Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, October 23, 2006

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/33/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606201030
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2006:5606201030.4

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou, v právnej veci navrhovateľa: S.
P., pobočka L. M., so sídlom Š. XX,. L. M., IČO: XXXXXXXX. proti odporcovi: M. L., nar. XX.X.XXXX,.
bytom L. H., Ul. Č. XXX,. zastúpený JUDr. E. K., advokátka, Advokátska kancelária so sídlom L. M., T.
X,. o zaplatenie 63.463,-Sk s prísl, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 63.463,-Sk, ktorú sumu súd povoľuje odporcovi

splácať v 300,-Sk mesačných splátkach, vždy do každého pätnásteho dňa toho-ktorého mesiaca, pričom
prvá splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky
sa stane splatným celý dlh.

Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.2.2006 sa navrhovateľ domáhal, by súd zaviazal odporcu

zaplatiť mu 63.463,-Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako zamestnanec K.
S. mesta L. M. utrpel dňa 21.8.1986 pracovný úraz, následkom ktorého mu zamestnávateľ vyplácal
náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Uznesením Mestského zastupiteľstva L. M.
zo dňa 6.3.1992 bol dňom 9.3.1992 zrušený š.p. K. S. L. M. s likvidáciou, ktorý bol právnym nástupcom
bývalého zamestnávateľa odporcu. V realizácii straty na zárobku najskôr pokračovalo Mesto L. M. a
následne S. P., a.s., odštepný závod Z. a následne povinnosť likvidovať nárok odporcu na náhradu

straty na zárobku prešiel na navrhovateľa, ktorý v plnení v prospech odporcu pokračoval. Zavedením
úrazového poistenia, ako osobitného systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo
úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, s účinnosťou od 1.1.2004, nahradilo
zák.č. 461/2003 Z.z. zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a
chorobe z povolania upravené zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Podľa zák.č. 188/1988 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákonník práce s účinnosťou od 1.1.1989 sa

upravila výplata náhrady za stratu na zárobku tak, že podľa § 195 ods.5 tohto zákona náhrada na stratu
na zárobku prislúcha pracovníkovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov
veku. V dôsledku posledne citovanej právnej úpravy odporca má nárok na výplatu náhrady za stratu na
zárobku len do 31.1.2003. Na túto skutočnosť bol písomne upozornený predchádzajúcim likvidátorom
náhrady škody. Pri spätnej kontrole jednotlivých spisov poistných plnení, ktoré navrhovateľ prevzal od
svojich právnych predchodcov bolo zistené, že odporcovi sa poskytuje plnenie po zániku nároku, teda aj

po31.1.2003,zaobdobieod1.2.2003do30.6.2003,bolaodporcovimesačnevyplácanánáhradavsume
5.729,-Sk a od 1.7.2003 do 31.12.2003 mesačne v sume 5.803,-Sk, čo bola valorizovaná výška náhrady.
Teda navrhovateľ vyplatil odporcovi, za obdobie keď dôvod na výplatu náhrady na strate zárobku zanikol
zo zákona, celkom sumu 63.463,-Sk, ktorý nárok odporca písomne uznal 8.3.2004.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/33/2006-16 zo dňa 13.3.2006 konanie zastavil, ktoré
uznesenie bolo uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 5Co/251/2006-25 zo dňa 24.8.2006 zrušené a vec
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri uznaní
dlhu zo strany odporcu. Prišla za ním poverená pracovníčka, ktorá mu povedala, že sa vypláca návrh
na stratu na zárobku po zákonnom ustanovenej lehote. Na základe tohto vyzvali odporcu, aby to s
ním prejednali. Odporca prišiel k nemu do kancelárie, bolo mu vysvetlené, že dovŕšil 65 rokov veku,
teda podľa zákona mu nárok na stratu na zárobku neprináleží. Potom už bola otázka ako má tento

preplatok splácať a v akej výške vzhľadom na pomery odporcu, keďže tento je invalidný dôchodca,
bola splátka dohodnutá na sumu 518,-Sk mesačne. Oni skôr počítali s čiastkou nižšou ako vyššou. On
nevie o žiadnom nátlaku na odporcu. Rozhovor môže hodnotiť na úrovni partnerskej, priateľskej, nie ako
nátlakovej. Nemá pocit, že by odporca mal strach, alebo dôvodnú obavu. Ešte odporca spomínal, že tie
peniažky, ktoré dostal dobre zúžitkoval. Preplatky sa zosobňujú na základe vnútorného predpisu. Je to
príkaz riaditeľa ústredia administratívnych preplatkov.

