Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2006

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/107/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304115500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2006:4304115500.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach JUDr. Arpádom PASTOREKOM samosudcom v právnej veci žalobcu: Ľ. S.,

nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom Š., T. XX. zastúp.: JUDr. V. T., advokátom so sídlom: L., D. XX. proti
žalovanej S. P. - ústredie so sídlom v B., IČO: XX. XXX. XXX,. XX.. A. X,. B., pobočka L., S.. M. X,. L.
o náhradu škody 40.432,- Kč s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcavkonaníprostredníctvomnímzvolenéhoadvokátavosvojompodaní:„Žalobananáhraduškody
vo výške 40.432 - českých korún s prísl.“ zo dňa 23.02.2004, ktoré doručil KS v Nitre dňa 24.02.2004
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 OZ a

to sumu 40.432,-Kč (čo predstavuje škodu na strane žalobcu za obdobie od 02.04.2001 do 21.09.2001
zo sumy starobného dôchodku v sume 5.445,- Sk) so 16% p. a. úrokom z omeškania od 21.09.2001 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia.

Žalovaná sa žalobe žalobcu do zahájenia pojednávania písomne vyjadrila svojím písomným podaním
zo dňa 02.04.2004, ktoré podanie doručila súdu dňa 08.04.2004.

Z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov súd zistil tento skutkový a právny stav.

Žalobca na pojednávaní uviedol skutočnosti zhodne s návrhom na začatie konania, kedy uviedol, že
si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. č. 40/1964 Z. Z. v sume 40.432,- Kč s
príslušenstvom (za obdobie od 02.04.2001 do 21.09.2001 zo sumy starobného dôchodku v sume 5.445,-
Sk) so 16% p. a. úrokom z omeškania od 21.09.2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca

dňa 02.03.2001 navštívil žalovanú S. P. /ďalej len SP/, pracovisko Š. v úmysle vybaviť formality súvisiace
s vyplnením žiadosti o priznanie starobného dôchodku, nakoľko dňa 02.04.2001 mal dosiahnuť vek
60 rokov. Pri návšteve SP mu bolo oznámené, že nárok mu vznikne až od 02.04.2002 a na základe
uvedenýchopäťnavštívilSPpracoviskovŠ.oposkytnutiehmotnejdávkyvnúdzi,ktorámubolapriznaná
v sume 2.035,- Sk od 02.04.2001 do 31.07.2001 a táto mu bola znížená od 01.08.2001. Dňa 18.08.2001
sa žalobca obrátil na ministra práce p. P. M. so žiadosťou o prešetrenie jeho prípadu, nakoľko podľa
jeho názoru došlo k spochybneniu v tejto veci, výsledkom tohto prešetrenia malo byť písomné podanie

kontrolných orgánov SP zo dňa 17.09.2001, kde SP ústredie priznalo svoje spochybenie pri vybavovaní
jeho žiadosti. Dňa 21.09.2001 uvedený list mu bol odňatý zo strany pracovníčok S. P. pob. L. napracovisku v Š.. Na základe zmluvy medzi uzatvorenej zmluvy medzi SR a ČR bol žalobcovi priznaný
starobný dôchodok rozhodnutím Č. S. S. Z. až od podania žiadosti a to od 21.09.2001 vo výške 5.445,-
Kč.Nazákladeuvedenýchžalobcamázato,žekonanímSPpobočkyL.došlokporušeniujehoprávtým,

že pracovníčky odmietli prijať jeho žiadosť o dôchodok, čím mu spôsobili škodu vo výške 40.432,- Kč.

