Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2010

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/90/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607209148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2010:4607209148.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D. súd Z. samosudkyňou L.. U. M. v právnej veci navrhovateľov v X. E. E. P. F.., O.. XX.XX.J., V. O. F.

J., X. X. E. E. P. U., O.. X.XX.J., V. O. F. J., X. X. E. W. P.M., O.. XX.X.J., V. O. F. J. R. X. X. E. Š. P.,
O.. XX.XX.J., V. V. J., proti odporcovi F. P. K., C.: J., P. K. ". O. F. - M., M. J., K.U. L.. F. E., B. XX, J.
XX V., o nahradenie vôle odporcu na udelenie súhlasu k prijatiu navrhovateľov za členov poľovníckeho
združenia, takto

r o z h o d o l :

F. nahrádza vyhlásenie vôle odporcu za členskú schôdzu tak, že sa udeľuje súhlas s prijatím za členov
P. združenia navrhovateľov v 1. až 4. rade.

D. j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške
XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

O. sa podaným návrhom proti odporcovi domáhali nahradenia vôle odporcu - uznesenia členskej
schôdze, a to udelenia súhlasu s ich prijatím za členov poľovníckeho združenia. O. odôvodnili tým, že
sú spoluvlastníkmi spoločného poľovného revíru, v ktorom vykonáva odporca výkon práva poľovníctva,
neustále sa domáhajú prijatia za členov odporcu, ale odporca ich za členov poľovníckeho združenia
odmieta prijať, aj keď im toto právo vyplýva zo zákona o poľovníctve.

D.žiadalnávrhakonedôvodnýzamietnuť.P.jednaknato,ženavrhovateliaakospoluvlastnícipoľovného
revíru majú podľa § 1X ods. 4 zákona o poľovníctve prednostné právo, ale nie právny nárok na vznik
členstva v poľovníckom združení a tiež na to, že o prijímaní za člena poľovníckeho združenia rozhoduje

členská schôdza združenia a nie súd. Za členov odporcu môžu byť podľa stanov daný uchádzači z radov
čakateľov, navrhovatelia však nechcú byť čakateľmi, ale hneď členmi.

D. súd Z. rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX určil, že navrhovateľom v 1. a 4. rade
vzniká členstvo u odporcu dňom právoplatnosti rozsudku a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľom
náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. D. podal proti
rozsudku odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

F. vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. F., M. R. O., ktoré sú súčasťou pozemkov uznaných D.

lesným úradom v O. za P. revír ". - O. F., M. (ďalej len poľovné pozemky), sú občanmi F. republiky, sú
držiteľmi poľovného lístka a zbrojného preukazu a sú členmi F. poľovníckeho zväzu. D. je poľovníckymzdružením, ktoré vykonáva právo poľovníctva na poľovných pozemkoch, ktorých spoluvlastníkmi sú
navrhovatelia, na základe prenájmu. O. požiadali odporcu o prijatie za čakateľa na členstvo u odporcu,
ktorýimoznámil,žečlenskáschôdza,ktoráskonaladňaXX.X.XXXXrozhodlaoichneprijatízačakateľa.

G. z XX.X.XXXX navrhovatelia vyzvali o opätovné zvážene zamietavého stanoviska k ich prijatiu za
členov poľovného združenia. D. navrhovateľom oznámil, že v prípade záujmu o členstvo v poľovníckom
združení je nutné dať žiadosť za čakateľa, o ktorej na základe domáceho poriadku rozhodne výročná
členská schôdza.

Na D. súde Z. sa viedlo konanie, v ktorom vystupovali ako navrhovatelia aj navrhovatelia v tomto konaní,

proti odporcovi o udelenie súhlasu za členskú schôdzu odporcu k prijatiu navrhovateľov za členov
poľovníckeho združenia. H. č. k. 6C XXX/XX-XXX zo dňa XX.X.XXXX bolo konanie zastavené a vec
postúpená členskej schôdzi odporcu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľov. X. navrhovateľovi v 3. rade
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia. H. nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.

