Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210017
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214210017.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Alenou Čakváriovou vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: M. Č., T.. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: Z. Y.Í. , nar.
X.XX.XXXX, bytom C. Č.. XX, H. a M. Č., T.. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XX, V. C. S. o návrhu matky
na zvýšenie výživného rozhodol

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. Č., T.. X.X.XXXX zo sumy 66,38 eur
mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred do rúk matky, počnúc dňom 2.9.2013.

Zročné výživné za obdobie od 2.9.2013 do 31.8.2013 na mal. M. vo výške 3.202,31 eur súd povoľuje
otcovi splácať mesačnými splátkami po 70 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky
popri bežnom výživnom počnúc dňom 01.09.2015.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/122/2003-35 zo dňa 18.12.2003
v časti o výživnom na mal. M..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Pezinok dňa 2.9.2013, postúpeným Okresnému súdu Bratislava
III dňa 23.1.2014 a následne postúpeným na tunajší súd dňa 24.4.2014, sa matka domáhala zvýšenia

výživného na mal. M. zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne tri roky spätne od
podania návrhu z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa výdavky na dieťa zvýšili.

Otec sa k návrhu nevyjadril.

Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na mal. dieťa v zmysle návrhu matky, aj spätne, keďže
zvýšenie výživného je v záujme dieťaťa.

Súd pojednával a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca, ktorý sa

opakovane nedostavil na pojednávanie, napriek tomu, že doručenie predvolania mal vykázané /
náhradným doručením/, pričom svoje neprítomnosť na žiadnom z pojednávaní neospravedlnil, a ani
nepožiadal z náležitého dôvodu o odročenie pojednávania, napriek tomu, že súd mu uznesením uložil
poriadkovú pokutu. Na žiadne výzvy súdu nereagoval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s vyjadrením kolíznej
opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom spisu a to: rozsudkom a obsahom spisu Okresnéhosúdu Bratislava III č.k. 12C/122/2003-35 a Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
28P/141/2012-128 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 62/2013-150, rodným
listom mal. dieťaťa, potvrdeniami o návšteve školy, rozhodnutím školy, potvrdeniami o zdravotnom stave

dieťaťa, dokladmi o výdavkoch na dieťa /pokladničné bločky a potvrdenia o nákupoch/, potvrdením o
príjme matky a pracovnými zmluvami a dohodami o vykonaní práce, doplatkom o ukončení pracovného
pomeru, potvrdením o príjme otca, dokladmi o platbách matky na bývanie, správami a rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 10.7.2007, fotodokumentáciou, správou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, návrhom na vydanie zmenkového platobného príkazu,

upovedomeniami potvrdením Sociálnej poisťovne Bratislava, o exekúcii a zistil nasledovný skutkový
stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C/122/2003-35 zo dňa 18.12.2002 súd rozviedol
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril mal. M. Č. do osobnej
starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 2.000.- Sk /v
prepočte na menu euro 66,38 eur/ mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2004. Z

obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C/122/2003 súd zistil, že príjem otca
v roku 2003 činil v priemere mesačne 7.500.- Sk netto v mesiacoch november 2012 až marce 2003, od
apríla 2003 do októbra 2003 bol práceneschopný, mal vyplácaný príjem vo výške 3.518 Sk a 1.600 a
1.981.- Sk. Matka bola na materskej dovolenke.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/141/2012-128 zo dňa 29.1.2013 súd zveril

mal. M. Č. do osobnej starostlivosti otca, určil, že otec bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, matke uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.2.2013, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.
12C/122/2003 zo dňa 18.12.2003 v časti úpravy práv a povinností k mal. M. Č., žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 20CoP 62/2013-150

zo dňa 12.6.2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2013.

Mal. M. navštevoval v školskom roku 2013/2014 a 2014/2015 6. A 7. Ročník základnej školy. Matka
uhrádzala poplatok za ZRPŠ vo výške 30 eur ročne, poplatok za stravu v škole vo výške 24 eur mesačne.
Dieťa navštevovalo krúžky v rámci školy, bez poplatku, krúžok floorbalu a programovania. Na základe

rozhodnutia Základnej školy, Ž. XX v Bratislave bolo povolené mal. M. plniť povinnú školskú dochádzku

mimo územia Slovenskej republiky. M. nastúpil od 1.2.2015 na D. strednú školu /osemročné gymnázium/
do Rakúska. Poplatok za školu je predpísaný vo výške 150 eur mesačne, za stravu v škole denne
4,60 eur. V škole sa stravuje nepravidelne. Maloletý dochádza do školy dopravou, za cestovné matka
uhrádza 7,50 eur za jeden lístok z Bratislavy do D. a 2,30 eur cestovný lístok vo D.. Radoslav cestuje