Poverený práv. zást. žalovanej S. P. (ďalej len SP) vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobou žalobcu
nesúhlasíaďalejdodalžežalovanýsadostavilS.P.pob.L.napracoviskodoŠ.stým,žedňa02.04.2001
má dovŕšiť vek 60 rokov potrebný na priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení. Následne bola so žalobcom spísaná čiastočná žiadosť v Š. (len identifikačné

údaje) a podpísaná žiadateľom, kedy bol žalobca oboznámený s tým, že ostatné údaje budú doplnené
na pobočke v L. na základe predložených dokladov. Z uvedených dokladov sa zistilo, že žalobca bol
zamestnaný ku dňu rozdelenia republiky k 31.12.1992 u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Č. R., preto
na jeho odchod do dôchodku sa vzťahuje § 29 zák. č. 155/1995 Sb podľa ktorého nárok na odchod do
riadneho starobného dôchodku vzniká až po dovŕšení 61 roku života.

Žalobca sa svojim listom so žiadosťou, ktorá bola čiastočne spísaná v Š. obrátil na M. P. S. V. a R.,

ktoré list odstúpilo na S. P., ústredie v B.. Odkiaľ mu bola listom zo dňa 10.09.2001 oznámená možnosť
požiadať o dôchodok podľa § 31 zákona č. 155/1995 Sb. tzv. predčasný starobný dôchodok. Menovaný
sa následne dostavil opäť na pracovisko Š. dňa 21.09.2001 kedy s ním bola spísaná žiadosť o tento
dôchodok. Dôchodok mu bol priznaný podľa § 31 zák. č. 155/1995 Z. Z. z. Č. S. S. Z. od 21.09.2001
a to od podania tejto žiadosti.

Svedkyňa A. T. bytom v L., nar. XXXX. na pojednávaní uviedla, že sa pamätá na to, že dňa 2.3.2001 sa
žalobca dostavil do S. P. v LV na pracovisko v Š.. Vzhľadom k množstvu žiadostí v tom čase prax SP
bola taká, že ich žiadosti sa spracovali len čiastočne, vyplnilo sa záhlavie a nakoľko žalobca mal niekoľko
podkladovodviacerýchzamestnávateľov,nemalamožnosťčasove(abyvybavilavšetkýchklientovvŠ.v
ten deň) okamžite a detailne preskúmať jednotlivé podklady a preto tieto zobrala so sebou a až následne

v pondelok 5. marca 2001 v S. P. v L., pri detailnejšom oboznamovaní sa s jednotlivými podkladmi zistila,
že žalobca bol zamestnaný ku dňu rozdelenia republiky a to k 31.12.1992 u zamestnávateľa so sídlom
v Českej republike. Z uvedeného dôvodu hneď nasledujúci týždeň v piatok predvolala žalobcu, kedy mu
vysvetlila, že o jeho žiadosti zo zákona rozhodne Č. S. S. Z. v P.. Svedkyňa ďalej uviedla, že oboznámila
žalobcu stým, že pre odchod do dôchodku musí splniť kritéria podľa českého práva a to konkrétne

dovŕšiť vek 61. rokov, že vzhľadom k tomu, že žalobca toto kritérium neplnil preto bol o tejto skutočnosti
dňa 09.03.2001 poučený a následne bol poučený aj o tom, že môže požiadať o predčasný starobný
dôchodok s tým, že percentuálne by na tom do určitej miery stratil načo žalobca zobral svoje podklady
a tento rozhovor bol ukončený bez toho, že by mohla požiadať žalo o kompletizáciu žiadosti žalobcu za
účelom postúpenia do Českej republiky na rozhodnutie. Na záver svedkyňa uviedla, že v tomto čase

nebola možnosť alternatívne si vybrať, že uplatniť podľa slovenského práva, a to zo zákona 100/1988
Z. Z. kedy bola možnosť odísť podľa slovenského práva vo veku 60 rokov ale mohol ísť do dôchodku
iba podľa českého práva po dovŕšení veku 61 rokov nakoľko ku dňu rozdelenia ČSFR a to k 31.12.1992
bol zamestnaný v organizácií so sídlom v Českej republike a mohol sa mu priznať starobný dôchodok
len podľa práva ČR od podania žiadosti za predpokladu, že splnil kritéria na odchod do dôchodku.

