Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611010078
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5611010078.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich
Jany Gajdošovej a Ľudovíta Surovčeka na neverejnom zasadnutí dňa 16. 9. 2015 v Liptovskom Mikuláši,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. c/ a § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku súd z a s t a v u j e trestné stíhanie
obvinenej X. Y. H. B. Í. Č. Q. W. C. P. Q. Y., B.. XX. X. XXXX P. I. T., trvale bytom X. XXX, C. I. T.,

pre skutok

že
dňa 11. 1. 2007 pri rozvodovom konaní s bývalým manželom T. L., B.. XX. X. XXXX, X. I. T., H.. I. XXX/
X, dohodu, ktorá bola schválená Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5C/216/2006, ktorou od
neho žiadala uhrádzanie výživného vo výške 66,39 eur (2 000,- Sk) v prospech dcéry U. L., B.. XX. X.

XXXX, čím úmyselne uviedla T. L. do omylu, lebo už pri rozvodovom konaní a žiadaní výživného mala
vedomosť,žemaloletáU.niejedcérouT.L.avobdobíodroku2007do19.12.2013,kedysúdurčil,žeT.
L. nie je otcom mal. U. L.C., neoprávnene poberala výživné v celkovej sume 5 443,98 eur ku škode T. L.,

ktorým mala spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.

b/ Trestného zákona),

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu na obvinenú
X. Y., stíhanú za zločin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 , 3 písm. c/ Tr. zákona (§ 138 písm. b/ Tr. zákona),
ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, ktorý je opísaný vo výroku tohto rozhodnutia.

Obvinená v prípravnom konaní vypovedala, že skutok ako taký sa stal a necíti sa byť za tento vinná. Nie
je si vedomá, že by úmyselne od poškodeného T. L. získala finančné prostriedky, pretože postupovala
pri uzatváraní dohody o výživnom na maloletú U. ako matka, ktorá je povinná podľa zákona o rodine
chrániť záujem maloletého dieťaťa a súhlasila s návrhom poškodeného, ktorý bol ochotný platiť, v tom
čase ako matrikový otec maloletej, sumu 2.000,- Sk. Za spoločného manželstva s L. sa im narodila

dcéra U., pri jej narodení povedala bývalému manželovi v pôrodnici, že U. nie je jeho dieťa, na čo on
nereagoval, vravel si len svoje. Po jej narodení bývala s T. L. v jednej domácnosti 2 roky, počas ktorých
ho niekoľkokrát upozornila, aby sa situácia ohľadom otcovstva k U. vyriešila. On povedal, že nemá
čo riešiť. Pri rozvodovom konaní sa neriešila otázka otcovstva, dohoda uzavretá pri rozvode vyšla zo
samotného konania, ona sudkyni uviedla, že nechce od neho výživné, pretože nie je biologickým otcom
U., na čo sudkyňa povedala, že ju to nezaujíma z dôvodu, že podľa matriky je otcom T. L.. Na základe

uvedeného bola uzavretá dohoda na súde. Počas obdobia od rozvodu až do roku 2013 uhrádzal L.
pravidelne výživné, počas tohto obdobia ju nikdy nekontaktoval, že nemá záujem platiť výživné. Počasuvedenej doby ona nikdy nežiada od neho, aby výživné bolo upravené vo vyššej sume. V decembri 2006
si dala spoločne s jej terajším manželom vypracovať test DNA o určení otcovstva k maloletej U.. Po
vypracovaní posudku L. o tomto upovedomila a niekoľko ráz mu povedala, že nie je otcom maloletej U..

Poškodený T. L. vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou X. Y. uzavrel manželstvo, z ktorého sa im
narodila dcéra U. XX. X. XXXX. V roku 2007 bolo ich manželstvo rozvedené, pri rozvodovom konaní
bola súdom schválená dohoda, podľa ktorej sa s bývalou manželkou dohodol na platení výživného na
maloletúU.vovýške2.000,-Sk.Porozvodeuhrádzalvýživnépravidelnebeztoho,abymalvedomosť,že

maloletá U. nie je jeho dieťa, nakoľko bývalá manželka mu túto informáciu nikdy v minulosti nepodala. V
apríli 2013 bol podaný na okresný súd návrh na zapretie otcovstva v mene maloletej U., v ktorom bývalá
manželka uviedla, že nie je otcom dieťaťa, o čom dovtedy skutočne nemal vedomosť. Skutočnosť, že nie
je otcom bola potvrdená aj znaleckým dokazovaním. V priebehu dokazovania obvinená predložila DNA
test, ktorý si dala vyhotoviť, žiadosť zaslala 22. 11. 2006 a vyhotovený bol 5. 12. 2006. Hoci obvinená
o týchto skutočnostiach mala vedomosť už pred schválením dohody na súde, pri rozvodovom konaní

