradný
postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nepreukázal existenciu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tak ako súd konštatoval vyššie v exekučných konaniach,

v ktorých súd zamietal žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu predloženého
navrhovateľom ako oprávneným so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu
neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto plynie len
pri udelení poverenia. Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti
o udelenie poverenia v niektorých konaniach ubehla aj dlhšia doba, súd ju hodnotí ako primeranú a

zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného titulu, ďalej ovplyvnenú nespoluprácou oprávneného
ako účastníka exekučného konania so súdom. Vo všeobecnosti súd udáva, že NS SR sa otázkou
majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní
zaoberal napríklad vo veci 3Cdo 134/2003, rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného NS SR konštatoval,
že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a

vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia /
v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti/, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho
pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia NS SR uvádza,
že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím,
nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť

vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky
z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom priznané plnenie, ktoré veriteľ môže vymôcť bez problémov od
bonitného dlžníka a inú hodnotu, ak dlžník má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení
aj podľa názoru súdu v predmetných veciach vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by
oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu.

Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo
nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho
bolo možné uspokojiť inak.

Vo veci pod spis. zn. 16C 147/2012 /vec sa týka konania 16Er 795/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.6.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie viacako 5 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C 147/2012, z pripojeného spisu 16Er 795/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný Gustáv Ištok, č.k. Ex
2872/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.6.2009,

pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 11.6.2009 a doručené exekútorovi 19.6.2009. Dňa 6.7.2009 bola doručená tunajšiemu
súdu žiadosť oprávneného o stave konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 148/2012 /vec sa týka konania 16Er 248/2009 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.3.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie viac
ako 5 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C 148/2012, z pripojenej fotokópie spisu 16Er 248/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. F., č.k.
Ex 12596/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

9.3.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené
súdnemu exekútorovi dňa 17.3.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C 149/2012 /vec sa týka konania 16Er 794/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd

rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.6.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie
viac ako 5 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C 149/2012, z ftc. pripojeného spisu 16Er 794/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný R. E.,
č.k. Ex 2758/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

3.6.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené
súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2009. Následne tunajší súd uznesením 16Er 794/2009-40 z 25.9.2012
exekúciu zastavil z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom doposiaľ Krajský súd v Trenčíne nerozhodol.

Vo veci pod spis. zn. 16C 160/2012 /vec sa týka konania 15Er 2738/08 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2008, a to rozhodnutím o
poverení.Krozhodnutiuopoverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenejdoby/omeškanieviacako
7 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C

160/2012, z pripojeného spisu 15Er 2738/08 oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. C., č.k. Ex 10632/08
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 4.12.2008,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené exekútorovi 7.1.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C 169/2012 /vec sa týka konania 16Er 48/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 26.1.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie viac
ako 6 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní
16C169/2012,zpripojenéhospisu16Er48/09oprávnený(navrhovateľ),povinnýB.U.,č.k.Ex11455//08

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 14.1.2009,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 26.1.2009 a doručené exekútorovi 2.2.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C 179/2012 /vec sa týka konania 15Er 2731/08 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.12.2008, a to rozhodnutím o
poverení.Krozhodnutiuopoverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenejdoby/omeškanieviacako
6 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C
179/2012, z pripojeného spisu 15Er 2731/08 oprávnený (navrhovateľ), povinná B. Z., č.k. Ex 10183//08

súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 2.12.2008,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 16.12.2008 a doručené exekútorovi 7.1.2009.Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 147/12, 16C
148/12, 16C 149/12, 16C 160/12, 16C 169/12, 16C 179/12 uviesť , že vykonaným dokazovaním

bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných
konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol
súd v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Svoj nárok navrhovateľ teda odvodzuje
od toho, že v týchto veciach bolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až po zákonom stanovenej lehote. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že tieto tvrdenia

navrhovateľa sa nezakladajú na pravde, keďže súd rozhodol a poverenie vydal v stanovenej 15-dňovej
lehote od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Návrh navrhovateľa je teda vo všetkých uvedených
veciach nedôvodný, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie včas a v tejto súvislosti nevznikli žiadne
prieťahy v konaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľovi z tohto dôvodu nemohla vzniknúť ani žiadna škoda
či nemajetková ujma. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný v
týchto konaniach zamietol. Taktiež podľa názoru súdu v konaniach č. 16C 148/2012, 16C 160/2012, 16C

169/2012, 16C 179/2012 bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania práva na náhradu
škody vzhľadom na uplynutie 3 ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. od
doby kedy mala navrhovateľovi vzniknúť škoda v súvislosti s oneskoreným vydaním poverenia, keďže
v tam exekučných konaniach bolo poverenie udelené 17.3.2009,16.12.2008, 26.1.2009, 16.12.2008,
podľa názoru súdu navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody po trojročnej premlčacej dobe, keďže

žalobu na súd podal až v septembri v roku 2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 157/2012 /vec sa týka konania 15Er 259/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.3.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie

viac ako 6 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C 157/2012, z pripojeného spisu 15Er 259/09 oprávnený (navrhovateľ), povinná N. N., č.k. Ex
66/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 9.3.2009,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 25.3.2009. Následne výzvou z 2.6.2009 tunajší súd vyzval oprávneného na doloženie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom oprávnený podaním doručeným súdu 19.10.2009 doručil súd
zmluvu o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 259/2009-17 z 12.2.2010 exekúciu v celosti
zastavil z dôvodu, že oprávnený vymáhal plnenie na základe nespôsobilého exekučného titulu, proti
ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
4CoE 147/2010-25 z 12.8.2010 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu, že

exekučný titul zaväzoval povinného v celom rozsahu k plneniu v rozpore so zákonom. Prvostupňové
rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť 28.9.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 178/2012 /vec sa týka konania 15Er 256/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.3.2009, a to rozhodnutím

o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie
viac ako 5 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C 178/2012, z pripojeného spisu 15Er 256/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný A. L., č.k.
Ex 12583//08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
9.3.2009, pričom poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle doloženého exekučného titulu bolo udelené

súdnemu exekútorovi dňa 25.3.2009 a doručené exekútorovi 1.4.2009.

