Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010373
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4215010373.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený: H. H., narodený dňa XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom obec L., prechodne bytom L.,
T. X/X,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať E. H., narodenú XX.XX.XXXX, a
H. H., narodeného XX.XX.XXXX, pričom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno, spisová
značka 9C/240/2005 z 11. októbra 2006 bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry mesačne sumou
1.200,- Sk (39,83 eur) a na výživu syna mesačne sumou 800,- Sk (26,56 eur) do rúk matky detí N. H.

bývajúcej v L., Q. ulica číslo XX/XX, túto povinnosť si vôbec neplnil, resp. neplní, hoci má pravidelný
príjem z pracovného pomeru trvajúceho nepretržite od 1. apríla 2009, do ktorého nastúpil po odchode
dňom 20.03.2009 z iného zamestnania, v ktorom dosahoval vyššie príjmy zo mzdy, v dôsledku čoho
mu v období od 15. septembra 2009 doposiaľ, resp. vo vzťahu k dcére E. do 20. decembra 2012, kedy
dosiahla vek plnoletosti, vznikla na výživnom zaostalosť v celkovej sume 3.137,12 eur s prihliadnutím
na to, že v tomto období z titulu výživného N. H. zaslal dňa 21. júla 2015 sumu 300,- eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal,

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v spojení
s ustanovením § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to ho súd

odsudzuje

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona
súd obvinenému prikazuje, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatil k rukám N. H.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom L., prechodne Q. XX/XX, L., zameškané výživné.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou

kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.

Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek

1 Trestného poriadku.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.

Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 odsek 3
Trestnéhoporiadku).Akobvinenýnavrhujenahlavnompojednávanívypočuťsvedkov,ktorýchvýpovede

navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo

možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.

Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Trestného

poriadku).