denne do Viedne. Maloletý sa zúčastnil v roku 2015 v letných táborov, poplatky činili spolu 368 eur. M.
nenavštevujeaktuálnežiadnekrúžky.Dieťamá zdravotnéproblémy.PosudkomÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.7.2007 bol mal. M. uznaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť od 2.3.2007. Dieťa je sledované pre gastroenteorologické problémy,
má diagnostikovanú intoleranciu na laktózu, je sledovaný alergológom a ortopédom /lekárske správy z r.

2013,2014 a správa I.. W. z novembra 2014/. M. rehabilituje, nosí ortopedické vložky, má bezlaktózovú
diétu, užíva lieky v hodnote 13,56 eur, za ortopedické vložky matka dopláca 3,50 eur na 6 mesiacov.
Lekárom má predpísané okuliare. Matka uhrádza ročne sumu 199 eur titulom poskytovania zdravotnej
starostlivosti sebe a dieťaťu v súkromnom zariadení C. G., s.r.o. /Dohoda o zdravotnej starostlivosti/.

Otec neprispieva na výživu syna, nad rámec výživného neprispieva, so synom sa nestretáva.

Matka je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V roku 2013, 2014 bývala so synom v
podnájme v garsónke byte, nájomnú zmluvu nemala uzatvorenú. Za bývanie uhrádzala mesačne 350
eur. Od apríla 2015 býva s dieťaťom v nebytových priestoroch patriacich jej matke. Nájomnú zmluvu
nemá uzatvorenú. Výdavky na bývanie hradí vo výške 100 až 150 eur mesačne. Dňa 28.11.2011 matka
uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Spojená škola V. C. S. s dohodnutou dobou

výkonu práce od 1.12.2011 do 30.6.2012 a výškou príjmu 100 eur mesačne. Pracovný pomer
ukončila dňa 25.1.2015 dohodou. Za mesiac december 2011 jej príjem činil 77 eur. Od 10.1.2012 do
30.3.2012 matka vykonávala práce na základe Dohôd, dojednanú odmeny mala vo výške 1,90 eur na
hodinu. Od 15.7.2013 do 7.8.2013 bola zamestnaná, jej príjem činil 2,50 eur na hodinu. Dňa 30.9.2013uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so spol. XMAX G..M..B.., s dohodnutou odmenou vo výške 100
eur mesačne. Od októbra 2013 bola matka nezamestnaná. Od 23.6.2014 je zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce. Od 2.8.2014 do 7.10.2014 pracovala v spol. Z. Y., jej príjem

činil 300 eur mesačne netto. Pracovný pomer ukončila vzájomne so zamestnávateľom - dohodou. Od
októbra 2014 do mája 2015 bola matka nezamestnaná. Od 22.5.2015 má uzatvorenú pracovnú zmluvu
so spol. Z. K., s.r.o. s dohodnutou mzdou vo výške 460 eur mesačne brutto, 299 eur mesačne netto.
Vykonáva prácu kaderníčky. Má pôžičky, ktorých existenciu nezdokladovala, pôžičky nespláca, sú
vymáhanéexekútorom/upovedomeniaoexekúciianávrhnavydaniezmenkovéhoplatobnéhopríkazu//.

Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

Vo svojej výpovedi matka uviedla, že zvýšenie výživného na dieťa žiada priznať tri roky spätne od
podania návrhu. Od septembra 2008 do novembra 2012 žila v Čechách. Vrátila sa 29.11.2012, hneď po
návrate bola vzatá do väzby pre prečin podvodu za nevyplatené dlhy. Z väzby bola prepustená 4.6.2013.
V čase, kedy bola vo väzbe sa o dieťa

starala jej matka. Pokiaľ žila v Čechách, pracovala, mala zriadené kaderníctvo. Prácu vykonávala od

pondelka do stredy. Od štvrtka do nedele bola na Slovensku. M. bol striedavo s matkou a starou
matkou. Návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr z dôvodu, že si myslela, že sa bude vedieť
s otcom dieťaťa dohodnúť. Finančne jej pomáhal priateľ. Syna a seba prihlásila do súkromného
zdravotníckeho zariadenia, keďže syn mal problémy. Tým, že sa opakovane sťahovali, bol problém s
lekármi. Aktuálne doklady o zdravotnom stave dieťaťa jej odmietajú vydať, pretože nezaplatila poplatok.

