Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114239683.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený
Bobák, Bollová a spol. s r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
odporkyni: M. R., H.. XX.X.XXXX, C. H. XX, o zaplatenie 344,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 82,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,5 % ročne zo sumy 82,32 eur od 23.8.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2014 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by súd v návrhu označenú odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy výške 344,32 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.8.2013 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh
odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporcom zmluvy č. B.XXXXXXX, B., B., ktorých neoddeliteľnými
súčasťami sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi
SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. V
snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 262,- eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je

dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom
konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom KS Prešov sp. zn. XCo/XX/XXXX a
v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať
sa používania tejto podmienky. Navrhovateľ sa týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie
uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei FC312E vo výške 79,- eur, Samsung E1190 vo

výške 29,- eur a Nokia 500 vo výške 154,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovými cenami (ďalej len „výsledná suma“), t. zn.
predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za
tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca

si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za
cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody
za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených

cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces..., pričomďalšie škody si navrhovateľ neuplatnil. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo
výške 102,49 eur vyfakturovaných v období 2013/04 - 2013/05. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo
dňa 8.8.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus
o pokonávku reagoval úhado pohľadávky vo výške 20,17 eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.8.2013.

Do spisu bolo dňa 2.4.2015 doručené podanie bez označenia odosielateľa, bez podpisu, s uvedením

spisovej značky, podľa ktorého má odosielateľ tohto podania uhradiť celkovú sumu v hodnote 344,32 eur
plus trovy vo výške 103,54 eur. Chcela by požiadať o splátkový kalendár, nakoľko jej finančná situácia
jej nedovolí splatiť naraz. Je sama a žije na hranici životného minima a má záujem splácať.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na vyššie uvedené zák. ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor,
nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie cit. zák. ust., súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 9.6.2015

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami

nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvami č. B., B. B. B. spolu dodatkami k zmluvám o pripojení,
dokladmi o predajnej cene MT/telekomunikačného zariadenia, pokusom o pokonávku, faktúrami
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a

celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili dňa 15.2.2012 zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej
služby cez pevné pripojenie č. B., predmetom ktorej bolo pripojenie SIM karty na verejnú telefónnu sieť
spoločnosti Orange umožňujúcu prenos hlasovej komunikácie prostredníctvom pevného pripojenia v
účastníckom programe Mesto a Medzimesto 30. Zároveň uzatvorili k tejto zmluve dodatok, predmetom

ktorého bola okrem iného dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Huawei
FC312E so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro. Doba viazanosti dojednaná
dodatkom bola 24 mesiacov. Dňa 11.5.2012 uzatvorili účastníci ďalej zmluvu o poskytovaní verejných
služieb č. B., predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných služieb v účastníkom program paušál pre
blízkeho s telefónom a ďalšie služby. K tejto zmluve bol toho istého dňa uzavretý dodatok, predmetom

ktorého bola okrem iného dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia mobilného
telefónu zn. Samsung E1190 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro. Doba
viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov. Ďalej navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili
dňa 22.11.2002 zmluvu o pripojení č. B., predmetom ktorej boli telekomunikačné služby v účastníkom
programePaušál60.Dňa11.5.2012uzatvoriliúčastníci dodatokkuvedenejzmluve, predmetomktorého

bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Nokia 500 so
zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola
dohodnutá na 24 mesiacov.

Cenu za poskytované služby navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX v celkovej výške 107,48 eur. .Odporkyňa v lehote splatnosti faktúry neuhradila.
Navrhovateľ vyzval dňa 8.8.2013 odporkyňu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické
komunikačné služby v celkovej výške 102,49 eur v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie do
22.8.2013, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 04/2013
a 05/2013. Odporkyňa na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou vo výške 20,17 eur, ktorá

skutočnosť vyplýva z tvrdení samotného navrhovateľa.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciach podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené
zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických komunikáciách.
V zmluvách a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, bol dostatočne určito dojednaný predmet
záväzkov na strane navrhovateľa i odporkyne. Na základe predmetných zmlúv a v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú
službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná navrhovateľom. Pretože odporkyňa túto vyúčtovanú cenu
riadne nezaplatila, a to ani napriek výzve navrhovateľa, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť dlžnú
vyúčtovanú sumu vo výške 82,32 eur ako cenu služieb.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 23.8.2013 do zaplatenia

titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporkyňu vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy
najneskôr do 22.8.2013. Odporkyňa však na uvedený pokus o pokonávku nereagovala úhradou celej
pohľadávky, čím sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti, t.j. odo dňa 23.8.2013, preto je povinná zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Výška

úrokov je určená podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej
centrálne banky ku dňu 23.8.2013 bola 0,50 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z
omeškania 8,50 % ročne. S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa aj v časti úroku z
omeškania z priznanej sumy vyhovel.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 262,- eur titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ výslovne

uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušenízáväzku odporkyne riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov.
Uvádzal, že odporkyňa si bola vedomá, že mobilné telefóny sú jej predávané za cenu, ktorej výška sa
rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že odporkyňa

sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Pri akciovej cene 1,- euro bola predajná cena
80,- eur a uplatnená škoda 79,- eur, pri akciovej cene 1,- euro predajná cena 30,- eur a uplatnená škoda
29,- eur, pri akciovej cene 1,- euro predajná cena 155,- eur a uplatnená škoda 154,- eur.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie
priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa
nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti

za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk
a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná

udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,

alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať
všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,

ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že
na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporkyne za škodu,

ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporkyne
spočíva v tom, že porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržala
lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k zmluvám o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej
súvislostistakýmtokonanímvzniklaškoda,ktorávlastnepozostávazrozdieluvcenemobilnéhotelefónu
a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ
nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho,
že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)
všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),

ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a teda
odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo
faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku

zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporkyne platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporkyne nie je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie
majetkovéhostavupoškodenéhomalavzniknúťvtedy,keďnavrhovateľpredalodporkynipodľadodatkov

zľavnené mobilné telefóny, resp. telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa 15.2.2012 a 11.5.2012,
keď boli uzavreté predmetné dodatky k zmluvám o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnené
telefóny odporkyni podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej
ceny za mobilné telefóny. Až následne odporkyňa nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za
služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry

navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilné telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti
odporkyne riadne platiť za služby v roku 2013 ako vyplýva z predložených faktúr. Nebola teda splnená
základná podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto
protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik
škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany

odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za
nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je
následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom
aodporkyňou.Tentozmluvnýkonsenzusnemôžebyťzostranynavrhovateľareparovanýprehodnotením

jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda
ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporkyne a to neplatenia za
služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení navrhovateľ poskytol odporkyni zľavu na cenu mobilných
telefónov a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti
odporkyne. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 262,- eur ako
náhrady škody súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa
mala vo veci väčší úspech, preto má právo na náhradu pomernej časti trov konania. Nakoľko si však
náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).