Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2T/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614010252
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8614010252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudcom Mgr. Ivom Maruščákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.

decembra 2014 vo Svidníku v trestnej veci takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. T. nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvalé bydlisko
X. č. XX, okres U.,

ž e

dňa 21.03.2014 asi o 16.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky I. G. K.,
evidenčného čísla SP XXX AG v U. po ulici Hlavnej v smere na Vranov nad Topľou po ceste I. triedy
číslo 15, pričom pred križovatkou s miestnou komunikáciou na ul. Hrnčiarskej po tom ako predišiel
cyklistu G. X. jazdiaceho rovno tým istým smerom, odbočil vpravo na uvedenú miestnu komunikáciu,
následkom čoho cyklista v snahe zabrániť zrážke po brzdení bicykla spadol na cestu a utrpel pri tom

pomliaždenie hlavy, podvrtnutie pravého kolena, odlomenie časti zápästnej kostičky ľavej ruky, ktoré
zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní 4 až 5 týždňov čim porušil ustanovenie § 19
ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení v spojení s ustanovením § 2 písm.
b/ citovaného zákona,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví, pričom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona samostatný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. l Tr. poriadku súd obžalovanému T. T. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
G. X., nar. XX.XX.XXXX v Stropkove, trvale bytom Stropkov, H.. L. č. XXX/XX škodu v celkovej sume
1 236 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného G. X., nar. XX.XX.XXXX v Stropkove, trvale bytom
Stropkov, H.. L. č. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.10.2014 podal Okresný prokurátor vo Svidníku na obv. T. T. obžalobu pre prečin ublíženia
na zdraví podľa 158 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe ako je prezentovaný v samotnom

obžalobnom návrhu.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedka poškodeného
G. X., ako aj výsluchom znalca z odboru dopravy Ing. Jána Saba. Boli čítané svedecké výpovede
z prípravného konania G. X. a O. V.. Boli prečítané znalecké posudky znalca z odboru dopravy
Ing. Jána Saba, ako aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva MUDr. Radovana Stadtherra.

Taktiež čítaním listinných dôkazov a to záznamom z dopravnej nehody, zápisnice z ohliadky miesta
cestnej dopravnej nehody a plánku, náčrtku, vrátane fotodokumentácie, taktiež aj čítaním lekárskych
správ k diagnostikovaným zranenia poškodeného, pričom bol zistený totožný skutkový stav, ako bol
prezentovaný v obžalobnom návrhu.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní poprel, aby mal vedomosť o tom, že
svojim spôsobom jazdy obmedzil nejako poškodeného, ktorý v tom čase na danom mieste riadil bicykel.
Potvrdil, že cyklistu predišiel, riadne sa za neho zaradil, pričom dal súčasne aj znamenie o zmene smeru
jazdy a odbočil z hlavnej na vedľajšiu miestnu komunikáciu doprava. Keď vystúpil z auta bol upozornený
dvoma okoloidúcimi dámami, že na hlavnej ceste sa niečo stalo. Na túto vedľajšiu komunikáciu odbočil

preto, pretože za bytovou jednotkou sa ma stretnúť so známym, ktorého meno neuviedol. Keď prišiel
pešo späť na hlavnú, pričom nasledoval tie spomínané dámy, tak zbadal osobu v zelených monterkách,
ktorá sa podopierala a stáli pri nej dvaja páni. Na nič sa nesťažoval, pýtal len vodu, tú mu aj priniesol,
počas toho boli pri ňom stále tí dvaja páni. Niekoľkokrát sa ho pýtal ako aj okolostojacich, či nepotrebuje
pomoc, odviezť do nemocnice, on však trval na tom, že pomoc nepotrebuje a takto sa aj rozišli. Trval na

tom, že nechcel, aby bola privolaná ani záchranná služba, ani polícia. Na otázku znalca uviedol, že keď
odbočoval, tak to odbočenie bolo plynulé, obvyklé a teda nebolo dynamické, rýchle,