Vo veci pod spis. zn. 16C 256/2012 /vec sa týka konania 15Er 24/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.2.2009, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie

viac ako 6 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom
v konaní 16C 256/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er 24/09 oprávnený (navrhovateľ),
povinná Z. N., Ex 12468/08 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 9.1.2009. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora 4.2.2009, ktoré bolo
doručené exekútorovi 10.2.2009. Následne súd uznesením č.k. 15Er 24/09-17 z 19.3.2010 exekúciu

sčasti zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného k plneniu v rozpore so
zákonom. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 19CoE 244/2010-26 z 30.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.2.2011. Následne tunajší súd uznesením 15Er 24/09-34 z11.9.2012 exekúciu zastavil, proti ktorému rozhodnutiu sa odvolal oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením 17CoE 49/2013-51 z 26.3.2013. Prvostupňové uznesenie 15Er 24/2009-34
z 11.9.2012 potom nadobudlo právoplatnosť 16.4.2013.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 157/12, 16C
178/12, 16C 256/12, uviesť , že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia
navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd nečinný v rozsahu ako
uviedol v jednotlivých návrhoch, keďže súd zistil, že o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol súd krátko

po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia / vo všetkých tam uvedených exekučných
konaniach v lehote do 1 mesiaca od doručenia žiadosti o udelenie poverenia/, pričom v exekučných
konaniach v súvislosti s konaniami 16C 157/12 a 16C 256/12 boli následne i tak tieto exekučné
konania v celom rozsahu zastavené z dôvodu, že oprávnený vymáhal plnenie na základe nespôsobilého
exekučného titulu, čo potvrdil i Krajský súd v Trenčíne. Navrhovateľovi preto nemohla vzniknúť
žiadna škoda a ani nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s postupom súdu v daných exekučných

konaniach, pretože uplatnené náklady na správu pohľadávky, udržanie a správu informačného systému
a na spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním v sume 125,- eur by mu vznikli /ak vôbec vznikli/ oprávnenému i pri rozhodnutí súdu v
lehote 15 dní, keďže exekúcie po udelení poverenia prebiehali ďalej. Navrhovateľ teda nepreukázal, že
by v príčinnej súvislosti s prípadným oneskoreným rozhodnutím súdu mu súd spôsobil škodu z titulu

týchto výdavkov v konkrétnej výške, nepredložil súdu o tom žiadne dôkazy, len svoje tvrdenia. I keby
dĺžka konania súdu o žiadosti o udelenie poverenia vykazovala znaky prieťahov v konaní, navrhovateľ
nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti s oneskoreným
rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia vznikla. Jeho tvrdenia o majetkovej škode a nemajetkovej
ujme, resp. strate možnosti zaobstarať si iný exekučný titul považuje súd len za účelové a ničím

nepodložené tvrdenia. Taktiež podľa názoru súdu v konaniach č. 16C 157/2012, 16C 178/2012, 16C
256/2012, bola dôvodná i odporcom vznesená námietka premlčania práva na náhradu škody vzhľadom
na uplynutie 3 ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. od doby kedy mala
navrhovateľovi vzniknúť škoda v súvislosti s oneskoreným vydaním poverenia, keďže v tam uvedených
exekučných konaniach bolo poverenie udelené v dňoch 25.3.2009, 25.3.2009, 4.2.2009, a teda podľa

názoru súdu navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody po trojročnej premlčacej dobe, keďže žalobu
na súd podal až v septembri v roku 2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 257/2012 /vec sa týka konania 15Er 1278/09 / navrhovateľ tvrdí, že súd
rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 8.3.2010, a to rozhodnutím

o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie
viac ako 11mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v
konaní 16C 257/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 1278/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný
Z. T., Ex 4266/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu 24.7.2009. Súd výzvou z 12.8.2009 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere.

Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu
8.9.2009 zaslal súdu jeho výzvu z 2.9.2009 zaslanú oprávnenému na doloženie požadovaného dokladu.
Oprávnený podaním doručeným súdu 14.9.2009 požiadal súd o predĺženie lehoty na vybavenie o 60
dní a zároveň doručil súdu zmluvu o úvere. Oprávnený 19.11.2009 doručil súdu žiadosť o informáciu
o stave konania. Následne tunajší súd uznesením 15Er 1278/09-14 z 3.3.2010 žiadosť exekútora o

udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a
zároveň súdneho exekútora poveril dňa 8.3.2010 vymožením istiny v sume 87,82 eur. Proti citovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
5CoE 197/2010-23 z 13.5.2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Prvostupňové uznesenie
15Er 1278/09-14 z 3.3.2010 nadobudlo právoplatnosť 7.6.2010.

Z uvedeného nemožno v exekučnom konaní v súvislosti s konaním 16C 257/2012 podľa názoru súdu
vyvodiť nesprávny postup súdu. Súd sa musel pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia zaoberať
zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného
titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť

oprávneného, ktorý žiadané listiny po troch týždňoch síce doložil avšak následne súd musel vyhodnotiť
všetky podklady. Vzhľadom na zložitosť tohto posúdenia, keď exekučný súd jednotlivo hodnotil istinu,
príslušenstvo pohľadávky aj z pohľadu spotrebiteľského práva, konal práve naopak promptne a s
náležitou odbornosťou a o žiadosti rozhodol do 6 mesiacov po doručení žiadaných listín rozhodnutím z3.3.2010, ktorým žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom
vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora poveril dňa 8.3.2010 vymožením istiny
v sume 87,82 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol

Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 197/2010-23 z 13.5.2010 tak, že uznesenie okresného súdu
potvrdil. V tej súvislosti je potom potrebné uviesť, že doba na rozhodnutie o úplnom respektíve
čiastočnom zamietnutí žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia,
vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na

doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom
prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd teda nezistil v uvedenom
exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek
škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučný

súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní.

Vo veci pod spis. zn. 16C 258/2012 /vec sa týka konania 15Er 2786/09/ navrhovateľ tvrdí, že súd

rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.11.2010, a to rozhodnutím
o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie
viac ako 15 mesiacov/. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom
v konaní 16C 258/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2786/09 oprávnený (navrhovateľ),
povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy
o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie
i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010 oznámil, že po konzultácii s
oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného na predloženie žiadanej zmluvy.
Následne súd uznesením č.k. 15Er 2786/09-11 z 26.3.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu

zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre nedoloženie listín. V rámci odvolacej lehoty
oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 246/2010-26 z 19.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený predložil zmluvu o úvere a teda úlohou súdu
bude v ďalšom konaní preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší

súd uznesením 15Er 2786/2009-34 z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne
zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE
377/2011-57 z 30.9.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením
15Er 2786/2009-71 z 10.4.2012 exekučné konanie sčasti zastavil. Zároveň uznesením 15Er 2786/09-72

z 10.4.2012 exekúciu vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
17CoE159/2012-85z1.8.2012tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Proticitovanémurozhodnutiu
podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veci č.k. 16C 258/2012, uviesť, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedenom exekučnom
konaní bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie
poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného
plnenia,kčomubolopotrebné,abymalkdispozíciiokremexekučnéhotituluajďalšiedoklady,nazáklade

ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý v exekučnom
konaní v súvislosti s konaním 16C 258/2012 odmietol súdu predložiť žiadané listiny a tieto súdu doložil
až v rámci odvolacieho konania, na základe čoho odvolací súd prvostupňové rozhodnutie, ktorými súd
žiadosť o udelenia poverenia zamietol, v celom rozsahu zrušil, následne tunajší súd uznesením z
12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vo

výroku uvedeného rozhodnutia, ktoré rozhodnutie potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, následne tunajší
súd uznesením z 10.4.2012 exekučné konanie sčasti zastavil a zároveň uznesením 15Er 2786/09-72
z 10.4.2012 exekúciu vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením17CoE159/2012-85z1.8.2012tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Proticitovanémurozhodnutiu
podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ nerozhodol. V tej súvislosti je potom potrebné
uviesť, že doba na rozhodnutie o čiastočné respektíve úplné zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd

zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový
súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho
exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v
rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu
ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj

vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou.
Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný postup,
navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom
a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v
súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

V podaných návrhoch /označené navrhovateľom „NZP“/, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny
úradnýpostup exekučnéhosúduprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
svoje nároky oprel o tvrdenie, že súdy rozhodli o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej
lehote, pričom v dobe bezdôvodnej nečinnosti súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.

Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach, v súvislosti s
návrhmi označenými navrhovateľom NZP, nedošlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, keďže sa jedná o exekučné veci z obdobia rokov 2009,
2010, 2011, v ktorých ani v jednej veci nebola doručená súdu žiadosť o udelenie poverenia pred

dátumom 23.4.2009, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu nezaoberal, keďže
nebola vznesená pre preskúmavané exekučné veci.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna
úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v

platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťou
od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že

účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného
poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol §41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 1.6.2011 nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 1.6.2011 neexistovala v exekučnom konaní žiadna
zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky. Súd
však zastáva názor, že i pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali zaexekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu aj argumentácia
odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy k horeuvedeným zákonom, ktoré novelizovali
Exekučný poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do zákonnej formulácie

exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tomto smere je argumentácia
navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo možné považovať za
exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie
lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných konaniach nikdy nespochybňoval

začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa názoru
súdu vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v ktoromkoľvek znení,
prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
prípadeaksúdnezistilrozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhunavykonanie
exekúcieaexekučnéhotitulusozákonom.Následnesaosobitneupravujesituáciu,keďsúdtakýtorozpor
zistí a je povinný nie udeliť poverenie ale rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú 15-dňovú lehotu vsunúť obe procesné
situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení rozporu napríklad exekučného titulu so
zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší
proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ teda
navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza v exekučných

konaniach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15
-dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia zákon
lehotu neupravuje. Súd sa však v každom namietanom exekučnom konaní zaoberal primeranosťou
lehoty, v ktorej o žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval.

Pokiaľideomajetkovúškodu,ktorúnavrhovateľvtejtosúvislostiuplatňujeatátomápredstavovaťúčelne
vynaložené náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, pričom malo ísť o náklady na správu
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, na udržanie a správu informačného systému a na
administratívnespracovanietextovurgencií,publikačnévýdaje,poštovnéatelekomunikačnéapodobne,

považujesúdajtentodruhýzodpovednostnýprvokzaneopodstatnený.Vovšetkýchkonaniachuplatňuje
navrhovateľ paušálne sumu 125,- eur ako hmotnú materiálnu škodu. Zároveň uplatňuje nemajetkovú
ujmu v peniazoch z rovnakých dôvodov ako v konaniach, kde namietal oneskorené rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora, pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, ďalej k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,

k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrené uskutočniť náhradu exekučného titulu.

V tejto súvislosti súd udáva, že navrhovateľ ani v jednom konaní nepreukázal nesprávny úradný
postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nepreukázal existenciu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Tak ako súd konštatoval vyššie v exekučných konaniach,
v ktorých súd zamietal žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu predloženého

navrhovateľom ako oprávneným so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu
neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto plynie len
pri udelení poverenia. Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti
o udelenie poverenia v niektorých konaniach ubehla aj dlhšia doba, súd ju hodnotí ako primeranú a
zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného titulu, ďalej ovplyvnenú nespoluprácou oprávneného

ako účastníka exekučného konania so súdom. Vo všeobecnosti súd udáva, že NS SR sa otázkou
majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní
zaoberal napríklad vo veci 3Cdo 134/2003, rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného NS SR konštatoval,
že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a
vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia /

v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti/, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho
pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia NS SR uvádza,
že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím,
nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiťvymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky
z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom priznané plnenie, ktoré veriteľ môže vymôcť bez problémov od
bonitného dlžníka a inú hodnotu, ak dlžník má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení

aj podľa názoru súdu v predmetných veciach vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by
oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu.
Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol
výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup,
lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo

nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho
bolo možné uspokojiť inak.

V prejednávaných veciach navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, čo bolo dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, resp. súd posúdil

plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku ako v rozpore so zákonom podľa § 45 ods. 1,2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní/. K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo preto
výlučne z dôvodov na strane oprávneného. Skutočnosť, že oprávnený si dal „prisúdiť“ plnenia zo zmlúv
o úvere rozhodcovskému súdu a tento vydal nezákonný exekučný titul, pretože na uvedené nemal
žiadne oprávnenie v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, išlo o nulitné právne akty, ktoré nikdy

nemohli byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nemôže teraz navrhovateľ využiť
vo svoj prospech a tvrdiť, že keby súd zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej
lehote, mohol uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Bol to práve dôsledný postup exekučného
súdu, ktorý vo veľkom množstve exekučných konaní zamedzil vymoženiu pohľadávky oprávneného na
základe takéhoto exekučného titulu, pričom k vymoženiu takejto pohľadávky nikdy nemohlo dôjsť. Právo

veriteľa sa preto nestalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu,
ale v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami navrhoval
vykonať exekúciu na podklade nespôsobilých exekučných titulov, a to napriek tomu, že by mal právo
poznať, keďže vo všetkých konaniach bol právne zastúpený advokátskou kanceláriou. Súd v konaniach
uvedených nižšie jednotlivo rozoberá exekučné konania, v ktorých navrhovateľ namieta v tejto súvislosti

nesprávny úradný postup.

