Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201413
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

V. U. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátneho príslušníka Afganskej islamskej
republiky, v zahraničí naposledy bytom Š., I.K., H. H. Y., aktuálne s miestom pobytu B. Ú. V.Z. G. pre D.
Q., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi:
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.8.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-74-024/2015-
AV zo dňa 28.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-74-024/2015-AV zo dňa

28.7.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Č.p. PPZ-HCP-BB7-74-024/2015-AV zo dňa 28.7.2015 odporca podľa ust.
§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 28.7.2015 navrhovateľa. S
poukazom na ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku jeho do času odovzdania v
rámci Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na
spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. (ďalej len „readmisná dohoda“), najdlhšie však do 27.8.2015 a v zmysle

ust. § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal už vykonanú readmisiu
navrhovateľa z Českej republiky na Slovensko, ku ktorej došlo 27.7.2015, zistený stav veci, oznámenie
Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 27.7.2015, podľa ktorého sa navrhovateľ
nenachádza v evidenciách cudzineckej polície a Migračného úradu Maďarska, obsah zápisnice spísanej
s navrhovateľom dňa 28.7.2015. Tiež poukázal na vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení
navrhovateľa č.p.: PPZ-HCP-BB7-74-021/2015-AV z 28.7.2015 z dôvodu ust. § 82 ods. 1 písm. b)

zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že vo veci začal 27.7.2015 konanie o vrátení navrhovateľa na
územie Maďarska v rámci readmisnej dohody. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemá cestovný
doklad, že na Slovensku má neoprávnený pobyt. Dôvodil, že pre aplikáciu miernejších donucovacích
prostriedkovnebolivytvorenépredpoklady,nakoľkonavrhovateľniejeschopnýzabezpečiťsiprostriedky
potrebnénajehopobyt,resp.nazloženiepeňažnejzárukyvovýškepodľa§6zákonaopobytecudzincov
a teda nesplnil podmienku § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, že existuje reálne riziko nelegálneho
pohybovania sa v štátoch EÚ. K stanovenej maximálnej dĺžke zaistenia poukázal aj na aktuálnu situáciu

nelegálnej migrácie v Maďarsku, ktorá skutočnosť môže mať vplyv vykonanie readmisie navrhovateľa
do Maďarska.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote opravný
prostriedok - návrh zo dňa 12.8.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Súhlasil sprejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Namietal v ňom nedostatočné zistenie
stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie a tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení z 20.8.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu

potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a opodstatnenosti. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez
pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a
vecne príslušný súd a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie

odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, že vznesené námietky nie sú dôvodné a preto je potrebné
ho potvrdiť.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého zistil, že
navrhovateľ vycestoval z Afganistanu do Iránu v roku 2011, kde žili 4 roky. Následne do Turecka,
Grécka, Macedónska, Srbska a Maďarska, kde nastúpili na vlak do Nemecka (do Berlína s cieľovou

stanicou Frankfurt nad Mohanom). Nikde nepožiadal o azyl. V Maďarsku bol aj s rodinou kontrolovaný
políciou, kde podpísal „veľa papierov“. V Českej republike bol vo vlaku METROPOL kontrolovaný
českou políciou a následne 27.7.2015 v rámci readmisie vrátený na Slovensko. Disponoval finančnou
hotovosťou cca 200 eur, ako uviedol nie je schopný zabezpečiť si ďalšie finančné prostriedky na pobyt.
V Európskej únii (ďalej len „EÚ“) nemá žiadnych príbuzných. Nemal žiaden cestovný doklad, vízum,

ani povolenie k pobytu. Nežiadal kontaktovať žiadnu mimovládnu organizáciu. Nechcel požiadať o
asistovaný dobrovoľný návrat prostredníctvom IOM. Na základe žiadosti odporcu Spoločné kontaktné
pracovisko Čunovo - Rajka dňa 27.7.2015 oznámilo, že navrhovateľ nie je evidovaný v evidencii Úradu
prisťahovalectva a štátneho občianstva Maďarska a teda nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl. V EÚ
o azyl nepožiadal. Lustráciou bolo zistené, že navrhovateľ nie je evidovaný v žiadnych informačných

systémoch. Dňa 27.7.2015 začal odporca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 readmisnej dohody konanie o
navrátení navrhovateľa do Maďarska s tým, že navrhnutá readmisia by sa mala uskutočniť 29.7.2015.
Zo spisu vyplýva, že rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BB7-74-021/2015-AV z 28.7.2015 súčasne za použitia
ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov odporca administratívne vyhostil navrhovateľa.
Následne, po jeho oboznámení s obsahom administratívneho spisu vydal napadnuté rozhodnutie,

ktorým navrhovateľa zaistil do času jeho odovzdania na základe readmisnej dohody do Maďarska,
najdlhšie však do 27.8.2015.
Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil
vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

