Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240796
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113240796.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu :

Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bajkalská 30, Bratislava proti žalovaným: X/Pavol W.,
nar. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, W., 2/ E. I., nar. X.X.XXXX, bytom na neznámom mieste - evidovaný pobyt
mesto W., 3/ C. R., nar. XX.X.XXXX, T. R. X/XX, W., o zaplatenie 2.700,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v r. 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.700,41 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 7,7 % ročne zo sumy 2.599,73 Eur od 1.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v r. 1/, 2/ a 3/sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške vo výške
162,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 28.11.2013 sa žalobca voči žalovaným v r. 1/ - 3/ domáhal plnenia podľa výrokovej časti tohto
rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanými Zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným v r. 1/ a 2/ poskytnutý medziúver vo výške 4.282,02
Eur. Žalovaní porušili dohodnuté podmienky a úver nesplácali riadne a včas. V dôsledku toho žalobca
odstúpil od zmluvy. Žalovaný v r 3/ prevzal na seba záväzok upokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja
žalovaní v r. 1/ a 2/.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 14Ro 379/2013 zo dňa 20.3.2014, ktorý pre fyzické nedoručenie
všetkým žalovaným bol zrušený uznesením č.k. 14Ro 379/2013 zo dňa 18.6.2014.

Vo veci samej sa vyjadril žalovaný v r. 3/ podaním z 11.4.2013 zamýšľaným ako odpor proti platobnému
rozkazu tak, že žalobu navrhuje voči nemu zamietnuť. V období uzatvárania zmluvy o mimoriadnom

medziúvere on so žalovanou v r. 2/ H. ktorý chcel v tom období znižovať stav zamestnancov. Na
žalovanéhovr.3/tlačilahovorilmu,žesanemáčohobáť,žeúverzaplatíon.Taknakoniecpodnátlakom,
v tiesni a zo strachu o stratu zamestnania žalovaný v r. 3/ s týmto ručením súhlasil, bez jeho nátlaku
a sľubov by k tomu nepristúpil. Preto Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti,
ktorú podpísal on ako ručiteľ, žalovaný v r. 3/ považuje za neplatnú. Žalovaný v r. 1/ naďalej podniká
v reštauračných službách a podľa vedomostí žalovaného v r. 3/ má príjem, samotný žalovaný v r. 3/
ukončil pracovný pomer dňa 12.9.2005 dohodou, toho času je nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu

alebo majetku.Vo veci samej sa vyjadril žalovaný v r. 1/ a 2/ nevyjadrili.

Na pojednávaní konanom dňa 19.1.2015 žalovaný v r. 3/ osobne vypovedal v súlade s obsahom jeho
písomného vyjadrenia vo veci samej a ďalej tak, že podpis ručiteľa na predmetnej zmluve je jeho.

Žalovaný v r. 1/ si úver zobral ešte s iným človekom, s ktorým podnikal a ktorý ani nie je uvedený na
tejto zmluve. Žalovaný v r. 1/ ich - žalovaných v r. 2/ a 3/ k podpisu zmluvy doviezol a oni - žalovaní v r.
2/ a 3/ nevedia viac, osobitne nie o ďalšom splácaní tejto zmluvy.

Na pojednávanie konané dňa 2.3.2015 sa účastníci konania nedostavil, neúčasť ospravedlnil iba
žalobca. Súd vec prejednal v neprítomnosti ostatných účastníkov konania za súčasného splnenia
zákonných podmienok v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. Osobitne žalovaný v r. 1/ si zásielky s výzvami

a predvolaniami súdu na adrese podľa záhlavia tohto rozsudku fyzicky nepreberal, aj napriek tomuto
doručeniu v súlade s dovtedy dostupnými lustráciami v registri obyvateľov (dňa 21.1.2015 č.l. 53 spisu)
bez toho, aby poštový doručovateľ vyznačil alebo súdu bola známa prekážka doručenia, t.j. že by
bol adresát na danej adrese úplne neznámy, odsťahovaný a pod. U žalovanej v r. 2/ po predošlej
skúsenosti, keď bola na adrese pôvodne uvedenej v žalobe neznámou adresátkou, podľa lustrácií súdu

v registri obyvateľov (naposledy dňa 21.1.2015 č.l. 54 spisu spolu s informáciou o blízkych osobách)
bola evidovaná bez bydliska - evidovaný pobyt mesto Žilina, neprevzala si zásielku cez vylustrovaného
zamestnávateľa (č.l. 46A spisu), podľa ďalšej lustrácie súdu jej blízkych osôb nebola zistená vhodná
osoba, ktorá by mohla byť rozhodnutím súdu ustanovená za opatrovníka žalovanej (dňa 21.1.2015 č.l.
54 a č.l. 59 spisu úmrtie blízkej osoby alebo evidovaný pobyt aj blízkych osôb mesto Žilina), v dôsledku