Matka ďalej uviedla, že výdavky na dieťa sú vysoké na stravu, ošatenie, zabezpečenie jeho potrieb.
Finančne jej pomáhali cudzí ľudia. Nájomnú zmluvu na prenájom bytu uzatvárala ústne, tiež pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom Z. Y.. Pracovný pomer s týmto zamestnávateľom rozviazala z dôvodu, že
zamestnávateľ jej odmietol vydať doklady. Má veľa pôžičiek, všetky doklady jej zostali v Prahe, snaží
sa získať ich za pomoci Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Matka ďalej uviedla,

že na dieťa sa neustále zvyšujú výdavky. Okrem toho bývajú v nebytovom priestore, ktorý je potrebné
prerobiť na priestor obytný. Matka uviedla, že podľa jej informácii otec dosahuje príjem vo výške 800
eur mesačne, stále pracuje u svojho brata, výdavky nemá žiadne, býva u rodičov. Matka potvrdila, že
aktuálne pri výkone práce kaderníčky jej budú vyplatené odmeny, ktoré sú nenárokovateľné. Okrem toho
má tringelty, ktoré nie sú vždy v rovnakej výške. Zamestnávateľ jej poskytuje gastrolístky. Poukázala na

zvýšené výdavky na štúdium dieťaťa v Rakúsku. Uviedla, že otec zrejme nevie o tom, že syn študuje vo
D., neoznámila mu to. Otec sa so synom nestretáva, ničím mu neprispieva.

Z potvrdenia spol. O. V., s.r.o. súd zistil, že M. Č. je zamestnancom spoločnosti od 1.9.2014 na
trvalý pracovný pomer s minimálnou mzdou vo výške 300 eur mesačne. Vykonáva prácu pomocného
robotníka. Zo mzdy sú mu zrážané zrážky v celkovej výške 325,93 eur na základe exekučných príkazov,

titulom úhrad Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Za mesiac marec 2015 mu bola
vyplatená mzda vo výške 187,83 eur.

Z výplatnej pásky za mesiac december 2011 súd zistil, že M. Č. bola zamestnávateľom Ú. na D. D. H.
vyplatená mzda vo výške 604,11 eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou

povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
matky je čiastočne opodstatnený. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od roku

2004, nastala zmena pomerov na strane dieťaťa i matky. Mal. M. nastúpil na základnú školu, v časepodania návrhu bol žiakom 6.ročníka základnej školy, pričom aktuálne navštevuje školu vo D. v Rakúsku,
čím sa nepochybne zvýšili výdavky na dieťa v súvislosti so zabezpečením jeho bežných potrieb, a to je
nákupom stravy, ošatenia, hygienických potrieb, ale i nákupom školských potrieb a pomôcok, výdavkov

na cestovné a nesporne i nákladov v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa.

Porovnávajúc príjmy a pomery rodičov v čase predchádzajúcich úprav výživného a v súčasnom období
je nesporné, že na strane matky došlo ku zmene pomerov ukončením materskej dovolenky a možnosťou
zamestnať sa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka je nemajetná, existenciu dlhov
nepreukázala s tvrdením, že všetky doklady jej zostali v Čechách a snaží sa zabezpečiť si ich. Pokiaľ

ide o jej príjem je potrebné uviesť, že matka má schopnosti a možnosti pracovať. Výkon práce však
realizuje nepravidelne s tým, že mzdu mala vyplatenú v rôznych výškach od cca 100 eur mesačne.
Aktuálnedosahujepríjemvovýške 299eurmesačne.Jenesporné,žematkafinancujevýdavkynadieťa,
podľa jej tvrdení s pomocou rodiny a priateľov, avšak je potrebné konštatovať, že aj matka má povinnosť
zabezpečiť si pravidelný mesačný príjem, ktorý zabezpečí vyššiu životnú úroveň jej a maloletému
dieťaťu. Napokon, matka sama potvrdila, že či už pracovné zmluvy alebo nájomné zmluvy uzatvárala

aj ústne, taktiež pracovný pomer ukončila opakovane dohodou. Pokiaľ ide o príjmy a náklady otca súd
konštatuje, že otec sa na žiadne z nariadených pojednávaní nedostavil, k návrhu sa v priebehu celého
konania žiadnym spôsobom nevyjadril. Jeho majetkové pomery zostali preto nezistené. Prihliadajúc na
predložené doklady o príjme otca je však zrejmé, že otec je zamestnaný, aktuálne dosahuje príjem vo
výške cca 300 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme za rok 2011 je zrejmé, že otec zarábal sumu cca 600

