Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 11, 2007

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/109/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5603897468
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2007:5603897468.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci

žalobkyne: A. M., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom vo V., M.R.R. Š. č. XXX, toho času na neznámom
mieste, zastúpená opatrovníčkou J. L., pracovníčkou Okresného súdu L. M., proti žalovanému: L. M.,
nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom v L. M., P., A. XXX/X,. o zaplatenie 20.000,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 20.000,- Sk s úrokom z omeškania 15,5% ročne z dlžnej
sumy od 1.2.2002 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.842,- Sk, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 11.400,- Sk, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 19.6.2003 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
rozhodol, že žalovaný je jej povinný zaplatiť 20.000,- Sk s úrokom vo výške 17,6% od 20.12.1999
do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe ústnej dohody žalobkyňa ako veriteľka poskytla
žalovanému ako dlžníkovi 19.12.1999 finančnú pôžičku vo výške 20.000,- Sk so 17,6%. Pôžička bola
splatná 31.1.2002. Žalovaný dlh na niekoľkonásobné osobné upozornenie nezaplatil. Nereagoval ani
na písomné upozornenie zo 17.4.2003.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 25.7.2003 platobný rozkaz č.k. 1Ro 342/03-5, proti ktorému
podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené

pojednávanie.

Rozsudkom zo dňa 3.12.2003 č.k. 11C/109/2003-30 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 20.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 ročne od
1.1.2003 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
žalovaný. Uznesením zo dňa 3.marca 2005 č.k. 5Co 212/04-50 Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že súd 1. stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretobude jeho úlohou predvolať navrhovateľku a odporcu na pojednávanie tak, aby boli súčasne prítomní,
vykonať konfrontáciu medzi účastníkmi konania, predvolať ako svedkyňu manželku odporcu, prípadne
opätovne vypočuť svedkyňu E. Z. a pplk. JUDr. P. H. ak aj po takto vykonanom dokazovaní žalovaný

zotrvá na svojich tvrdeniach, prvostupňový súd priberie do konania znalca - grafológa za účelom zistenia
pravosti podpisu žalovaného na potvrdení o pôžičke.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne a žalovaného, konfrontáciu žalobkyne a
žalovaného (čl. 58-59), výsluch svedkov E. Z. a znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva (čl.
58-74), ako aj oboznámením sa s obsahom listín v spise.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil nasledovné:

§ 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba OSP)

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

b/ o splnením povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

§ 489 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ)

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného

obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

§ 517 OZ

(2)Ak ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

§ 657 OZ

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Vypovedala, že žalovanému v hotovosti v roku 1999 vyplatila
20.000,- Sk. Poznali sa už predtým. V tom čase žalovaný pracoval na polícii. Peniaze žalovanému
požičala v dome svojich rodičov v L. H., P. č. XX.. Žalovaný sa vtedy rozprával s jej mamou a otcom, ktorý
už zomrel. Žalovaný k nim prišiel v policajnej uniforme a jeho kolega čakal na neho v aute. Žalovaný jej

deň predtým telefonoval, že potrebuje na krátku dobu rýchlo peniaze. Jej otec ju vystríhal, ale žalovaný
vyzeral nešťastný, tak si povedala, že mu pomôže a peniaze požičia. Bolo to rozhodnutie jej otca, aby o
pôžičke spísali aspoň papier pri predávaní peňazí. Dohodli sa, že žalovaný jej vráti peniaze v mesačných
splátkach po 2.000,- Sk. Peniaze boli v 1.000,- Sk bankovkách. Peniaze má vrátiť do roku 2002. Papier
podpísal žalovaný. Podpisovali sa tým istým perom. Neskôr povedal, že jej peniaze dá naraz plus 2.000,-

navrch. Keď mu dávala peniaze, vedeli o tom jej rodičia, pohybovali sa po celom dome. Žalovaný sa
dokonca priznal aj riaditeľovi dopravného inšpektorátu pánovi H., že si požičal peniaze, aj ona bola za
ním dvakrát, lebo žalovaného nemohla zastihnúť. Pozná aj manželku žalovaného, niekoľkokrát sa spolu
rozprávali a aj jeho dvoch synov.Žalovaný popieral, že si od žalobkyne požičal 20.000,- Sk. Popieral svoj podpis na potvrdení o pôžičke.
Na svoju obranu uvádzal, že bol príslušníkom Policajného zboru SR. Nevedel z akého dôvodu si ho
žalobkyňa vybrala za svoju obeť. Dopátral sa, že ako príslušník dopravnej polície prišiel niekoľkokrát

do styku s údajným druhom žalobkyne, ktorý je Holandským štátnym občanom. Boli s ním problémy v
cestnej doprave, hlavne v okolí Važca. Niekoľkokrát bol ním riešený pre vedenie vozidla pod vplyvom
alkoholu. Fotokópiu dokladu, ktorý má byť potvrdením o pôžičke prvýkrát videl, keď mu bolo doručené
zo súdu spolu so žalobou. Vzor jeho podpisu mohla mať žalobkyňa od svojho druha, ktorý bol postihnutý
v ním v blokovom konaní a bločky aj podpísal.

