Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/257/1996
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7596899947

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7596899947.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci navrhovateľa: N. E.L., U..
X.X.XXXX,R.L.,L.XX,protiodporkyni:A.E.,A..E.,U..XX.XX.XXXX,R.R.Č..XX,zast.JUDr.Katarínou
Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov pozostáva:

- z nehnuteľnosti, zapísanej na M. Č.. XXX L..Ú.. R. K. E. - A. N. Č..E.. XX E. U. D. Č.. XX o hodnote
62.600 eur (1.885.887,- Sk)

- nehnuteľnosti zapísanej na M. XXX L..Ú.. R.L. K. D. Č.. XXXX/XX - Q. O. H. XXX G., ohodnotená
dohodou účastníkov v sume 26.555,15 eur (800.000,- Sk) a v y p o r i a d a v a ho tak, že:

1. do výlučného vlastníctva navrhovateľa N. E., A.. E., A..Č..XXXXXX/XXXX prikazuje nehnuteľnosť
zapísanú na M. XXX L..Ú.. R. K. D. XXXX/XX - záhrada o výmere 604 m2

2. do výlučného vlastníctva odporkyne A. E., A.. E., A..Č.. XXXXXX/XXX prikazuje nehnuteľnosť
zapísanú na M. Č.. XXX L..Ú.. R. ako stavba - rodinný dom Č..E.. XX E. U. D. Č.. XX

Odporkyňa je povinná na finančné vyrovnanie hodnoty podielu navrhovateľa zaplatiť mu 18.022,42 eura
(542.943,50 Sk) v lehote najneskôr do 90 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ i odporkyňa sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-

okolie súdny poplatok z vyporiadaného majetku v sume 1.659,70 eura (50.000 Sk), do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná titulom znalečného zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie sumu 200,63
eur a navrhovateľovi sumu 65,65 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhrada trov konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :Predmetom konania je vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (ďalej len BSM) k
veciam, ktoré nadobudli počas manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len
BSM)bolozrušenérozsudkomOkresnéhosúduKošice-vidiek8C145/94zodňa8.3.1994,právoplatným

16.4.1994.

Navrhovateľ v návrhu žiadal, aby bolo rozhodnutím súdu vysporiadané zaniknuté BSM v rozsahu vecí,
položkovite označených pod č. 1 -114, z čoho pod položkou 113 bol uvedený rodinný a pod položkou
114 Q. H. R.. Ostatné veci tvorili hnuteľnosti.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu namietla, že by niektoré z navrhovateľom
označených vecí tvorili BSM a zároveň označila aj iné veci, ktoré by do BSM mali byť zahrnuté.

O návrhu navrhovateľa súd rozhodol rozsudkom 7V/257/1996 - 395 zo dňa 9.6.2009 tak, že:

1.do výlučného vlastníctva navrhovateľa N. E., A.. E., A..Č..XXXXXX/XXXX prikazuje nehnuteľnosť
zapísanú na LV XXX k.ú. R. ako parcela XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2

2.do výlučného vlastníctva odporkyne A. E., A.. E., A..Č.. XXXXXX/XXX prikazuje nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXX L..Ú.. R. ako stavba - rodinný dom Č..E.. XX E. U. D. Č.. XX.

Odporkyňu zaviazal na finančné vyrovnanie hodnoty podielu navrhovateľa sumou 116.596,96 eura
(500.000 Sk) v lehote najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

a rozhodol o náhrade trov konania.

Proti rozsudku súdu zo dňa 9.6.2009 podala odvolanie odporkyňa. Okrem iného v ňom namietala rozsah
vecí, ktoré súd vysporiadal vzhľadom na to, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva patrili

aj hnuteľné veci a tiež vkladné knižky, ktoré súdu predložila, a že sa týmito vecami súd v napadnutom
rozsudku nezaoberal, t.j. že neuviedol a neodôvodnil, prečo o nich nerozhodoval. Tvrdila, že hnuteľné
veci,ktorévpredmetnomkonaníoznačilaakopatriacedoBSM,činiaznačnúfinančnúhodnotu,ažetieto
veci zobral navrhovateľ. Poprela, že by na pojednávaní dňa 9.6.2009 došlo k úprave rozsahu majetku,
ktorý má tvoriť masu BSM a preto všetky veci, teda aj hnuteľné, žiadala vyporiadať.

