Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/76/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710203581
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5710203581.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. X, M., proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice,
a.s., so sídlom SNP č. 519, Turčianske Teplice, IČO: 316 423 22, právne zastúpené JUDr. Dašenou
Gombíkovou, advokátkou so sídlom Kukučínova č. 1, Martin, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie náhrady
škody vo výške 3 038,98 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 30.03.2010 sa voči odporcovi domáhal náhrady škody na tom
skutkovom základe, že dňa 29.09.2007 v Modrom kúpeli v Slovenských liečebných kúpeľoch Turčianske
Teplice (ďalej SLK) utrpel úraz, a to zlomeninu bedrového krčka stehennej kosti ľavej dolnej končatiny.
Stalo sa to po vyjdení zo sprchovacieho boxu.

Na ľavom rohu tohto boxu stála službu konajúca zamestnankyňa odporcu a asi l a pol metra od
východu zo sprchy sa pošmykol a prudko spadol na dlažbu na ľavý bok tela. Pošmyknutie spôsobili

hladké a mokré dlaždice, ktoré neboli protišmykové. Po páde zacítil prudkú bolesť, následne mu bola
poskytnutá lekárska starostlivosť, na podnet ktorej bol odvezený do Univerzitnej nemocnice v Martine,
kde bol hospitalizovaný a následne bola vykonaná operácia. Po operácií bol prepustený z nemocničného
ošetrenia na rehabilitačnú liečbu a po jeden a pol ročnom odstupe podstúpil druhú operáciu, a to
extrakciu vsadených klinov. Táto bola realizovaná 02.06.2009. V dôsledku úrazu má trvalé následky,
a to obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa. Zodpovednosť odporcu vyplýva z
ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákona a tvrdí, že za škodu zodpovedá odporca, pretože k tejto

škodedošlovjehopriestoroch.Výškaškodybolavyčíslenálekárskymposudkom,kdebolustálenýpočet
bodov 265 a v súlade s opatrením Ministerstva zdravotníctva SR jeden bod predstavuje hodnotu 11,47
€, čo vo výslednom poňatí je čiastka 3 038,98 €.

Odporca s návrhom nesúhlasil, čo vo vzťahu k navrhovateľovi vyjadril aj písomne listom zo dňa
14.01.2010, kde rozporuje odporca uplatnenú výšku náhrady škody s poukazom na lekársky posudok
V.. W. X.Š., ktorý uviedol, že za poškodenie na zdraví mu prináleží 165 bodov, pričom jeden bod v

čase úrazu mal hodnotu 13,94 €, čo po prepočítaní predstavuje čiastka 2 300,10 €. Ďalej odporca
uviedol, že pokiaľ ide o objasnenie skutkového stavu, nimi bolo zistené, že nebol zaznamenaný žiadny
úraz v dôsledku nevyhovujúceho vyhotovenia dlažby v Modrom kúpeli pri zohľadnení podmienok vzniku
každéhozodpovednostnéhovzťahuzaškodu,ktorýmisúporušenieprávnejpovinnosti,existenciaškody,príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, a preto je dôvodnosť uplatňovaného nároku navrhovateľa
sporná.

Vedľajší účastník vzhľadom na stanovisko, ktoré prezentoval odporca, pripojil sa k tomuto názoru s tým,
že navrhovateľ nepreukázal zavinenie odporcu a navrhoval predmetný návrh zamietnuť. Na pojednávaní
vzniesol námietku premlčania, pokiaľ išlo o uplatnenie nárokov z titulov bolestného u položky 187c, ktorú
je možné hodnotiť bezprostredne po úraze, čo je poškodené a tým je známa aj daná aj výška bolestného.
To znamená, že v danom prípade ak navrhovateľ bol operovaný dňa 03.10.2007, bol to deň, kedy mohla

byť ustálená výška bolestného, a keďže návrh bol podaný 30.03.2010, teda už po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, tento nárok je premlčaný.

