Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414204959
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414204959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. H., nar.
XX. X. XXXX a E. H., nar. XX. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Dolný Kubín, bytom u otca, deti rodičov, matka: Q. J. H., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XX, t.č.
Q., V. trieda XX a otec: R. H., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y. XX, o návrhu matky na zníženie výživného
a o úpravu styku, na odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.
2P/128/2014-70 zo dňa 9. 6. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zamietol návrh matky maloletých detí na zníženie
výživného a úpravu styku k maloletým deťom N. a E. s poukazom na ust. § 62 a § 78 Zákona o rodine,
keď konštatoval, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom nie je dôvod. Pokiaľ aj došlo u matky maloletých
detí k zníženiu príjmu a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, táto okolnosť bola súdu známa v čase
posledného rozhodovania o výživnom v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/14/2014, kde
bol posudzovaný návrh otca na zvýšenie výživného, ktorý bol taktiež zamietnutý s poukazom na znížený

príjem matky. Matka maloletých detí v konaní navyše nepreukázala, že by nemohla pracovať, resp.
aspoň brigádnicky si privyrábať, ani nepreukázala, že by jej to nedovoľoval zdravotný stav. Starostlivosť
a finančné náklady v súvislosti s výdavkami na deti nemožno prenášať len na otca, ktorý je invalidným
dôchodcom a preukázateľne má zdravotné problémy a napriek tomu príjem zvyšuje vykonávaním
brigádnickej činnosti.
Zmenu úpravy styku maloletých detí s matkou súd zamietol s poukazom na vyjadrenie samotných detí,
ktoré neboli ochotné cestovať do terajšieho bydliska matky, pričom doteraz upravený styk detí s matkou

je v primeranom rozsahu a ani tento nevyužíva matka pre pravidelné stretávanie sa s deťmi. Pre styk v
rozšírenom rozsahu, avšak nie v bydlisku matky, jej otec detí nerobí prekážky.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo
na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla,
že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto zistenia

aj nesprávne právne posúdil. Odvolaním napadla výrok, ktorým súd zamietol zníženie výživného s
odôvodnením, že je ženou po štyridsiatke a jej uplatnenie na trhu práce v Košiciach je malé. Súd
nezisťoval, aké má reálne možnosti, iba arbitrárne konštatoval jej zlý úmysel nepracovať. Odvolateľka
uviedla, že prácu si priebežne hľadá, čo potvrdzuje aj úrad práce, kde predkladá jednotlivé tlačivá spotvrdením uchádzača o zamestnanie. Súd tiež nesprávne vyhodnotil fakt, že má dlžné výživné, pričom
bola odsúdená v trestnom konaní, a pokiaľ do budúcna si nebude riadne plniť vyživovaciu povinnosť,
môže byť podmienečný trest premenený a nastúpi do výkonu trestu. Pokiaľ by sa tak stalo, akú by

mala potom možnosť platiť výživné na deti. Za súčasnej situácie však nemá inú možnosť ako výživné
v celej výške neplatiť a má za to, že súd takýmto spôsobom nemôže voči žene a matke postupovať.
Posledná brigádu, ktorú mala, bola iba na základe dohody na dobu určitú. Poukázala tiež na skutočnosť,
že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý má 18 rokov a ešte študuje. Tiež poukázala
na skutočnosť, že na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR sa dá vyhľadať dostatočné množstvo

rozsudkov, kedy súdy vyhoveli osobám v hmotnej núdzi a znížili im povinnosť platiť výživné na minimálnu
výšku. Nevie, prečo teda súd v jej prípade postupoval inak. Z uvedených dôvodov žiadala, aby jej návrhu
na zníženie výživného bolo vyhovené, a preto rozsudok prvostupňového súdu zmenený.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že nemá nové dôkazy, ani
iné návrhy, ktoré by mali mať vplyv na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom a preskúmaním napadnutého rozsudku, mal
aj odvolací súd preukázané, že o výživnom rozhodoval naposledy Okresný súd Dolný Kubín v konaní
sp. zn. 2P/14/2014, kedy žiadal otec zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky na každého syna sumou
150,- eur mesačne. Prvostupňový súd konštatoval, že zo strany maloletých detí boli dôvody na zmenu
vyživovacej povinnosti, nakoľko deti sú vekovo staršie, navštevujú triedu so športovým zameraním, čím

sa zvýšili výdavky potrebné na zabezpečenie ich základných potrieb. Súd však návrh zamietol práve
s poukazom na to, že došlo k zmene v príjme u matky maloletých detí, ktorá v tom čase poberala
dávku v hmotnej núdzi 119,10 eur, preto prvostupňový súd výživné na maloleté deti nezvýšil. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline rozsudkom sp. zn. 8CoP/41/2014. V návrhu na
zníženie vyživovacej povinnosti matka maloletých detí žiadala znížiť výživné na maloleté deti N. a E. na

sumu 27,- eur mesačne na každé dieťa. Uviedla, že má príjem 117,- eur. Za neplnenie si vyživovacej
povinnosti v celom rozsahu bola trestnoprávne odsúdená. V minulosti podnikala, avšak s týmto skončila,
má dlh v zdravotnej a sociálnej poisťovni. Od 1. 3. 2014 vôbec nepracuje, je evidovaná ako uchádzač o
zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi 117,- eur mesačne a prídavok na jedno dieťa, s ktorým žije
v spoločnej domácnosti so svojím priateľom v Q. v prenajatom byte. Otec maloletých detí je invalidný

dôchodca s výškou invalidného dôchodku 270,30 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti, v letnom
období si privyrábal brigádnicky, pričom zarobil 100,- až 200,- eur mesačne. Maloleté deti navštevujú
športovú triedu, hrajú futbal. V tejto súvislosti je potrebné im kupovať športové oblečenie, obuv, platia
sa sústredenia, cestovné do školy, ZRPŠ, doteraz výživné na každé dieťa je stanovené sumou 70,- eur
mesačne.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie,
postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej
zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadomna odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Je nepochybné, že od
času, kedy súd rozhodol o výške vyživovacej povinnosti a uložil matke prispievať výživné na E. a N. po
70,- eur, došlo k zmene pomerov, avšak nielen na strane matky, ktorá je v súčasnej dobe poberateľkou

dávky v hmotnej núdzi, ale aj na strane maloletých detí, ktoré od tejto doby (2009) sú vyspelejšie,
navštevujú vyšší ročník základnej školy, športovú triedu, s čím sú zvýšené náklady. Prvostupňový
súd vykonal dostatočné dokazovanie vo veci a vyvodil správny právny záver, keď návrh na zníženie
výživného zamietol. S odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a na jeho závery v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.