Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 29. 9. 2014 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Petrovi J.

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. J. nar. XX. XX. XXXX v F., t. č. vo výkone trestu v C. na výkon trestu odňatia slobody S.

j e v i n n ý, ž e

hoci mu zo M. o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna H. J., nar. XX. XX. XXXX a

rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/647/2006 z 26. 1. 2007, právoplatným dňa 05. 02.
2007, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2 000 ,-Sk (66,39 eur) najneskôr do 15. dňa v
mesiaci do rúk matky dieťaťa P. J., v období od XX. XX. XXXX do 29. 09. 2014 sa plneniu vyživovacej
povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu, z evidencie nezamestnaných
ÚPSVaR bol vyradený z dôvodu marenia spolupráce, následne vykonával krátkodobé práce na základe
dohôd o vykonaní práce, kde v jednom prípade bola dohoda rozviazaná z dôvodu, že nenastúpil na
ďalšie pracovné smeny, ďalším zamestnávateľom - spol. Y., s. r. o. U. a firme G., s.r.o. U. vyživovaciu

povinnosť nenahlásil, pričom firma G., s. r. o. s ním skončil pracovný pomer z dôvodu opakovanej
absencie,rovnakovyživovaciupovinnosťnenahlásilvC.HrnčiarovcenadParnouavÚVTOSLeopoldov,
čím zostal dlhovať na výživnom za uvedené obdobie P. J. 3 053,94 eura, pričom skutok spáchal, hoci bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp .zn. 2T 141/2012, zo dňa 02. 08. 2013, právoplatný
dňa 14. 12. 2013, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/,c/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona

t e d a:

- najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a čin spáchal, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/,c/ Trestného zákona číslo 300/2005
Zbierky zákonov v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákon

a za t o s a

o d s u d z u j e:Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu Machovú, podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil rodný list číslo listu 44, potvrdenie o návšteve školy číslo listu 45, rozsudok číslo
listu 46, správy číslo listu 49 - 51, 74 - 102, 52 - 56, 103 - 108, 112 - 119, 57 - 72, 120 - 123, 124 - 125,

register trestov číslo listu 126 - 129, rozhodnutia číslo listu 130 - 136, 138 - 140.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že je pravda, že výživné neplatil, výživné dlhuje, ale s tými
zamestnaniami to nebolo tak, ako je uvedené v spise. Pokiaľ sa týka neospravedlnenej absencie bolo to
tak,žebolpredvedenýpolíciounasúdazamestnávateľmutopotomneospravedlnil.Niejepravda,žepri

nástupe do výkonu trestu neuviedol, že má vyživovaciu povinnosť. Tiež chce poukázať na tú skutočnosť,
že poškodená mu nedala vedieť, že syn prerušil vysokú školu. Taktiež mu neoznámila, že syn sa na
vysokú školu vrátil. Ľutuje, že výživné neplatil, sú to jeho deti. Na otázku samosudcu, že z čísla listu 114,
115 vyplýva, že pri nástupe do výkonu trestu zatajil vyživovaciu povinnosť voči synovi JI. uviedol, že on
urobil, čo mal. Na otázku samosudcu uviedol, že nevie prečo poškodená tvrdí, že na syna JI.d decembra

2010 nezaplatil žiadne výživné. Na ďalšiu otázku uviedol, že je pravda, že vo veci 2T/141/2012 bol dňa
02. 08. 2013 odsúdený za neplatenie výživného na dcéru Žanetu a dostal nepodmienečný trest 3 roky
6 mesiacov. Tento trest teraz vykonáva.

