Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200191
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Správe
katastra Prešov, Odbor katastrálnych konaní, Konštantínova č. 6, P.O.BOX 69, Prešov, za účasti: 1/ V.
O., bytom Y. č. XXX, 2/ ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci, Povraznícka č. 18, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. V 7011/2012 zo dňa 28.decembra 2012
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporkyne č. V 7011/2012 zo dňa 28.decembra 2012.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Správa katastra Prešov ako správny orgán príslušný podľa §18 ods. 2 písm.

a/, § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov rozhodla o návrhu na vklad záložného práva podanom 04.12.2012,
ktorého prílohou je záložná zmluva č. 177/2012-RAČ uzavretá medzi účastníkmi záložným veriteľom
Pohotovosť, s.r.o... a záložcom V. O...., zastúpeným ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci tak,
že podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území Y., byt. č. XX na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, číslo vchodu XXX,
postaveného na pozemku registra C KN, parcelné číslo 140 a podiel o veľkosti 60/1120 na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX zamietla.

Citovaný výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že predmetný návrh na vklad záložného práva jej bol
doručený 04.12.2012 s prílohou, ktorou bola záložná zmluva. Citovala ustanovenie § 30 ods. 5
Katastrálneho zákona, podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť
zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach a ďalšími prílohami sú:

a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

b/ identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c/ geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3... .

Citovala ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ustanovenia Občianskeho zákonníka a to

§ 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5. Po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh
odporkyňazistila,žepredloženúzmluvuozriadenízáložnéhoprávazazáložcupodpísalsplnomocnenec
ProHelp - združenie občianskprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka č. 18. Správa katastra
konštatovala, že podľa predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom
podľa zmluvy o úvere, čo vyplýva z čl. II. zmluvy o zriadení záložného práva, nemohol ovplyvniť

výber splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec
nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Skutočnosť, že záložný veriteľ vybral aktuálne
nie svojho advokáta, ale konkrétne svoje občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu
splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť potvrdzuje

porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, aj keď je dohoda o
splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej
znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
je absolútne neplatná.

Správa katastra dôvodila, že splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ,

je v rozpore s ustanovením § 22 Občianskeho zákonníka, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžr 19/2010. Správa katastra poukázala na to, že odporkyňa
pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnila aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 26.júla
2011 č.k.: 10C/121/2011-52 a následne potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
28.októbra 2011 č.k.: 14Co/346/2011-85, ktorými bolo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., uložené zdržať

sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv,
ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci, ktorých vybrala (predformulovala)
spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky (štandardnej zmluvnej klauzuly) v zmluvách o
spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť.

Katastrálny zákon umožňuje odporkyni v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 opraviť len chyby v písaní,

počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.

V danom prípade na základe citovaných skutočností je odporkyňa toho názoru, že nie sú splnené
podmienkynavklad,nakoľkopredloženázmluvaozriadenízáložnéhoprávaodporujezákonu.Nastrane
záložcu je podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splomocnení ako absolútne neprijateľná

zmluva podmienka v zmysle ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu
neplatnosť záložnej zmluvy podľa §39 Občianskeho zákonníka. Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním
jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a
jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv

oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžo 17/2007).

Okreminéhosprávnyorgánpovažujedohoduosplnomocnenízaneplatnú,pretoženeobsahovalabližšie
označenienehnuteľností(druhpozemkuajehovýmerupozemku),ktorésamajústaťpredmetomzálohu,
čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné podľa §31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Vopred

predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu, budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva, je nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o
splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva. Ide o rukou vpísané
údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení.Odporkyňa nepredvolávala účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na
vklad do katastra a dohody, pretože podľa zásad správneho konania zakotvených v § 3 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a to zásady hospodárnosti, zásady

vybavenia veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania osôb, nebolo možné zistené
nedostatky odstrániť ani vpisom do zmluvy, ani vyjadrením účastníkov, ani prípadným doložením
dokladov. Priestor na súčinnosť zakotvený v § 3 ods. 2 Správneho poriadku bol dostatočne daný
možnosťou predkladania akýchkoľvek písomných podaní a návrhov cestou podateľne odporkyne.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ, ktorý žiadal, aby správa

katastra v rámci autoremedúry odvolaniu vyhovela v plnom rozsahu a povolila vklad záložného práva
k nehnuteľnosti. V prípade, ak podľa tohto návrhu nebude rozhodnuté, žiadal, aby súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie správe katastra a zaviazať odporkyňu na
náhradu trov konania.