čoho súd rozhodol o ukladaní do spisu žalovanej v r. 2/ uznesením z 21.1.2015 č.l. 56 spisu.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere mal súd zistené, že žalobca
ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ - 2/ ako dlžníci (dlžník a spoludlžník), uzavreli túto zmluvu dňa

19.1.2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. 2436151-503 na základe
zmluvy o stavebnom sporení, a to vo výške 129.000,- Sk (4.282,02 Eur) a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2436151-501 vo výške cca 77.400,-
Sk; presná výška sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení.

V článku I. v bode 2. zmluvy bol stanovený účel mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru,
pričom dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní v r. 1/ a 2/ zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 838,- Sk (27,82 Eur), výška úrokovej sadzby mimoriadneho
medziúveru bola dojednaná na 7,79 % ročne. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v r. 1/ a 2/ zaviazali

splácať celú výšku stavebného úveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.129,- Sk (37,48
Eur), výška úrokovej sadzby stavebného medziúveru bola dojednaná na 4,7 % ročne.

Podľa článku III. bodu 2. zmluvy žalovaný v r. 3/ prevzal na seba záväzok upokojiť pohľadávku, ak ju
neuspokoja žalovaní v r. 1/ a 2/.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické

osoby.Podľa § 25 ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa§1ods.2písm.a)zák.ospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.zákonsanevzťahujenazmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o výnimku v zmysle § 1 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z., zmluvný
vzťah sa nespravuje citovaným zákonom.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 1 ods.1 zák.č. 310/1992 Zb. v platnom znení účelom stavebného sporenia je financovanie
bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný
účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného
sporenia.

Podľa § 1 ods.1 zák.č. 310/1992 Zb. v znení do 31.12.2007 účelom stavebného sporenia je financovanie

bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Podľa § 7 ods.1 zák.č. 310/1992 Zb. stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou
vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom.

Podľa § 8 ods.1 zák.č. 310/1992 Zb. v znení do 31.12.2007 stavebné sporenie vzniká uzatvorením
zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa § 8 ods.2 zák.č. 310/1992 Zb. v znení do 31.12.2007 cieľová suma sa skladá

a) z vkladov od stavebného sporiteľa,

b) z úrokov,

c) zo štátnej prémie,

d) zo stavebného úveru,

e) z iných zdrojov.

Podľa § 8 ods.3 zák. č. 310/1992 Zb. v znení do 31.12.2007 po splnení zmluvne dohodnutých podmienok
má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje
ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ktorý vznikol v zmysle zák. č. 310/1992 Zb.Aj keď tento záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu
o úvere, dlžníci sú v danom záväzkovom vzťahu spotrebiteľom. Na tento typ zmluvy sa ale nevzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č.

568/2007 Z.z., pričom je nutné aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z.z. a preto je nutné aplikovať smernicu
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou
smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý
sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od
osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.

V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu

alebo profesii.

Podľa § 497 ods.1 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods.2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa§503ods.2Obchodnéhozákonníkaaksaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach,
sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Neprijateľné podmienky v zmluve spotrebiteľského charakteru súd nezistil.

Podľa uvedenia žalobcu si žalovaní neplnili zmluvné povinnosti, keďže neuhrádzali riadne a včas
splátky úveru a ani v poskytnutej lehote splátky neuhradili, opak by bol predmetom dôkazného bremena
žalovaných. Upomienky boli žalovaným zasielané, na ktoré však títo nereagovali.Na základe toho, keďže žalovaní boli v omeškaní v splácaní, žalobca odstúpil od zmluvy listami zhodne
zo dňa 22.10.2013 adresovaným všetkým žalovaným v r. 1/ - 3/, a to v zmysle článku VII. zmluvy, ktorý
upravuje odstúpenie od zmluvy a v zmysle ktorého veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade

porušenia zmluvnej povinnosti.