Na základe podaného odvolania o veci rozhodoval Krajský súd Košice, ktorý uznesením 2Co/305/1009
- 422 zo dňa 23.2.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. V podstate vytkol súdu prvého stupňa, že
napriek tomu, že účastníci neuzavreli žiadnu mimosúdnu dohodu (ani len čiastočnú) o vysporiadaní ich
zaniknutého BSM, súd nevysporiadal všetky tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Ustálil,
že síce z prednesov účastníkov počas konania vyplynulo, že vzhľadom na odstup času či nemožnosť

preukázaniatohočitie-ktorévecipatriaalebonepatriadoBSM,užnežiadajúvyporiadať, avšakuvedené
konštatovanie nie je dôvodom pre záver, že tým došlo k dohode účastníkov o čiastočnom vyporiadaní.
Vzhľadom na tento záver preto uložil súdu prvého stupňa vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM,
ktorý účastníci urobili predmetom konania teda tie veci, ktoré označili u ktorých preukázali, že ich
nadobudli do BSM za trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov.

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ žiadal vyporiadať tiež veci, označené v návrhu na začatie
konania a tiež v doplňujúcom podaní zo dňa 25.2.1998. V návrhu sa jednalo o veci: presne neurčené
2 osobné autá, prívesný vozík, auto AVIA, motocykel Babeta a Stella, skladací bicykel, horský bicykel,
zváracia súprava, televízor Sharp, videorekordér, a ďalšie veci charakteru vnútorného vybavenia bytu,
označené celkom pod položkami 1 - 112. Nehnuteľnosti boli uvedené v položke 113 a 114. Ďalej

podaním zo dňa 25.2.1998 (čl.50) rozšíril veci určené k vyporiadaniu - investície do rodinného domu,
zásob spoločnej firmy ku dňu zániku BSM, rozbrusovačka, vkladné knižky.Po tom, ako bola vec vrátená súdu prvého stupňa, súd uznesením 7C/257/1996 - 425 zo dňa 5.5.2011
vyzval navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní písomne a v dvoch vyhotoveniach

- písomne špecifikoval, či hnuteľné veci, ktoré uvádzal v návrhu na začatie konania a v podaní zo dňa

25.2.1998 existujú, kde sa nachádzajú a v akej zostatkovej hodnote

- ak existujú, akým spôsobom a kedy boli nadobudnuté

- akým spôsobom ich žiada vyporiadať

a ohľadom svojich tvrdení, prezentovaných v zmysle tohto uznesenia predložil alebo označil dôkazy.

Navrhovateľ na uznesenie súdu reagoval podaním zo dňa 16.5.2011 (čl. 427) tak že hnuteľné veci
zahrnuté do masy BSM už neexistujú a ak existujú, sú bez hodnoty a ohľadom nich nevie predložiť

dôkazy. Aj na pojednávaní dňa 26.9.2011 a 20.2.2012 reagoval rovnako, teda, že nevie bližšie
špecifikovať hnuteľné veci, neviem, ani, či existujú a nevie sa vyjadriť ani k ich hodnote. Ak aj existujú,
v žiadnom prípade nevie označiť pôvod, čas a cenu ich nadobudnutia a už vôbec nie tieto skutočnosti
dokázať.

Rovnakým spôsobom bola uznesením zo dňa 5.5.2011 vyzvaná aj odporkyňa, aby do 10 dní písomne

a v dvoch vyhotoveniach

- písomne špecifikovala, či hnuteľné veci, o ktoré rozšírila BSM v podaní z 11.11.1996 (položky 1 - 11
na druhej strane podania), a v podaní z 19.2.2002 pod položkami 1 - 166 existujú, kde sa nachádzajú
a v akej zostatkovej hodnote

- ak existujú, akým spôsobom a kedy boli nadobudnuté

- akým spôsobom ich žiada vyporiadať

a ohľadom svojich tvrdení, prezentovaných v zmysle tohto uznesenia predložila alebo označila dôkazy.

