Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212125
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115212125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: H. práce, sociálnych
vecí a rodiny U., U. W., dieťa rodičov: matka - F. B. rod. U., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/X, L., a otec -
U. F., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, F. G., o udelenie súhlasu matke podať žiadosť o zmenu priezviska
maloletého, takto

r o z h o d o l :

I. Súd d á v a za otca súhlas matke maloletého na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého
U. z priezviska „U.“ na priezvisko „B.“.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.05.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by jej súd

udelil súhlas za otca podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého U. z priezviska „U.“ na priezvisko „B.“.

Matka návrh odôvodnila tým, že maloletý by veľmi chcel mať priezvisko ako ona, jej manžel a ich
spoločný syn. Pokiaľ boli iba traja a neboli s priateľom zosobášení, maloletý nad tým až tak nepremýšľal,
pretože vedel, že ona je U., ale odkedy sú s priateľom manželia, tak sa stále pýta, kedy aj on bude B. ako
matka, jeho nevlastný otec a jeho mladší brat. Stále sa pýta, prečo aj on nie je B. ako oni všetci. Aj jeho
triedna učiteľka si všimla, že to má na neho zlý vplyv. S biologickým otcom sa matka snažila skontaktovať
v záujme získania jeho súhlasu na zmenu priezviska, avšak on s ňou odmietol komunikovať. Biologický
otec sa o maloletého od narodenia nestará, nejaví žiaden záujem, neplatí žiadne výživné. Je závislý na

drogách, hracích automatoch a niekoľkokrát bol obvinený z ublíženia na zdraví. So synom sa nestretáva.
Matka súčasného manžela spoznala pred 4 rokmi, so synom si veľmi dobre rozumie a stará sa o neho,
súhlasí s tým, aby sa maloletý volal B..

Otcovi bol návrh doručený dňa 17.08.2015, k tomuto sa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom č.l. 1, lustráciami rodičov v registri obyvateľov,
rodným listom maloletého, rodným listom druhého dieťaťa matky maloletého, sobášnym listom,
psychologickou správou zo dňa 05.10.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, obsahom spisu Okresného
súdu Piešťany sp.zn. 5P/30/2013, z neho najmä rozsudkom č.l. 18 zo dňa 22.07.2013, obsahom spisu
Okresného súdu Piešťany sp.zn. 3P/19/2009, z neho najmä rozsudkom č.l. 44 zo dňa 11.02.2010,

výsluchom matky a zástupkyne kolízneho opatrovníka, keď pojednával v neprítomnosti otca v súlade s
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom otec bol na pojednávanie riadnepredvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, a zistil nasledovný
skutkový stav:

Maloletý U. pochádza zo vzťahu rodičov, ktorý neboli v manželskom vzťahu. Maloletý je zverený do

starostlivosti matky a otec je zaviazaný platiť výživné 120,00 eur mesačne. Otec sa s maloletým
nestretáva, na jeho výživu neprispieva. Maloletý má priezvisko matky za slobodna. Matka uzatvorila dňa
XX.XX.XXXX prvé manželstvo s L. B., pričom jej priezvisko je v súčasnosti B.. Z manželstva pochádza
jedno dieťa narodené XX.XX.XXXX. Maloletý U. má t.č. X rokov.

Matka pri výsluchu účastníka uviedla, že v čase, keď bola tehotná, ponúkala biologickému otcovi
maloletého možnosť, aby sa maloletý volal po ňom, on však toto odmietol s tým, že možno maloletý ani

nie je jeho. Jej manžel má s maloletým veľmi pekný vzťah. Biologický otec maloletého sa o maloletého
nezaujíma,osemrokovnanehonezaplatilvýživné,anipotomčomaloletýnastúpildoškolysanezaujíma
o jeho potreby, nezatelefonoval.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že maloletý ani nikdy nepoužíval
priezvisko odporcu, ako aj vzhľadom k psychologickej správe, odporúčajú návrhu vyhovieť, nakoľko to

bude v záujme maloletého.

Súd zisťoval aj názor maloletého, a to prostredníctvom úradu práce ako orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, pričom zo psychologickej správy zo dňa 05.10.2015 vyplýva, že maloletý má
vybudovanú vzťahovú a citovú väzbu k matke a jej manželovi, ktorého považuje za otca a tak ho i
oslovuje. Maloletý nemá vybudovaný vzťah k biologickému otcovi, nepozná ho, považuje ho za cudziu

osobu. Počas rozhovoru so psychológom maloletý jednoznačne deklaroval túžbu mať priezvisko ako
ostatní členovia rodiny.

Podľa § 35 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o
správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

Podľa § 100 ods. 3 OSP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Po oboznámení sa s predmetom konania dospel súd k záveru, že je potrebné sa návrhom matky
zaoberať, keďže ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle
vyššie citovaného § 35 Zákona o rodine, s ktorou otec maloletého nesúhlasí.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že je potrebné návrhu matky vyhovieť, nakoľko maloletý žije
v rodine, kde všetci jej členovia majú spoločné priezvisko, a to vrátane nového súrodenca. Tým, že
maloletý začal chodiť do školy, viac si uvedomuje rozdielnosť v priezvisku členov rodiny. Doposiaľ má
priezvisko svojej matky za slobodna a nie meno otca, preto súd dospel k záveru, že je v jeho záujme, aby
mal rovnaké priezvisko ako celá jeho najbližšia rodina. Biologický otec maloletého sa k návrhu nevyjadril,

na pojednávanie sa nedostavil, a teda neuviedol žiaden vážny dôvod, ktorý by bránil zmene priezviska
maloletého a súd takýto dôvod v priebehu konania nezistil. Súd zároveň prihliadol na názor maloletého,
ktorý sa vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vedel k tejto otázke adekvátne vyjadriť. Keďže súd
pri rozhodovaní vo veciach v starostlivosti o maloletých je povinný prihliadať predovšetkým na záujem
samotného maloletého dieťaťa, s poukazom na už vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa

mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.