Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114011206
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114011206.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného U. I., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Nitre dňa 11.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. I. , narodený XX.XX.XXXX v K. U.,
trvale bytom D. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v období od 01.01.2013 do 11.02.2015 si úmyselne pravidelne neplní svoju vyživovaciu povinnosť
vyživovať maloletého syna Y. I., narodeného XX.XX.XXXX, zvereného do výchovy matky W. I.,
trvale bytom B. XXX/XX, Z., vyplývajúcu mu z § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktorej výška mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/292/2010 zo dňa 18.01.2011 s nadobudnutou

právoplatnosťou dňa 17.02.2011 na sumu 50 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa
príslušného mesiaca vopred k rukám matky W. I., pričom túto povinnosť si neplní, a to ani v mesiacoch,
kedy dosahoval pravidelný mesačný príjem, čím takto za obdobie od 01.01.2013 do 11.02.2015 dlhuje
na výživnom sumu v celkovej výške 1.100 eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á ch a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno
l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť
v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému U.
I. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti,
pričom realizoval dokazovanie prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom svedkyne
W. I. ako i prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný U. I. sa na hlavné pojednávanie, ktorého termín bral na vedomie, nedostavil a svoju neúčasť
súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či

nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný.
Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal
jeho výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a
uviedol, že výživné neplatil riadne a načas, pretože nemal z čoho, avšak dodal, že dlh chce zaplatiť a

že ho mrzí, že mu dlh vznikol.

Svedkyňa W. I. na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2015 uviedla, že obžalovaný celý rok po rozvode
výživnériadneplatilapravidelneprestalposielaťpeniazenasynavroku2013,kedyvynechaltrimesiace
po sebe. Preto ho upozorňovala, aby to doplatil, pretože čím to bude dlhšie trvať, tým sa mu to bude

viac navyšovať a tiež mu oznámila, že ak nebude riadne platiť, oznámi ho na polícii. Na nejaký čas
znova peniaze poslal - apríl, máj, jún 2013, avšak následne prestal platiť celkom, čo bol dôvod, pre
ktorý podala trestné oznámenie. Dlh ku dňu hlavného pojednávania predstavuje sumu 1.100 eur a od
februára 2014 poberá náhradné výživné od štátu, pretože inak by nedokázala sama a ani s pomocou
rodiny dieťa uživiť. Obžalovaný bol so synom niekedy v októbri alebo novembri 2014 naposledy, nijako

sa mu nevenuje, nestará sa o neho, nezaujíma sa. S výživou a tiež s výchovou syna jej pomáhajú rodičia
a súrodenci, pretože inak by nedokázala synovi zabezpečiť všetko, čo potrebuje.
Svedkyňa dodala, že obžalovaný jej v deň konania hlavného pojednávania ráno telefonoval a uviedol,
že jej pošle na účet 400 eur a na tento účel žiadal od nej číslo bankového účtu. Číslo mu poskytla a
v priebehu dňa jej aj prišla na mobil textová správa o vklade 400 eur na jej účet. Z tejto správy však

nevedela zistiť žiadny iný detail, nepozná vkladateľa a nepozná ani titul vkladu. V priebehu dňa nestihla
preveriť, kto a z akého dôvodu jej vložil tieto peniaze na účet. Dieťa netrpí núdzou, nikdy nebolo hladné
alebo nehrozilo, že by ho nemohla ošatiť, nechýba mu strecha nad hlavou, avšak nestalo sa tak len
vďaka jej rodine.

Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/292/2010,
rodného listu dieťaťa a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako
aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom dieťaťa Y. I.,
ktorý je vo veku 7 a pol roka a ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom vyživovacia
povinnosť obžalovaného stále trvá a bola mu súdom určená na sumu 50 eur mesačne vždy do 15.dňa

v mesiaci vopred k rukám matky. Obžalovaný v kritickom období bol zamestnaný od januára do júla
2013, od 11.07.2013 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v priebehu roku 2014
pracoval na základe dohody o vykonaní práce, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani žiadne
iné majetkové práva. Obžalovaný v rozhodnom období nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi a nie
je ani poberateľom dôchodku. Za zažalované obdobie zaplatil k rukám matky podľa výpisu z bankového

účtu sumu 150 eur v mesiacoch apríl, máj a jún 2013.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a podľa správy z
Ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný jedenkrát priestupkovo riešený a aj sankcionovaný,
pričom sa jednalo o priestupok na úseku dopravy. Z miesta bydliska bol obžalovaný hodnotený kladne.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obdobie, v ktorom

prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálilaj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o
úmyselné zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1 Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (od 01.01.2013
do 11.02.2015) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne

možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy
v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.