Návrh na preskúmanie navrhovateľ odôvodnil tým, že citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
a to § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 2, ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a v

súvislosti s tým konštatoval, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie

záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v
mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred

určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a
úplnezistiťskutkovýstavveci.Úplnosťzisteniapodkladovznamená,žebolivykonanévšetkyprešetrenia
a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia
znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a

nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

Navrhovateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade
možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho

poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne akceptovateľné aj na katastrálne
konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľnosti. Správny
orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná

možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár
k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív,
Občanský zákoník I, 2. vydání, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuviedol,žesplnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody

o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedenýcha o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere,
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch

musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom, Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež

nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do

právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene

zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia §22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe
špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver

správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo
rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať
v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Navrhovateľ konštatoval, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,

určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú
základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri
analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná
a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri
utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej

praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje
s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať
dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je
objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon

je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániťvýkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto
prejavu vôle zo strany záložcu. Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správy katastra, ktorá

poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu
o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ uviedol, že dohoda
o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho

zákonníka na mysli, zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľomjepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa ich názoru nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán

v napadnutom rozhodnutí.

Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správy
katastra bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011
zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného
práva... zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci" spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý

pohľad.Vdanomprípadeideozápiszáložnéhoprávadokatastranehnuteľností,anieovýkonzáložného
práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade
predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení
nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde SR, a to s ohľadom na rozhodnutie
veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

Ďalej uviedol, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu,
ako je rozoberaný prípad. O tomto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia, (ktorý
správa katastra iba parafrázovala, a to naviac rozporne s jeho obsahom):

Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zo záložných zmlúv uzavretých medzi odporcom
a spotrebiteľmi, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná

alebo dodatočne v zmluve o úvere uvedená na návrh odporcu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
vydaného vo veci samej.

Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu nepodpísala
osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa.
V predmetnej veci ide o splnomocnenie v podobe samostatného dokumentu (nie zmluvy o úvere)

uzavreté medzi dlžníkom a spotrebiteľským združením resp. združením chrániacim občanov, a to bez
akéhokoľvek jeho predformulovania alebo navrhovania zo strany odvolateľa. Argumentácia predbežným
opatrením je teda od základu nesprávna.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy
o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, pričom správny orgán v tejto súvislosti len konštatuje, že sa

nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej
hodnote než je výška plnenia z úverovej zmluvy.

Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že
rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho

poriadku. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku
alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z
omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Odvolateľ
podotýka, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil
neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere

spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.Pohotovosť, s.r.o., ďalej poukázala na to, že ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku,
je toho názoru, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere, a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže

ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok
právne neprípustný, a teda neplatný), a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na
celkovú platnosť zmluvy o úvere. V této souvislosti zdůraznil, že k podstatným částem smlouvy o úvěru
nepatří dohoda o výši úroku, k jehož zaplacení se dlužník zavazuje (Obchodní zákoník, Komentář, 12.
vydaní, Praha : C. H. Beck 2009, s. 1078-9).

Naviac,správnyorgánneuviedol,prečouprednostnilaplikáciuustanovenia§39Občianskehozákonníka
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za následok celkovú

neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa
§369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka.

Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto
prípade by nekonal správne. z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je
rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho

prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a
v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.

K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné

postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie

podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka,
J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydaní.

Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR,
ktorého autormi sú sudcovia NS ČR).

Podľa názoru správneho orgánu plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti
ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Takýto názor nie je správny. Katastrálny
zákon neobsahuje s výnimkou § 42 ods. 3 žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť

špeciálnejplnejmocipreprípaduzavretiazmluvyozriadenívecnéhoprávaknehnuteľnosti.Ustanovenie
§ 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona síce obsahuje ustanovenie, ktoré pojednáva o dohode o
splnomocnení, avšak v tomto prípade ide o prípad výlučne procesnej plnej moci na zastúpenie vo
vkladovom konaní. V tejto súvislosti zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu
požiadavku (úradné overenie podpisu splnomocniteľa), a otázku obsahu plnej moci nechal otvorenú (t.j.

v tomto prípade ani nestanovil nutnosť špeciálnej plnej moci). Ak je teda otázka obsahu procesnej plnej
moci relatívne voľná, niet dôvodu na to, aby sa tento záver nevzťahoval aj na hmotnoprávnu plnú moc.
Hmotnoprávnu plnú moc upravuje Občiansky zákonník. Ani tento kódex však neobsahuje požiadavku
existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti.

Ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny. Pod zmluvou

sa v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona myslí zmluva, dohoda a písomnévyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb. Z tohto kontextu je
zrejmé, že pojem zmluva je treba potrebné vykladať ako titulus, t.j. právny úkon, ktorý je podkladom
pre zápis do katastra nehnuteľností (modus). Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý

dopadá ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k
nehnuteľnostiam (viď ustanovenie § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona - arg. práva k nehnuteľnostiam
zo zmlúv). Ustanovenie § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona naviac pojmovo rozlišuje medzi zmluvou a
dohodou o splnomocnení. Ustanovenie § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pojednáva o zmluve o prevode
nehnuteľnosti, amaiori ad minus teda zmluvou je akákoľvek zmluva, ktorá je právnym dôvodom pre

vznik vecného práva k nehnuteľnosti, nie však už plná moc, pretože z nej žiadne takéto právo nevzniká.
Ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona používa pojem zmluva v spojení s oprávnením nakladať
s nehnuteľnosťou. Ani tu teda nejde o plnú moc. § 31b ods.1 písm. b/ Katastrálneho zákona pojednáva
o odstúpení od zmluvy. Právnym dôvodom zániku plnomocenstva nie je odstúpenie ako jednostranný
právny úkon, ale len odvolanie, resp. výpoveď (viď § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Plná moc nie
je ani verejnou listinou a ani inou listinou. Tieto listiny sú totiž podkladom pre vykonanie záznamu (a nie

vkladu) do katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, arg. a to na základe verejných
listín a iných listín). Napokon, pojem zmluva je v ustanovení § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona použitý v
súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, vecným bremenom a spoluvlastníctvom. Plnomocenstvo je pritom
v tomto ustanovení upravené osobitne a bez spojitosti s pojmom zmluva a zákonodarca v tomto prípade
tiež stanovil iba jedinú (formálnu) požiadavku, a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Čo sa týka

námietok ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, v spojení s
náležitosťami označenia nehnuteľností v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, s touto
argumentáciou prvostupňového súdu sa odvolateľ nestotožňuje.

Navrhovateľ zdôraznil, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou
sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah

takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti a to, že musí byť určitý, inak je
podľa § 37 OZ neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť pritom formulovaný tak, že vylučuje
pochybnosťotom,čojepredmetomprávnehoúkonu,akésúprávaapovinnostizmluvnýchstrán.Vtomto
prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej
mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa.

Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude tento v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text teda
nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti
splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú
bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom zálohu

môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich
bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu
je podľa názoru odvolateľa dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet
zálohu - nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom
tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu

uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný.

Na základe uvedených argumentov navrhovateľ akcentoval, že predmet plnej moci v tomto prípade
nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho
zákona. Nakoľko v danom prípade bola uzavretá špeciálna plná moc, je potrebné predmetné
plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvosplnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu
záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od

odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva tak, ako uviedla správa katastra, že navrhovateľ
písomným podaním doručeným správe katastra 04.12.2012, podal návrh na vklad zmluvy o zriadení

záložného práva, prílohou ktorého je zmluva o zriadení záložného práva č. 177/2012-RAČ zo dňa
13.01.2012 uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.... a záložcom V.G.... v zastúpení na
základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka
18, P.O.BOX 261, Bratislava. Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou splnomocniteľ
V.G. a splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci... v zastúpení B. W., predseda

občianskeho združenia ProHelp, za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode
vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. č. zmluvy
806300822, splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, toto plnomocenstvo

s nasledovným obsahom. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri
rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne.

Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol
využiť bezplatnú pomoci pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú

bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej

republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho

práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií... .

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Záložca na pojednávaní dňa
09.04.2013 navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul
záložcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili,ProHelp, ktoré neúčasť neospravedlnilo (predvolanie mu bolo doručené dňa 08.03.2013), oboznámil sa
s predloženým administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie nie je dôvodný.

Súd k veci na pojednávaní vypočul záložcu V.G., ktorý po predložení na nahliadnutie dohody o

splnomocnení pripojenej v administratívnom spise odporkyne vypovedal (citácia): „Ja nepopieram, že
dohodu o splnomocnení som podpísal. Podpis som dal aj overiť. Aby som podrobne uviedol, ako celý
postup u pracovníka Pohotovosti prebieha. Je to tak, že človek tam príde, povie, že chce úver, zistí, či
človek, ktorý chce úver, pracuje a vypíše papiere, povie mu, aby na týchto papieroch si išiel overiť podpis.
Nikto z ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so mnou nerokoval. Ja som žiadnu bezplatnú

pomoc od tohto združenia nežiadal. Tak, ako som uvádzal, človek potrebuje finančné prostriedky na
najnevyhnutnejšie veci, je v strese, pracovník Pohotovosti mu predloží množstvo papierov, nepýta sa
nič, neinformuje človeka, ktorý chce úver, o ničom, iba sa opýta, či je zamestnaný a s tým množstvom
papierov pošle človeka na overenie podpisu. Ja som tieto papiere vôbec nečítal a o tom, že som uzavrel
nejakú dohodu o splnomocnení s ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, absolútne nemám
žiadnu vedomosť. Chcem zdôrazniť, že súrne som potreboval peniaze a o tom, že by sa diali nejaké veci,