Vo veci pod spis. zn. 16C 159/2012 (vec sa týka konania 16Er 2494/2011) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 7.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom

stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 282 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 159/2012 z ftc. pripojeného spisu
16Er 2494/2011, oprávnený (navrhovateľ), povinný Maroš Árendáš, č.k. Ex 8303/11 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením
č.k. 16Er 2494/2011-09 z 12.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu

neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.9.2011, následne
súd uznesením 16Er 2494/2011-11 z 12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.11.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 208/2012 (vec sa týka konania 16Er 2502/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 15.10.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 305 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé.
V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 208/2012 z pripojeného spisu 16Er 2502/2011,

oprávnený (navrhovateľ), povinný M. D., č.k. Ex 8320/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením č.k. 16Er 2502/2011-9 z 11.8.2011
žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.9.2011, následne súd uznesením 16Er 2502/2011-11 z
12.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

21.10.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné v uvedených veciach č.k. 16C 159/12, 16C 208/12, uviesť ,
že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedenýchjednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol súd v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Tak,
ako súd vysvetlil vyššie, doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad

exekučného titulu so zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať
povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a
túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,
že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny

úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené,
oprávnený sa proti citovanému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti ani neodvolal.

Vo veci pod spis. zn. 16C 166/2012 (vec sa týka konania 15Er 3145/2010) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 30.8.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 27.1.2011, a to rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 150 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé.
V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 166/2012 z pripojeného spisu 15Er 3145/2010,
oprávnený (navrhovateľ), povinná G. C., č.k. Ex 13871/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 26.11.2010. Súd uznesením č.k. 15Er 3145/2010-9 z

14.12.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.1.2011, následne súd uznesením 15Er
3145/2010-10 z 25.2.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 19.3.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 201/2012 (vec sa týka konania 16Er 2815/10 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 11.8.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.1.2011, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 172 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 201/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er

2815/10 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. C., Ex 13226/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k.
16Er 2815/10-09 z 9.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že
rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený
na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre

nedoloženie listín. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal späť,
následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 16CoE 49/11-27 z 31.3.2011 odvolacie konanie zastavil.
Následne tunajší súd uznesením 16Er 2815/2010-30 z 27.5.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.6.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 222/2012 (vec sa týka konania 15Er 2507/11 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 21.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 268 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú

nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 222/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2507/11
oprávnený (navrhovateľ), povinný Q. E., Ex 8284/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 3.8.2011. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2507/11-11
z 30.8.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej
rozhodcovskej doložky. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní

rozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením17CoE500/2011-24z9.5.2012tak,žeuznesenieokresného
súdu potvrdil. Prvostupňové uznesenie 15Er 2507/11-11 z 30.8.2011 nadobudlo právoplatnosť 1.6.2012.
Následne tunajší súd uznesením 15Er 2507/2011-39 z 11.7.2012 exekučné konanie v celom rozsahu
zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.7.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 255/2012 (vec sa týka konania 15Er 2494/11 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 20.5.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 182 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa súnepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 255/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er 2494/11
oprávnený (navrhovateľ), povinná B. T., Ex 8428/11, ktorý je pripojený k spisu 16C 173/2012 súd zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 3.8.2011. Súd uznesením

č.k. 15Er 2494/2011-10 z 22.8.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.9.2011, následne
súd uznesením 15Er 2494/2011-11 z 7.10.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 161/2012 (vec sa týka konania 15Er 2943/2011) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 15.7.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 9.12.2011, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 147 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé.
V súvislosti s návrhom v konaní pod spis. zn. 16C 161/2012 z pripojeného spisu 15Er 2943/2011,
oprávnený (navrhovateľ), povinná Z. S., č.k. Ex 13165/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 12.9.2011. Súd uznesením č.k. 15Er 2943/2011-14 z
18.11.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej
doložky, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011, následne súd uznesením 15Er
2943/2011-16 z 29.5.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 20.6.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 202/2012 (vec sa týka konania 15Er 2444/10 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 20.7.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 30.1.2011, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 194 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú

nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 202/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er
2444/10 oprávnený (navrhovateľ), povinný S. Q., Ex 10497/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 10.9.2010. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2444/10-9 z
18.10.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej

dohody o vyplnení zmenky. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal
späť, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 57/11-27 z 22.2.2011 odvolacie konanie
zastavil. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2444/2010-29 z 27.4.2011 exekučné konanie zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 237/2012 (vec sa týka konania 16Er 2816/10 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 11.8.2010, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 26.1.2011, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 168 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 237/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 16Er 2816/10

oprávnený (navrhovateľ), povinná G. C., Ex 13295/10 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.10.2010. Následne súd uznesením č.k. 16Er 2816/10-9 z
23.11.2010 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej
dohody o vyplnení zmenky. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený podal odvolanie, ktoré následne vzal

späť, následne Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 108/11-26 z 5.4.2011 odvolacie konanie
zastavil. Následne tunajší súd uznesením 16Er 2816/2010-27 z 20.7.2011 exekučné konanie zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.8.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 166/12, 16C 201/12,

16C 222/12, 16C 255/12, 16C 161/12, 16C 202/12, 16C 237/12 uviesť, že vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných
konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, pričom súd zistil, že v exekučných veciach súvisiacich s
konaniami č. 16C 166/12, 16C 201/12, 16C 222/12, 16C 255/12 súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol v lehote 1 mesiaca od doručenia žiadosti o udelenie poverenia a v exekučných veciach

súvisiacich s konaniami č. 16C 161/12, 16C 202/12, 16C 237/12 súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol v lehote 2 mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Tak, ako súd vysvetlil vyššie,
doba na rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so
zákonom, neplynula, pričom súd rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdenéhoplnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť
aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom, že súd
postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou

rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný
postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Exekučné konanie bolo následne zastavené. Exekučný súd
tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu
vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Za

nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený, ktorý v
dôsledku zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 162/2012 (vec sa týka konania 16Er 1397/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie

začalo 3.7.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 409 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé.
V súvislosti s návrhom v konaní 16C 162/2012 z ftc. pripojeného spisu 16Er 1397/2009 oprávnený
(navrhovateľ), povinná F. S., č.k. Ex 5028/09, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená tun. súdu 6.8.2009. Písomným podaním z 18.8.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere. V podaní z 11.11.2009 súd vyzval exekútora, aby v lehote 10 dní
doručil súdu úverovú zmluvu, uvedená výzva súdu bola zaslaná na vedomie i zástupcovi oprávneného.
Vlistedoručenomsúdu4.12.2009oprávnenýoznámilsúdu,žežiadosťsúduopredloženiezmlúvoúvere
nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní, preto výzvu súdu považuje

za právne neopodstatnenú. Poverený súdny exekútor v liste doručenom súdu 2.12.2009 oznámil súdu,
že oprávnený sa po doručení rozhodnutí krajských súdov rozhodol, že on a ani jeho zástupca nebudú
predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd uznesením č.k.
16Er 1397/2009-15 z 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora v celosti zamietol,
a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol

aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu
podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 5CoE 119/2010-25
z 16.4.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení
citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení
súduprvéhostupňaskúmaťrozsudokstálehorozhodcovskéhosúdu.Keďžeoprávnenýnedoložilzmluvu

o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo
právoplatnosť 3.5.2010. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er 1397/2009-30 z 20.7.2010 exekučné konanie
zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30.7.2010.