Obdobne ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní vypovedal poškodený. Potvrdil, že
potom, čo ho z ľavej strany rýchlo predišlo motorové vozidlo, tak to aj rýchlo pred ním odbočilo z hlavnej

cesty na miestnu komunikáciu doprava, na čo on musel rýchlo reagovať a začal brzdiť, tak aby do
tohto vozidla nenarazil. Prudko stlačil prednú, ale aj zadnú brzdu, pravdepodobne mu stočilo riadenie,
preletel cez bicykel a spadol na cestu. Z toho pádu bol v šoku a presne si nespomínal či tam boli
nejaké ženy, či muži. Tí mu však pomohli vstať a posadili ho na vedľa sa nachádzajúci múrik. Bolela
ho ruka, nevnímal či mal rozbitú hlavu, no bolela ho, poprosil preto o vodu a počas toho mu jedna pani

vysvetľovala a popisovala to tak, že do cesty mu vletelo auto a preto šla po vodiča tohto auta, aby ho
na to upozornila. Aj jemu neznámy pán mu opisoval to isté, ten sa to však mal dozvedieť od tej pani.
V tej situácii nemal vedomosť do akej miery je zranený v dobrej viere, že mu v podstate nič nie je,
odmietol mu ponúkanú pomoc zo strany jednak tam už vtedy sa nachádzajúcemu obžalovanému, ale
aj ďalších osôb, ktoré mu pomáhali a teda odmietal, aby bola privolaná záchranná služba a polícia. Z

miesta odišiel sám. Keď prišiel pred bytovú jednotku, kde býva a sadol si na lavičku, tak tam mu už
prišlo zle, preto hneď kontaktoval manželku a tá s ním šla na pohotovosť. Keďže v Stropkove nikto
nebol, šiel sa domov preobliecť za asistencie manželky a pritom pri bare Victoria sa opäť náhodne stretol
s obžalovaným, ktorého poprosil o telefónny kontakt v prípade potreby a súčasne mu aj oznámil, že
ide na ošetrenie do nemocnice do Svidníka. Nasledujúci deň sa to zranenie zhoršilo a keďže bolesti

neustupovali, tak požiadal o stretnutie obžalovaného, aby spísali záznam o poistnej udalosti pre účely
poistného plnenia z jeho zákonného poistenia. Obžalovaný neuznal zodpovednosť za to čo sa stalo.
Priznal však, že možno si ho nevšimol, ale vinu nie. Dodal ešte, že v deň, kedy mala byť vykonaná
rekonštrukcia dopravnej nehody, mu obžalovaný predkladal tlačivo overené poisťovňou, z ktorého malo
byť zrejmé, že za vzniknutú dopravnú nehodu nesie zodpovednosť poškodený, ktorý mu mal vletieť do

cesty. S tým však on jednoznačne vyjadril nesúhlas.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Jána Saba vyplýva, čo potvrdil aj vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola technika
odbočovania vpravo vozidlom, ktoré riadil obžalovaný a teda, že vodič v nebezpečnej vzdialenosti, pred,

za ním jazdiacim bicyklom vykonal úkon odbočenia vpravo a tým jazdiaceho cyklistu ohrozil v jehojazde. Ak obžalovaný vedel, že v najbližšej križovatke bude odbočovať vpravo, tak súčasne je potrebné
poukázať na to, že vykonaním dokazovaním nie je známe, že by odbočenie vpravo u obžalovaného
bolo vyvolané situáciou v cestnej premávke ako náhle vynútenie. V uvedenej križovatke predchádzal

priamy úsek cesty, tým vodičovi teda obžalovanému boli vytvorené podmienky pre včasné spozorovanie
jazdiaceho cyklistu, ako aj podmienky pre vyhodnotenie rýchlosti jeho jazdy, preto obžalovaný mal
technicky s poukazom na tieto okolnosti vytvorené podmienky pre odvrátenie dopravnej nehody. Ak by
bol prijal opatrenia vzhľadom na zamýšľané odbočenie vpravo k zníženiu rýchlosti na rýchlosť jazdy
cyklistu, vzhľadom na skutočnosť, že keď sa priblížil k zadnej časti bicykla, pravý okraj cesty z jeho

pohľadu, na ktorú následne odbočoval vpravo podľa jeho vlastného udania v čase previerky, bol od
prednej časti jeho vozidla vzdialený 38 metrov. Cyklistu by nebol reálne predišiel a vpravo odbočil za
bicyklom, tým by nebolo došlo k prekríženiu jazdných dráh vozidla a bicykla.