Súd vo veci na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 08.12.2011, ktorý bol
uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 8Co/55/2012-193, dňa 31.07.2012 zrušený a vec bola vrátená
na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že okresný súd má doplniť dokazovanie ohľadne výsluchu svedka,

vykonaním ohliadky na mieste samom a až následne po takto doplnenom dokazovaní môže vo veci
rozhodnúť.

Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, a to vykonaním ohliadky na
mieste samom, doplnil dokazovanie o výsluch svedka Z. Q., svedkyne T. K., Q. Y., J. V. a zistil:

Bolo nesporne preukázané medzi účastníkmi, že dňa 29.09.2007 navrhovateľ v priestoroch v Modrom
kúpeli v SLK Turčianske Teplice utrpel úraz v priestoroch pred sprchovacím boxom a následne došlo k
úrazu, a to zlomenine bedrového krčku stehennej kosti ľavej dolnej končatiny. V dôsledku tohto úrazu
sa navrhovateľ podrobil prvej operácií 03.10.2007, následne bol v liečebno-rehabilitačnej starostlivosti

a 02.06.2009 sa podrobil druhej operácií v súvislosti s extrakciou vsadených klinov.

Z ambulantného záznamu zo dňa 17.01.2011 vyplynulo, že dňa 29.09.2007 pacient spadol v kúpeľoch
na ľavý bok, ten istý deň bol hospitalizovaný a urgentne operovaný, následne liečený. Z operačného
nálezu možno jednoznačne konštatovať, že k danému zraneniu došlo následkom pádu na ľavý bok a

táto zlomenina je pre takýto mechanizmus zranenia typická. Nie sú žiadne iné príznaky toho, že by
zlomenina u menovaného mohla vzniknúť iným spôsobom.

Podľa lekárskeho posudku vypracovaného V.. W. X. dňa 08.03.2010 bolo bodové ohodnotenie úrazu
stanovené 165 bodmi za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia 100 bodmi.

Podľa znaleckého posudku č. 21/11, ktorý vypracoval V.. Q. F. T., W.., tento sa stotožnil s výškou
bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ustálenie zdravotného stavu
v súvislosti s vykonanou operáciou dňa 03.10.2007 považoval za ukončenú dňom 30.11.2009, kedy
navrhovateľovi bola povolená plná záťaž končatiny.

Svedkyňa V. Y., ktorá vypovedala pred súdom v súvislosti s úrazom navrhovateľa uviedla, že v kritický
deň vykonávala svoje pracovné povinnosti v Modrom kúpeli v priestoroch, kde sa nachádzajú sprchy. V
sprche sa nachádzal navrhovateľ a po viacerých urgenciách zo strany klientov ho požiadala, aby urýchlil
sprchovanie, pretože aj ďalší klienti sa chcú ísť osprchovať a následne chcú ísť do bazéna tak, ako to

mal v úmysle aj navrhovateľ. Keďže bola na rohu sprchy, bezprostredne po tom, čo zo sprchy vyšiel
navrhovateľ, sa tento zosunul popri stene a zostal ležať na zemi na rohožiach, ktoré sa pred sprchou
nachádzali. Požiadal ju, aby mu pomohla vstať, a keďže išlo o osobu silnejšej postavy, sama požiadala v
blízkostiprítomnýchmužovzSBS-kyatítonáslednepomohlinavrhovateľovi.Medzitýmzavolalalekárku,
ktorá v kúpeľoch vykonávala službu, táto ho ošetrila a následne privolaná sanitka odviezla navrhovateľa

na úrazovku do Univerzitnej nemocnice v Martine. Vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ po tom,
čo vyšiel zo sprchy ako keby stratil rovnováhu, tak sa jej to javilo spadol a na tejto časti svojej výpovede
zotrvala i napriek námietke zo strany navrhovateľa.