Vo veci pod spis. zn. 16C 172/2012 (vec sa týka konania 15Er 2785/09 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 7.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 282 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú

nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 172/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er
2785/09 oprávnený (navrhovateľ), povinná C. O., Ex 11916/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená
výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010

oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného
na predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2785/09-11 z 26.3.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre
nedoloženie listín. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal
odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 233/2010-23 z

29.7.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že oprávnený
predložil zmluvu o úvere vrámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní preskúmať
súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2785/2009-25
z 11.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu uvedenom vovýroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010 poveril vymôžením istiny
560,96 eur. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením 19CoE 103/2011-45 z 28.4.2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Následne tunajší súd uznesením 15Er 2785/2009-47 z 4.7.2011 exekučné konanie sčasti zastavil.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.8.2011. Následne súd uznesením 15Er 2785/09-61
z 29.11.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému uzneseniu podal
odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 6CoE 31/2013-78
z 26.2.2013 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol. Proti citovanému rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený, o ktorom najvyšší súd zatiaľ
nerozhodol.

Vo veci pod spis. zn. 16C 213/2012 (vec sa týka konania 15Er 2786/09 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 9.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom

stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 280 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 213/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er
2786/09 oprávnený (navrhovateľ), povinný F. K., Ex 12325/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 14.12.2009. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená

výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010
oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného
na predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2786/09-11 z 26.3.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre
nedoloženie listín. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal

odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 246/2010-26
z 19.8.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere vrámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní
preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er
2786/2009-34 z 12.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol, a to v rozsahu

uvedenom vo výroku uvedeného rozhodnutia a zároveň súdneho exekútora dňa 16.11.2010 poveril
vymôžením istiny 197,84 eur. Následne tunajší súdu uznesením 15Er 2786/09-53 z 3.5.2011 doplnil
výrokovú časť uznesenia spis. zn. 15Er 2786/09-34 z 12.11.2010 v rozsahu ako je uvedené v uvedenom
uznesení. Proti citovaným uzneseniam podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením 19CoE 377/2011-57 z 30.9.2011 tak, že uznesenia okresného súdu v celom

rozsahu potvrdil. Následne tunajší súd uznesením 15Er 2786/2009-71 z 10.4.2012 exekučné konanie
sčasti zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.5.2012. Následne súd uznesením
15Er 2786/09-72 z 10.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Proti citovanému
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
17CoE 159/2012-85 z 1.8.2012 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie 15Er 2786/09-72

z 10.4.2012 nadobudlo právoplatnosť 6.9.2013.

Vo veci pod spis. zn. 16C 216/2012 (vec sa týka konania 15Er 131/10) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 29.12.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom

stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 230 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 216/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er
131/10 oprávnený (navrhovateľ), povinný Z. E., Ex 14018/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 20.1.2010. Súd výzvou z 18.2.2010 vyzval súdneho
exekútora na doloženie zmluvy o úvere ako aj všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená

výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 4.3.2010
oznámil, že po konzultácii s oprávneným sa rozhodol, že nebude vyzývať zástupcu oprávneného
na predloženie žiadanej zmluvy. Následne súd uznesením č.k. 15Er 131/10-11 z 29.3.2010 žiadosť
súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu pre
nedoloženie listín. Vrámci odvolacej lehoty oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere a zároveň podal

odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19CoE 256/2010-33
z 29.7.2010 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
oprávnený predložil zmluvu o úvere vrámci odvolacej lehoty a teda úlohou súdu bude v ďalšom konaní
preskúmať súlad exekučného titulu s danou zmluvou o úvere. Následne tunajší súd uznesením 15Er131/2010-36 z 18.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol. Proti
citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením19CoE113/2011-49z31.5.2011tak,žeuznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Následnetunajší

súduznesením15Er131/2010-51z26.8.2011exekučnékonanievcelostizastavil.Uvedenérozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 8.10.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo všetkých uvedených veciach č.k. 16C 162/2012, č.k.
16C 172/2012, č.k. 16C 213/2012, č.k. 16C 216/2012 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené,

že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol
súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku sa súd musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k
čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých
bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná súčinnosť oprávneného, ktorý v exekučnom konaní
v súvislosti s konaním 16C 162/2012 odmietol súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu

nedoložil, na základe čoho súd v tom exekučnom konaní žiadosť o udelenia poverenia zamietol z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, ktorý zaujal
právny názor, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého
stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere

prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V exekučných konaniach v súvislosti s konaniami č.
16C 172/2012, č.k. 16C 213/2012, č.k. 16C 216/2012 oprávnený odmietol súdu predložiť žiadané
listiny a tieto súdu doložil až v rámci odvolacieho konania, na základe čoho odvolací súd prvostupňové
rozhodnutia, ktorými súd žiadosť o udelenia poverenia zamietol, v celom rozsahu zrušil, avšak

následne v konečnom dôsledku všetky uvedené exekučné konania boli v celom rozsahu zastavené pre
nespôsobilý exekučný titul. V tej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že doba na rozhodnutie o zamietnutie
žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom súd lehotu
v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia, vzhľadom na potrebu vyzývať v
toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na doloženie listín a posudzovať povahu

prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a túto
vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom prípade za primeranú so záverom,
že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s
osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny
úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej

súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Exekučné konanie bolo vo všetkých
uvedených exekučných konaniach následne zastavené. Exekučný súd tak ako vysvetlil súd vyššie,
v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozsudku
rozhodcovskéhosúduvsúlades§45Zákonaorozhodcovskomkonaní.Zanevymožiteľnosťpohľadávky
vdanomexekučnomkonanísizodpovedávýlučneoprávnený,ktorývdôsledkudoloženianespôsobilého

exekučného titulu zavinil zastavenie exekučného konania.

Vo veci pod spis. zn. 16C 171/2012 (vec sa týka konania 16Er 1243/2009) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 20.6.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 422 dní. Tieto skutkové tvrdenia
navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 171/2012 z ftc. pripojeného spisu
16Er 1243/2009 oprávnený (navrhovateľ), povinná Ľudmila Francová, č.k. Ex 3743/09 súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 20.7.2009. Písomným
podaním z 5.8.2009 súd vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere. V podaní z 20.8.2009

exekútor vyzval oprávneného na doloženie požadovaných dokladov zo strany súdu, čo bolo zaslané
na vedomie tun. súdu. Následne súd uznesením č.k. 16Er 1243/2009-11 z 29.10.2009 žiadosť o
udeleniepovereniasúdnehoexekútoravcelostizamietol,atozdôvodunepreskúmateľnostiexekučného
titulu z dôvodu nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v
rozhodcovskom konaní. Proti citovanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Trenčíne uznesením 19CoE 8/2010-22 z 18.2.2010 tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu aniodvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo právoplatnosť 12.4.2010. Tunajší súd
uznesením č.k. 16Er 1243/2009-26 z 29.4.2011 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov

konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.5.2011.