Dôvodom pre tento postup súdu bola skutočnosť, že odporkyňa podaním zo dňa 11.11.1996 poprela, že
by veci, označené navrhovateľom v návrhu pod položkami 1 - 112 tvorili predmet ich BSM t.j. že by ich
nadobudli za trvania manželstva a zo spoločných peňazí ba naopak, ona do BSM patriace veci označila

lešenárske trubky, skriňu Gala, 10 ks kávových súprav, skrinku so šuflíkmi, miešačku...

Podaním zo dňa 19.2.2002 (čl. 124) odporkyňa veci, dovtedy ňou označené ako patriace do BSM
rozšírila o ďalšie, číselne označené pod pol. 1 - 166 ( unimobunka so zariadením na G., elektrickú
prípojku, rozvodnú skriňu, 2 autá Simca, 1 Žiguli, kovové trubky (vodárenské, kúrenárske), rôzne dosky
fošne, telefónny účet za telefón na 10. a 11. mesiaci 1996, 5 ks trezorov .....

Po zrušení rozsudku súdu krajským súdom v Košiciach preto rovnakým spôsobom bola uznesením zo
dňa 5.5.2011 vyzvaná aj odporkyňa, aby do 10 dní písomne a v dvoch vyhotoveniach

- písomne špecifikovala, či hnuteľné veci, o ktoré rozšírila BSM v podaní z 11.11.1996 (položky 1 - 11
na druhej strane podania), a v podaní z 19.2.2002 pod položkami 1 - 166 existujú, kde sa nachádzajú
a v akej zostatkovej hodnote

- ak existujú, akým spôsobom a kedy boli nadobudnuté

- akým spôsobom ich žiada vyporiadať

a ohľadom svojich tvrdení, prezentovaných v zmysle tohto uznesenia predložila alebo označila dôkazy.Chybou kancelárie súdu však toto uznesenie odporkyni nebolo doručené a namiesto neho jej bolo
doručené uznesenie - výzva z 5.5.2011 určená navrhovateľovi. K zisteniu tejto diskrepancie sa prišlo
až na pojednávaní dňa 26.9.2011 a teda v deň tohto pojednávania odporkyňa nemala vedomosť o tom,

že rovnaká povinnosť bola uložená aj jej. K odročeniu tohto pojednávania došlo za účelom prípadnej
mimosúdnej dohody na dobu 3 mesiacov a pre prípad, že by k dohode nedošlo, bola uznesením, ktorým
bolo pojednávanie odročované, vyzvaná na splnenie povinnosti označiť: či hnuteľné veci ňou označené
a určené k vyporiadaniu existujú, aby uviedla, kde sa nachádzajú, v akej zostatkovej hodnote boli ku
dňu zániku BSM, kedy boli nadobudnuté a ako ich žiada vyporiadať.

Na pojednávaní dňa 20.2.2012 vo vzťahu k povinnosti špecifikácie hnuteľných vecí určených k
vyporiadaniu odporkyňa uviedla, že záhradu v G. kupcu nenašla, ale že sa chce dohodnúť, avšak s tým,
že suma, určená k výplate pre navrhovateľa je ú vysoká, že je treba zohľadniť hodnotu vecí, ktoré
navrhovateľ zobral, a tiež peniaze na vkladných knižkách, a vozidlá; a toto všetko odpočítať. Uviedla,
že zoznam vecí je u jej právnej zástupkyne, a jedná sa o tie, veci, ktoré menovite uviedla v zozname,
nachádzajúcom sa v súdnom spise. Neustále však trvala na tom, že je je treba zohľadniť peniaze, ktoré

navrhovateľ vybral z

vkladných knižiek, tiež peniaze, ktoré dostal za predaj áut, a tiež aby jej nahradil spôsobené škody ako
aj výživné, ktoré jej dlhuje. Ide o výživné, ktoré bolo priznané na deti, v tom čase maloleté, v roku 1994.