Takisto potvrdila skutočnosti, že v priestoroch SLK tam, kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo

pošmyknutia, sú na to klienti písomne alebo iným vhodným spôsobom upozornení, alebo sú tieto
priestory opatrené rohožami, prípadne protišmykovými dlažbami a podložkami.Svedkyňa V.. P. K. uviedla, že v popoludňajších hodinách dňa 29.09.2007 bola privolaná do Modrého
kúpeľa k úrazu. Išlo o navrhovateľa a po vykonaní ohliadky konštatovala, že ide o zlomeninu krčka
stehna. Podala mu injekciu proti bolesti a vypísala lístok na sanitku, ktorá ho mala dopraviť na úrazovú

kliniku Univerzitnej nemocnice v Martine. Navrhovateľa nepoznala, bol to ambulantný pacient a k tomuto
úrazu bola privolaná službu konajúcou kúpeľnou pracovníčkou. Uvedená svedkyňa sa vyjadrila, že
pokiaľ išlo o miesto, kde došlo k úrazu, toto neskúmala, kde sa to stalo a akým spôsobom, pretože jej
to ani z titulu, že bola privolaná k úrazu, neprináležalo.

Svedok Q. Y. vypovedal, že navrhovateľa pozná z kúpeľov a pamätá sa na deň, keď došlo k jeho úrazu.
Sedel na chodbe na lavičke a čakal na manželku, ktorá pribehla za ním s tým, že navrhovateľ spadol,
aby jej išiel pomôcť zdvihnúť ho. Prišiel aj pracovník SBS, ktorý bol prítomný, a tak oni traja pomohli
zdvihnúť navrhovateľa zo zeme. Ležal pred sprchou na rohožiach, odkiaľ ho po zdvihnutí preniesli na
lôžko. Následne bola privolaná lekárka, ktorá konštatovala, že ide o vážnejšie poranenie a privolala
sanitku. Ešte pomohol aj prítomný SBS-kár naložiť navrhovateľa do sanitky.

Svedok J. V. ako pracovník SBS, ktorý bol v kritický deň v práci, sa vyjadril o úraze tak, že bol v
bezprostrednej blízkosti v miestnosti, ktorá je určená pre pracovníkov SBS pri Modrom bazéne. Počul
krik a volanie o pomoc. Videl, že na chodbe sedí muž a spolu s ním vošli do priestorov, kde bola
sprcha a kde ležal na zemi muž. Preniesli ho spoločne na posteľ. Následne bola privolaná lekárka,

ktorá konštatovala, že ide o rozsiahlejšie poškodenie zdravia a určila ďalší postup. Čakalo sa na príchod
sanitky,doktorejhospolusďalšímmužomasanitkáromnaložilinaodvezeniedoUniverzitnejnemocnice
v Martine. Bolo zjavné, že uvedený muž má bolesti, pretože kričal, reagoval agresívnymi pohybmi, ale
zrejme to bolo spojené s bolesťou. Ešte ho požiadal, že v prípade vykonávania obchôdzky, či by mu
nemohol dozrieť na jeho auto, pretože prišiel do kúpeľov na vozidle a do určitého času príde niekto z

rodiny pre jeho vozidlo.

Svedok Z. Q. potvrdil, že pokiaľ vykonával pracovnú činnosť a neskôr ako živnostník vykonával určité
stavebné práce, konkrétne čo sa týkalo obkladov a dlažieb, použil v tej dobe v priestoroch Modrého
kúpeľa čo najdostupnejšiu protišmykovú dlažbu, ktorá v tom období na trhu bola. Ďalej svedok sa

vyjadril, že všetky dlažby, teda hladké, alebo s protišmykovou úpravou, alebo iné, ak prídu do kontaktu
s väčším množstvom vody, môže dôjsť aj k pošmyknutiu. V období, keď bol zamestnancom kúpeľov,
uvedené protišmykové dlažby sa dávali na viaceré miesta. Bolo však potrebné použiť rohože, prípadne
nejaké plachty, aby sa tak eliminovalo riziko pošmyknutia i napriek tomu, že samotná dlažba bola
protišmyková. Sám potvrdil takmer s určitosťou, že za dlhé roky pôsobenia v kúpeľoch sa tieto rohože

štandardne používali. I napriek tomu sa odporúčalo používať pri vstupe do týchto priestorov sandále
alebo protišmykovú obuv. V samotnom priestore sprchy pri použití väčšieho množstva šampónu alebo
mydla sa dlažba, ktorá bola protišmyková, stávala šmykľavejšou.