Žalobca zároveň daným listom vyzval odporcov na okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote, a to v zmysle článku VI. bod 3 zmluvy.

Súd mal riadne preukázané odstúpenie od zmluvy listami zo dňa 22.10.2013, pričom dôvod odstúpenia
nebol nikým a ničím spochybnený a namietaný a odstúpenie bolo žalovaným doručované, čo bolo súdu

taktiež riadne preukázané.

Pri odstúpení od zmluvy o úvere súd priznal žalobcovi žalovanú sumu 2.700,41 Eur, ktorá nebola
žalovanými spochybnená a ktorá pri východiskovo dojednanej výške medziúveru 4.282,02 Eur
vierohodne zodpovedá istine (zrejme 2.599,73 Eur vzhľadom na uvedený základ pre výpočet úrokov z
omeškania) a vyčísleným úrokom z omeškania za uplynulé obdobie vzhľadom na daný odstup času od
uzatvorenia zmluvy, lebo zaplatenie tohto medziúveru v prípadne vyššej miere by bolo vecou dôkazného

bremena žalovaných.

Podľa článku VI., bod 1 Zmluvy ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na
zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5 % úroky z omeškania ročne zo zameškaných
splátok.

Podľa článku VI., bod 2 Zmluvy ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3 %

úrok pri stavebnom úvere 5 % úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú
sadzbu zo zameškaných splátok.

Podľa článku VII., bod 8 Zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere
3 % úrok z omeškania ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5
% ročne úrok z omeškania na dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení do 14.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas

celého tohto polroka.Vzhľadom na vznik omeškania žalovaných a na dohodu výšky úrokov v zmysle článku VII., bod 8.
Zmluvy, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v takej výške, ako si uplatnil, a to v súlade so
zmluvnými dojednaniami o úrokovej sadzbe úveru 4,7% a o zvýšení tejto sadzby o 3%.

Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom tvrdenie navrhovateľa súd nemal nikým a ničím
spochybnené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne
preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou
uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ

žalobou uplatnenej pohľadávky a tak súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd nemal o ich
pravdivosti pochybnosti a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Podľa § 546 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) Dohodou účastníkov možno zabezpečiť

pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi
povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Vzhľadom na to, že žalovaní v rade 1/ - 2/ sú zodpovední sa vzniknutý dlh spoločne, súd ich zaviazal
na zaplatenie dlžnej istiny spoločne a nerozdielne. Zároveň touto formou súd zaviazal aj žalovaného
v r. 3/ ako ručiteľa podľa cit. ust. § 546 OZ, ktorého ručenie vyplýva z obsahu uzatvorenej zmluvy o

medziúvere a stavebnom úvere a jeho povinnosť vznikla márnou výzvou na zaplatenia predmetného
úveru adresovanou dlžníkom, keď výzvy žalobcu, ako aj odstúpenie od zmluvy boli dávané na vedomie
aj žalovanému v r. 3/ ako ručiteľovi. Podľa povahy tejto formy zabezpečenia záväzku je právom veriteľa
vymáhať jeho uspokojenie od ktorejkoľvek z takto zaviazaných osôb a prípadné plnenie ručiteľa je vecou
jeho prípadného následného nároku voči dlžníkovi, ktorý mal z daného plnenia prospech.

Osobitne obrana žalovaného v r. 3/ nebola smerodajná, lebo ani ním opísané okolnosti uzatvárania
zmluvy nie sú okolnosťami, ktoré by spôsobili vadu prejavu vôle žalovaného v r. 3/ najmä v tom, že by
jeho vôľa nebola slobodná. Opísané ekonomické ovplyvňovanie žalovaného v r. 3/ žalovaným v r. 1/ nie
je spravodlivé zohľadniť v spore voči tretím subjektom, tu voči stavebnej sporiteľni, ktorá postavením
žalovanéhovr.3/akoručiteľazískalazabezpečeniesvojejpohľadávky.Smerodajnévsporeozaplatenie

peňažnej pohľadávky nie sú ani osobné pomery dlžníka, na ktoré sa v prípade nutnosti zo zákona hľadí
v exekučnom konaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, súd mu

preto priznal náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku 162,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.