jemu o týchto závažných skutočnostiach nič nepovedala, požadovala od neho uhrádzanie výživného na
dieťa, o ktorom vedela, že nie je jeho otcom. Na základe toho sa cíti byť uvedený do omylu jeho bývalou
manželkou, ktorá sa obohatila na jeho škodu. Týmto mu vznikla škoda za obdobie uhrádzania výživného
od roku 2007 do roku 2013 v celkovej sume 5.443,98 eur. Vo výpovedi poprel, že bol svojou bývalou
manželkou po pôrode U. v pôrodnici upovedomený, že nie je otcom a rovnako poprel skutočnosť, že mu

obvinená od pôrodu do súdneho konania o zapretí otcovstva niekoľkokrát povedala, že nie je otcom U..
Návrh na zapretie otcovstva nepodal preto, lebo sa stále cítil byť jej otcom.

Svedok T. Y. vo výpovedi uviedol, že sa s X. Y. intímne stýkal, povedala mu, že dieťa, ktoré čaká, je
jeho. Manželka mu vtedy uvádzala, že s vtedajším manželom sa vyhýba intímnemu životu. Potvrdil, že

v roku 2006 si dali s X. vypracovať DNA test na zistenie, že on je otcom maloletej U., čo sa testom aj
potvrdilo. Tento test sa nedal použiť pred súdom.

Zo správy týkajúcej sa určenia otcovstva pomocou analýzy DNA bolo zistené, že otcovstvo označeného
mužaT.Y.vočivyšetrovanémudieťaťuU.L.trebapokladaťzapraktickydokázanésmimoriadnevysokou

pravdepodobnosťou. Správa bola vypracovaná dňa 5. 12. 2006.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/216/2006-36 zo dňa 11. 1. 2007 súd rozviedol
manželstvo T. L. a X. L. a schválil rodičovskú dohodu tak, že na čas po rozvode manželstva sa maloletá
U. L., B.. XX. X. XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti X. L., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej

majetok a T. L. sa zaviazal platiť na výživu maloletej U. mesačne 2.000,- Sk, počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. 2. 2007.

Zo zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
10P/42/2012 zo dňa 14. 6. 2012 vyplýva, že rozsudkom okresného súdu bolo určené, že zapretie

otcovstvaT.L.kmaloletejU.L.pouplynutízákonnejlehotyjeprípustnéajevzáujmemaloletejU.L..T.L.
na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa nestýkal s X. Y..

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/74/2013-64 zo dňa 19. 12. 2013, právoplatným
dňa 8. 2. 2014, bolo určené, že T. L.Á. nie je otcom maloletej U. L. z matky X. Y.. Z odôvodnenia

rozhodnutia bolo zistené, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané vylúčené otcovstvo T.
L. k maloletému dieťaťu. Z vykonaného znaleckého dokazovania nariadeného za účelom vylúčenia
otcovstva T. L. bolo preukázané, že otcovstvo T. L. voči maloletej U. je potrebné považovať za
jednoznačne vylúčené, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky.

Podľa§244ods.1písm.c/Trestnéhoporiadkupripredbežnomprejednaníobžalobysúdtrestnéstíhanie
zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak

nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobína cudzom majetku malú škodu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Obohatením je potrebné rozumieť neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo nejakej inej
osoby, či už rozšírením majetku alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo

inej osoby vynaložené.

V rámci predbežného prejednania obžaloby súd zameral pozornosť na zistenie, či konaním obvinenej
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu, ktorý sa jej kladie za vinu.
V okolnostiach prejednávanej veci je potrebné pripomenúť, že poškodenému T. L. svedčila domnienka

otcovstva voči maloletej U. L. ako manželovi matky, pretože sa maloleté dieťa narodilo v čase od
uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva. Z tohto dôvodu bol zapísaný
v rodnom liste ako otec maloletého dieťaťa vtedajší manžel obvinenej, t j. T. L.. Uvedená domnienka
otcovstva je vyvrátiteľná v prípade, ak sa preukáže opaku. Rozsudkom okresného súdu zo dňa 19. 12.
2013 bolo určené, že poškodený nie je otcom maloletej U. L. a to na základe výsledkov znaleckého
dokazovania.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť8.2.2014.Jepotrebnézdôrazniť,žedoprávoplatnosti