Svedkyňa T. K., ktorá je pracovníčkou odporcu, na pozícii autorizovaného bezpečnostného technika

pracuje od roku 2006. Táto pozícia okrem iného zahŕňa aj vyhodnocovanie stavu, ak dôjde k úrazu
klienta, ktoré ona dostane na základe hlásenia, ktoré sa vyhodnocuje a vyvodzujú sa prípadne
bezpečnostné opatrenia alebo návrhy, ktoré by mali zamedziť, aby k úrazom nedochádzalo do budúcna.
Takistodostalaajhlásenieoúrazezroku2007,ktoréutrpelnavrhovateľ,alenedostalahobezprostredne
po úraze, ale až následne, keď vec bola v štádiu riešenia medzi navrhovateľom a odporcom. Jej

hlavnou pracovnou náplňou je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zamestnancov. Posudzovanie
rizík z hľadiska fyzikálnych, chemických, biologických a psychických nebezpečenstiev a dohľad nad
pracovným prostredím zamestnancov a súčasne dbá aj na bezpečnosť klientov, pretože odporca
poskytuje kompletnú kúpeľnú starostlivosť. Vykonávajú sa previerky vo všetkých priestoroch kúpeľov
a tejto previerke sa podrobil aj v roku 2007 Modrý kúpeľ, kde boli zistené určité nedostatky, a to

poškodenie betónovej pätky na vežičke Modrého kúpeľa z vnútornej strany. Priestory, kde sa pohybovali
klienti v Modrom kúpeli, nevykazovali žiadne vady, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu
klientov. Vyjadrila sa, že v priestoroch, kde sa pohybujú klienti, sa nachádzali rohože, kontrolovala, či
sú bezpečnostné upozornenia na to, že je zvýšené riziko pošmyknutia, ktoré taktiež boli zabezpečené.
Tak isto aj v samotnej sprche bol múrik značený žltočiernym označením, takže neboli konštatované

žiadne nedostatky v období roku 2007. Uvedená svedkyňa uviedla, že z fotodokumentácie, ktorá je
vyhotovená, na dlažbe zostali viditeľné stopy po rohožiach, ktoré sa tam používali. Tak isto madlá v
sprche sú namontované a bez poškodenia. Vyjadrila sa, že je štandardný postup, pokiaľ ide o priestory,kde sa zdržiava voda a pohybujú sa tam klienti, dávajú sa rohože. Je to bežný postup, používa sa to aj
v nových stavbách, ktoré boli sprevádzkované až v roku 2010 a taktiež je tam protišmyková dlažba.
Vedľajší účastník poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože odporca vykonal

všetky prípustné a akceptovateľné preventívne opatrenia na zabránenie vzniku škody. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v mieste vzniku úrazu sa nachádzala protišmyková dlažba, protišmykové
rohože, tak isto upozornenia na prípadné nebezpečenstvo pošmyknutia a navyše k dispozícii bola stála
služba na pomoc klientom. Poukázal na to, že úraz navrhovateľa sa stal dôsledkom jeho vlastného
konania a zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva príčinná súvislosť medzi prevádzkou odporcu

alebo porušením právneho predpisu odporcom a medzi utrpeným úrazom navrhovateľa. Navrhoval z
týchto dôvodov návrh zamietnuť. Vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa tvrdiac, že k
úrazu došlo 29.09.2007 a návrh bol podaný 30.03.2010.