Vo veci pod spis. zn. 16C 199/2012 (vec sa týka konania 16Er 2460/2009 ) navrhovateľ tvrdí, že
konanie začalo 6.11.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to

rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 283 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 199/2012 z pripojeného spisu 16Er 2460/2009
oprávnený (navrhovateľ), povinný C. X., č.k. Ex 11400/09 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tun. súdu 27.11.2009. Písomným podaním z 23.2.2010 súd
vyzval súdneho exekútora na doloženie zmluvy o úvere a všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve.

Následne súd uznesením č.k. 16Er 2460/2009-9 z 12.5.2010 žiadosť o udelenie poverenia súdneho
exekútora v celosti zamietol, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu nedoloženia
listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní. Proti
citovanémuuzneseniupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvTrenčíneuznesením
8CoE 146/2010-21 z 30.9.2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil,

pričom v odôvodnení citovaného rozhodnutia uviedol, že nie je správny záver oprávneného v tom
smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu.
Keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere ani prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol
správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Prvostupňovérozhodnutiepotomnadobudloprávoplatnosť10.11.2010.Tunajšísúduznesenímč.k.16Er

2460/2009-23 z 23.12.2010 exekučné konanie zastavil, exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné v uvedených veciach č.k. 16C 171/2012, č.k. 16C 199/2012
uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam

uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v
súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa súd
musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem
exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná
súčinnosť oprávneného, ktorý v oboch exekučných konaniach v súvislosti s konaním 16C 171/2012,

16C 199/2012 nereagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny a tieto ani vôbec súdu nedoložil, na
základe čoho súd v uvedených exekučných konaniach žiadosť o udelenia poverenia zamietol z dôvodu
nedoloženia listín, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Uvedené rozhodnutia prvostupňového súdu potvrdil i Krajský súd v Trenčíne, ktorý zaujal
právny názor, že nie je správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého

stupňa skúmať rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, a keďže oprávnený nedoložil zmluvu o úvere
prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu, bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V tej súvislosti je tiež potrebné uviesť, že doba na
rozhodnutie o zamietnutie žiadosti v prípade, keď súd zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom súd lehotu v ktorej rozhodol prvostupňový súd o žiadosti o udelenie poverenia,

vzhľadom na potrebu vyzývať v toľkých konaniach súdneho exekútora respektíve oprávneného na
doloženie listín a posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky a túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje v danom
prípade za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných
konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v uvedených

exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani nepreukázal existenciu
akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu.
Exekučné konanie bolo vo všetkých uvedených exekučných konaniach následne zastavené. Exekučný
súd tak ako vysvetlil súd vyššie, v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal
materiálnu vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu v súlade s § 45 Zákona o rozhodcovskom

konaní. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne oprávnený,
ktorý v dôsledku svojej nečinnosti zavinil zastavenie exekučného konania.Vo veci pod spis. zn. 16C 198/2012 (vec sa týka konania 15Er 2638/11 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 2.6.2011, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.11.2011, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom

stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 167 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 198/2012 z pripojeného spisu tun. súdu 15Er
2638/11oprávnený(navrhovateľ),povinnýE.F.,Ex8143/11súdzistil,žežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie bola doručená súdu 15.8.2011. Súd výzvou z 12.9.2011 vyzval súdneho exekútora
na doloženie uzavretej rozhodcovskej doložky. Uvedená výzva bola zaslaná na vedomie i oprávnenému.

Podaním doručeným súdu 6.10.2011 oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere. Následne súd uznesením
č.k. 15Er 2638/11-16 z 26.10.2011 žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky. Následne tunajší súdu uznesením 15Er 2638/11-19 z 2.12.2011
exekučné konanie zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2012.

Vo veci pod spis. zn. 16C 262/2012 (vec sa týka konania 15Er 2496/11 ) navrhovateľ tvrdí, že konanie
začalo 13.8.2009, pričom súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 16.8.2010, a to
rozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia,pričomkrozhodnutiudošlopouplynutízákonom
stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 368 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
nepravdivé. V súvislosti s návrhom v konaní 16C 262/2012 z ftc. pripojeného spisu tun. súdu 15Er

2496/11 oprávnený (navrhovateľ), povinná O. O., Ex 8258/11 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 3.8.2011. Súd výzvou z 22.8.2011 vyzval súdneho exekútora
na doloženie zmluvy o úvere ako i všetkých neoddeliteľných súčastí k zmluve. Uvedená výzva bola
zaslaná na vedomie i oprávnenému. Podaním doručeným súdu 13.9.2011 oprávnený doručil súdu
zmluvu o úvere. Následne súd uznesením č.k. 15Er 2496/11-12 z 19.9.2011 žiadosť súdneho exekútora

v celom rozsahu zamietol z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 11.10.2011. Následne tunajší súdu uznesením 15Er 2496/11-13 z 28.10.2011 exekučné
konanie zastavil, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné v uvedených veciach č.k. 16C 198/2012, č.k. 16C 262/2012

uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že v tam
uvedených jednotlivých exekučných konaniach bol súd bezdôvodne nečinný, keďže súd zistil, že v
súvislosti s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku sa súd
musel zaoberať zákonnosťou vymáhaného plnenia, k čomu bolo potrebné, aby mal k dispozícii okrem
exekučného titulu aj ďalšie doklady, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. K tomu bola potrebná

súčinnosť oprávneného, ktorý v oboch exekučných konaniach v súvislosti s uvedenými konaniami síce
reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny, avšak v oboch exekučných konaniach žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.
Z uvedeného je potom zrejmé, že súd síce vo veci nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia, avšak z vyššie uvedených dôvodov sa v danom prípade 15-dňová lehota na

rozhodnutie o udelení poverenia nevzťahovala. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vyššie uvedených
zistení, po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd ani nemohol pre veľké
množstvo napadnutých exekučných vecí, t.j. žiadostí o udelenie poverenia len zo strany oprávneného,
vydať poverenie v lehote 15 dní, pretože bolo potrebné zisťovať, či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom, pričom v uvedenej exekučnej veci bolo súdom rozhodnuté krátko / do 20 dní/ po

doručení žiadaných listín od oprávneného . Na základe všetkého uvedeného súd zastáva názor, že
v uvedenom exekučnom konaní sa súd nedopustil nesprávneho úradného postupu. Okrem toho, že
súd nezistil v uvedených exekučných konaniach žiadny nesprávny úradný postup, navrhovateľ ani
nepreukázal existenciu akejkoľvek škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym
úradným postupom súdu. Exekučné konanie bolo v oboch uvedených exekučných konaniach následne

zastavené. Za nevymožiteľnosť pohľadávky v danom exekučnom konaní si zodpovedá výlučne
oprávnený, ktorý v dôsledku doloženia nespôsobilého exekučného titulu zavinil zastavenie exekučného
konania.