Podľa ust. § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku
1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto
povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O
uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho

príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
Podľa ust. Článku 4 readmisnej dohody
(1) Každá zmluvná strana na základe žiadosti druhej zmluvnej strany prijme späť osobu, ktorá nie je
občanom štátu ani jednej zmluvnej strany alebo je bez štátnej príslušnosti (ďalej len "občan tretieho
štátu"),ktorázúzemiaštátupožiadanejzmluvnejstranyprišlanaúzemieštátužiadajúcejzmluvnejstrany

priamo a nespĺňala právne podmienky na vstup a pobyt na území štátu žiadajúcej zmluvnej strany.
(2) Každá Zmluvná strana na základe žiadosti druhej Zmluvnej strany prijme späť občana tretieho
štátu, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území štátu žiadajúcej Zmluvnej strany a je držiteľom platného
cestovného dokladu s udeleným platným vízom požiadanej Zmluvnej strany alebo je držiteľom platného
povolenia na pobyt vydaného požiadanou Zmluvnou stranou, ktoré ho oprávňuje na vstup alebo pobyt

na území štátu požiadanej Zmluvnej strany. Ak má dotknutá osoba vydané platné vízum alebo platné
povolenie na pobyt obidvomi Zmluvnými stranami, osobu prijme späť tá Zmluvná strana, ktorej platnosť
víza alebo povolenia na pobyt sa skončí neskôr.(3) Zmluvné strany prijmú na základe žiadosti bez osobitných formalít späť občana tretieho štátu,
ktorý bol zadržaný pri protiprávnom prekročení štátnych hraníc, a žiadajúca zmluvná strana požiada
o readmisiu osoby do štyridsiatich ôsmich (48) hodín od protiprávneho vstupu na územie jej štátu.

Požiadaná zmluvná strana odpovie na žiadosť do dvanástich (12) hodín a osobu prijme späť do
dvadsiatich štyroch (24) hodín od doručenia žiadosti.
(4) Ak nemožno uplatniť zjednodušený postup podľa odseku 3, readmisia sa vykoná podľa odseku 1.
(5) Na žiadosť uvedenú v odsekoch 1 a 2 požiadaná Zmluvná strana odpovie neodkladne, najneskôr
však do troch (3) pracovných dní od doručenia žiadosti o readmisiu príslušnému orgánu dožiadanej

Zmluvnej strany; odmietnutie žiadosti o readmisiu musí byť odôvodnené. Ak nebola odpoveď poskytnutá
v stanovenej lehote alebo v lehote predĺženej podľa odseku 6, readmisia sa považuje za odsúhlasenú.
(6) Lehoty možno po vzájomnej dohode zmluvných strán predĺžiť jedenkrát, ak ide o právne alebo vecné
prekážky v súvislosti s odovzdaním, možno lehoty predĺžiť najneskôr do odstránenia týchto prekážok.
(7) Po doručení súhlasu s readmisiou žiadajúcej Zmluvnej strane alebo po uplynutí lehoty uvedenej v
odseku 5 alebo 6 sa readmisia občana tretieho štátu uskutoční neodkladne, najneskôr však do siedmich

(7) dní po udelení súhlasu s readmisiou.
(8) Žiadajúca zmluvná strana prijme späť za rovnakých podmienok do tridsiatich (30) dní od odovzdania
občana tretieho štátu, ak požiadaná zmluvná strana preukáže, že readmisia osoby nezodpovedala
podmienkam uvedeným v tomto článku.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu

hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie
nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
Podľaust.§1vyhl.MVSRč.499/2011Z.z.ourčenísumyfinančnýchprostriedkovpotrebnýchnapokrytie
nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky suma
finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej

krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.
Podľa ust. Článku 5 ods. 1 písm. a), b), c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich
pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)
1. Na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci

tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:
a) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu;
b) majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca
2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní
vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti,

s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt;
c) zdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku
plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich
určite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom;
Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu
odporca dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie a to

jednak založením nevyhnutných listín a dôkazov (napr. listiny týkajúce sa vrátenia navrhovateľa formou
readmisie z Českej republiky, cestovný lístok na trasu Budapešť - Frankfurt nad Mohanom, zoznam
odobratých osobných predmetov) a jednak výsluchom navrhovateľa k jeho vstupu na slovenské územie
a k súvisiacim otázkam. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ prišiel na Slovensko z Maďarska
bez potrebných povolení, že nemá žiaden osobný a ani cestovný doklad, že neovláda slovenský

jazyk, že disponuje finančnou hotovosťou cca 200 eur, že nechce využiť možnosť asistovaného
návratuprostredníctvomIOMaanimožnosťkontaktovaniasasmimovládnouorganizáciou.Navrhovateľ
osobitne namietal, že odporca neoveril jeho vyjadrenie, podľa ktorého v Maďarsku nepožiadal o azyl.
Toto tvrdenie navrhovateľa sa nezakladá na pravde, nakoľko Spoločné kontaktné pracovisko Čunovo -
Rajka dňa 27.7.2015 č.p. PPZ-MPS-CUN-5260/2015-BOG/17985 odporcovi oznámilo, že navrhovateľ