Na hlavnom pojednávaní vlastne potvrdil, že jeho úvahy o technike jazdy, ako obžalovaného, tak
poškodeného, opieral jednoznačne o verziu obžalovaného, keďže podľa verzie poškodeného technicky

nebolo možné, aby k takejto variante pred nehodového, ale aj nehodového deja vôbec mohlo dôjsť.
Bezprostrednú príčinu dopravnej nehody, preto určoval na základe údajov, ktoré uviedol v rámci
previerky výpovede na mieste dopravnej nehody obžalovaný. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného na
hlavnom pojednávaní upravil svoj záver o predpokladanom reakčnom čase, v rámci ktorého poškodený
mal možnosť sa vyhnúť kolízii s odbočujúcim autom, keďže obžalovaný uviedol, že po predídení cyklistu

z hlavnej cesty odbočil vpravo na miestnu komunikáciu normálne obvyklým spôsobom a keďže znalec
v znaleckom posudku počítal s dynamikou jazdy odbočovania v blízkosti hranice šmyku, tak tieto údaje
v konečnom dôsledku skracujú znalcom uvádzaný čas 2 až 2,5 sekundy, za ktorý mal možnosť cyklista
pri taktiež predpokladanej dynamike jazdy na hranici šmyku reagovať na vzniknutú situáciu na vozovke
a teda v čas zabrzdiť, aby sa tak vyhol nie náhlej prekážke na ceste.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení sa na účely tohto
zákona rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten,
kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Podľa § 19 ods. 6 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení vodič
odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistovi idúcemu rovno. Pri odbočovaní doľava
vodič motorového vozidla nesmie ohroziť cyklistu odbočujúceho vľavo.

Podľa názoru súdu zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, keďže hore citovaná zákonná

norma upravujúca podmienky premávky na pozemných komunikáciách mimo iné ukladá vodičovi
vykonávajúcemu úkon odbočovania, ale aj vodičovi za ním jazdiacemu, v posudzovanom prípade
cyklistovi, dbať na zvýšenú opatrnosť. V danom prípade časový interval 2 až 2,5 sekundy, ktorý v
konečnom dôsledku bol ešte o niečo skrátený znalcom vo svojej výpovedi, ktorý reagoval na výpoveď
obžalovaného, podľa názoru súdu nebol časom objektívne dostatočný na to, aby mohol cyklista pri

naplnení požiadavky dbania zvýšenej opatrnosti reagovať objektívne na vzniknutú situáciu na vozovke,
keďže obžalovaný v nebezpečnej vzdialenosti pred a následne za ním jazdiacim cyklistom vykonal úkon
odbočenia vpravo a tým jazdiaceho cyklistu ohrozil v jeho jazde a vytvoril mu náhlu prekážku, následkom
čoho bol tento nútený prudko brzdiť na hranici šmyku, kde následkom toho nezvládol riadenie bicykla,
padolnazem,kdepripádesispôsobilzoznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctvavyplývajúce

zranenia.

Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Radovan Stadtherr v záveroch svojho znaleckého posudku
konštatoval, že u G. X. boli diagnostikované tieto zranenia: pomliaždenia hlavy, podvrtnutie pravého
kolena, odlomenie časti zápästnej kostičky ľavej ruky, pričom tieto zranenia sú podľa jeho názoru

v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a mechanizmus vzniku popísaných zranení
zodpovedá priebehu dopravnej nehody. V danom prípade doba liečenia spojená s práceneschopnosťou
predstavuje štyri až päť týždňov.

V prípravnom konaní bol vypočutý svedok O. V.. K samotnému priebehu dopravnej nehody sa nevedel

vyjadriť, nebol jej účastníkom, len z diaľky videl, že na prechode pre chodcov leží nejaká osoba, bol to
pán,ktorémuspolueštesnejakýminýmpánomapani,ktorýchnepozná,pomohlipomôcťpoškodenému.
Potvrdil, že tento sa na ošetrenie nežiadal a ani nežiadal privolať políciu.Zo záznamu z dopravnej nehody je zrejme miesto dopravnej nehody a taktiež predpokladaný priebeh
dopravnej nehody, ktorý však bol vyhotovený povereným príslušníkom ODI až tri dni po samotnej
udalosti, vrátene tomu zodpovedajúcej fotodokumentácie. Lekárske potvrdenia, ako aj správy len

potvrdzujú znalcom ustálené diagnostikované zranenia u poškodeného.