Pre prehľadnosť odôvodnenia rozsudku súd osobitne zdôvodňuje nároky navrhovateľa vychádzajúce

z jeho tvrdenia o nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote
(navrhovateľom označené návrhy ako „ZE“).Keďže v danom prípade vo vyššie uvedených preskúmavaných exekučných veciach nedošlo k uplynutiu
30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009, keďže vo všetkých
preskúmavaných exekučných veciach bol návrh o zmenu exekútora doručený súdu až 15.10.2009

respektíve 24.9.2010, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu nezaoberal, keďže
nebola vznesená pre preskúmavané exekučné veci, v súvislosti s návrhmi označenými navrhovateľom
ZE.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005

oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako by došlo
k zastaveniu exekúcie.

V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novele podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku sa
konania začaté pred 1.septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. V odseku 2/ sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania
začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7/ a § 44 ods. 8/ nie je. Uvedená úprava platila v
Exekučnom poriadku aj po novele vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorým

bol do § 44 vsunutý nový odsek 7/, pričom doterajšie odseky § 44 ods. 7/ a 8/ sa len prečíslovali na
§ 44 ods. 8/ a 9/.

Vo veci pod spis. zn. 16C 167/2012 (vec sa týka konania 15Er 97/2007 ) navrhovateľ tvrdil, že spísal
10.8.2009 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene

súdneho exekútora z 13.1.2010 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 97 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s
návrhom v konaní 16C 167/2012 z pripojeného spisu 15Er 97/2007 oprávnený (navrhovateľ), povinný
Z. C., Ex 47/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola doručená
súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného

spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom súdu 11.12.2009
súdny exekútor oznámil súdu, že zasiela exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie. Následne tunajší
súd uznesením č.k. 15Er 97/2007-12 z 13.1.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň povinného zaviazal k
náhrade trov pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Strieškovi. Dňa 13.1.2010 vydal poverenie pre

nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Proti citovanému uzneseniu vo výroku o trovách
konania podal odvolanie pôvodný súdny exekútor, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
uznesením 4CoE 154/2010-31 z 30.4.2010 tak, že prvostupňové uznesenie vo výroku o trovách
exekúcie zmenil tak, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal právo na trovy exekúcie vo výške
64,78 eur. Nový exekútor prevzal exekučný spis 18.1.2010, exekúcia nie je dodnes skončená.

Vo veci pod spis. zn. 16C 209/2012 (vec sa týka konania 15Er 720/2007 ) navrhovateľ tvrdil, že
spísal 10.8.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora z 27.5.2010 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 231 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti

s návrhom v konaní 16C 209/2012 z pripojeného spisu 15Er 720/2007 oprávnený (navrhovateľ),
povinná B. D., Ex 997/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola
doručená súdu 15.10.2009. Podaním z 21.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Súdny exekútor doručil
žiadaný exekučný spis tunajšiemu súdu 11.12.2009. Následne tunajší súd podaním z 1.2.2010 opätovne

vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, ktorú špecifikáciu súdny exekútor doručil súdu
19.2.2010. Dňa 24.5.2010 dourčil súdu oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania. Následne
tunajší súdu uznesením č.k. 15Er 720/2007-17 z 27.5.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútoravyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 2.6.2010. Exekučný spis bol doručený novému exekútorovi 2.6.2010.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veciach č.k. 16C 167/2012, č.k. 16C 209/2012 uviesť,
že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že i napriek tomu, že v tam uvedených exekučných veciach
súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, podľa názoru súdu nemožno v tejto
skutočnosti vidieť taký nesprávny úradný postup súdu, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda,
resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože pri

rozhodnutí vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene
exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj
exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať uplatnené trovy
pôvodného súdneho exekútora. Zo spisu tiež vyplýva, že exekučné konanie ani po zmene exekútora
nie je ukončené, t.j. navrhovateľova pohľadávka je stále nevymožená. Situácia navrhovateľa sa teda
nezmenila, a preto nemožno hovoriť o tom, že by v súvislosti s nerozhodnutím súdu o zmene exekútora

v zákonom stanovenej lehote došlo ku škode na strane navrhovateľa. Nebolo tiež preukázané, že v
prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky
informačného systému administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový
procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť

takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať.
Len pre úplnosť súd konštatuje, že pôvodne poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia
súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote,
nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková

škoda a nemajetková ujma sú podľa názoru súdu ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod spis. zn. 16C 189/2012 (vec sa týka konania 16Er 97/2007 ) navrhovateľ tvrdil, že
spísal 10.8.2009 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o

zmene súdneho exekútora z 8.2.2010 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene
exekútora trvalo viac ako 123 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s
návrhom v konaní 16C 189/2012 z pripojeného spisu 16Er 97/2007 oprávnený (navrhovateľ), povinný
A. Z., Ex 50/07 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola doručená súdu
15.10.2009. Podaním z 22.10.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu

spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom súdu 3.11.2009 súdny
exekútor požiadal o predĺženie lehoty o 30 dní. Následne tunajší súd uznesením č.k. 16Er 97/2007-16
z 8.2.2010 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň povinného zaviazal k náhrade trov pôvodnému súdnemu
exekútoroviJUDr.Strieškovi.Uvedenérozhodnutienadobudloprávoplatnosť8.4.2010avčastiotrovách

24.4.2010. Nový exekútor prevzal exekučný spis 10.5.2010, exekúcia nie je dodnes skončená.

Vo veci pod spis. zn. 16C 214/2012 (vec sa týka konania 15Er 1761/2005 ) navrhovateľ tvrdil, že
spísal 16.9.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora z 16.4.2012 a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene

exekútora trvalo viac ako 578 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s
návrhom v konaní 16C 214/2012 z ftc. pripojeného spisu 15Er 1761/2005 oprávnený (navrhovateľ),
povinný Z. C., Ex 1285/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola
doručená súdu 24.9.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne tunajší súd

uznesením č.k. 15Er 1761/2005-10 z 16.4.2012 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie zatiaľ
nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu šetrenia neznámeho pobytu povinného.