Z vykonanej ohliadky na mieste samom súd zistil, že miesto úrazu tak, ako ho opisoval navrhovateľ,
sa nachádza v Modrom kúpeli s tým, že do samotnej sprchy sa vchádza cez chodbu vstupom do

priestoru sprchy a odpočivárne. Tu sa nachádzajú dve sprchy a dve odpočivárne, ktoré sa rozdeľujú
na mužskú a ženskú časť a z týchto priestorov sa vstupuje aj k mužskému a ženskému bazénu,
a to samostatne. Navrhovateľ za prítomnosti zúčastnených vstúpil do sprchovacieho priestoru a
názorne ukázal, ako vystupoval zo sprchy s tým, že učinil podľa jeho tvrdenia štyri kratšie kroky a
následne došlo k pošmyknutiu a pádu na dlaždice. Dlaždice, ktoré sa v priestoroch aj v čase ohliadky

nachádzali, boli navrhovateľom potvrdené, ako aj pracovníkmi odporcu, že sú tie isté, ktoré boli v čase
úrazu navrhovateľa. Po páde navrhovateľa na dlažbu svedkyňa V. Y. privolala pomoc z chodby, do
miestnosti vstúpil muž, ktorý pomohol ešte ďalšiemu mužovi, ktorý tiež prišiel a preniesli navrhovateľa
do odpočivárne, kde bol položený na lôžko a následne bola privolaná lekárska pomoc. V rámci ohliadky
bola vypočutá svedkyňa F. J., ktorá je zamestnaná ako manažér prevádzky a potvrdila, že v priestoroch,

kde bola vykonaná ohliadka v Modrom kúpeli, a to v časti spŕch, sa štandardne nachádzali rohože v
celej časti, a to tak, ako chodia klienti vystupujúci zo spŕch. Tieto rohože sa nachádzajú v mokrých
zónach až smerom k bazénu, ako aj v priestoroch odpočivárne. Dávali sa aj plachty na rohože, aby
sa voda pri väčšom počte klientov nasiakla do nich a zabránilo sa tak väčšiemu zamočeniu priestoru.
J.. B. ako riaditeľka pre investičnú výstavbu a správu majetku u odporcu potvrdila, že od roku 2005,

odkedy pracuje, sa v priestore Modrého kúpeľa nevykonávali žiadne rekonštrukcie, bol v takom istom
stave ako aj v období, keď sa stal úraz. Potvrdila, že aj v Modrom kúpeli je protišmyková dlažba tak,
ako aj v ostatných priestoroch SLK.

Navrhovateľ pri ohliadke na mieste samom, ktorá sa konala 09.07.2013 a bol prítomný aj pri výsluchu

svedkýň, ktoré tvrdili, že tie priestory sú totožné tak, ako boli v čase úrazu, nie je pravdou, pretože je to
len v súvislosti s namietanou priečkou, ktorá sa nachádza v priestore, kde sa vchádza do odpočívacej
časti, v roku 2007 vybudovaná nebola. Pri vystúpení zo sprchy bola oproti stena, kde bol stolík, či tam
boli kreslá, vyjadriť sa nevedel. Popieral, že by sa pred sprchou nachádzali rohože.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 444 Občianskeho zákona pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodní bolesť poškodeného a

sťaženie spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal náhrady škody v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 29.09.2007 v
rámci kúpeľnej liečby u odporcu.Podľa ustanovenia § 420a OZ, ktorý je súčasťou oddielu všeobecnej zodpovednosti za škodu, avšak
pri uvedenom paragrafe nejde o všeobecnú zodpovednosť, pretože zodpovednosť je tu viazaná na

výkon určitej činnosti, ktorá prichádza do úvahy len u takých osôb, ktoré spôsobili škodu inému
svojou prevádzkovou činnosťou. Aj tu teda ide o osobitnú zodpovednosť, ktorú ako každú inú osobitnú
zodpovednosť treba aplikovať prednostne pred všeobecnou zodpovednosťou zakotvenou v citovanom
ustanovení o všeobecnej zodpovednosti. Vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti úrazového
deja prichádza do úvahy zodpovednosť odporcu podľa § 420a OZ. V skutočnosti ide o prípad