Svedkyňa Ing. N. B., nar. XXXX. bytom v L. na pojednávaní uviedla, že po tom čo vizuálne porovnala
zoznam vybavených klientov na pracovisku v Š. udáva, že podľa písma je zrejmé, že dňa 21.09.2001
záujemcov, resp. uchádzačov o starobný dôchodok vybavovala p. A. T., s tým že tento záznam o
vybavených klientoch sa spracovával v deň keď sa klienti vybavujú tým pracovníkom SP, ktorý je tam
prítomný z čoho je zrejmé, že dňa 21.09.2001 ona na pracovisku v Š. prítomná nebola. Na záver

svedkyňa uviedla, že ona žiadny dopis od žalobcu nemohla prebrať ako je zrejmé zo záznamu o
vybavených klientoch, nakoľko tam ani fyzicky prítomná nebola o čom svedčí aj záznam o vybavených
klientoch na pracovisku v Š.

Súd v tomto konaní mal jednoznačne preukázané rozhodné skutočnosti na základe ktorých súd zistil,
že žalovaný sa dostavil do S. P. pob. L. na pracovisko do Š. dňa 02.03.2001 s tým, že dňa 02.04.2001

má dovŕšiť vek 60 rokov potrebný na priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988Zb. o sociálnom zabezpečení, kedy so žalobcom bola spísaná čiastočná žiadosť v Š. (len identifikačné
údaje) a podpísaná žiadateľom. Žalobca pri tejto príležitosti bol oboznámený s tým, že ostatné údaje
budú doplnené na pobočke v L. na základe predložených dokladov. Z uvedených dokladov žalovaná SP

zistila, že žalobca bol zamestnaný ku dňu rozdelenia republiky k 31.12.1992 u zamestnávateľa, ktorý
mal sídlo v Českej republike a preto na jeho odchod do starobného dôchodku sa vzťahuje § 29 zák. č.
155/1995 Sb podľa ktorého nárok na odchod do riadneho starobného dôchodku vzniká až po dovŕšení
61 roku života.

Žalobca sa svojim listom so žiadosťou, ktorá bola čiastočne spísaná v Š. obrátil na M. P. S. V. a R.,

ktoré list odstúpilo na S. P., ústredie v B.. Odkiaľ mu bola listom zo dňa 10.09.2001 oznámená možnosť
požiadať o dôchodok podľa § 31 zákona č. 155/1995 Sb. tzv. predčasný starobný dôchodok. Menovaný
sa následne dostavil opäť na pracovisko Š. dňa 21.09.2001 kedy s ním bola spísaná žiadosť o tento
dôchodok. Dôchodok mu bol priznaný podľa § 31 zák. č. 155/1995 Z. Z. z. Č. S. S. Z. od 21.09.2001
a to od podania tejto žiadosti.

Podľa súdu nebolo v konaní preukázané, že by pracovníčky žalovanej SP zobrali dňa 21.09.2001

akýkoľvek písomný podklad od žalobcu čo by zrejmé asi ani nemalo veľký význam nakoľko v súčasnosti
si žalobca mohol vyhotoviť xerox-kópie o každom písomnom podaní.

Súd v rámci hodnotenia dôkazov pri svojích úvahách dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je
dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.

Z vykonaného dokazovania a z predložených listín tak aj z výpovedí svedkýň bolo preukázané, že

žalobca bol predvolaný žalovaným a dňa 09.03.2001 sa žalobca dostavil k žalovanému do Š., o čom
svedčí:

- svedecká výpoveď svedkyne A. T.