Svedkyňa J. ku skutku okrem iného uviedla, že od decembra 2010 jej obžalovaný na syna Juraja žiadne

výživné nezaplatil. Ak jej niečo zaplatil zloženkou, bolo to pred rokom 2010, v slovenských korunách asi
6 000,-Sk. Na žiadosť samosudcu svedkyňa do očí obžalovaného uviedla, že v eurách jej obžalovaný
žiadne výživné nezaplatil. Obžalovaný následne do očí svedkyne uviedol, že nejaké eurá poškodenej
poslal a to poštovou poukážkou, sumu, ale nevie. Svedkyňa následne uviedla, že to nie je pravda. Na
otázku prokurátorky uviedla, že syn ešte stále študuje. Má pred sebou ešte dva roky štúdia. Obžalovaný

neprejavuje žiaden záujem o syna, nenavštevuje ho. Obžalovaný pozná ich adresu, tá je nezmenená
od obdobia, keď spolu komunikovali.

Na čísle listu 60 sa nachádza správa firmy Y. cleaning s. r. o., M. nad F. zo dňa 11. 03. 2014, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný bol u nich zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 28. 07. 2012 do 07. 09.

2012, pričom odpracoval jeden deň. Dohoda o pracovnej činnosti bola rozviazaná podľa § 60 Zákonníka
práce na podnet zamestnávateľa, pretože obžalovaný nenastúpil na ďalšie pracovné smeny.

Na čísle listu 66 sa nachádza správa firmy G. s. r. o.; U. zo dňa 22. 01. 2014, z ktorej vyplýva, že
obžalovaný bol u nich zamestnaný od 06. 05. 2013 do 12. 07. 2013, kedy bol s ním ukončený pracovný

pomervskúšobnejdobe,nazákladeopakovanejabsencienapracovisku.Pracovnýpomerbolukončený
podľa § 72, zo strany zamestnávateľa.

Na čísle listu 74 sa nachádza správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava 1 zo dňa 27. 12.
2013, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol naposledy evidovaný v období od 25. 01. 2011 do 11. 03. 2011,

kedy bol vyradený pre nespoluprácu. V čase podania správy evidovaný ako nezamestnaný nebol.

Na čísle listu 114, 115 sa nachádza správa z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov zo dňa
18. 06. 2014, z ktorej vyplýva, že dňa 27. 02. 2014 bol s obžalovaným vykonaný pohovor sociálnym
pracovníkom, ktorému obžalovaný uviedol, že má vyživovaciu povinnosť voči dcére M.. Inú vyživovaciu

povinnosť neuviedol. Zo strany obžalovaného neprišlo k doručeniu žiadosti na úhradu výživného na
oddelenie ekonomiky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. Oddelenie ekonomiky žiadne
zrážky na maloleté deti obžalovaného nevykonáva , pretože zo strany obžalovaného neboli predložené
žiadne doklady, na základe ktorých by sa tieto zrážky mohli zaevidovať a zrealizovať.Na čísle listu 130 - 132 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 2T 88/2007 zo dňa 18.
02. 2009, ktorým bol obžalovaný, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 2To/64/2010 zo
dňa 11. 11. 2010, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.

c) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest 13 mesiacov v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Týmto rozsudkom bol obžalovaný odsúdený za neplnenie vyživovacej
povinnosti voči synovi Jurajovi v období od 18. 03. 2007 do 01. 02. 2008.

Na čísle listu 138 - 140 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 2T 141/2012 zo dňa 02.

08. 2013, právoplatný dňa 14. 12. 2013, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v spojení s § 138
písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 3 roky a 6 mesiacov v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedeným rozhodnutím bol obžalovaný postihnutý za neplatenie
výživného na dcéru M. v období od 19. 02. 2009 do 16. 03. 2011 a od 26. 10. 2011 do 02. 08. 2013.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm.
b/, c/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného
zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej

povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas
a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Na
rozdiel od podanej obžaloby zo dňa 04. 08. 2014 súd posúdil konanie obžalovaného aj podľa písm. c/
§ 207 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, pretože z prevedeného
dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež z listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise vyplýva, že