Na opakovaný dotaz, aby v zmysle výzvy súdu produkovala dôkazy týkajúce sa hnuteľných vecí,
odporkyňa neodpovedala.

Z obsahu súdneho spisu vyplývajú tiež skutočnosti, podľa ktorých:

- vo vyjadrení zo dňa 11.11.1996 podanom k návrhu na začatie konania odporkyňa veci, označené
navrhovateľom vylúčila (až na malé výnimky ) že by tvorili ich BSM, popr. že by boli fyzicky u nej

- v tomto duchu sa viedlo aj pojednávanie dňa 6.10.1997 (čl.40), 5.10.1998 (čl. 55), 7.6.1999 (čl. 69),
15.11.1999 (čl. 76) i 11.5.2000 (čl. 87)

Užnapojednávanídňa11.5.2000bolažalovanejuloženápovinnosť do10dnípredložiťpísomnýzoznam
tých vecí, ktoré podľa nej patria do BSM v 2 vyhotoveniach, a obom stranám bola uložená povinnosť
predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rovnaká povinnosť bola účastníkom uložená tiež v
uznesení na pojednávaní dňa 13.7.2000, i dňa 10.12.2001.

Po tom, ako odporkyňa podaním zo dňa 19.2.2002 (čl. 124) rozšírila masu BSM, ďalšie pojednávania

sa viedli aj ohľadom nich.

Aj vo vzťahu k odporkyňou uvádzaným veciam vznikol spor medzi účastníkmi o tom, či tieto veci patria
do BSM a na pojednávaní dňa 30.5.2002 jej bolo uznesením súdu uložené, aby predložila dôkladnú
špecifikáciu jednotlivých položiek v podaní z 19.2.2002. táto výzva bola dokonca dňa 11.7.2002 (na
pojednávaní, čl. 141), dňa 23.9.2002 (na pojednávaní, čl. 144), dňa 14.3.2005 (na pojednávaní, čl.160)

a dňa 10.10.2005 (na pojednávaní, čl. 172).

Ďalšou osobitnou výzvou súdu zo dňa 29.11.2007 (čl. 204) boli obaja účastníci vyzvaní, aby písomne
ustálili, a to v lehote do 30 dní veci, ktoré majú tvoriť ich BSM, a ktoré žiadajú prejednať, presný popis
vecí spolu s dôkazom o ich existencii, dátum nadobudnutia a návrh zostatkovej ceny.

Súd zdôrazňuje, že ani na jednu z vyššie časovo konkretizovaných výziev súdu, či už na pojednávaní

alebo osobitným prípisom, nebolo zo strany účastníkov nijako reagované. Na uvedenom stave sa ničnezmenilo ani po tom, ako bol rozsudok súdu zo dňa 9.6.2009 zrušený uznesením krajského súdu zo
dňa 23.2.2011.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania

neboli preukázané jeho tvrdenia. Zmyslom dôkazného bremena, ktoré v konaní o vyporiadanie BSM
zaťažuje každého z účastníka rovnako je, aby súd mohol rozhodnúť o veci samej i tých prípadoch,
keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej nebola alebo
nemohla byť preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejší výsledok .

Kým navrhovateľ v zmysle výziev súdu prehlásil, že svoje dôkazné bremeno uniesť nedokáže,

odporkyňa tvrdila, že to dokáže, avšak ani v jednom prípade žiaden dôkaz nepredložila ani neoznačila.
Z uvedeného dôvodu súd zo všetkých vecí, ktoré účastníci v priebehu konania označili za veci tvoriace
ich masu BSM, ustálil ako nepochybné iba nehnuteľné veci vzhľadom na to, že k hnuteľným veciam,
nezameniteľne označeným ako veciam nadobudnutým za trvania manželstva a zo spoločných peňazí,
existencia BSM preukázaná nebola .