osobitnej zodpovednosti za škodu a malo byť správne predmetné ustanovenie zaradené do druhého
oddielu Občianskeho zákonníka. Zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou a poškodením. Poškodený môže byť tak ako v prípade všeobecnej
zodpovednosti tak fyzická, ale aj právnická osoba. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne
vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej
prevádzke a ktorá aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti, je súčasťou jej prevádzky a

faktickej činnosti. S ohľadom na zvýšenú ochranu záujmov poškodených osôb pred hroziacimi rizikami
prevádzkovú činnosť treba vykladať v širšom slova zmysle v tom, že ide o každú fakticky a sústavne
vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou právnickej alebo fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to,
či ide o činnosť povolenú alebo nepovolenú. Podľa citovaného zákonného ustanovenia nemožno
subsumovať prevádzky, pri ktorých je zodpovednosť za škodu upravená osobitne. Citované ustanovenie

nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny úkon ani zavinenie, pretože
vychádzazozásady,žeten,ktomázprevádzkovejčinnostiprospech,musíznášaťsprísnenépodmienky
zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa prevádzateľ môže zbaviť len z dôvodov uvedených v § 420 ods.
3 OZ. Jedným z dôvodov, kedy škodca môže sa zbaviť zodpovednosti, je, ak preukáže, že škoda bola
spôsobená vlastným konaním poškodeného. Ide pri tom o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu

na zavinenie, kde je dôležité iba to, či a do akej miery toto správanie viedlo k vzniku škody. V danom
prípade súd aplikoval ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ uplatňovanú náhradu škody, a to
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, na základe lekárskeho posudku vypracovaného V.. W.

X. zo dňa 08.03.2010, ktorého prílohami je správa pre ošetrujúceho lekára v súvislosti s operáciou č. 1
a č. 2. Výška škody ním uplatňovaná a vyčíslená je čiastkou 3 083,98 €. Všetky tieto nároky na náhradu
škody sú samostatné nároky.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ dňa 29.09.2007 utrpel úraz v

priestoroch Modrého kúpeľa, ktorý je súčasťou SLK Turčianske Teplice. Uvedený úraz, v dôsledku
ktorého došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa tým, že išlo o zlomeninu bedrového kĺbu - krčka
stehennej kosti vľavo, si vyžiadal po predchádzajúcich predoperačných vyšetreniach vykonanie
samotného operačného zákroku.

Zodpovednosť odporcu však bola preukázaná tým, že v súvislosti s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti
došlo k úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ a ktorý podľa jeho tvrdenia sa stal v priestoroch Modrého kúpeľa,
keď vychádzal zo sprchovacieho boxu a asi jeden a pol metra od jeho východu sa pošmykol a prudko
spadol na dlažbu a ľavý bok tela.

Odporca by zodpovedal za škodu za podmienok uvedených v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom jeho zavinenie je prezumované. Svojej zodpovednosti sa môže odporca zbaviť, ak preukáže, že
škodu nezavinil.

Navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena bol povinný v priebehu súdneho sporu preukázať

existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu odporcu. Základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Navrhovateľ nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu, a to porušenie právnej

povinnosti. Uvádzal, že k pošmyknutiu došlo po tom, čo vystúpil zo sprchovacieho boxu na dlažbu, na
ktorej sa nenachádzala protišmyková rohož a na základe ním tvrdeného skutkového deja vo vzdialenosti
asi jeden a pol metra od východu. Poukázal na to, že k pošmyknutiu došlo v dôsledku mokrej podlahy
na dlažbe, ktorá nebola protišmyková.Toto tvrdenie nebolo preukázané. Naopak, bolo preukázané, že pred úrazom navrhovateľa v priestoroch
Modrého kúpeľa, a to v tej časti, kde sa nachádza sprchovací box, bola protišmyková dlažba, na ktorej

boli protišmykové rohože v čase úrazu. Aj na základe ohliadky na mieste samom bolo zistené, že v
uvedených priestoroch sprchového boxu, resp. pred sprchovým boxom, bola protišmyková dlažba, a aj
keď v čase ohliadky neboli protišmykové rohože, pretože Modrý kúpeľ je odstavený, ale bolo zjavné z
odtlačkov na dlažbe, že tieto rohože tam boli používané. Aj svedeckými výpoveďami svedkýň, najmä
svedkyne Y., bolo preukázané, že v čase úrazu, keď vykonávala dozor v týchto priestoroch, ona sama