F. poľovnícky zväz (ďalej len zväz) je podľa jeho stanov združením občanov, v ktorom sa združujú
občania F. republiky a osoby, ktoré majú na území F. republiky trvalý pobyt alebo sídlo. K. a jeho

organizačné jednotky majú vlastnú právnu subjektivitu a konajú vo svojom mene. D. jednotkami zväzu
sú poľovnícke združenia, okresné organizácie, záujmové kluby a ústredie. D. poľovníckeho združenia
sú členská schôdza, výbor poľovníckeho združenia a dozorná rada (kontrolór). I. schôdza je najvyšším
orgánom poľovníckeho združenia, rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach poľovníckeho
združenia, okrem iného na základe návrhu výboru poľovníckeho združenia o prijatí alebo vylúčení člena.

P. F. navrhovateľa z X.X.XXXX, konkrétne článku IV, môže byť členom poľovníckeho združenia len člen
F. poľovníckeho zväzu s platným poľovným lístkom, pričom členov z radov čakateľov prijíma výročná
členská schôdza po splnením stanoveným podmienok, avšak s dodržaním zásady jeden člen na XX ha
poľovnej plochy. P. X. poriadku navrhovateľa z XX.X.XXXX - bodu II, o prijatí za čakateľa, resp. člena,
poľovníckeho združenia (PZ) rozhoduje výročná členská schôdza PZ na základe písomnej žiadosti

žiadateľa a na návrh príslušného úseku, pričom čakateľ aj po splnení čakacej doby a stanovených
podmienok nemusí byť prijatý za člena poľovníckeho združenia, ak je naplnený počet členov na výmeru
revíru (X člen = XX ha).

O. na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. (§ 80 ods. X písm. c) D. súdneho poriadku)

P. § 2 zákona č. XX/XXXX Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov právo poľovníctva je súhrn
práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si
privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri. P. poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku;
vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

P. X ods. X druhá veta zákona o poľovníctve, kto vykonáva právo poľovníctva, musí byť členom

poľovníckej organizácie okrem poľovníkov a lesníkov z povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl
vychovávajúcich absolventov s poľovníckou kvalifikáciou.

P. § 4 ods. X zákona o poľovníctve občania s trvalým pobytom na území F. republiky, ktorí majú platné
poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len "poľovnícke
združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. P.Í. K. je právnickou

osobou.".

P. § X4 ods. 1 zákona o poľovníctve o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov
uznanýchzapoľovnýrevír,akideopoľovnépozemkytohoistéhovlastníka(ďalejlen"vlastníkpoľovného
revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného
revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru").P. § 14 ods. X zákona o poľovníctve vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného
revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. X), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať
(§ 16). P. nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere

na poľovné pozemky.

P. § 14 ods. X zákona o poľovníctve výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu
(§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § X primerane.

P. § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve, ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je
výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné
právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.

F. na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
navrhovateľov bol podaný dôvodne. O. sa proti odporcovi domáhali nahradenia súhlasu členskej
schôdze odporcu o ich prijatí za členov odporcu. O. súd F. republiky vo svojom rozsudku sp. zn.
3M N. XX/XXXX, publikovanom pod č. XX/XXXX v časopise "Zo súdnej praxe" č. X/XXXX uviedol,
že na prejednanie a rozhodnutie veci týkajúcej sa uplatnenia prednostného práva na vznik členstva

v poľovníckom združení v zmysle § 1X ods. 4 zákona č. XX/XXXX Zb. o poľovníctve v znení
neskorších predpisov, je daná právomoc súdu. Aj predmetom tohto konania je vec týkajúca sa uplatnenia
prednostného práva na vznik členstva v poľovníckom združení, preto má súd zato, že jeho právomoc
je vo veci daná. Po vyriešení otázky týkajúcej sa právomoci na konanie a rozhodnutie vo veci, sa súd
zameral na vyriešenie otázky naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, pričom je toho názoru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na
určení, že sú členmi odporcu, pretože bez takéhoto určenia nemôžu vykonávať právo poľovníctva, ktoré
im ako spoluvlastníkom pozemkov patriacich do poľovného revíru odporcu zo zákona patrí a teda ich
právne postavenie je bez takéhoto určenia neisté a túto neistotu v právnom vzťahu medzi účastníkmi
konania nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako práve návrhom na určenie, že navrhovatelia