Vo vzťahu k odporkyňou navrhnutému dôkazu odporkyňou, aby súd zistil a aj vyporiadal zostatky na
účtoch na vkladných knižkách v Slovenskej sporiteľni, súd udáva, že súd sa touto otázkou už zaoberal.
Na pojednávaní dňa 10.10.2005 odporkyňa predložila výpisy z účtu v Slovenskej sporiteľni a.s. č.
8356743-549 a 4282413 z roku 1991. Na základe dotazu súdu zo 14.12.2005 na Slovenskú sporiteľňu
a.s. ohľadom zostatkov finančných prostriedkov na týchto účtoch ku dňu zániku BSM (t.j. k 16.4.1994)

došla dňa 23.12.2005 písomná odpoveď. Správa uvádza, že šetrením v databáze za obdobie od
1.1.1998 až do dňa žiadosti súdu sa uvedené čísla účtov nezistili vzhľadom na to, že ide o údaje staršie
ako 5 rokov od ukončenia obchodu.

Odporkyňa navrhovala zistiť a vyporiadať zostatky na účtoch v banke, o ktorých tvrdila, že v čase zániku
BSM existovali a navrhovateľ ich po odchode zo spoločnej domácnosti zrušil, avšak ani jeden z nich

nevedela označiť. Súd, vychádzajúc z toho, že už jedným šetrením v Slovenskej sporiteľni a.s. prišla
negatívna odpoveď a odporkyňa neuviedla žiadne také identifikačné údaje, ktoré by mohli mať pre vec
praktický význam, súd návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol, keďže je nerealizovateľný. Niet
predpokladu, žeby sa v čase druhého rozhodovania súdu na tejto situácii niečo zmenilo, preto sa súd
touto otázkou nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia možno ustáliť, že majetkom, ktorý preukázateľne je možné
vyporiadať, sa stal jedine rodinný dom s úpravami a záhrada.

Z výsluchu účastníkov a predložených listinných podkladov bolo v konaní nesporne preukázané, že
na liste vlastníctva č. XXX L..Ú.. R. je zapísaná nehnuteľnosť - rodinný dom Č..E.. XX, E. U. D. Č..
XX. Predmetný rodinný dom postavili účastníci konania v čase trvania ich BSM pričom parcela č. XX

je výlučným vlastníctvom odporkyne a tá je zapísaná na M. Č.. XXX L..Ú.. R.. Dom bol postavený na
základe Stavebného povolenia - rozhodnutia Okresného národného výboru Košice-vidiek č. ÚP-4302/83
-Sb, právoplatného 17.6.1983 (č.l. 248 spisu). Dom bol do užívania daný kolaudačným rozhodnutím
Okresného národného výboru Košice-vidiek č. ÚP 859/89 - Sm zo dňa 22.3.1989, právoplatným
13.4.1989.

Znaleckým posudkom Ing. Teodora Baču č. 9/2008 z marca 2008 bola všeobecná hodnota rodinného
domu spolu s hodnotou vonkajších úprav určená sumou 1 717.630,- Sk.

Vzhľadom na pochybnosti účastníkov výšky hodnoty súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
ohľadom zisťovania trhovej ceny a za tým účelom ustanovil znalca Ing. Jozefa Faitha, PhD.Posudkom Ing. Jozefa Faitha, PhD. č. 32/2009 zo 14.3.2009 bola cena rodinného domu

vrátane vonkajších úprav stanovená sumou 1 885.887,60,- Sk t.j. 62.600 eur. Na pojednávaní znalec
ozrejmil, že pri určovaní ceny nehnuteľnosti majú vplyv dva momenty a síce: jeho materiálna hodnota

