Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213921
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912213921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil,
že odporkyňa zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota a následne rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Rimavskej
Sobote nerozhodol v zákonnej lehote 15-tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, keďže k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonnej lehoty, a to rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na základe tejto skutočnosti si navrhovateľ uplatňoval jednak
majetkovú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že okresný súd nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote o žiadosti exekútora na vydanie poverenia, ktorá majetková škoda súvisí s nákladmi, ktoré
vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti.
Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa
navrhovateľa na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa
a k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu
kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ
nemohol v čas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky. Tento zásah do zákonných nárokov navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov

riadiacich orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov
navrhovateľa.Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, poukazovala na tú skutočnosť,
že navrhovateľ nesplnil ani procesné podmienky konania, keďže dostatočným spôsobom svoj návrh
dôkazne nepodporil, podľa odporkyne jeho návrh je zmätočný, nie je jasný titul nároku na náhradu

škody. Podľa odporkyne navrhovateľ si riadne neuplatnil svoj nárok formou predbežného prerokovania
nároku na základe písomnej žiadosti. Pokiaľ ide o hmotnoprávne nároky navrhovateľa, odporkyňa
poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, kde pokiaľ ide o konštatovanie
prieťahovvkonaní,tátokompetenciajezverenádoprávomociústavnéhosúduanievšeobecnýchsúdov.

Nie každý prieťah v konaní možno hodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľ
škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, požaduje len paušálne sumy. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,
podľa odporkyne navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť
náhrada za túto ujmu v peniazoch s prihliadnutím na dobré mravy a na poškodenú osobu, kde poukázala
na to, že obchodné praktiky navrhovateľa sú všeobecne vnímané negatívne vzhľadom na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok v úverových zmluvách. Odporkyňa taktiež vzniesla námietku

premlčania prípadného nároku na náhradu škody navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica
43NcC/3/2012 zo dňa 11. 10. 2012, vyjadrením odporkyne, obsahom pripojeného spisu 2Er/3153/2010,
úradným záznamom zo dňa 22. 10. 2014, sťažnosťou navrhovateľa adresovanou na Ústavný súd SR
a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ si uplatňoval na odporkyni náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní,
kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti, a keďže okresný súd v tejto zákonnej
lehote nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu

vznikla navrhovateľovi škoda a uplatňoval si zároveň aj nemajetkovú ujmu.
Navrhovateľ spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania
zdôvodu,žepodalsťažnosťnaÚstavnýsúdSRvtejtokonkrétnejveci,keďžepodľanázorunavrhovateľa
Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania,
a tým boli porušené práva navrhovateľa na zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Keďže bola

podaná sťažnosť na ústavný súd, kde sa má vyriešiť otázka zákonného sudcu, kde dôsledkom sťažnosti
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci,
ktorá otázka môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p.
V zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú

nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda povinnosť súdu konanie
prerušiť, ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. O daný prípad však v tejto veci nejde,
keďže o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci sudcovia tunajšieho súdu neboli z konania vylúčení, kde
týmto rozhodnutím je tunajší súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania v zmysle tohto

ustanovenia, keďže o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup tunajšieho súdu. Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., v zmysle tohto ustanovenia môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide
o ustanovenie, kde súd len môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Keďže však, ako bolo už

uvedené vyššie, o zaujatosti sudcov tunajšieho súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd
je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod prerušovať konanie vzhľadom na to, že navrhovateľ podal
sťažnosť na ústavný súd, kde je potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ vôbec ani neosvedčil
skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd vôbec podal, keďže predložil len rovnopis sťažnosti bez
dokladu preukazujúceho podanie tejto sťažnosti. Pokiaľ navrhovateľ uviedol ďalší dôvod na prerušenie