Poverená pracovníčka navrhovateľa trvá na podanom návrhu. Uviedla, že pre nával práce navrhovateľ
bohužial zabudol zastaviť náhradu odporcovi. Tento sa potom osobne dostavil na výzvu navrhovateľa
dňa 8.3.2004, kedy za prítomnosti riaditeľa uznal dlh čo do dôvodu aj výšky. Neskôr už odmietol splácať
tento dlh s tým, že sa obráti na svoju právničku, preto boli nútení podať žalobu na súd. Nie je pravdou,
že by bol na odporcu vytváraný nejaký nátlak, že by v ňom bol vzbudzovaný nejaký strach, jednalo sa o

priateľskú atmosféru, kedy mu riaditeľ vysvetlil ako k omylu došlo. Odporca spomínal, že peniaze použil
na rekonštrukciu, alebo nákup nábytku do bytu. Odporca bol oficiálne predvolaný jedenkrát. V kancelárii
riaditeľa bol iba raz. Mohlo sa stať, že by ho riaditeľ nemohol prijať, ak mal dopredu objednané stránky.
On informoval odporcu, že ak vznikne preplatok, riešia to dohodou s poberateľom preplatku a ak nedôjde
k dohode, tak sa to zosobňuje konkrétnej pracovníčke. Odporca bol oficiálne predvolaný iba raz, viackrát

prišiel z vlastnej iniciatívy do kancelárie, kde sa vyhrážal právničke, že platiť nebude.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že odporca dňa
8.3.2004 podpísal uznanie dlhu len z dôvodu, že zo strany pracovníkov navrhovateľa bol uvedený do
omylu. Teraz sa dovoláva relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu a aby súd toto posúdil ako otázku
prejudiciálnu. Bolo jej povedané, že odporca jediný zodpovedá za tento preplatok na úrazovej rente,

preto to u neho vzbudilo dôvodný strach. Navrhovateľ pri prevzatí agendy od slovenskej poisťovne mal
vedieť, že táto renta bude zatavená. Odporca bol pri jej poberaní dobromyseľný. List zo dňa 24.7.1998
sám o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na vrátenie dávky. Navrhovateľ mal včasným reagovaním
predísť takejto situácii. Odporca bol uvedený do omylu vinou navrhovateľa, ktorý ho presvedčil o jeho
zodpovednosti za vzniknutý preplatok.

Odporca sa pridržiaval toho, čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Uviedol, že mu v júni prišiel papier, že
mu to budú platiť ešte do konca roku, on to nemieni vrátiť. Urobili na neho habaďúru. Štyrikrát bol osobne
za riaditeľom, chodili mu výzvy, stále vravel, že to nezaplatí. Potom bolo povedané, že to zaplatí tá
pracovníčka, potom, že sa to uhradí z fondu, potom, že sa na neho chystá žaloba. Odovzdanie podpísal,
lebo mal strach, nakoľko má toľko dôchodku a ešte mu aj budú brať. On nevedel, čo má robiť, potom

išiel za advokátom a on mu povedal, aby to neplatil. Jeho predvolali štyrikrát doporučeným listom, takže
oni o tom musia mať doklady. Na vyhlásení zo dňa 8.3.2004 nie je podpis navrhovateľa.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a to uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš 7C/176/88-60 zo dňa 31.10.1989, s návrhom na prevzatie výplaty dôchodku
S. P., a.s., odštepný závod Z. zo dňa 24.7.1998, s uznaním dlhu zo dňa 8.3.2004, s výzvou zo dňa

16.1.2006, s príkazom Rady riaditeľov sociálnej poisťovne č. 9/2004 a s obsahom ostatných listín
založených v spise, pričom zistil tento skutkový a právny stav :