(použitý materiál, technické riešenie, ...) na tú nadväzuje druhý t.j. moment predajnosti. Predajnosť
ovplyvňuje viacero faktorov, akými sú napr. lokalizácia, prístup, inžinierske siete, ekonomika v regióne ...
a ide o súbor špecifík, z ktorých sa určuje koeficient predajnosti. Ceny nehnuteľností aktuálne v druhom
polroku 2008 v skutočnosti neodrážali ich reálnu cenu, ktorú okolnosť znalec bral pri vypracovávaní
posudku do úvahy t.j. vyvaroval sa umelého nadhodnotenia. Vysvetlil totiž, že ceny získavané

monitoringomurealitnýchkancelárií niesúobjektívnymmeradlomnato,abysamohlokonštatovať,žetá
- ktorá nehnuteľnosť nimi požadovanú cenu aj skutočne má, keďže realitnými kanceláriami žiadané ceny
zahŕňajú v sebe aj ich obchodné marže. Najspoľahlivejšou je tzv. porovnávacia metóda t.j. sledovanie
cien, za aké sa obvykle predávajú v určitom časovom období v konkrétnom regióne. Aplikujúc túto
metódu znalec preto hodnotu rodinného domu č.s.97 stanovil sumou 62 600 eur tak, ako je popísané
v samotnom znaleckom posudku.

Voči takto určenej cene rodinného domu účastníci konania námietky nevzniesli.

Čo sa týka nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX G., zapísanej na M. XXX L..Ú..
R., cena bola určená znaleckým posudkom Ing. Teodora Baču sumou

181 090,- Sk. Účastníci sa počas konania zhodli a dohodou určili jej cenu sumou 800.000,- Sk
(pojednávanie dňa 7.11.2008 (č.l. 340 spisu), pričom stanovisko účastníkov sa ku dňu rozhodnutia súdu

nezmenilo, preto z neho súd vychádzal.

Podľa 149 ods. 1) Obč. zák.: Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Obč. zák.: Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Pri úvahe o tom, komu a ktorý majetok prikáže súd vychádzal z toho, že: ak je odporkyňa výlučnou
vlastníčkou parcely č. 47 (zapísanej na M. XXX L..Ú.. R.), a v rodinnom dome, ktorý účastníci na tejto
parcele spoločne postavili doposiaľ býva iba ona spolu so synmi, táto nehnuteľnosť bola prikázaná do
jej výlučného vlastníctva.

Odporkyňa žiadala, aby jej bola do vlastníctva prikázaná aj druhá samostatná nehnuteľnosť - záhrada

na M. XXX L..Ú.. R. (v skutočnosti sa nachádza v rekreačnej oblasti G.) s tým, že v súčasnom období už
žiadalajejcenuodmasyBSModpočítaťtvrdiac,žesajednáopozemokojejpredkoch. Zlistuvlastníctva
č. XXX L..Ú.. R. však vyplýva, že túto parcelu účastníci nadobudli titulom kúpnej zmluvy, registrovanej
pod RI 864/1991. Vzhľadom na uvedenú okolnosť súd na vyjadrenie odporkyne neprihliadal.

Navyše, ako sa navrhovateľ vyjadril, uvedenú záhradu si chce ponechať on a mimo to poukázal aj na

schopnosti odporkyne zabezpečiť si finančné prostriedky. Tým, že záhrada bude prikázaná jemu, vo
finančnom vyjadrení je to vlastne v prospech odporkyne, pretože sa zníži výplatná jej povinnosť .Súd konštatuje, že táto skutočnosť sa v konečnom dôsledku preukázala aj v čase po zrušení
prvostupňového rozsudku, keď si v štádiu rokovania o možnej mimosúdnej dohody (za tým účelom bola
poskytnutá účastníkom lehota 3 mesiacov), si ich v sume 500.000 Sk nedokázala zabezpečiť resp.

nepreukázala, že by za tým účelom niečo vykonala.

Súd je totiž pri vyporiadavaní majetkových hodnôt vždy povinný brať na zreteľ aj finančné schopnosti
výplaty druhého účastníka a preto po tom, ako odporkyňa v doterajšom priebehu konania prehlásila, že
vyplatí navrhovateľa až po predaji záhrady, mal za to, že nielen že ju nepotrebuje, ale že zrejme iné
zdroje finančných prostriedkov v potrebnej výške nemá. Súd sa preto priklonil k návrhu navrhovateľa a

do jeho vlastníctva prikázal záhradu - parcelu 1200/55, dohodou strán ocenenou v sume 26.555,15
eura (800.000,- Sk. ).