konania, a to prebiehajúce iné konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom
konaní konajúci súd rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnej otázke, v danom prípade je potrebné poukázať, že by išlo o prerušenie konania s
poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., kde pre tunajší súd vyplýva len možnosť prerušiť
konanie v prípade, že súd zistí, že na inom súde prebieha konanie a rieši sa otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu. Keďže pred iným súdom prebieha konanie o náhradu škody, kde súdu nie
jecelkomzrejmé,akésúprávneaskutkovézáverypreriešenieprejudiciálnejotázky,vychádzajúcztoho,
že v obdobných veciach Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesenia tunajšieho súdu o zamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, súd nevidí dôvod na prerušenie konania s prihliadnutímaj na tieto iné dôvody pre prerušenie konania, keďže súdu nie je zrejmá priama súvislosť otázok, ktoré
by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu a zo strany navrhovateľa ide len o vytváranie prekážok pre
rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote tým, že v zákonom stanovenej
lehote nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci
oprávneného - navrhovateľa.
Podľa§3ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.vzneníplatnomkudňupodanianávrhuštátzodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil u odporkyni na základe žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu, kde nedošlo
zo strany odporkyne ani k čiastočnému plneniu týchto nárokov navrhovateľa, kde vzhľadom na tú

skutočnosť, že od podania návrhu na súd navrhovateľom uplynula už lehota viac ako 6 mesiacov, preto
niejejpotrebnézisťovaťkonkrétne,kedytakátožiadosťnapredbežnéprerokovanienárokubolapodaná,
keďže určite už uplynula 6-mesačná lehota na prípadné plnenie zo strany odporkyne, a keďže k tomu
nedošlo, mohol sa navrhovateľ domáhať uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe
tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom

2Er/3153/2010 oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 18. 11. 2010 a súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia dňa 23. 12. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd rozhodol uznesením zo dňa 07. 06. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 08. 2011. Exekúcia
následne bola zastavená uznesením zo dňa 06. 10. 2011.
Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej

Exekučným poriadkom tak, ako na to poukazuje navrhovateľ. Touto lehotou však okresný súd nebol
viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15-
tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o
zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je taktiež výslovne uvedené, že táto

lehota sa nevzťahuje aj na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť
preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré v
danom prípade ani nemusia byť prílohou návrhu na vykonanie exekúcie, a to napríklad rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. V danom prípade teda v danej exekučnej veci existovali oba
dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.
Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to
nesprávny úradný postup okresného súdu, a tým pádom v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním
otázky, či na strane navrhovateľa s týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda

alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa, keďže 15-dňová lehota
v konkrétnom prípade neplatila, keďže žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola zamietnutá
a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe

konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci
okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie
konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby a na druhej
strane je potrebné uviesť, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného

súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods.
2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
(ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup

štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci aj v
trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ podáva
hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na

základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom
v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne
judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky
a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa
dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho

následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne
spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči
štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu,
keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami
spôsobil.

Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo
navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu
zamietol. Len okrajovo na záver súd podotýka, že navrhovateľ v konaní doposiaľ ani nepreukázal vznik

majetkovej škody na jeho strane, keďže túto škodu kvalifikoval len ako paušálne náhrady vo forme
výdavkov, ktoré sú súčasťou bežného chodu spoločnosti, kde nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré
náklady súvisia s bežným chodom spoločnosti a ktoré náklady navyše navrhovateľ musel vynaložiť v
súvislosti s prípadným nesprávnym postupom okresného súdu. Pokiaľ vo svojom návrhu na odročeniepojednávania navrhovateľ žiadal odročiť pojednávanie aj na doplnenie dokazovania, keďže zadal
znalecký posudok na preukázanie ujmy na strane navrhovateľa, túto povinnosť navrhovateľ mohol
splniť už pri podávaní návrhu na súd, od ktorej doby uplynula už dlhšia lehota, kde vzhľadom na

konštatovanie, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani k zbytočným prieťahom v konaní, nie
je potrebné zaoberať sa otázkou vzniku škody na strane navrhovateľa, a preto nebol dôvod na odročenie
pojednávania z dôvodu doplnenia dokazovania. Pokiaľ ďalej ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane
navrhovateľa, taktiež len okrajovo súd podotýka, že v návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá
mala byť spôsobená osobám oprávneným konať za navrhovateľa a ujmou, ktorá mala byť spôsobená

samotnému navrhovateľovi ako právnickej osobe, kde tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať, lebo ujma
spôsobená fyzickým osobám a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady.
Pokiaľ odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa,
súd sa touto námietkou osobitne nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z iných
dôvodov.
Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania uplatnila, avšak žiadne trovy konania

nevyčíslila, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.