stála na protišmykovej rohoži. Uvedená svedkyňa uviedla, že navrhovateľ po vyjdení z boxu popri
stene a nej spadol na zem, na ktorej bola rohož. Navrhovateľ aj po vykonanej ohliadke na mieste
samom spochybňoval, či je uvedená dlažba totožná s tou, ktorá bola v čase úrazu. Od úrazu však
bolo preukázané viacerými svedkami, že nedošlo k rekonštrukcii alebo zásahov do priestorov, kde sa
sprchovací box nachádza a nebolo ani preukázané, že by došlo k výmene dlažby v týchto priestoroch.
Samotný navrhovateľ uvádzal, že spochybňuje múrik, ktorý sa nachádza v týchto priestoroch, pretože

v čase úrazu tam nebol. Jeho tvrdenie však nemá súvis so samotným priebehom deja tak, ako ho
opisoval navrhovateľ, pretože bolo jednoznačne preukázané, že potom, čo vystúpil zo sprchovacieho
boxu, v ktorom bol bosý, tak ako to tvrdil aj sám navrhovateľ, došlo k pádu na dlažbu. To, že uvedená
dlažba bola protišmyková, potvrdil aj svedok Z. Q., ktorý vykonával práce v súvislosti s kladením dlažby
a obkladov v týchto priestoroch. Na základe všetkých týchto skutočností súd ustálil, že odporca nenesie

zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľovi. Ohľadom plnenia všeobecnej prevenčnej
povinnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení v konaní nebolo preukázané, že by si odporca
svoju právnu povinnosť predchádzať škodám neplnil. Naopak, bolo preukázané, že v priestoroch,
kde došlo k úrazu, bola protišmyková dlažba, že v priestoroch so zvýšeným mokrým povrchom boli
umiestnené štandardne protišmykové dlažby, ktoré aj v čase, keď došlo k úrazu, sa v tomto priestore

pred sprchovacím boxom nachádzali. V Modrom kúpeli nedošlo ani k žiadnej rekonštrukcii dlažby, teda
priestory boli vhodné na užívanie pre klientov.

Odporca v konaní preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho objektívne požadovať. Vybavenie priestorov sprchovacieho boxu, ale najmä priestorov

pred sprchovacím boxom, bolo protišmykovou podlahou, na ktorej v čase úrazu bola protišmyková
rohož. Bol preukázaný riadny spôsob údržby. V samotnom sprchovacom boxe sa nachádzalo madlo
(fotodokumentácia č. l. 304 a 305 súdneho spisu, ktorá bola vyhotovená počas ohliadky na mieste
samom), ktoré skutočnosti boli preukázané v rámci vykonanej ohliadky a svedeckými výpoveďami
vypočutých svedkov. Navrhovateľ netvrdil, nekonkretizoval ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť

porušil odporca z hľadiska všeobecnej zodpovednosti za škodu, prípadne z hľadiska už spomínanej
prevenčnej povinnosti. Všetky tvrdenia navrhovateľa súd vyhodnotil ako tvrdenia, ktoré nie sú
relevantné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že priestory sprchovacieho boxu a priestory
pred sprchovacím boxom boli zabezpečené protišmykovou dlažbou a protišmykovými rohožami a v
prípade zvýšeného zamokrenia priestorov podľa aktuálnosti sa kládli aj plachty, ktoré svojou savosťou

znižovalirizikopošmyknutia.Takistovtýchtopriestorochbolopreukázané,žebolitabule,naktorýchbolo
zvýraznenéaupozorňujúce,žeideoprostredie,kdebymohlodôjsťkpošmyknutiu.Keďženavrhovateľsi
nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, súd potom vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dôkazov, ktoré
boli produkované ostatnými účastníkmi v rámci sporového konania. Súd záverom chce poukázať na
zistenúskutočnosťohliadkounamiestesamomvsúvislostispriestormi,kdedošlokúrazu,žesprchovací