Hoci sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní, na svoju obranu celkom
nezmyselne a právne bezvýznamne uviedol, že výživné nemohol platiť, pretože bol nezamestnaný a
nemal z čoho. Zároveň sa bránil, že dlh na výživnom by chcel zaplatiť čo najskôr. Práve z tohto dôvodu

mu súd dňa 03.12.2014 poskytol ďalšiu lehotu na účely dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti, s
cieľom umožniť obžalovanému využiť ustanovenie § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti. Na hlavné
pojednávanie nariadené na 11.02.2015 sa však obžalovaný na súd bez ospravedlnenia nedostavil a ani
nepredložil súdu hodnoverný dôkaz o zaplatení dlhu na výživnom.
Z výpovede svedkyne W. I., ktorú táto učinila na hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že

obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného pojednávania vyživovaciu
povinnosť riadne a pravidelne neplnil a zo vzniknutého dlhu na výživnom ešte stále neuhradil výživné
vo výške 1.100 eur, pričom o dieťa sa nezaujíma a z dôvodu absencie pravidelných platieb výživného
musela požiadať o vyplácanie náhradného výživného z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výpoveď tejto svedkyne však nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej
výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z
ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto
podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné,
pričom napriek tomu tak pravidelne nerobil.

Avšak, z listinných dôkazov súd tiež zistil, že obžalovaný nielenže matke dieťaťa výživné na dcéru L.
pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho
dieťaťa iným spôsobom. Okrem toho, vo veci nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval
tomu, že sa obžalovaný snažil nájsť si prácu alebo iný zdroj pravidelného príjmu, z ktorého by riadne
plnil vyživovaciu povinnosť. Nevyvíjal žiadnu činnosť nasvedčujúcu jeho záujmu riešiť situáciu ohľadne

jeho vyživovacej povinnosti, napríklad nepožiadal súd o zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že
mu aktuálna finančná situácia neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške.
Súd tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný
nepredložil súdu doklad o splnení si tejto povinnosti v celom rozsahu ku dňu konania termínu hlavného
pojednávania, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie

začínajúce dňom 01.01.2013 až ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, teda do 11.02.2015.

Obžalovaný bol naviac súdom upozornený nielen písomne, ale aj ústne dňa 03.12.2014 na ustanovenie
§ 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti, kedy by v dôsledku dodatočného splnenia vyživovacej
povinnosti mohlo prísť k zániku trestnosti činu, samozrejme za predpokladu, že neprišlo k trvale

nepriaznivým následkom v dôsledku riadneho neplnenia tejto povinnosti. Avšak, pokiaľ sa obžalovaný
nedostaví bez ospravedlnenia na súd, niet žiadneho dôvodu usudzovať, že by v danom prípade
boli vznikli nejaké pochybnosti ohľadne samotného skutku, alebo jeho právnej kvalifikácii, či výšky
zanedbaného výživného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd obžalovanému uznal, že v čase pred
skutkom viedol riadny život (písmeno j/) a tiež prihliadol na to, že spáchanie skutku priznal a oľutoval

(písmeno l/), pričom z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u neho žiadnu
nezistil.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona,
teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujemchránený trestným zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. V danom
prípade nebolo možné usudzovať na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného podľa § 16 Trestného
zákona, pretože obžalovaný nepochybne musel vedieť, aký následok spôsobí jeho nečinnosť ohľadne

pravidelného a riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, a keďže nerobil všetko pre to, aby taký následok
nenastal, bol isto uzrozumený so situáciou, o ktorej vedel, že v dôsledku jeho konania (respektíve
nekonania) nastane, ergo neexistovali žiadne také dôvody, pre ktoré by sa mohol spoliehať, že taká
situácia nenastane.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky
okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie
bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý jedine uložením trestu odňatia slobody vo výmere
štyri mesiace, teda v blízkosti spodnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon
bolo možné s ohľadom na splnenie podmienok upravených v ustanovení § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona podmienečne odložiť na skúšobnú dobu jedného roka, počas plynutia ktorej súd uložil

obžalovanému aj povinnosť, aby zameškané výživné podľa svojich schopností zaplatil.

V súvislosti s ustálením výšky zanedbaného výživného rozhodol súd s poukazom na vykonané
dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti zostal obžalovanému dlh
na výživnom k rukám matky spolu vo výške 1.100 eur (za rok 2013 ide o 12 mesiacov, za rok 2014

ide o 12 mesiacov a za rok 2015 ide o jeden mesiac; celkovo teda ide o neplatenie výživného po dobu
25 mesiacov po 50 eur/mesačne = 1.250 eur), po odrátaní troch platieb vo výške 150 eur za mesiace
apríl, máj a jún 2013.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie má odkladný účinok.