Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201414
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

U. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, a zúčastneného maloletého
cudzinca, ktorého je navrhovateľ zákonným zástupcom: I. R., nar. 31.12.2001, štátna príslušnosť:
Afgánska islamská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava,
proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. : PPZ-HCP-
BB7-72-019/2015-AV zo dňa 28.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 28.07.2015 Č.p. PPZ-HCP-BB7-72-019/2015-AV
p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

OdporcapredložilnaKrajskýsúdvBratislavedňa21.08.2015právnymzástupcomnavrhovateľa podaný
opravný prostriedok zo dňa 12.08.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB7-72-019/2015-AV
vydanému dňa 28.07.2015, ktorým bol navrhovateľ, spolu s rodinným príslušníkom na účel jeho vrátenia
podľa medzinárodnej zmluvy zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011

Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 28.07.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil
svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č.
404/2011Z.z.načasnevyhnutnepotrebnýastanovildĺžkuzaisteniadočasuodovzdaniavrámciDohody

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici,
najdlhšie však do 28. augusta 2015.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 27.07.2015 o 15.30 hod. bol navrhovateľ
odovzdaný príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Stredočeského kraja, Odboru cudzineckej polície,
Oddelenie pobytovej kontroly, pátrania a eskort Praha na bývalom hraničnom priechode medzi Českou
republikou a Slovenskou republikou Mosty u Jablunkova - Svrčinovec príslušníkom správneho orgánu.

Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2
ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb
na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa. Po prevzatí navrhovateľa
vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č.404/2011 Z. z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne
vstúpil z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez víza alebo
povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Na základe uvedeného, bol eskortovaný

na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Žilina. V zmysle článku 4 odsek 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej
republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici začal správny orgán dňa 27.7.2015 výkon readmisie,
ktoré bolo doručené príslušným orgánom Maďarska.

Odporca na základe podkladov konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z.z., pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a
členských štátov. Preto dňa 28.7.2015 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa s
určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č. PPZ-HCP-BB7-72-016/2015-AV.

Odporca uviedol, že dĺžku zaistenia stanovil do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci

readmisie na územie Maďarska, najdlhšie však do 28.8.2015. Mal za to, že uvedená doba zaistenia je
nevyhnutná a oprávnená na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na
nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských
štátoch. Počas uvedenej doby v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná všetky dostupné
úkony smerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľa na územie Maďarska. Doba zaistenia,

ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže krátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá
konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako aj zabezpečenie a vybavenie
všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska,
ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Poukázal na to, ak by nebol navrhovateľ zaistený, pokračoval
by do iných krajín Únie nelegálne, ako to mal v úmysle a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého

čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany. Do uvedenej doby je preto potrebné zaistenie, ktoré
odporcovi priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z.z. a je potrebné z dôvodu, že odovzdanie prebieha
prostredníctvom Policajného zboru.

Odporca poukázal v rozhodnutí na existujúce reálne riziko, že sa navrhovateľ bude naďalej pohybovať

v členských štátoch nelegálne a neoprávnene, pretože na území Slovenskej republiky sa nachádza
bez rodinných príslušníkov a nie je držiteľom oprávnenia na pobyt, alebo sa bude skrývať v komunite
svojich krajanov, pričom miesto jeho pobytu nebude známe, keďže nemá na území Slovenskej republiky
povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným
prostriedkom. Navrhovateľ má byť bez zbytočného odkladu odovzdaný do štátu, odkiaľ pricestoval

nelegálne na základe medzinárodnej dohody. Touto krajinou je Maďarsko a odovzdanie je navrhnuté
na deň 29.7.2015.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.
f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
v niektorej krajine EÚ. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu.
Uviedol, že stanovená dĺžka zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami. Ďalej uviedol, že
v rozhodnutí žiadnym spôsobom, žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami v prejednávanej veci
neodôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Namietal, že odporca nedostatočne skúmal a odôvodnil

alternatívy k zaisteniu, keď len konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona
o pobyte cudzincov. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia
jenepreskúmateľné.Odporcasanezaoberalskutočnosťou,žeideorodinusmaloletýmideťmi.Poukázal
na to, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny s ohľadom na maloleté
deti vo vhodnejšom útvare policajného zaistenia v Sečovciach.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že
navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov dňa 28.7.2015.Uviedol, že na základe žiadosti o prevzatie pod č. KRPS-257552/ČJ-2015-010022 zo dňa 26.07.2015
v spise vedenej pod č. p. PPZ-HCP-BB7-72/2015-AV, následného prevzatia navrhovateľa a podkladov,
ktoré predložila polícia Českej republiky k žiadosti o odovzdanie navrhovateľa, bolo preukázané, že