box mal dostatočne vysoký múrik a voda, ktorá v rámci sprchovania sa z neho nemohla dostať mimo
sprchovací box. Tieto skutočnosti sú zjavné aj z fotodokumentácie, ktorá bola na ohliadke vykonaná. Nič
nebránilo navrhovateľovi v tom, v prípade, že bol v sprchovacom boxe, požiadať svedkyňu Y., ktorá bola
stálou službou pri sprchovacom boxe, o jej pomoc. Za nevysvetliteľných okolností, o ktorých navrhovateľ
tvrdil, že uvedenú pracovníčku musel obchádzať, tak k úrazu nemuselo dôjsť.

Navrhovateľ navrhoval, aby súd vyžiadal od zástupcu vedľajšieho účastníka fotografiu, ktorá bola
zhotovená priamo v sprchovacom boxe, v ktorom bol odfotený pri uvedených madlách a ktorá nie je
súčasťou súdneho spisu, hoci bola zhotovená a ide o dôkaz, ktorý má súvis so svedeckou výpoveďou
svedkyne Y., na ktorú poukazoval vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2013 v bode 3 svojho písomného

podania. Súd vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné, pretože ustálil, že odporca nenesie
zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľovi a navyše madlá sa nachádzali priamo v
sprchovacom boxe, kde nedošlo k úrazu, ale k úrazu došlo pred sprchovacím boxom. Tento dôkaz by z
tohto uhla pohľadu nemal žiadny vplyv na meritórne rozhodnutie.V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom mal súd za to, že nárok je
čiastočne premlčaný.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Teda platí tu dvojročná subjektívna
premlčacia lehota. Pre rozhodnutie súdu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá,
podľa názoru súdu je deň vzniku škody, kedy sa navrhovateľ dozvedel, že odporca za túto škodu

zodpovedá. Pokiaľ ide o určenie výšky škody na zdraví, je potrebné posudzovať otázku, kedy sa
poškodenýdozvedelovýškeškody,atojeažvtedy,keďzdravotnýstavpoškodenéhobolustálený.Podľa
znaleckého posudku č. 21/2001, ktorý vypracoval znalec V.. Q. F. T., W.., v závere uviedol, že zdravotný
stavnavrhovateľaohľadomprvejoperácievykonanejdňa03.10.2007bolustálenýdotakejmiery,žebolo
možné vykonať hodnotenie bolestného za predmetnú operáciu; zdravotný stav navrhovateľa ohľadom
úrazu a následnej operácie možno považovať za ustálený dňom 30.11.2009, kedy mu bola povolená

plná záťaž končatiny.

V tom čase vedel navrhovateľ o škode a zároveň mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil, teda kto za ňu
zodpovedá. Prvá operácia bola vykonaná 03.10.2007 a návrh bol podaný 30.03.2010, teda po uplynutí
dvojročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľ si uplatňoval odškodné za bolesť, ktorú utrpel v dôsledku

úrazu zo dňa 29.09.2007. Za deň zistenia bolesti je pre právne posúdenie nároku na náhradu bolestného
rozhodujúca skutočnosť zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. V prejednávanej veci je podstatným
momentom čas vykonania operácie. Ak navrhovateľ podstúpil operáciu dňa 03.10.2007 a 01.06.2009,
vytrpel bolesť v tom čase, vedel o škode a zároveň mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil, teda kto
za ňu zodpovedá. Súd potom pri nároku bolestného za operáciu vykonanú 03.10.2007 s prihliadnutím

na podaný návrh 30.03.2010 považoval za premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty. Zvyšok nároku bol uplatnený v zákonnej lehote tak, ako to bolo konštatované. V
tomto smere súd poukazuje aj na obdobný súdny spor Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
13Co/270/2005-96.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej v zmysle § 151 ods.
3 O.s.p..

Poučenie:

na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.