Keďže od rozhodnutia súdu dňa 9.6.2009 uplynula doba viac ako dva a pol roka, súd za účelom
zistenia, či nedošlo k výraznej zmene v cenách nehnuteľností, oslovil oboch znalcov, podávajúcich vo
veci znalecké posudky o ich vyjadrenie.

Dňa 17.2.2012 obaja znalci súdu oznámili, že k zmene cien ohodnocovaných nehnuteľností - stavby

a vonkajších úprav nedošlo, pretože index nárastu cien, v súčasnosti okolo 3% ale nie viac ako 5%
vyrovnáva zníženie ceny v dôsledku časovej amortizácie. Čo sa týka parcely Č.. XX - záhrada na M.
XXX L..Ú.. R. (v skutočnosti sa nachádza v rekreačnej oblasti Maša), zmienená indexácia sa vzhľadom
na to, že nie je zastavaná, netýka a jej cena je bez zmeny.

Z uvedeného dôvodu preto súd aj pri tomto rozhodnutí vychádzal z posudkov z roku 2009.

Celková hodnota vecí v BSM činí 89.155,12 eura (2,685.887 Sk). Navrhovateľ nadobudol zo spoločných
vecí záhradu o hodnote 26.555,15 eura (800.000,- Sk) a odporkyňa rodinný dom vrátane vonkajších
úprav v hodnote 62.599,98 eura (1,885.887 Sk).

Jednapolovica zosumy89.155,12eura(2,685.887Sk)predstavujesumu 44577,56eur(1,342.943,50,-
Sk ), takže podiel odporkyne je vyšší o 542.943,50 Sk (18.022,42 eur), preto zaviazal odporkyňu k

výplate tejto sumy v súdom určenej lehote.

Podľa § 2 ods. 1) písm. c) zákona o súdnych poplatkoch platného v čase podania
návrhu: poplatníkmi sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

Podľa položky 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch účinného v čase začatia konania je poplatok

za vyporiadanie BSM 2% z hodnoty vyporiadavaného majetku, najmenej 500 Sk (16,60 eura) a najviac
50.000 Sk (1.659,70 eura).

2% zo sumy 2 685.800 Sk činí 53716 Sk, preto súd zaviazal k solidárnej povinnosti oboch účastníkov k
zaplateniu súdneho poplatku t.j. v sume 1.659,70 eura (50.000 Sk), prepočítaného podľa konverzného
kurzu.

Počas konania vznikli trovy z titulu znalečného a to: za posudok Ing. Teodora Baču v sume 9307 Sk
(308,94 eur) , na ktoré zložil preddavok navrhovateľ 5000 Sk (165,97 eur) a zvyšok v sume 4307 Sk
(142,97 eur) hradil štát.

Za posudok Ing. Jozefa Faitha PhD. vznikli náklady 389,60 eur, na ktorý zložil preddavok navrhovateľ
v sume 165,97 eur. Zvyšok v sume 223,63 hradil štát.Jedna polovica z celkových trov znalečného v sume 532,57 eur činí 266,29 eur. Navrhovateľ zaplatil
331,94 eur, a preto podľa § 148 ods. 1 OSP rozdiel oproti celkovým trovám nekrytých preddavkom v
sume 200,63 eur zaviazal súd odporkyňu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie.

Účasť oboch účastníkov na majetkových hodnotách je rovnaká, a preto podľa § 140 ods. 1 OSP veta
druhá tú časť, o ktorú zložený preddavok žalobcu prevyšuje jednu polovicu (331,94 mínus 266,29 =
65,65) zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi.

V predmetom konaní nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania
a preto vychádzajúc zo zásady uvedenej v § 140 ods. 1 OSP súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov
konania sa náhrada trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli, nepriznáva.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia

napodpísanomsúdev3vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach/
§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a), f)rozhodnutiesúduprvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.