Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313204510
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5313204510.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa H.. R. R.,

nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, Ž., adresa pre doručovanie: Q. J. D. č. XX, XXX XX Ž., proti odporcom
- 1/ J. U., (ženatému s J. R.), neznámemu, zast. S. Y. N., Š. R., Y. č. X, U. U., právne zast. JUDr.
Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie R. č. XXXX, Č., 2/ X. Y., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX, W., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ H.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, j e výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
vytvorenej z parcele č. XXXX/X ako parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2, ktorá je vytvorená
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX Z. Š., úradne overeným Z.. W. W..

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i s u d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom zo dňa 14.5.2013 podal navrhovateľ návrh proti odporcom v 1. až 8. rade,
ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti kat. úz. W., obec W., okres Čadca ako
CKN parcele č, XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, CKN parcela č. XXXX/X - lesný porast o
výmere XXXX m2, ktoré parcele sú vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý je
vyhotovený E.-K., Z. Š., Š. č. XX, XXX XX W., zo dňa X.X.XXXX, autorizačne overený X.X.XXXX Z.. G.
Š. a úradne overený Z.. W. W.K. dňa XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku.

Navrhovateľ v súvislosti s prípravou ďalšieho využitia vlastníctva nehnuteľností zistil, že hranice

nehnuteľností,ktoréužívaliazakúpilivdávnejminulostijehoprávnipredchodcovia(rodičia)aposmrtiich
užíva sám navrhovateľ, sa v prírode nezhodujú s hranicou zakreslenou v dokumentačných materiáloch
tvoriacich katastrálny operát.

Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným spoločnosťou E., Z. Š. dňa X.X.XXXX,
autorizačne overený X.X.XXXX Z.. Š. a úradne overený Z.. W. dňa XX.X.XXXX, bol zameraný skutočný
stav a oddelením z pôvodnej parcele č. XXXX/X boli vytvorené nové parcele pod č. XXXX/X o výmere
XXX m2 a parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2.

Novovytvorená parcela č. XXXX/X zodpovedá skutočnému stavu nehnuteľností ako boli v minulosti
zakúpené a užívané právnymi predchodcami žalobcu a po ich smrti žalobcom samotným. Označené

nehnuteľnosti jeho právni predchodcovia mali užívať a v súčasnej dobe užíva on sám v dobrej viere ako
vlastník, pričom užívanie nebolo nikým a žiadnym spôsobom rušené a spochybňované.V pôvodne podanom žalobnom návrhu navrhovateľ riešil aj otázku vlastníckeho práva ďalšej parcele,
avšak v priebehu konania zobral navrhovateľ - žalobca žalobný návrh späť a to konkrétne podaním zo
dňa 31.10.2013, ktorým uvádzal, že žiada určiť svoje výlučné vlastnícke právo iba k nehnuteľnosti kat.

úz. W., CKN parcela č. XXXX/X - lesný porast o výmere XXXX m2, ktorá je vytvorená geometrickým
plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX, ktorý vyhotovil E., Z. Š., Š. č. XX, W. zo dňa 4.7.2012 a autorizačne
a úradne overeným, tak ako uvádzal v pôvodne podanom návrhu. Žalobca žalobným návrhom teda sa
domáha novopodaným podaním z 31.10.2013 vlastníckeho práva iba k parcele č. XXXX/X
- lesný porast o výmere XXXX m2. V ostatnej časti žiadal konanie zastaviť v zmysle §-u 96 ods. 1 O.s.p.

Následne po čiastočnom späťvzatí návrhu pôvodne žalovaný odporca v 7. rade H.. S. R. vo svojej

výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom pre U. T. uviedol, že nehnuteľnosti po ich právnych
predchodcoch boli užívané ako lúka a vzhľadom na to, že ide pravdepodobne o poľnohospodársku
pôdu, neuvažuje o výstavbe na tejto parcele. Na susednej parcele je postavený rodičovský dom, pričom
pôvodná dohoda so žalobcom znela tak, že po jeho oprave sa vysporiadajú. Vzhľadom na snahu H..
S. R., ktorý chcel rozdeliť tieto nehnuteľnosti a po rozdelení vlastne nemá nič proti tomu, aby žalobca

disponoval svojou časťou pozemku.

Vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu žalovaný pôvodne v 7. rade H.. R. R. nie je účastníkom
tohto konania, ale súd pripustil, aby do konania vstúpili na strane odporcu R. U., ktorý je neznámy, S.
Y. N., štátny podnik, Q. Y. č. X, XXX XX U. U. a po úprave účastníkov konania súd uznesením zo dňa
26.2.2015 konanie v časti o určenie, že H.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom nehnuteľnosti CKN

parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.4.2015.

Súd teda konal iba o nehnuteľnosti, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. zákazky
XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX vytvorenej z parcele č. XXXX/X a novovzniknutá parcela má
č. XXXX/X o výmere XXXX m2.