eur mesačne. Z uvedených skutočností je preto možné sa domnievať, že otec má možnosť pracovať,
nemá zdravotné obmedzenie, ktoré by mu nedovoľovalo vykonávať prácu, pričom je v jeho možnostiach
dosahovať vyšší príjem ako má aktuálne vyplácaný. Naviac zo správy zamestnávateľa je nesporné, že
otec spláca dlhy. V danom prípade je však potrebné konštatovať, že výživné je prvoradou pohľadávkou
rodiča, keďže rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné

samo sa živiť. Pokiaľ súd porovnáva príjem otca v roku 2003, kedy dosahoval odmenu za prácu vo
výške 7.500.- Sk, t.j. 248,95 eur mesačne, v roku 2011 jeho príjem činil 600 eur mesačne. Je teda v
možnostiach otca dosiahnuť príjem vyšší ako má aktuálne vyplácaný. Pri zvýšení výživného súd taktiež
prihliadal na skutočnosť, že otec neprispieva na výživu dieťaťa riadne a neprispieva ani nad rámec
určeného výživného. Keďže sa s dieťaťom nestretáva je možné predpokladať, že všetky potreby dieťaťa

zabezpečuje matka. Pri zvýšení výživného súd zohľadňoval výdavky matky, jej majetkové pomery a
výdavky na zabezpečenie potrieb mal. detí. Keďže otec pôsobil v predmetnom konaní pasívne, bolo
prihliadnuté na jeho možnosti a schopnosti pracovať a z príjmu sa podieľať na úhradách nákladov na
dieťa. Súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že matka si čiastočne zvyšuje príjem tringeltami, Na základe

uvedených dôvodov súd zvýšil výživné na maloletého M. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku

počnúc dňom podania návrhu matkou, t.j. od 2.9.2013.

Vo zvyšku súd návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné na dieťa spätne tri roky od podania návrhu,
zamietol majúc za to, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného
spätne. Jednak v období rokov 2010 až 2013 bola vo väzbe, kedy podľa jej vyjadrenia zabezpečovala
starostlivosť o maloletého jej matka, pričom z predchádzajúceho súdneho konania je zrejmé, že otec

sa domáhal zmeny zverenia mal. Radoslava. Taktiež súd neakceptoval vyjadrenie matky vo vzťahu k
nemožnosti podať návrh na súd skôr z dôvodu, že žila aj v Čechách, keďže matka sama potvrdila, že
časť týždňa bývala v Prahe a časť v Bratislave. Mala teda možnosť podať návrh na zvýšenie výživného
na mal. M. kedykoľvek. Taktiež súd nepovažuje za dôvodné na priznanie výživného spätne tvrdenie, že
sa matka chcela s otcom dohodnúť.

Súd súčasne zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne, t.j. vo zvyšnej
časti,majúczato,ženavrhovanávýškavýživnéhojeneprimeranávekuapotrebámdieťaťa,zohľadňujúc
i skutočnosť, že maloletý navštevuje aktuálne školu v Rakúsku, čím sa nesporne zvýšili výdavky na
dieťa, avšak otec nebol o tejto skutočnosti žiadnym spôsobom matkou informovaný a požiadaný o súhlas
so štúdiom v zahraničí. V konaní nemal súd preukázaný taký príjem otca, z ktorého by bolo možné

zvýšenie výživného na dieťa v navrhovanom rozsahu.

Súd zvýšil výživné na mal. M. počnúc dňom podania návrhu, t.j od 2.9.2013, čím vzniklo otcovi zročné
výživné na maloletého vo výške 3.202,31 eur. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi doposiaľ
určeným výživným vo výške 66,38 eur a zvýšeným výživným na sumu 200 eur mesačne, t.j. 133,62 eur
mesačne za obdobie od 2.9.2013 do 31.8.2015, t.j. 23 mesiacov po 133,62 eur a alikvótna časť výživnéza mesiac september 2013 vo výške 129,03 eur /4,45 eur denne x 29 dní/. Súd povolil otcovi splácať
zročné výživné formou mesačných splátok vo výške 70 eur mesačne popri bežnom výživnom aplikujúc
ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p. zohľadňujúc aktuálnu výšku príjmu otca a skutočnosť, že majetkové pomery

otca súdu nie sú známe.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.