rozsudku o zapretí otcovstva sa za otca dieťaťa, teda maloletej U. L., považoval bývalý manžel jej
matky, teda poškodený T. L.. Preto pokiaľ nebolo rozhodnutím súdu zapreté jeho otcovstvo, naďalej
sa považuje za rodiča a teda je nositeľom rodičovskej zodpovednosti. Z uvedeného potom vyplýva,
že do právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, T. L. bol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť
voči maloletej U. a to i napriek skutočnosti, že sa znaleckým dokazovaním vylúčilo jeho otcovstvo voči

maloletej U.. Uvedené teda plne korešponduje zásadám rodinného práva. Je nepochybné, že dieťa má
v zásade právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia, čo mu výslovne priznáva čl. 7 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa. Právny rámec určenia a zapretia otcovstva spoluvytvára predovšetkým požiadavka,
aby sa právny vzťah otcovstva v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so stavom biologickým.
Táto požiadavka je potom do určitej miery korigovaná ďalšou požiadavkou, aby tento vzťah bol určený

v čo najkratšom čase po narodení dieťaťa, t.j. požiadavkou včasnosti stabilizácie právneho vzťahu
otca a dieťaťa. Pri uplatňovaní týchto požiadaviek sa teda zákonodarca spravoval zásadou ochrany
záujmov maloletých detí, aj keď na druhej strane chráni záujem aj tých osôb, ktorých rodičovstvo v
právnom zmysle nezodpovedá biologickému základu, prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva, čo
je v konečnom dôsledku aj v záujme dieťaťa.

Z vyššie uvedených okolností je potom zrejmé, že voči obvinenej nie je možné vyvodiť pri danom
skutkovom stave trestnoprávnu zodpovednosť. Obvinená nepoprela, že aj v čase rozvodového konania
vedela, že otcom maloletej U. L. nie je T. L.. Súd pripomína, že v konaní o rozvod manželstva sa musí
vyriešiť otázka úpravy práv manželov voči maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po

rozvode (ide o prípad povinného spojenia veci podľa § 113 O. s. p.). V čase konania o rozvod manželstva
neprebiehalo konanie o zapretie otcovstva T. L. voči maloletej U. L., preto sa za otca maloletej U., keďže
nebol preukázaný opak, považoval T. L., ktorému svedčila domnienka otcovstva ako manželovi matky.
Tento bol potom zapísaný aj v rodnom liste maloletého dieťaťa na základe uvedenej domnienky. Je teda
zrejmé, že v prípade obvinenej v prvom rade absentuje subjektívna stránka prejednávaného trestného

činu, ktorá vyžaduje úmyselné zavinenie. Hoci obvinená vedela (mohla vedieť), že biologickým otcom
maloletej U. nie je T. L., súčasne však ako rodič maloletej U. bola povinná chrániť záujem maloletého
dieťaťa, ktorý zahŕňa aj právo dieťaťa na poskytovanie výživného. Je preto zrejmé, že pri riešení otázky
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej U. na čas po rozvode manželstva nekonala v úmysle
seba obohatiť na škodu cudzieho majetku, ale konala v zmysle rodičovskej zodpovednosti chrániac

záujmy maloletého dieťaťa. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nemohol byť
naplnený ani znak skutkovej podstaty spočívajúci v obohatení obvinenej. Pokiaľ obohatením je potrebné
rozumieť prijímanie výživného, v tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že právo na výživné nevzniká
rodičovi dieťaťa, ale samotnému dieťaťu. Preto pokiaľ T. L. poskytoval výživné, toto nepochybne platil
k rukám matky z dôvodu, že dieťa bolo maloleté, avšak vyplácané výživné slúžilo na uspokojenie

potrieb dieťaťa v zmysle Zákona o rodine, nie na potreby jeho matky, teda obvinenej. Nemožno potom
konštatovať, že mohlo dôjsť k obohateniu na strane obvinenej. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť
sčasťouskutkovejvetyobžaloby,podľaktorejobvinenáneoprávnenepoberalavýživné vsume5.443,98
eur za obdobie od roku 2007 do 19. 12. 2013 (kedy bolo zapreté otcovstvo poškodeného), pretože do
okamihu právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva bol T. L. naďalej považovaný za otca dieťaťa a

preto bol povinný platiť výživné. Naviac poškodený T. L. niekoľko krát sám tvrdil (na pojednávaní dňa
14. 6. 2012 vo veci 10P/42/2012, výpoveď menovaného v konaní 5C/74/2013), že v dobe rozhodnej
pre počatie dieťaťa sa intímne stýkal s X. Y. a preto zrejme aj z tohto dôvodu nesúhlasil so zapretím
otcovstva voči mal. U..Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote 3 dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia, ktorá má odkladný účinok.