Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou, v právnej veci navrhovateľa: I. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom P., K. S., štátny príslušník K. S., toho času umiestnený v Ú. H. W. H. B., T. XX,
XXXXXJ.,zastúpený:Centrumprávnejpomoci,kanceláriaKošice,Moyzesova18,Košice,ustanovenou
advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: Prezídium
Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície,
Oddelenie azylu Policajného zboru, Nemocničná 1, Humenné, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č.p.
PPZ-HCP-PO11-ZVC-13/2015 zo dňa 02.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-13/2015 zo dňa 02.07.2015 podľa

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

N a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.

Odporcaje povinný zaplatiťnaúčetustanovenejadvokátkyCentromprávnejpomociJUDr.Marianny
Lechmanovej, Štúrova 20, Košice, odmenu v sume 371,18 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporcu č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-13/2015 zo dňa 02.07.2015 odporca, ako orgán
príslušný podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoPC“, v nadväznosti na
ustanovenie § 46 a § 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok, ďalej
len „SP“), zaistil navrhovateľa podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC dňom 02.07.2015, najviac
do 02.11.2015 a súčasne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľa vrátili z U. P. na územie Slovenskej republiky
dňa 30.06.2015 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013.

Navrhovateľ vstúpil do Schengenského priestoru dňa 27.10.2014 na základe víza typu C platného od
25.10.2014 do 03.11.2014 na jeden vstup s dĺžkou pobytu 6 dní, udelené na Veľvyslanectve Slovenskej
republiky v F.. Na území Slovenskej republiky zotrval od 30.10.2014 do 01.11.2014, kedy odcestoval
do U. P.. Správny orgán uvedené precestovanie považoval za riziko úteku. Z vyjadrenia účastníka
správneho konania, najmä Zápisnice č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-13-008/2015 zo dňa 02.07.2015
vyplýva, že ide o profesionálneho zápasníka, ktorý sa viackrát ocitol na území Európy, aj v roku 2014 bol
na Slovensku. Dňa 01.11.2014 požiadal v U. o azyl. Od tej doby bol umiestnený v tábore, dňa 11.06.2015

mal byť transferovaný na Slovensko, údajne o tejto skutočnosti mu nedali vedieť a preto sa transfer
neuskutočnil, až do transferu dňa 30.06.2015. Z uvedených dôvodov správny orgán mal preukázané
riziko úteku, citujúc právnu argumentáciu podľa Článku 2 odsek 2 písm. b/ Nariadenia Európskehoparlamentu a Rady /ES/ č. 810/2009 zo dňa 13.07.2009, § 4 ods. 6 zákona č. 480/2003 Z. z. o azyle,
§ 16 ods. 1, § 19 ods. 1,3 a § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC.

Navrhovateľ v zákonnej lehote podal opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu.
Uviedol v ňom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, jeho riziko úteku neexistuje. Počas pobytu na
území Európskej únie sa nikdy neskrýval, mal udelené víza, v krajine pôvodu ho chcú zabiť, dobrovoľne
sa podrobil návratu na Slovensko. V začatom azylovom konaní mieni vyčkať, o azyl požiadal aj v U., na
území Slovenskej republiky doposiaľ nie.

Odporca sa vyjadril k opravnému prostriedku dňa 19.07.2015. Obsahové náležitosti tohto vyjadrenia sú
totožné s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Zotrval na svojom stanovisku, že riziko úteku navrhovateľa
vyhodnotil správny orgán z dôvodu, že už pred vycestovaním z K. na Slovensko sa rozhodol , že zo
Slovenska vycestuje do U., kde požiada o udelenie azylu. Na území U. P. sa zdržiaval bez povolenia
jeho štátnych orgánov od 04.11.2014 do 09.12.2014, kedy požiadal o udelenie azylu v U.. Navrhovateľ

zneužil udelené víza Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v F..

Počas konania o zaistení navrhovateľ mal pridelenú advokátku Centrom právnej pomoci v Košiciach
na bránenie práva navrhovateľa v súdnom prieskume o preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu
JUDr. Mariannu Lechmanovú.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na súdnom pojednávaní, konanom dňa 30.07.2015 uviedla, že žiadala
o účasť navrhovateľa na pojednávaní. Súd nároku nevyhovel z dôvodu, že navrhovateľ mal ustanovenú
advokátku Centrom právnej pomoci, ktorá dostatočným spôsobom vie obhájiť práva navrhovateľa pred
súdom.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že
nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, preto rozhodnutie odporcu zrušil podľa ustanovenia § 250j
ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, súčasne nariadil, aby navrhovateľ bol
bezodkladne zo zaistenia prepustený.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktorú sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie
dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 Správneho poriadku).

Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyjadrenia účastníka konania (navrhovateľa) vyplýva, že si bol vedomý toho, že mal udelené víza na

území Slovenskej republiky na obdobie od 27.10.2014 do 03.11.2014. Z územia Slovenskej republiky
odišiel so svojim priateľom vlakom do U. (I.), tam sa rozhodol, že ostane v U. a súčasne požiada o azyl.
V novembri bol na diskotéke, kde bol postrelený, bol hospitalizovaný a až v decembri požiadal o azyl.

Z administratívneho spisu odporcu nie je zrejmé, ako skončilo (nekončilo) azylové konanie v U. a prečo

bol vykonaný transfer na Slovensko. Tvrdil, že jeho cieľovou krajinou bolo Slovensko.

Z týchto výpovedí navrhovateľa nie je dostatočne preukázané riziko úteku navrhovateľa z pobytových
táborov tak na území U. P.Á. a doposiaľ ani z územia Slovenskej republiky. Správny orgán uvedené
výpovede vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil. Jeho cieľom bol tréning v boxe aj na území U., teda jeho

cieľom bolo vykonávať ďalšiu športovú činnosť na území U..Súd bol toho názoru, že skončenie doby platnosti udeleného víza nezakladá právnu skutočnosť na
prijatie záveru o riziku úteku navrhovateľa aj napriek tomu, že požiadal o azyl v U. a teraz na území
Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,
ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia
tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo
možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ sa vstupom na územie Slovenskej republiky
považoval za žiadateľa o azyl podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 480/202 Z. z. o azyle. Vízum pre
navrhovateľa bolo platné od 27.10.2014 do 03.11.2014, pričom ak navrhovateľ dňa 01.11.2014 odišiel
z územia Slovenskej republiky, iba do času, keď požiadal o azyl na území U. P., je možné tento časový
úsek považovať za nelegálny na území cudzieho štátu, do podania žiadosti o azyl na území U. P..

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že o azyl požiadal preto, že sa mu v K. vyhrážali pre jeho
sexuálnu orientáciu, ďalej, že chce trénovať v U., ale v dokazovaní správneho orgánu nie je zmienka o
tom, z akých dôvodov požiadal o azyl na území Slovenskej republiky.

Zákonné ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC predpokladá zaistenie iba v tom prípade, ak dôvody,
pre ktoré žiadateľ o azyl neuvedie dostatočne už pri zaistení, pričom v tomto prípade navrhovateľ
podstatné dôvody o udelenie azylu uviedol a riziko úteku nebolo preukázané, keďže vycestovanie
navrhovateľa do U. P. za účelom pokračovania v trénovaní športovej disciplíny box, nespadá pod
ustanovenie § 88 ods. 2 ZoPC.

Podľa ustanovenia § 88 ods. 2 ZoPC rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav,
keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej
krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

V ďalšom konaní preto je nutné zistiť, či údaje, uvádzané navrhovateľom, mali opodstatnenie aj v otázke
zdržiavania sa na území Európskej únie, v dôsledku športových podujatí, aké sú hrozby v krajine pôvodu
a či sú opodstatnené námietky navrhovateľa v otázke rizika úteku z pobytového tábora, ak aj z územia
U.U. P. bol dobrovoľne transferovaný.

Podľa ustanovenia § 250q ods. 2 prvá veta O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom,
ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd zrušil rozhodnutie odporcu pre nedostatočne zistený skutkový stav podľa ustanovenia § 250j ods.

2 písm. c) O. s. p.

Podľa ustanovenia § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri
novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

Navrhovateľovi súd priznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na jeho postavenie, ktoré
odôvodňuje priznávanie náhrady trov konania pri zastupovaní na základe rozhodnutia Centra právnej
pomoci v Košiciach podľa ustanovenia § 15 ods. 1-3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., poslednej novely č. 131/2015 Z.z..

Trovy konania navrhovateľa spočívali v odmene za zastupovanie advokátkou, ktoré spočívali v 2
úkonoch prevzatia zastúpenia a účasť na pojednávaní: 2 x 139,83 € a 2 x 8,39 €, náhrada paušálu, strata
času 4 x 13,98 €, spolu 324,40 €, ďalej náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom Košice-

Sečovce podľa priloženého vyúčtovania, 18,82 €, celkom odmena predstavuje 371,18 €, priznaná podľa
11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možno podať odvolanie (§ 250s O. s. p.).

Rozhodnutie,protiktorémuniejemožnopodaťodvolanie,jeprávoplatnéavykonateľnédňomvyhlásenia
(§ 250sa ods. 3 druhá veta O. s. p.).