- ako aj tzv.: „Zoznam vybavených klientov na pracovisku v Š.“ (ktorý zoznam tvorí ucelený celok
vybavených klientov za necelých 4,5 roka SP LV na pracovisku v Š.) v tomto zozname pri termíne

09.03.2001 bol žalobca uvedený pod por. č. 7 čo vlastne žalobca popiera. Dňa 09.03.2001 bol žalobca
poučený žalovanou SP o tom, že môže požiadať o predčasný starobný dôchodok s tým, že percentuálne
by na tom do určitej miery stratil, z uvedených je zrejmé, že žalovaná poskytla žalobcovi čas na dôkladné
zváženie svojho rozhodnutia (či požiada o priznanie čiastočného dôchodku alebo dávky hmotnej v núdzi,
ktorá mu bola priznaná od 02.04.2001 v sume 2.035,- Sk) načo žalobca zobral svoje podklady a tento

rozhovor ukončil bez toho, že by pracovníčka SP mohla požiadať o kompletizáciu žiadosti žalobcu za
účelom postúpenia do Českej republiky na rozhodnutie.

Naopak sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu o tom, že mal navštíviť žalovanú poisťovňu dňa
30.03.2001, o čom svedčí „Zoznam vybavených klientov na pracovisku v Š.“ kedy bolo vybavených 13
klientov s tým že medzi nimi sa žalobca nenachádza.

Podmienky nároku na starobný dôchodok v prípade žalobcu boli v rozhodnom období upravené v § 21
zák. č. 100/1988 Z. Z. ods. 1 písm. e, tak podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Podľa § 31 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 155/1995 Sb, zák. Českej republiky platí, že pojištěnec má nárok
na starobní důchod před dosažením důchodového věku též, jestliže:

a) získal dobu pojištění nejméně 25 let, a

b) do dosažení důchodového věku mu ode dne, od něhož se starobní důchod přiznává, chybí nejvýše
tři roky. Starobní důchod podle odstavce 1 se přizná nejdříve ode dne podání žádosti o přiznání tohotodůchodu. Přiznání starobního důchodu podle odstavců 1 a 2 vylučuje nárok na starobní důchod podle
§ 29 a 30. Pojištěnec má nárok na starobní důchod, podľa § 29 písm. a jestliže získal dobu pojištění
nejméně 25 let a dosáhl aspoň vě-ku potřebného pro vznik nároku na starobní důchod (dále jen

"důchodový věk").

Podľa § 420 ods. 1 až ods. 3 platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Vzhľadom k prezumovanému zavineniu podľa § 420 Obč. zák. platí, že dôkazné bremeno zavinenia leží
na označenom škodcovi.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu objektívnej povahy sú porušenie právnej
povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
predpokladom subjektívnej povahy je zavinenie.

Žalobca bol v konaní zastúpený zvoleným advokátom prostredníctvom ktorého si uplatnil podľa
ustanovenie § 420 ods. 1 Obč. zák. svoj nárok na zaplatenie sumy 40.432,- Kč avšak počas celého
konania nepreukázal akékoľvek zavinenie zo strany žalovanej a nedostatok akéhokoľvek zavinenia
spôsobuje oslobodenie označeného škodcu od zodpovednosti za vznik škody.

Podľa súdu v žalobe označený škodca - SP v procesnom postavení žalovanej nepochybne preukázal,

že ani pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré bolo možné od nej objektívne požadovať, škode na
strane žalobcu nemohla zabrániť. Žalobca svojou nečinnosťou, resp. tým, že neposkytol žalovanej
súčinnosť pri vybavovaní jeho žiadosti dňa 09.03.2001 o poberanie predčasného starobného dôchodku
z ČR a následnom spracovaní a kompletizácii tejto žiadosti a to pripojením potvrdení od jednotlivých
zamestnávateľov, ktoré doklady nielen že neposkytol ale práve naopak ich odňal žalovanej preto

žalovaná S. P. za týchto predpokladov nemohla zabrániť a ani len ovplyvniť vznik akejkoľvek škody na
strane žalobcu.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa
151 ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní úspešný účastník konania
v procesnom postavení žalovaného si neuplatnil nárok na náhradu trov konania preto súd o trovách
konania rozhodol tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.