Za neznámeho vlastníka žalovaného ako odporcu v 1. rade J. U. vystupujúce S. Y. N., štátny podnik, U.
U., prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietal skutočnosti uvádzané navrhovateľom a tvrdil, že
pokiaľ spochybňujú vo svojom vyjadrení zo dňa 18.6.2015 údaj o tom, že odporca v 1. rade je neznámy,
napriek tomu, že podľa zápisu v liste vlastníctva je uvedený jeho identifikačný údaj. t. j. bydlisko W., súd
sa s touto námietkou zo strany právnej zástupkyne odporcu v 1. rade vysporiadal tak, že pri

zisťovaní v Registri obyvateľov SR mal súd uvedené, že je neznámy a naviac Mestský úrad v W., ktorý je
znalýpomerov,vyhotovilpotvrdenieoneznámychosobáchapretosúdnemaldôvodupochybovaťotom,
že osoby uvádzané ako neznáme skutočne neznámymi sú. Dopytom na Register obyvateľov SR, tak ako
to navrhovala zástupkyňa odporcu v 1. rade, nie je možné zistiť potrebný údaj, pokiaľ v identifikačných
znakoch nebude uvedený dátum narodenia, rodné číslo, prípadne iný údaj, pretože viacmenných osôb

môže byť v Slovenskej republike viac a teda takýto dotaz, aký navrhovala právna zástupkyňa odporcu
v 1. rade, zast. S. Y., štátny podnik, nemá žiadnu váhu dôkazu o tom, že osoba, ktorá je potvrdením
Mestského úradu v W. osobou neznámou, skutočne neznámou je. Iný dôkaz navrhovaný účastníkmi
nebol a vzhľadom na to, že súd vstúpil do Registra obyvateľov SR a zadal známe údaje a nebolo zistené
aktuálne bydlisko odporcu v 1. rade, súd žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdenia, že odporca je

známou osobou, nemohol zistiť.

Ďalší návrh, ktorý predniesla právna zástupkyňa odporcu v 1. rade, aby si vyžiadal od Pozemkového
úradu, katastrálneho odboru v Č. doklad o tom, či je sporná nehnuteľnosť súčasťou Y. U. I. v W.,
pretože od S. Y. N., štátny podnik, má takúto informáciu a teda jedine zistenie v príslušnom registri
katastrálneho odboru je možné takúto skutočnosť zistiť, súd na námietku navrhovateľa sa priklonil k

názoru vyslovenému navrhovateľom, že uvedený dôkaz je dôkazom, ktorý za splnenia procesných
povinností, teda dôkaznej povinnosti na strane účastníka, ktorý tvrdí uvedenú skutočnosť, preto súd
nepovažoval za potrebné vykonať takýto dôkaz, najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca
zaslal dňa 24.6.2015 Spoločenstvu bývalých urbarialistov, pozemkové spoločenstvo W., Y. č. XXX,
žiadosť, aby vyvrátili informácie o tom, že ich spoločenstvo obhospodarovalo alebo obhospodarujeparcelu EKN č. XXXX/X, ktorá ma údajne zodpovedať jednotke priestorového rozdelenia
lesa pod č. XXXXbX a že prípadne odpoveď si môže prevziať aj po kontakte na svojom telefónnom
čísle, pričom uvedené spoločenstvo žalobcovi jednoznačne preukázalo telefonicky, že žiadne parcele

spoločenstvo neobhospodaruje a ani neobhospodarovalo v spornej predmetnej nehnuteľnosti. Podľa
tvrdenia žalobcu na základe jeho dotazu bol informovaný uvedeným spoločenstvom o skutočnosti,
ktorú tvrdí žalobca. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. V súdenom
prípade žalobca tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť nikdy nebola v užívaní žiadneho urbariálneho

spoločenstva, ktorú skutočnosť na jeho požiadanie mu oznámilo Y. U.Ý. I., pozemkové spoločenstvo
W., Y. č. XXX a pokiaľ odporca S. Y., štátny podnik, U. U. tvrdí opak, je potrebné, aby takéto tvrdenie
preukázali a v súvislosti s dôkaznou povinnosťou treba pripomenúť, že splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou je treba rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatnenia dôkazného bremena spočíva v zabezpečení

reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú
všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné ako navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

V súdenom prípade mal však súd na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že
predmetná nehnuteľnosť sa nachádzala a nachádza v bezprostrednom okolí rodinného domu právnych

predchodcov žalobcu a všetky nehnuteľnosti, ktoré boli v pôvodnom geometrickom pláne ako parcele
č. XXXX/X a parcela č. XXXX, boli užívané právnym predchodcami žalobcu od dávnej minulosti a nikto
ich v užívaní a držbe nerušil, preto aj po ich smrti predmetnom dedičského konania bol celý majetok po
nebohých rodičoch žalobcu, ktorú skutočnosť vlastne v tom štádiu konania, v ktorom vystupoval ešte
ako účastník konania na strane žalovaných aj H.. S. R., ktorý vôbec netvrdil iné skutočnosti ako žalobca,