Vo veci pod spis. zn. 16C 205/2012 (vec sa týka konania 15Er 1710/2005) navrhovateľ tvrdil, že spísal

16.9.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora z 4.3.2011a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene exekútora
trvalo viac ako 169 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s návrhom
v konaní 16C 205/2012 z pripojeného spisu 15Er 1710/2005 oprávnený (navrhovateľ), povinná P. A.,Ex 1182/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bola doručená súdu
24.9.2010. Podaním z 20.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu
spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. Následne tunajší súd uznesením č.k.

15Er 1710/2005-10 z 4.3.2011 žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
11.4.2011. Súd následne podaním z 4.3.2011 opätovne vyzval pôvodného súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu za účelom jeho doručenia novému exekútorovi, následne ho vyzval na
uvedené i výzvou z 7.6.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veciach č.k. 16C 189/2012, č.k. 16C 214/2012, č.k.
16C 205/12 uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že i napriek tomu, že v tam uvedených
exekučných veciach súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, podľa názoru súdu
nemožno v tejto skutočnosti vidieť taký nesprávny úradný postup súdu, ktorým by bola navrhovateľovi
spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú

lehotu, pretože pri rozhodnutí vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého
trovách súd pri zmene exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene
exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne preskúmať
uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Vo všetkých exekučných konaniach súvisiacich s
uvedenými konaniami súd zistil, že exekútor bol vyzvaný na doloženie exekučných spisov a vyúčtovania

trov, tieto však súdu nepredložil a napriek tomu súd žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril navrhnutého súdneho exekútora, a to v záujme predísť prieťahom v konaní.
Zospisovtiežvyplýva,žeexekučnékonanieanipozmeneexekútoraniejeukončené,t.j.navrhovateľova
pohľadávka je stále nevymožená. Situácia navrhovateľa sa teda nezmenila, a preto nemožno hovoriť o
tom, že by v súvislosti s nerozhodnutím súdu o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote došlo

ku škode na strane navrhovateľa. Nebolo tiež preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného
resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky informačného systému administráciu
listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť
pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by

spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že
pôvodne poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V
súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote, nemohlo preto dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma

sú podľa názoru súdu ničím nepodložené a účelové.

Vo veci pod spis. zn. 16C 193/2012 (vec sa týka konania 16Er 280/2005 ) navrhovateľ tvrdil, že
spísal 16.9.2010 návrh na zmenu exekútora, pričom mu bolo doručené uznesenie exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora z 3.3.2011a celkové omeškanie exekučného súdu s rozhodnutím o zmene

exekútora trvalo viac ako 168 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. V súvislosti s
návrhom v konaní 16C 193/2012 z pripojeného spisu 16Er 280/2005 oprávnený (navrhovateľ), povinná
Z. N., Ex 174/05 súd zistil, že návrh na zmenu exekútora v uvedenej exekučnej veci bol doručený
súdu 24.9.2010. Podaním z 1.2.2011 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu
spolu s vyjadrením, či si uplatňuje trovy exekučného konania. V liste doručenom súdu 14.2.2011 súdny

exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie. Následne tunajší súd uznesením
č.k. 16Er 280/2005-20 z 3.3.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok a oprávneného zaviazal nahradiť pôvodnej súdnej exekútorke
JUDr. Kučerovej trovy exekúcie vo výške 70,26 eur. Proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 4CoE 345/2011-29 z 30.6.2011 tak,

že prvostupňové uznesenie v celom rozsahu potvrdil, prvostupňové rozhodnutie potom nadobudlo
právoplatnosť 24.8.2011.

Na základe uvedeného je potom potrebné vo veci č.k. 16C 193/2012, uviesť, že vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že i napriek tomu, že v tam uvedenom exekučnom konaní súd nerozhodol

o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote a po doručení exekučného spisu uznesením
č.k. 16Er 280/2005-20 z 3.3.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil i krajský súd, pričom
podľanázorusúdunemožnovtejtoskutočnostividieťtakýnesprávnyúradnýpostupsúdu,ktorýmbybolanavrhovateľovi spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať
zákonnú lehotu, pretože pri rozhodnutí vo veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o
ktorého trovách súd pri zmene exekútora rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o

zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis, pričom súd musí pri priznávaní trov exekútora podrobne
preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora. Súdny exekútor doručil súdu exekučný
spis a vyčíslenie trov exekúcie spolu s listom doručenom súdu 14.2.2011, pričom následne tunajší
súd uznesením z 3.3.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa názoru súdu
nebolo tiež ničím preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej

lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného resp. že navrhovateľovi by
tvrdené náklady na správu pohľadávky informačného systému administráciu listín nevznikli. Zmena
osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá
vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu,
čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Len pre úplnosť súd konštatuje, že pôvodne poverený
súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o

zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V súvislosti s nevydaním
rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote, nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej
škody. Tvrdenia navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma sú podľa názoru
súdu ničím nepodložené a účelové.

Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného súd všetky návrhy navrhovateľa považoval za nedôvodné, a
preto ich v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ pri uplatnení a vyčíslení
škody vychádza len z hypotetických úvah o vecných nákladoch, pričom na preukázanie vzniku škody
v každej jednotlivej veci neprodukoval žiadne dôkazy. Na výzvu súdu naopak reagoval tak, že
„nebude predkladať dôkazy na protiprávnu výzvu súdu“. Od tejto dôkaznej povinnosti navrhovateľa

neodbremeňuje ani veľké množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody
a podobne. K nárokom navrhovateľa na nemajetkovú ujmu súd s poukazom na § 17 ods. 2,3
zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že podstatnú časť svojich nárokov navrhovateľ zdôvodnil na základe
nepravdivých tvrdeníopočtední omeškaniasúdusrozhodovanímvkonkrétnejveci, pretojehotvrdenia
o „pocitoch členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú

až absurdné. Navrhovateľ je pritom obchodnou spoločnosťou, ktorá viac rokov poskytovala fyzickým
osobám úvery v rozpore s pravidlami na ochranu spotrebiteľa. V dôsledku činnosti navrhovateľa ako
správne poukázal aj odporca, boli praktiky navrhovateľa aj predmetom záujmu Európskej komisie a
navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky.

V zmysle uvedeného potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu v uvedených
exekučných veciach nie sú opodstatnené a navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností vzniknúť
tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne
posudzoval rozhodcovský rozsudok a v snahe posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy požadoval od
navrhovateľa predloženie úverovej zmluvy, bol tento jeho postup tak, ako súd vysvetlil vyššie, legitímny.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa vo všetkých
uvedených veciach nebol podaný dôvodne, a preto ich v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal v
konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania a tento nárok si v konaní aj uplatnil.

Súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli, keďže
ich vznik žiadnym spôsobom nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať

označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len z dôvodov podľa § 205
ods.2 O.s.p..