Svedkyňa E. Z., matka žalobkyne vypovedala, že žalovaného videla prvýkrát, keď bol u nich. Prišiel v
uniforme. Dcéra jej povedala, že je to jej kamarát a ide mu požičať 20.000,- Sk. Až keď odišiel, povedala
jej, že to bol M.. Mysleli si, že keď je žandár, nebude problém vrátiť peniaze. S dcérou sa veľmi dobre
poznali, pôsobili ako dobrí známi. Ona im doniesla kávu. Bola prítomná, keď mu žalobkyňa vyplatila
20.000,- Sk.

Svedok P. H. vypovedal, že keď žalovaný odchádzal z polície, zástupca terajšieho riaditeľa Okresného

riaditeľstva mu povedal, že žalovaný má nejaké podlžnosti aj mimo rezortu vnútra a spomenul mu meno
žalobkyne. Tento bývalý zástupca Okresného riaditeľstva mu sprostredkoval aj stretnutie so žalobkyňou,
tá prišla za ním do kancelárie a oznámila mu, že žalovaný jej dlhuje peniaze asi v sume 20.000,- Sk, že si
ichpožičalanevrátilaukázalamuajnejakýdoklad.Žalovanýmalajinéveci,alejemupeniazenedlhoval.
On sa so žalovaným o tejto veci nikdy nerozprával. Takéto veci rieši inšpekcia Ministerstva vnútra.

Ostatných navrhnutých svedkov J. a J. B. z H. č.d. XX,. ktorí mali vypovedať k tomu, či sa žalobkyňa a
žalovaný poznali, nebolo možné vypočuť, lebo v mieste trvalého bydliska sa nezdržiavali a iné miesto
pobytu nebolo známe. Svedkyňa M. M., manželka žalovaného sa ani raz na predvolanie neustanovila na
pojednávanie, či už z dôvodu ochorenia alebo cesty do zahraničia, ale žalovaný na jej výpovedi netrval.

Z listiny (prílohová obálka čl. 8) bolo zistené, že dňa 19.12.1999 žalobkyňa požičala žalovanému

sumu 20.000,- Sk, ktoré jej dňa 31.1.2002 vráti plus úrok 2.000,- Sk. Na potvrdení o pôžičke sú dva
vlastnoručné podpisy.

Keďže žalovaný popieral, že podpis na potvrdení o pôžičke je jeho bolo súdom nariadené znalecké
dokazovanie. Súdna znalkyňa PhDr. E. S. z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma podala
znalecký posudok so záverom, že podpis na „Potvrdení o pôžičke“ je vlastnoručným podpisom

žalovaného L. M..

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako veriteľka uzavrela so
žalovaným ako dlžníkom ústnu zmluvu o pôžičke. Požičala žalovanému dňa 19.12.1999 20.000,- Sk,
ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.1.2002 (s úrokom 2.000,- Sk, ale ten nebol predmetom žaloby).
Uvedené mal súd preukázané najmä potvrdením o pôžičke vlastnoručne podpísaným účastníkmi

konania, výpoveďou žalobkyne a svedkyne E. Z..

Obrana žalovaného neobstála, lebo bola v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, svedkyne E. Z., ako aj
znaleckým posudkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu pohľadávky
titulom vrátenia pôžičky 20.000,- Sk.

Podľa potvrdenia o pôžičke bola požičaná suma 20.000,- Sk splatná 31.1.2002, teda žalovaný sa do
omeškania dostal dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. 1.2.2002. Počnúc prvým dňom omeškania má
žalobkyňa právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia,
(t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS).Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (týkajúcej sa úroku vo výške 17,6% od 20.12.1999, lebo takýto
nárok žalobkyni nevznikol).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyni trovy konania, lebo žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, týkajúcej sa
úrokov z pôžičky, ktoré neboli kapitalizované a nemali vôbec žiadny vplyv na výšku trov konania.

Podľa § 148 ods. 1 OSP súd rozhodol o trovách štátu tak, že podľa výsledkov konania, keďže úspešná
v konaní bola žalobkyňa je žalovaný povinný zaplatiť trovy štátu.

Výška trov konania žalobkyne je 1.842,- Sk (súdny poplatok za podanie žaloby na súde 1.000,- Sk,
cestovné na pojednávania na Okresný súd Liptovský Mikuláš 29.9.2003, 14.11.2003, 3.12.2003, výška

cestovného použitím hromadného dopravného prostriedku z V. do L. M. a späť je 86,- Sk, cestovné
v cene hromadného dopravného prostriedku z V. do Ž. na pojednávania Krajského súdu v Žiline
11.11.2004 a 3.3.2005, cena cestovného lístka z V. do L. M. a späť je 292,- Sk, čo je celkom spolu
1.842,- Sk.

Výška trov štátu bola 11.400,- Sk. Uznesením č.k. 11C/109/03-83 z 18.11.2005 uložil súd žalovanému

zaplatiť preddavok na trovy dôkazu 10.000,- Sk, keďže žalovaný preddavok nezložil, z rozpočtových
prostriedkov súdu bolo súdnej znalkyni vyplatených 11.400,- Sk (uznesenie zo dňa 6.3.2007 č.k.
11C/109/2003-85).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.