že niekomu dávam plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy, som nemal ani poňatia. Pracovníčka,
s ktorou som jednal ja, absolútne niečo také ani nespomenie. Ja nesúhlasím s tým, aby sa zriaďovalo
záložné právo k bytu tak, ako to navrhovala Pohotovosť, s.r.o.. Ja v tom byte bývam. Je pravdou, že
som si vzal úver 600,-- EUR a splatil som iba 50,-- EUR, avšak pripadá mi to neprimerané, aby kvôli
takémuto dlhu bolo zriaďované záložné právo k bytu, ktorý má hodnotu najmenej 15-17.000,- EUR, lebo

v slovenských korunách sa takéto byty predávali po 500.000,-- Sk. Čiže o tom som nevedel, že udeľujem
plnomocenstvo a rezolútne nesúhlasím so zriadením záložného práva.“

Správa katastra po posúdení návrhu na vklad do katastra a jeho príloh vo vzťahu k záložnej zmluve
dospela k záveru, že dohoda o plnomocenstve je v rozpore s ustanovením §22 Občianskeho zákonníka
s poukazom na dôvody uvedené v odôvodnení a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka §

52 a § 53 vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(v ďalšom texte iba Katastrálny zákon) v § 28 ods. 1 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv
uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V preskúmavanej veci je nesporné, že ide o vkladové konanie, pretože ide o zriadenie záložného práva

podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona
- právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona upravuje, že účastníkom konania o povolení vkladu je účastník
právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti a
podľa ods. 2 tohto ustanovenia konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Katastrálny zákon v § 30 ods. 5 upravuje, že prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:... písm.
d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona - správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Z citovaného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že pri ústavne konformnom výklade
tohtoustanoveniajesprávakatastraakoorgánštátnejsprávyoprávnenáapovinnápreskúmaťajdohodu
o plnomocenstve v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Splnomocniteľ V.G. na pojednávaní dňa 09.04.2013 uviedol, že nemal vôbec vedomosť o tom, že okrem
zmluvy o úvere podpísal aj dohodu o splnomocnení a nikoho nežiadal, aby ho bezplatne zastupoval pri
uzatváraní záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 22 ods. 1 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať
za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a podľa ods. 2
tohto ustanovenia - zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,

ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods.2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve
udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby

alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia - ak je
potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne
sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Tvrdenia navrhovateľa, ktoré sú uvedené v návrhu na preskúmanie a tie, ktoré sú uvádzané v dohode
o plnomocenstve, sú v konaní vyvrátené účastníckou výpoveďou splnomocniteľa a podľa názoru

súdu je nesporné, že dohoda o plnomocenstve je vopred pripravený formulárom s vopred určeným
zástupcom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci a ide tu o rozpor v záujmoch zastúpeného
a zástupcu, ktorý tu reálne existuje. Záložca jednoznačne uviedol, že nie je v jeho záujme uzatváranie
záložnej zmluvy a tvrdenie, že dokonca malo dôjsť k osobnému jednaniu medzi splnomocnencom a
splnomocniteľom, je ak nie vyvrátené, tak nepreukázané. Ak navrhovateľ tvrdí, že správa katastra je

povinná akceptovať dohodu u splnomocnení bez toho, aby preskúmala, či nejde o neplatný právny úkon
pri uzatváraní dohody o splnomocnení, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Bez posúdenia obsahu
dohodyosplnomocnenínemožnoposudzovaťpredloženýnávrhnavkladzáložnejzmluvyajenesporné,
že dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom.

Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 upravuje, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že záložca neurobil právny úkon pri uzatváraní dohody o
splnomocnení slobodne a vážne, dohoda o splnomocnení je neplatná, a teda záložnú zmluvu za záložcu
uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Ide aj o rozpor záujmov zastúpeného a
zástupcu a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že dohodu o plnomocenstve nemožno posudzovať podľa
ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože nie je splnená základná podmienka
upravená v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, s týmto názorom sa súd

stotožňuje.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správa katastra vo veci rozhodla bez vypočutia
účastníkov konania, resp. zástupcu splnomocniteľa, súd však vo veci aplikoval ustanovenie § 250i ods.
1 druhá veta v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na vykonanie napadnutého rozhodnutia.Navrhovateľvnávrhu napreskúmanieneuviedolžiadnedôkazy,ktorýmibymalbyťpreukázanýpravdivý
obsah dohody o plnomocenstve, pričom záložca podrobne a podľa názoru súdu aj pravdivo opísal
spôsob, ktorým došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve. Údaje o osobnom rokovaní ProHelp...

a V.G. malo združenie možnosť dokázať a nariadenom pojednávaní, ktorého sa bez ospravedlnenia
nezúčastnilo.

Ďalšími námietkami navrhovateľa sa súd nezaoberal, pretože vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
sú pre rozhodnutie súdu irelevantné.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné, preto
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporkyňa a
V.G. zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.