avšak vzhľadom na rozsah dedičstva a ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dedenia po právnych
predchodcoch žalobcu a pôvodného žalovaného H.. S. R., nejde o rozpor v tvrdení, že by tieto
nehnuteľnosti ich právni predchodcovia neužívali. Teda skutočnosti tvrdené zástupcom neznámeho T.
S. Y., štátny podnik, U. U., sú tvrdenia nepresvedčivé a tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázali.
Žalovaná strana nepreukázala opak tvrdenia žalobcu, na základe ktorého žalobca si uplatňuje vlastnícke

právo k predmetnej nehnuteľnosti, pretože je nesporné, že nikto iný neužíval spornú nehnuteľnosť, iba
právni predchodcovia žalobcu. Držba je fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva
túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa
trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym
presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takom prípade

možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve iba subjektívnym
stavom existujúcim v psychike držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo patrí.
Subjektom držby môže byť ktorýkoľvek subjekt občiansko-právnych vzťahov a napr. spoludržiteľmi môžu
byť aj manželia. Z povahy držby vyplýva, že držiteľ počas držby vec užíva, hospodári s ňou a pritom
vynakladá na vec aj určité náklady. V prípade, ak dôjde k pochybnostiam o tom, kto je oprávnený a kto je

neoprávnený držiteľ, je treba dať do protikladu obsah tohto právneho inštitútu, pretože oprávnený držiteľ
má rovnaké práva ako vlastník. Týka sa to predovšetkým oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva,
právo vec užívať, používať jeho plody a úžitky, disponovať ňou, ako aj právo na ochranu. Len oprávnený
držiteľ môže nadobudnúť vec vydržaním po splnení všetkých podmienok, ktoré zákon pre tento spôsob
nadobúdania vlastníckeho práva predpisuje.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právni predchodcovia žalobcu predmetnú
nehnuteľnosť dlhodobo užívali, keď nehnuteľnosť nadobudli v roku XXXX kúpou od Š. X., J. X. a H. X.
v celkovej výmere XXXX m2, ktorá výmera zodpovedá dvom parcelám a to parcele č. XXXX a č. XXXX.
Po prečíslovaní parciel v minulosti, pretože tieto boli niekoľko krát prečíslované a po novom číslovaní
vznikli tri samostatné parcele, došlo tam k určitým nezrovnalostiam vo výmerách a preto bolo treba

riešiť tento stav odčlenením geometrickým plánom tak, že na mieste samom je zjavne viditeľné, kade
viedla pôvodná vlastnícka hranica a táto hranica v súčasnej dobe je v podstate hranicou tak, ako boli
nehnuteľnosti užívané, ide o hranicu nepravidelnú, ktorá nepravidelnosť vlastne spôsobuje určitú stratu
výmery. Navrhovateľ okrem tohto tvrdenia predložil súdu aj listinné dôkazy o prevode nehnuteľností
bývalého Okresného národného výboru, odboru vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a lesníctva

z XX.X.XXXX pod č. XXXX/XX a kópiu notárskej zápisnice bývalého Štátneho notárstva v Č. pod Q.XXX/XX, Q. XXX/XX s tým, že práve v tom vidí on určitý neporiadok v evidencii, pretože parcela č.
XXXX, z ktorej je vlastne vytvorená parcela, ktorá je predmetom tohto konania, je v časti zapísaná
na liste vlastníctva na U., teda úplne na iné osoby s tým, že pri vyhotovovaní geometrického plánu

bolo nepochopiteľné, z akého dôvodu je výmera XXX m2 vedená na parcele č. XXXX, keď vlastne
sa nachádza úplne niekde inde, na inom mieste. Teda žalobca si odvádza vlastníctvo jeho právnych
predchodcov od zmluvy N. XXX/XX, o čom predložil aj zmluvu bývalého Štátneho notárstva v Č. z
X.X.XXXX, kde skutočne nadobúdateľmi predmetnej nehnuteľnosti boli jeho rodičia G. R., rod. R. a
predávajúcimi boli Š. X., J. X., rod. X. a H. X., keď predmetom kúpy a predaja boli uvedené nehnuteľnosti,

avšak stav nebol reálne na základe tejto kúpno-predajnej zmluvy premietnutý do evidencie a preto neboli
ani doposiaľ založené listy vlastníctva iba na jeho právnych predchodcov - rodičov, po ktorých smrti
dedili a v postate ako súrodenci sa dohodli na takom rozdelení, najmä čo do predmetnej nehnuteľnosti,
že žalobca nadobudol časť nehnuteľnosti, ktorá predstavuje parcelu vytvorenú geometrickým plánom z
parcele č. XXXX/X - lesný porast o výmere XXXX m2.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z úspechu a neúspechu toho - ktorého účastníkov
konania v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca aj napriek tomu, že v konaní bol úspešný, si neuplatňoval
náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania neprisúdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného

vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na

plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).