obžalovanejneplatilvýživnénasynaJurajavobdobíod01.12.2010aždovyhláseniarozhodnutiado29.
09.2014,tedavýživnéneplatil,podľaustálenejsúdnejpraxe,po dlhšíčas.Vzhľadomnatútoskutočnosť,
s prihliadnutím na určenú mesačnou výšku výživného a výpoveď svedkyne Machovej, súd upravil výšku
dlžného výživného za uvedené obdobie na sumu 3 053,94 eura. Súd tiež upravil skutok v tom smere, že
obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený za neplatenie výživného

vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 2T/141/2012, kde bol dňa 02. 08. 2013 vyhlásený rozsudok za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona číslo 300/2005
Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona. Táto skutočnosť tiež vyplýva z obsahu
spisového materiálu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznámený. V súvislosti s úpravou právnej
kvalifikácie na hlavnom pojednávaní, bol obžalovaný na zmenu právnej kvalifikácie upozornený na

začiatku hlavného pojednávania po prednesení obžaloby prokurátorom. Trestná činnosť obžalovaného
je preukázaná najmä výpoveďou svedkyne Machovej na hlavnom pojednávaní, táto vyvrátila obranu
obžalovaného, že by tento v žalovanom období akýmkoľvek spôsobom prispel na výživné na syna
Juraja. V rámci konfrontácie na hlavnom pojednávaní poprela tvrdenia obžalovaného. Okrem toho
trestná činnosť obžalovaného je preukázaná aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise ako

sú napríklad správy bývalých zamestnávateľov obžalovaného, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nemal
skutočný záujem o prácu, aj keď sa zamestnal, išlo len o krátkodobé zamestnania, ktoré väčšinou
zamestnávateľ s obžalovaným ukončil z toho dôvodu, že obžalovaný krátko po nástupe do práce prestal
do práce chodiť. Tiež bolo preukázané, že obžalovaný si nenahlásil vyživovaciu povinnosť ani v prípade,
keď nastúpil do výkonu trestu, či už do Hrnčiaroviec nad Parnou alebo do Leopoldova. Túto skutočnosť

preukazujú správy od týchto subjektov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Taktiež je preukázané,
že obžalovaný bol naposledy v roku 2011 vyradený pre nespoluprácu z evidencie nezamestnaných ,
odvtedy sa do evidencie opätovne neprihlásil. Táto skutočnosť a ďalšie vyššie konštatované skutočnosti
nasvedčujú tomu, že obžalovaný sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného, v tomto prípade syna Juraja, na ktorého vzhľadom na to, že naďalej študuje, je povinný prispievať

výživným. Preto bol obžalovaný uznaný vinným na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b, /c/Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Obžalovaný bol doteraz osemkrát súdne trestaný, z toho v posledných desiatich rokoch štyrikrát .

V troch prípadoch bol odsúdený za rovnaký trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Trestného zákona. Správa z výkonu trestu na osobu obžalovaného je kladná, jedenkrát bol postihnutý
v priestupkovom konaní.Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, keďže u obžalovaného bola zistená 1 poľahčujúca a 1 priťažujúca
okolnosť, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom pre výkon trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol
vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Podľa názoru súdu stupeň spoločenskej nebezpečnosti
konania obžalovaného je pomerne vysoký, obžalovaný po dlhú dobu, nielen v prípade výživného ktoré
je predmetom tohto rozsudku, si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom za čo bol opakovane
postihnutý v trestnoprávnom konaní o čom svedčia predchádzajúce odsúdenia za neplnenie vyživovacej

povinnosti. Uložené tresty zrejme prevýchovný účel nesplnili, keďže obžalovaný aj naďalej vyživovaciu
povinnosť neplní a preto podľa názoru súdu je potrebné uložiť obžalovanému trest v polovici možnej
trestnej sadzby, ktorý bol obžalovanému aj uložený. Takto uložený trest podľa názoru súdu vystihuje
spoločenskú nebezpečnosť jeho konania a zároveň je potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním
a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.