sú členmi odporcu. O. sa súd zaoberal samotnou dôvodnosťou podaného návrhu z hľadiska hmotného
práva. Vo veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré
patria do poľovného revíru odporcu, ani že sú občanmi F. republiky s trvalým pobytom na jej území,
že sú členmi F. poľovníckeho zväzu, držiteľmi platného poľovného lístka a zbrojného preukazu a že
podali žiadosť o prijatie za čakateľov a členov odporcu za účelom výkonu ich práva poľovníctva, pričom

odporca o ich žiadosti rozhodol tak, že ich za členov neprijal. F. otázkou zostalo posúdenie charakteru
prednostného práva vlastníka pozemku v poľovnom revíri na vznik členstva v poľovníckom združení.
K. o poľovníctve ako predpis verejného práva zvýhodňuje poľovnícke spoločenstvá na úkor vlastníkov
poľovnýchpozemkov(§Xods.2zákonaopoľovníctve).C.vlastneoobmedzenievlastníctvazákonom.Z
toho dôvodu zákonodarca, zrejme v snahe poskytnúť určitú nemajetkovú náhradu vlastníkom poľovných

pozemkov za obmedzenie ich vlastníckeho práva, v ustanovení § 1X ods. 4 zákona o poľovníctve
zakotvil prednostné právo vlastníka takéhoto pozemku na členstvo v poľovníckom združení a tým
zabezpečiť jeho účasť na výkon práva poľovníctva na pozemkoch, ktorých je vlastníkom. O. tohto práva
vlastníkovi poľovného pozemku by znamenalo odňatie vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. Z.
postup by bol v rozpore s čl. XX J. SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke

právovšetkýchvlastníkovmárovnakýzákonnýobsahaochranu,vyvlastneniealebonútenéobmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu. H. postup by bol v rozpore aj s Y. protokolom k Y. o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorý v čl. X zakotvuje, že každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok, nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za

podmienok,ktoréustanovujezákonavšeobecnézásadymedzinárodnéhopráva.Z.ustanovenienebráni
právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade
so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. K. o poľovníctve
ani iný všeobecne záväzný právny predpis nezveruje poľovníckej organizácii právomoc rozhodovať o
tom, kto môže vykonávať právo poľovníctva a už vôbec nie, právo rozhodovať o práve poľovníctva

vlastníkov pozemkov patriacich do poľovného revíru. O. zákon o poľovníctve zakotvuje prednostné
právo vlastníka pozemku v poľovnom revíri na vznik členstva v poľovníckom združení. Z. prednostné
právo je potrebné vykladať tak, že po splnení zákonom o poľovníctve stanovených podmienok má
vlastník pozemku patriaceho do poľovného revíru právo na vznik členstva v poľovníckom združení.O. splnili všetky zákonné podmienky na vznik členstva u odporcu, ktorý ich napriek tomu za svojich
členov neprijal. X. k tomu súd poskytol navrhovateľom súdnu ochranu a určil, že navrhovateľom vzniká
členstvo u odporcu dňom právoplatnosti rozsudku a tak nahradil súhlas členskej schôdze odporcu

s prijatím navrhovateľov za členov odporcu. O. odporcu, že o prijatí čakateľov a aj členov rozhoduje
členská schôdza a nie súd a že navrhovatelia musia byť najskôr čakateľmi a až následne na základe
rozhodnutia členskej schôdze sa môžu (ale nemusia) stať členmi, aj keď splnia zákonné podmienky,
nebolo možné akceptovať. Aj keď stanovy odporcu, zakotvujú oprávnenie členskej schôdze rozhodovať
o prijatí čakateľov a členov poľovníckeho združenia, pokiaľ pri takomto rozhodovaní nie je rešpektované

zákonné prednostné právo vlastníkov poľovných pozemkov na vznik členstva, potom sú v rozpore so
všeobecne záväzným právnym predpisom a preto na ne nebolo možné pri rozhodovaní prihliadať. X. na
uvedené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrhu navrhovateľov vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 D. súdneho poriadku tak, že odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu XXX,XX eur. Z. konania predstavujú náhradu

súdnych poplatkov, ktoré navrhovatelia zaplatili za návrh na začatie konania a za odvolanie proti
rozsudku (X x XXXX,- Sk = XXXX,- Sk, čo je XXX,XX eur). O. mali v konaní úspech, nakoľko ich návrhu
bolo vyhovené, preto súd zaviazal odporcu na náhradu trov, ktoré navrhovateľom v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre, písomne v piatich vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.