dňa 26.07.2015 o 03:45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný a zadržaný políciou Českej republiky v
medzinárodnomvlakuEN476Metropol,natraseBudapešť-Bratislava-Brno-Praha-Berlín,navlakovej
stanici Kolín, pričom nevedel preukázať oprávnenia na pobyt. Východzia krajina bola Maďarsko a
cieľová Spolková republika Nemecko. Z dôvodu neoprávneného pobytu na území Českej republiky bol
navrhovateľ odovzdaný políciou Českej republiky na územie Slovenskej republiky v rámci readmisného

konania. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene z dôvodu, že dňa
25.07.2015 neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska bez cestovného
dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt medzinárodným
vlakom EN 476 Metropol, na platný cestovný lístok č. No. 645063, cez štátne hranice Maďarska,
Slovenskej republiky a Českej republiky.

Odporca konštatoval, že navrhovateľ ako štátny príslušník Afganistanu nie je oslobodený od vízovej
povinnosti v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle Nariadenia Rady (ES) číslo 539/2001
uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších
hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o

pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). V prípade legálneho
vstupu a pobytu na územie Slovenskej republiky musí navrhovateľ spĺňať vyššie uvedené podmienky,
teda mať platný cestovný doklad opatrený platným vízom, alebo povolením na pobyt v jednotnom
formáte. Na základe získaných podkladov konštatoval, že boli splnené podmienky § 82 ods.1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky

a členských štátov. Z tohto dôvodu dňa 28.7.2015 vydal navrhovateľovi rozhodnutie o administratívnom
vyhostení s určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č.p. PPZ-HCP-BB7-72-016/2015-AV.

Uviedol, že konanie o zaistení a konanie o administratívnom vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale
v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. II. ÚS 264/09 z 19. októbra 2010).

Ďalej uviedol, že v danom prípade presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť,
pretože závisí od viacerých faktorov, ako aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných
k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykonáva iný útvar

policajného zboru. Počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať v zmysle § 90 ods. 1 písm.
d) zákona o pobyte cudzincov a skúmať , či trvá účel zaistenia. „Logickým predpokladom zaistenia
cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca
zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.
9Sža/23/2010 zo dňa 27.4.2011).

Navrhovateľ sa nechcel dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, ale chcel ďalej cestovať nelegálne. Ak
by nebol zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, ako to mal v úmysle a nebolo by možné
riadne odovzdanie, ktorého čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany.

Odporca sa na pojednávanie dňa 27.8.2015 nedostavil, svoju neúčasť na ňom oznámil mailom z
25.8.2015 a súhlasil, aby sú rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného

vyjadrenia a trvá na tom, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a navrhovateľ bol prepustený zo
zaistenia. Poukázal na to, že umiestnenie maloletého cudzinca v ÚPZC Medveďov môže pre neho
pôsobiť traumaticky a preto žiadal, aby bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia Sečovce.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie

odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 27.8.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu
hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.

Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľa na
územie Maďarskej republiky podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o
readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z.

K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
v niektorej krajine EÚ, súd uvádza, že v danom prípade navrhovateľ v Zápisnici o vyjadrení zo dňa
28.07.2015 na otázku či požiadal v niektorej krajine EÚ o azyl, uviedol, že v žiadnej krajine Európskej
únie nepožiadal o azyl. Taktiež uviedol, že na Slovensku o azyl nepožiada. Z uvedeného vyplýva, že

navrhovateľ nepožiadal o azyl v Maďarsku, a na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene z
územia Maďarska.K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to najdlhšie do 28.08.2015 súd uvádza, že
v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90
ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia

štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov,
ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu
navrhovateľanaúzemieMaďarska.Dĺžkazaisteniazávisíodmnožstvapodstatnýchfaktorovmedziktoré
okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých
sa nútený návrat navrhovateľa týka ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na

riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signátormi.

K zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom
zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou navrhovateľa je Nemecko a preto je predpoklad, že navrhovateľ po
prepustení zo zaistenia ujde na územie Nemecka.

K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny aj
s ohľadom na maloleté dieťa vo vhodnejšom Útvare policajného zaistenia v Sečovciach, je potrebné
uviesť, že umiestnenie navrhovateľa a zúčastneného maloletého cudzinca bolo realizované v Útvare
policajného zaistenia Medveďov, z dôvodu, že v čase konania Útvar policajného zaistenia Sečovce
nedisponoval dostatočnými kapacitami na umiestnenie navrhovateľa spolu s zúčastneným maloletým

cudzincom.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav

veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,

ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a

taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu

trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskejrepublikyprostredníctvom KrajskéhosúduvBratislave,písomne,vodvochvyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).