Súd mal za preukázané, že odporca dňa 21.8.1986 utrpel pri výkone práce úraz, pri ktorom došlo k
zraneniu kolena pravej nohy. Pre následky úrazu sa stal čiastočne invalidným a bol prevedený na menejplatenú prácu strážnika. V tom čase odporca pracoval ako zamestnanec K. služieb mesta L. M., ktorý mu
vyplácal náhradu na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti (konanie sa viedlo na Okresnom
súdeLiptovskýMikulášpodč.k.7C/176/88-60zodňa31.10.1989).Neskôrpovinnosťvyplácaťodporcovi

náhradu na stratu na zárobku prešla na Mesto L. M. a následne na S. P., a.s., odštepný závod Z.. Podľa
§ 51e/ zák.č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni povinnosť likvidovať nárok odporcu na náhradu za
stratu na zárobku prešiel na navrhovateľa. Navrhovateľ za obdobie od 1.2.2003 do 31.12.2003 vyplatil
odporcovi celkom čiastku 63.463,-Sk, ktorý odporca dňa 8.3.2004 uznal čo do základu aj výšky, č.l. 12
spisu.

Podľa ust. § 195 ods.5 Zákonníka práce účinného od 1.1.1989 náhrada za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti prislúcha zamestnancovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši
65 rokov veku.

Podľa ust. § 451 ods.1 Obč.zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods.2 Obč.zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmetom tohto konania bolo vrátenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
odporcovi vyplatené za čas od 1.2.2003 do 31.12.2003, t.j. po zániku nároku, nakoľko odporca dovŕšil
dňom 17.1.2003 vek 65 rokov a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 195 ods.5 Zákonníka práce
účinného od 1.1.1989, v zmysle ktorého náhradu za stratu na zárobku prislúcha pracovníkovi najdlhšie

dokoncakalendárnehomesiaca,vktoromdovŕši65rokovveku.Odporcadovŕšilvek65rokov17.1.2003,
teda mu patrila náhrada za stratu na zárobku do 31.1.2003, kedy právny dôvod na plnenie zanikol.
Vyplatenú náhradu za stratu na zárobku od 1.2.2003 do 31.12.2003 v celkovej výške 63.463,-Sk odporca
teda poberal bez právneho dôvodu, preto nárok navrhovateľa je dôvodný. Odporca poukázal na to, že pri
poberaní náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola poskytnutá bez právneho dôvodu, bol dobromyseľný

a teda, že nemal vedomosť, že tieto čiastky sú mu poskytované neprávom. Podľa názoru súdu jeho
tvrdenie nie je opodstatnené, pretože z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa - S. poisťovne,
a.s., odštepný závod Z. (č.l. 11 spisu) jednoznačne vyplýva dátum počiatku výplaty dôchodku, rovnako
aj dátum konca výplaty dôchodku, t.j. do 31.1.2003 a napokon dĺžka doby výplaty náhrady na strate za
zárobku vyplýva priamo zo zákona (neznalosť zákona neospravedlňuje). Naviac odporca dňa 8.3.2004

uznal svoj dlh voči navrhovateľovi čo do základu aj výšky, keď v konaní sa nepodarilo preukázať,
že by tento úkon nebol urobený slobodne alebo vážne. Nakoľko uznanie dlhu je jednostranný úkon,
nevyžaduje sa, aby tu bol aj súhlas, či podpis veriteľa, v tomto prípade navrhovateľa, čo namietal
odporca.

Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň

súd poukazuje na ust. § 160 ods.1 Obč.súd.por. a povoľuje odporcovi žalovanú sumu splácať v 300,-
Sk mesačných splátkach, keď zohľadnil, že odporca je dôchodca, poberá starobný dôchodok vo výške
7.312,-Sk mesačne, žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome so svojou manželkou, ktorá tiež
poberá starobný dôchodok vo výške 6.220,-Sk mesačne. Pri povolení splátok súd prihliadal aj na
samotné okolnosti prípadu, keď zohľadnil, že odporca vedome nespôsobil vznik preplatku, nevylákal

náhradu za stratu na zárobku a táto bola vyplácaná odporcovi vinou samotného navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Obč.súd.por. tak, že navrhovateľovi, ktorý má plný
úspech vo veci, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento trovy konania neuplatnil
žiadne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou tunajšieho súdu ku Krajskému
súdu v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 251 ods.1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 205 ods.1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí [(§ 42 ods.3)-ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet
rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy;] uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods.3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.