nie je evidovaný v evidencii Úradu prisťahovalectva a štátneho občianstva Maďarska a teda nie je v
Maďarsku žiadateľom o azyl.
K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia:Navrhovateľ namietal, že odporca nedostatočne odôvodnil dĺžku zaistenia. Ako to vyplýva z
výroku napadnutého rozhodnutia, odporca stanovil dobu zaistenia navrhovateľa do času odovzdania
navrhovateľa do Maďarska v rámci readmisnej dohody, najdlhšie však do 27.8.2015. V odôvodnení tejto

časti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že presnú dobu faktického výkonu readmisie zaistenia
nie je možné stanoviť a to vzhľadom na aktuálne nepriaznivú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na
území Maďarska. I keď tento dôvod ďalej nerozvíjal súd konštatuje, že vzhľadom na aktuálne všeobecne
známy problém nelegálnej migrácie v Maďarsku môže práve enormná zaťaženosť maďarských štátnych
orgánov spôsobovať nedodržanie, resp. predlžovanie termínov, stanovených readmisnou dohodou.

Podľanázorusúduodporcatakýmtoodôvodnením(stým,žesúčasnestanovilmaximálnudobuzaistenia
navrhovateľa do 27.8.2015) jednoznačne a dostatočne zdôvodnil, prečo dobu zaistenia stanovil tak, ako
to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Je nepochybnou skutočnosť, že navrhovateľ na

svojej ceste vlakom z Maďarska do Nemecka vstúpil na slovenské územie bez toho, aby disponoval
osobnými a cestovnými dokladmi, resp. relevantným povolením v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o
pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Začatie jeho readmisie
na maďarské územie je teda dostatočne odôvodnené. S poukazom na uvedené aj postup odporcu

podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ v podanom opravnom
prostriedku namietal, že odporca nedostatočne skúmal možnosť aplikácie alternatívy jeho zaistenia a v
tomto smere že nedostatočne odôvodnil nevyužitie alternatívy zaistenia. Podľa názoru súdu námietka
nedostatočného odôvodnenia neobstojí, nakoľko odporca v odôvodnení uviedol svoju správnu úvahu,
na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že alternatívy zaistenia v zmysle ust. § 89 ods. 1 zákona o

pobyte cudzincov nie je možné využiť. Možnými a zákonnými alternatívami zaistenia navrhovateľa je
hlásenie pobytu, resp. zloženie peňažnej záruky (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Navrhovateľ
síce vo svojom výsluchu uviedol, že má cca 200 eur (ktorá suma by s poukazom na cit. ust. ust. § 1
vyhl. MVSR č. 499/2011 Z.z. postačovala na približne 3 dni jeho pobytu na Slovensku), avšak vzhľadom
na dôvody stanovenia max. doby zaistenia (30 dní) by mu nepostačovala na pokrytie nákladov tejto

doby (pričom nebola naplnená ani podmienka preukázania zabezpečenia ubytovania v zmysle ust. §
89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov), resp. na zloženie peňažnej záruky. Avšak i keby navrhovateľ
disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami a ak by aj nehrozilo jeho skrývanie, resp. vyhýbanie
sa prípravy návratu (viď Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,

ktorísaneoprávnenezdržiavajúnaichúzemí),podľanázorusúdubyponechaniemožnostinavrhovateľa
pohybovať sa voľne na slovenskom územím nebolo možné. Je tomu tak preto, lebo priamo aplikovateľný
Kódex schengenských hraníc vo svojom Článku 5 ods. 1 písm. a), b) stanovuje povinnosť splnenia
podmienok vstupu príslušníkov tretej krajiny do schengenského priestoru - konkrétne aj vo vzťahu k
dokladom, ktorými príslušníci tretích krajín musia disponovať (platný cestovný doklad, resp. doklad

oprávňujúci prekročiť hranicu, resp. platné vízum, resp. povolenie na pobyt). Žiaden z týchto dokladov
navrhovateľ odporcovi nepredložil, podobne ako ani nepredložil žiaden doklad o svojej totožnosti. Bolo
by teda v rozpore s týmto nariadením (ako aj v rozpore s ust. § 5 zákonom o pobyte cudzincov), ak by
odporca za danej situácie vedome umožnil navrhovateľovi pohybovať na území Slovenskej republiky a
v schengenskom priestore ako takom.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, v odôvodnení uviedol správnu úvahu ktorou sa
riadil pri určení max. doby zaistenia navrhovateľa a pretože vec správne a v súlade s platnou legislatívou
aj posúdil, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne
a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie trebapredložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).