Súd vychádzajúc s hore uvedených dôkazov, ktoré zhodnotil jednotlivo, ale aj v ich súhrne preto pri takto
ustálenom skutkovom stave má dôvodne za to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu
bolo nepochybne preukázané, že dňa 21.03.2014 asi o 16.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo

továrenskej značky I. G. K., evidenčného čísla SP XXX AG v U. po ulici Hlavnej v smere na Vranov nad
Topľou po ceste I. triedy číslo 15, pričom pred križovatkou s miestnou komunikáciou na ul. Hrnčiarskej
po tom ako predišiel cyklistu G. X. jazdiaceho rovno tým istým smerom, odbočil vpravo na uvedenú
miestnu komunikáciu, následkom čoho cyklista v snahe zabrániť zrážke po brzdení bicykla spadol
na cestu a utrpel pri tom pomliaždenie hlavy, podvrtnutie pravého kolena, odlomenie časti zápästnej
kostičky ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní 4 až 5 týždňov čim

porušil ustanovenie § 19 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení v spojení s
ustanovením § 2 písm. b/ citovaného zákona,

Týmto svojím konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Spáchaním tohto prečinu obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia.

Obžalovanýkonalznedbanlivostiatoformouvedomejnedbanlivostitakakotopredpokladáustanovenie
§ 16 písm. a/ Tr. zákona, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobí.

Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť za vinu kladeného prečinu obžalovanému, vyššia

než nepatrná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,

osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Čo sa týka spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku súd bral do úvahy výsledky dokazovania,
z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil menej závažnej typovo totožnej trestnej činnosti, pričom
obžalovaný sa svojím konaní dopustil nedbanlivostného trestného činu vo forme vedomej nedbanlivosti,

tak ako to bolo hore popísané.

Súdzistiljednuzpoľahčujúcich okolnostíuvedenýchvustanovení§36Tr.zákonauvedenúpodpísmeno
j/ a teda že doposiaľ nebol súdne trestaný. S priťažujúcich okolností tak, ako sú taxatívne vymenované
v ustanovení § 37 Tr. zák. nezistil žiadne.

Súd pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov zistil, že obžalovaný, v mieste trvalého bydliska
je hodnotený kladne, doposiaľ nebol súdne trestaný. Pred dopravnou nehodou mal len dva záznamy v
evidenčnej karte vodiča.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správania, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa
v minulosti už dopustil proti právneho konania. Opierajúc sa už o uvedené skutočnosti je zrejmé, že
obžalovaný doposiaľ žil riadnym spôsobom života a predmetné konanie sú posudzuje len ako výnimočné
vybočenie z riadne spôsobu života obžalovaného, preto súd opodstatnene hodnotí prognózu jeho

nápravy jednoznačne pozitívne.

Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, má za to, že v danom prípade predosiahnutie účelu trestu postačí obžalovanému uložiť ako trest samostatný trest zákazu činnosti riadiť
všetky druhy motorových vozidiel.

Pri výmere trestu súd prihliadol na už skôr spomínanú poľahčujúcu okolnosť a osobu obžalovaného a
preto mu uložil pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, čiže 14 ( štrnásť ) mesiacov, pri
trestná sadzbe 1 ( jeden) rok až 10 ( desať ) rokov

Napokon postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť G.

Batfalskému, škodu v celkovej sume 1 236 eur, ktorá bola ustálená podľa bodového ohodnotenia úrazu
uvedeného v znaleckom posudku, s tým, že súd pre cenu bodu bral za dokázané jeho hodnotu v sume
16,48 eur podľa aktuálneho opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14. mája 2014 č. S03594-
OL-2014 uverejneného v zbierke pod č. 15/2014, po násobení počtom znalcom ustáleným bodov.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného Róberta Batfalského, so zvyškom nároku na náhradu

škody odkazuje na občianske súdne konanie, keďže súdu do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia
nepredložil relevantný písomný dôkaz o výške mzdy, o ktorú mal byť z dôvodu liečby úrazu ukrátený.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.